Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114227922
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114227922.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom
Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom so sídlom G., J. I. XX, proti odporcovi: K. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Z. E.
XX, o zaplatenie 286,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 25C/346/2014-33 zo dňa 20. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 25C/346/2014-33 zo dňa 20. 01. 2015 návrh zamietol a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 21. 08. 2014 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 286,- eur na základe zmluvy o úvere zo dňa 23. 02. 2009.

Súd citujúc ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) a § 101 Občianskeho zákonníka návrh navrhovateľa ako premlčaný
zamietol.

Súd mal preukázané, že dňa 23. 02. 2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená zmluva
o úvere č. 320090355 na čiastku 200,- eur, za celkový poplatok za správu úveru vo výške 138,- eur.
Odporca sa zaviazal celkovú sumu 338,- eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach vo výške 26,-
eur. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30-ty deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Odporca uhradil do dňa podania žalobného návrhu sumu vo výške 52,- eur,
pričom posledná uhradená suma vo výške 26,- eur bola uhradená dňa 21. 04. 2009. Vzhľadom k tomu,

že odporca nesplácal riadne uvedené splátky, navrhovateľ listom zo dňa 29. 01. 2010 zosplatnil dlh
odporcu na splátkach dňom 06. 08. 2009. Od uvedeného dátumu 06. 08. 2009 plynula navrhovateľovi 3-
ročná premlčacia doba na vymoženie dlžnej sumy. Navrhovateľ podal na Okresný súd Žilina návrh dňa
21. 08. 2014, čo je viac ako dva roky po premlčaní nároku.
Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že podal na Medzinárodný rozhodcovský súd pri Rozhodcovskej
spoločnosti,a.s.vBratislavenávrhnavymoženiežalovanejpohľadávkydňa29.03.2012(ktorýsúdvšak

ukončilsvojučinnosťdňa26.05.2014),vdôsledkučohomalodôjsťkprerušeniupremlčacejdoby(od29.
03. 2012 do 26. 05. 2014), a teda nárok navrhovateľa je uplatnený včas, podľa názoru okresného súdu
uplatnenie nároku žalobou na rozhodcovský súd nie je dôvodom, ktorý by mal za následok prerušenie
plynutia premlčacej doby.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) a odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov nepriznal, keďže si

náhradu trov konania neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ namietajúc nesprávne skutkové zistenia sa nestotožnil so záverom okresného súdu o

premlčaní nároku. Má za to, že premlčacia doba spočívala od 29. 03. 2012, kedy si uplatnil právo
na ochranu svojho nároku podaním žaloby na Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislava zriadený
Rozhodcovskou spoločnosťou, a. s., a to do dátumu ukončenia činnosti tohto súdu, čo bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 98/2014 pod č. O 000254 zo dňa 26. 05. 2014.
Spoukazomnaust.§112Občianskehozákonníka,rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo41/2000

zo dňa 30. 11. 2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 129/1999 zo dňa 20. 04. 1999 a
26Cdo 582/2005 zo dňa 26. 01. 2006 má za to, že uplatnenie práva na Medzinárodnom rozhodcovskom
súde v Bratislave spĺňa uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začala
plynúť dňa 07. 08. 2009 a začala spočívať dňa 29. 03. 2012, pričom jej spočívanie skončilo ukončením
činnostirozhodcovskéhosúdu.Zuvedenéhovyplýva,žepredmetnápohľadávkanemôžebyťpremlčaná.
Pokiaľ súd len konštatoval, že uplatnenie nároku na rozhodcovskom súde nie je dôvodom, ktorý by mal

za následok prerušenie plynutia premlčacej doby bez toho, aby uviedol akým spôsobom dospel k tomuto
záveru, je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1

písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
majúc zato, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V občianskom súdnom konaní súd postupuje tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov a vedie konanie tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom

chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (§
1, § 2 O. s. p.).

Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli
preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a

súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Súdne rozhodnutie musí byť
presvedčivé, z jeho odôvodnenia musia logicky, jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti tomuto nároku.
Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý je záväzný, totiž nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, lebo v odôvodnení má byť uvedené, z akých skutkových a právnych dôvodov bol výrok

rozhodnutia prijatý.

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03).

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň je prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku

sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné
návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení
dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa
príslušných zákonných ustanovení. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základnýmprávom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súdne rozhodnutie musí
byť presvedčivé, z jeho odôvodnenia musia logicky, jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti tomuto nároku.

Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuvrozsahuuvedenomvodvolanídospelkzáveru,že
jeho odôvodnenie (najmä z hľadiska presvedčivosti a zrozumiteľnosti právnych záverov) nezodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Čo sa týka celkovej presvedčivosti napadnutého
rozhodnutia,podstatnémyšlienkovépostupyprvostupňovéhosúduuvedenévodôvodnenínapadnutého

rozsudku vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa o spočívaní premlčacej doby neboli dostatočne vysvetlené,
najmä z hľadiska právnych záverov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľ pre
premlčanie nároku majúc zato, že uplatnenie nároku navrhovateľom na rozhodcovskom súde nemá
za následok prerušenie plynutia premlčacej doby. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však už nie

je zrejmé na základe akých úvah dospel okresný súd k tomuto záveru. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na ust. § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako
okresný súd v kontexte s uvedeným ustanovením (zároveň v kontexte s ust. § 106 O. s. p.) vyhodnotil

otázku premlčania, či rozhodcovský súd nepovažoval za „iný príslušný orgán“ a z akého dôvodu, ani
to, či sa okresný súd uvedeným ustanovením, ktoré nepochybne má podstatný význam pre posúdenie
premlčania nároku navrhovateľa v danej veci, vôbec zaoberal. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie
okresného súdu v tomto smere nepreskúmateľné, navyše v prípade opomenutia aplikácie ust. § 112
Občianskeho zákonníka založené i na nesprávnom právnom posúdení.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepresvedčivé,
nezrozumiteľné a tým aj nepreskúmateľné, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku

a jeho prípadným premlčaním, pričom sa bude musieť riadne vyporiadať s námietkou navrhovateľa vo
vzťahu k spočívaniu premlčacej doby v dôsledku uplatnenia nároku na rozhodcovskom súde v kontexte
s ust. § 112 Občianskeho zákonníka, pričom svoje nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p.

Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. zrušil i výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí preto
okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.