Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209236
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4612209236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 16C/290/2012-177 zo dňa 17.12.2014 a uzneseniu Okresného
súdu Levice č.k. 16C/290/2012-200 zo dňa 14.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 16C/290/2012-177 zo dňa 17.12.2014 p o t v r d

z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č.k. 16C/290/2012-200 zo dňa 14.05.2015 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca v podanom návrhu žiadal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 175,- eur a
z titulu nemajetkovej ujmy sumu 940,44 eura. Ako uviedol, v právnej pozícii oprávneného navrhol v
exekučnom konaní súdnemu exekútorovi postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. vykonať
exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
3171262 dlžníčkou: S. H., nar. XX.XX.XXXX (povinná). Dňa 16.09.2009 podal postupom podľa § 44
ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne pritom očakával,

že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde k
reálnej zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia tohto návrhu exekučnému
súdu. K uvedenému však nedošlo, hoci podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky
ustanovené Exekučným poriadkom, pričom vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Opísaný postup exekučného súdu hodnotí
žalobca ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že žalobu považuje za právne
neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázalna nedostatky žaloby, neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, neuvedenie
dátumov doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumov, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval

existenciupredmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškodyanemajetkovejujmy.Celúdôkaznú
povinnosť prenáša na súd, hoci dôkazné bremeno znáša on sám. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny
exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o jeho zmene, resp. do
doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti

s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný exekútor mal a
mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity
konania. S poukazom na § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito
zložkami. Žalovaný vychádzajúc z charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného

vzťahu príčiny a následku je toho názoru, že postupom okresného súdu žalobcovi škoda nevznikla.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie pričom z pripojeného originálu exekučného spisu
OkresnéhosúduTopoľčanypodsp.zn.12Er/374/2005malsúdpreukázané,ženávrhnazmenusúdneho
exekútora bol Okresnému súdu Topoľčany doručený dňa 16.09.2010. Exekučný súd zaslal predmetný

návrh súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej prípisom zo dňa 29.09.2010 a vyzval ju, aby v lehote 10
dní predložila vyúčtovanie trov exekúcie a zaslala mu aj exekučný spis pod č. EX 90/2005. Vyžiadaný
exekučný spis s vyčíslením trov exekúcie bol Okresnému súdu Topoľčany doručený dňa 22.10.2010.
Keďže k návrhu na zmenu súdneho exekútora JUDr. Kučerová uviedla, že podľa vykonaných zistení
povinná nie je vlastníkom hnuteľného a ani nehnuteľného majetku a je bez pracovného pomeru, v

dôsledku čoho sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, resp. že majetok
povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, súd jej vyjadrenie zaslal právnemu zástupcovi
oprávneného na zaujatia stanoviska k nemu. Právny zástupca oprávneného prípisom zo dňa 29.04.2011
súdu oznámil, že sa oprávnený nestotožňuje s tvrdeniami súdnej exekútorky a žiada súd, aby návrh na
zastavenie exekúcie zamietol a vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Uznesením zo dňa 16.02.2012 pod č. k. 12Er/374/2005-20 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
následne exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 111,60 eura a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti všetkým

výrokom vydaného rozhodnutia podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 21.05.2012 pod č. k. 25CoE/56/2012-41 napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 29.06.2012. Ako vyplýva z odôvodnenia
potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvého stupňa sa správne zaoberal právne
relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej

medzi oprávneným a povinnou dňa 19.02.2004 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý uznal
jej dlh voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v notárskej zápisnici, je platným právnym
úkonom. Niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec
povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie
úverov. V tejto súvislosti § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli

v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené
v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobujú ich absolútnu
neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný
záver súdu prvého stupňa o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom
uznania jej dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva

v notárskej zápisnici, je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať
vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď v intenciách § 57 ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
Skutočnosť, že exekučný súd najskôr podrobil zmluvu o úvere a notársku zápisnicu súdnemu prieskumu

a až následne rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora predstavuje zákonný
a súčasne logický postup exekučného súdu, zvlášť, keď dôvody ich absolútnej neplatnosti mali za
následok vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie. Navrhovaná zmena súdneho
exekútora sa tak v tomto štádiu konania stala bezpredmetnou a zamietnutie podaného návrhu bololen nevyhnutným dôsledkom nemožnosti pokračovať v začatej exekúcii. Pokiaľ ide o namietané
nerozhodnutie súdu v zákonnej lehote 30 dní, v tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa §
238 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia

podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Nakoľko § 238 ods. 2
Exekučného poriadku žiadnu zmenu týkajúcu sa § 44 ods. 6 neupravuje, súd bol viazaný jeho znením
platným do 31.08.2005, ktoré lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora neurčuje. Bez ohľadu na túto skutočnosť nemožno z postupu exekučného súdu vyvodiť jeho
dlhodobejšiu nečinnosť a z produkovaných dôkazov nevyplýva, že by časové odstupy medzi jednotlivými

úkonmi súdu boli príslušným orgánom kvalifikované ako zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až do jeho
rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu jeho
informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom

súde. V exekučnom spise sa žiadne urgencie a ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú.
Za účelom preukázania výšky spôsobenej škody žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014,
ktorý však nereflektuje na údajnú škodu vzniknutú mu v označenom exekučnom konaní, ale sa len
všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú na obdobie rokov 2009 až 2012. Súd sa výškou škody
vyčíslenou v tomto posudku bližšie nezaoberal, keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú
mal žalobca nerozhodnutím exekučného súdu v lehote 30 dní údajne utrpieť.
Nakoľko sú podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom stanovené kumulatívne a žiadnu z nich žalobca v konaní nepreukázal, nemôže byť
daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní. Súd

preto podaný návrh v celom rozsahu zamietol.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 15, § 16, § 17 ods. 1, 2,
3 z. č. 514/2003 Z. z. a § 44 ods. 6, § 238 ods. 1, 2 z.č. 233/1995 Z.z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.

Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol

znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody
a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 19.01.2016.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Levice

žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol

a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní.

I podľa názoru odvolacieho súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu súdneho
exekútora k vzniku škody nemôže dôjsť, pretože pôvodný exekútor až do rozhodnutia súdu o návrhu na
jeho zmenu je povinný vykonávať potrebné úkony exekučného konania.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 16C/290/2012-200 zo dňa 14.05.2015 uložil žalobcovi povinnosť,
aby v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané
odvolanie, ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7 a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak
poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenieanineobsahuježiadnedôvody,ktoréviedlisúdkjehovydaniu,môžežalobcalenhádať.Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehalo podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku

za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie
je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.

Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12
ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v
prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ust.

§ 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01.10.2012, konanie teda
začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany
účastníkov konania. Poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych

poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za
podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7aSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 26.02.2015
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam

žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/
vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods.1, písm. k/) zrušené. Keďže
odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 26.02.2015), ktoré bolo

doručené súdu prvého stupňa dňa 27.02.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1
písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia
§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania,
t. j. 27.02.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo
zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú

povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a -
výzva v zmysle ust. § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ust. § 12
vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a

v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti
ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny
poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie
žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie

konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13
Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky
podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených
žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V

odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.