Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. január 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207617
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815207617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. M. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, Š. A.N. H. Z., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V.
XXX, Š. A. H. Z., o zaplatenie 8917,73 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 127,66
eur z a s t a v u j e.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 8073,89 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8201,55 eur od 01.07.2015 do 27.07.2015, zo
sumy 8137,72 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015, zo sumy 8073,89 eur od 30.09.2015 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania vo výške 449,40 eur a to všetko sa im povoľuje splácať v mesačných splátkach
po 100 eur mesačne, počnúc mesiacom ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25-
tého dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8917,73 eur s 6,59% úrokom za úver zo sumy 7792,40 eur od
01.07.2015 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8383,55 eur od 01.07.2015 do
zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č.
2901213 3 01 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. 2901213 3 01 zo dňa 08.02.2013, v
súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2901213 0 02 vo výške 9000 eur. Žalovaní sa
zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 6,59 % p. a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 49,43 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia

pravidelnémesačnévkladyvovýške9,56eur.Popridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporenísa
žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p.a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 58,99 eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali
riadne a včas splácať. Listom zo dňa 21.08.2014 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných
splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca
bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti.
Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 09.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť

zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 09.12.2014 bola
celková výška dlžnej sumy 8766,87 eur, pričom pozostáva z istiny 8175,72 eur a z nezaplatených úrokov
za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 591,15
eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. IX.bod 9.3 úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 % p.a. a zároveň
celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. Ku
dňu 30.06.2015 je výška žalobcovej pohľadávky 8917,73 eur, pričom pozostáva z istiny 7792,40 eur,

nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
vo výške 591,15 eur, 6,59% úroku za úver od 10.12.2014 do 30.06.2015, vo výške 294,38, 5% ročného
úroku z omeškania od 10.12.2014 do 30.06.2015 vo výške 239,80 eur.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2016 žalobca zobral žalobu späť v časti úhrad

vykonaných žalovanými vo výške 63,83 eur dňa 27.07.2015 a vo výške 63,83 eur dňa 29.09.2015, teda
spolu v sume 127,66 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných, aby spoločne a nerozdielne zaplatili
žalobcovi sumu vo výške 8790,07 eur, spolu s 6,59% ročným úrokom za úver zo sumy 7792,40 eur od
01.07.2015 do 27.07.2015, zo sumy 7728,57 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015, zo sumy 7664,74 eur od
30.09.2015 do zaplatenia, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8383,55 eur od 01.07.2015
do 27.07.2015, zo sumy 8319,72 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015, zo sumy 8255,89 eur od 30.09.2015

do zaplatenia a trovy konania.

Žalovaní požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere,

Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, tarifami sporenia pre fyzické
osoby, sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, amortizačnou tabuľkou pre medziúver a stavebný
úver, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu doručenkami, poslednou výzvou na
úhradu spolu s doručenkami, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, písomným vyjadrením žalobcu
spolu s prílohami, výpoveďou žalovaných a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho
neprítomnosti.

Žalovaný v 2.rade uviedol, že dobrovoľne podpísal zmluvu o medziúvere, pričom pred podpisom si

zmluvu prečítal a so všetkým súhlasil. Následne im bola vyplatená suma 9000 eur s tým, že vykonali
úhrady tak, ako to zaznamenáva žalobca vo výpise. Úver prestali splácať z dôvodu, že poberali iba
sociálne dávky. V ich obci bola zavedená kanalizácia a oni nevedeli o tom, že majú platiť aj nejaký
poplatok za túto kanalizáciu a preto im starosta začal sťahovať vyššiu sumu za nájom. Z tohto dôvodu
si nemohli dovoliť splácať úver riadne a včas. V ďalšom uviedol, že spolu s manželkou majú príjem vo

výške 420 eur a majú šesť detí. Od tohto mesiaca budú pracovať na aktivačných prácach a obaja tak
budú mať príjem z aktivačných prác vo výške 120 eur. Majú bežné výdavky na rodinu a jeden dlh voči
spoločnosti Consumer Finance Holding, s ktorou sa dohodol, že bude platiť po 20 eur mesačne.

Žalovaná v 1.rade uviedla, že sa stotožňuje s výpoveďou svojho manžela, pričom potvrdila, že aj ona

podpísala zmluvu o úvere dobrovoľne.

Žalobca v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.01.2016 uviedol, že suma
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkovpredstavujeistinužalovanejsumy.Tátozodpovedásúčtupoložiek
označených v špecifikácii žalovanej sumy ako výplata medziúveru a položky naúčtovanej v špecifikácii

dňa 12.02.2013 vo výške 108 eur vzhľadom na čl. VIII. bod 8.1 Zmluvy o úvere zo dňa 08.02.2013,
podľa ktorého sa poplatok za spracovanie úveru zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov
úveru tak, že celková výška poukázaných finančných prostriedkov medziúveru bude znížená o výšku
tohto poplatku. Istina predstavovala základ pre výpočet úroku medziúveru, ktorého úroková sadzba bola
v zmluve dohodnutá vo výške 6,59% p.a.. Vzhľadom na postupné vyplácanie medziúveru, istina vo

výške 9 000 eur bola základom pre výpočet úroku medziúveru až dňom poslednej výplaty medziúveru,
t.j. 26.03.2013. V zmysle čl. I. a V. Zmluvy sa žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky medziúveru 6,59% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 49,43 eur a do pridelenia
cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 9,56 eur.
Vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.12.2014 došlo k zaúčtovaniu nasporenej sumy na účte

zmluvy o stavebnom sporení so sumou poskytnutého medziúveru. Istina medziúveru ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti bola znížená na sumu 8175,72 eur, čo je rozdiel sumy poskytnutých peňažných
prostriedkov vo výške 9 000 eur a sumy nasporenej na účte zmluvy o stavebnom sporení vo výške
824,28 eur. V ďalšom uviedol, že sumu 591,15 eur ďalej predstavovali nezaplatené 6,59% p.a. úroky zaúver a poplatky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. K nároku na úroky z úveru po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že je nepochybné, že zmluva je zmluvou o úvere, na ktorú sa v
zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného

zákonníka. Žalobca nevylučuje, že ne predmetný právny vzťah sa majú aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj príslušné ustanovenia právnych predpisov upravujúce právne
vzťahy účastníkom, ktorých je spotrebiteľ. Žiadne z uvedených ustanovení nevylučuje nárok veriteľa
na úroky za úver a to ani za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Požadovaním predčasného
splatenia úveru zmluva nezaniká. Nezaniká ani povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky s úrokmi, nakoľko ide o povinnosť, ktorá tu bola ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti sa menia len podmienky, za ktorých sa má uvedená povinnosť
splniť. Táto zmena spočíva predovšetkým v tom, že žalobca je oprávnený požadovať zaplatenie celej
dlžnej sumy bez ohľadu na pôvodne dohodnutú lehotu splatnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca má za
to,žejehonárokna6,59%ročnýúrokzaúverzosumyistinymuprináležíoddobyposkytnutiapeňažných
prostriedkov až do ich vrátenia, teda aj za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od

10.12.2014 do zaplatenia. Žalovaní sa neplnením svojich povinností splácať úver riadne a včas dostali
do omeškania a preto žalobca úročí celú nezaplatenú sumu 5% p.a. úrokom z omeškania od 10.12.2014
až do jej zaplatenie ( čl. IX bod 9.3 zmluvy).

Podľa článku I. Základné úverové podmienky zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi

žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1.rade ako dlžníčkou a žalovaným v 2.rade ako spoludlžníkom
zo dňa 08.02.2013, žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 9000 eur. Splatnosť vkladov na
účet stavebného sporenia bola dohodnutá na 15.deň v mesiaci a výška úrokovej sadzby medziúveru
bola dohodnutá na 6,59% ročne.

V zmysle čl. II. bod 2.1., 2.2., 2.3. zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom
sporení. Predmetom tejto zmluvy je poskytnutie medziúveru vo výške 9000 eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické

osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia,
čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 5916,42 eur.

VzmyslečlánkuV.zmluvy-úročenie,splatnosťasplácanie,výškaúrokovejsadzbymedziúveruje6,59%
ročne. Dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 62,59

eur. Do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške 62,59 eur uvedenú v bode 5.2. vklady
na účet sporenia vo výške 9,56 eur a úroky z medziúveru vo výške 49,43 eur a poplatok za poistenie
typu A vo výške 3,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy bude suma podľa bodu 5.2. predstavovať splátku
stavebného úveru vrátane úroku vo výške 58,99 eur a poplatku za poistenie vo výške 3,60 eur.

V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako
3 mesiace resp. z iných dôvodov uvedených v čl. X. tejto zmluvy , je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. V týchto prípadoch má veriteľ právo
účtovať si úrok z omeškania maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva,
aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby T. W. Y. platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov a to až do úplného zaplatenia celého zostatku dlhu
( čl. IX. bod 9.3 zmluvy).

V zmysle čl. VIII. zmluvy, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa
platného Sadzobník a poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou tejto zmluvy.

Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, Obchodným
zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o

stavebnom sporení pre fyzické osoby.

V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
H. H. vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto Všeobecnépodmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy medzi H.
H. a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení ( ďalej len
Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení ( ďalej Zákon).

V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného
sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na
poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.

Po splnení zákonných a zmluvne dohodnutých podmienok poskytne stavebná sporiteľňa z Fondu
stavebnémusporiteľovistavebnýúver.Úverovývzťahvznikánazákladesamostatneuzatvorenejzmluvy
o stavebnom úvere, resp. medziúvere a stavebnom úvere ( čl. XIV. bod 1 a 5 Všeobecných podmienok).

Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná

sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania
stavebného úveru alebo jeho časti.

V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl. XVIII.
bod 3. Všeobecných podmienok).

Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej
sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti

úveru ( čl. XIX. bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok ).

V zmysle čl. XXIII. bod 1 Všeobecných podmienok stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej sporiteľni
ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov.

Poslednou výzvou na úhradu zo dňa 21.08.2014 žalobca žalovaných vyzval v lehote do 31.08.2014
na úhradu omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac august 2014 a zároveň ich upozornil, že v
prípade nezaplatenia v stanovenej lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru a bude požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu. Výzvu si žalovaní prevzali dňa 26.08.2014.

Žalobca listom zo dňa 09.12.2014 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver
riadne a včas, ku dňu 09.12.2014 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru stým, že ich vyzval na
vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 09.12.2014 predstavuje -8763,27 eur.
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní prevzali dňa 16.12.2014.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti sumy 127,66
eur, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Akovyplývaz§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

V zmysle § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude

zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže

sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba T. W. Y. platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluváchPre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých

je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa
08.02.2013 zmluvu o úvere č. 2901213 3 01, v súlade s ktorou poskytoval žalobca žalovaným medziúver
č. 2901213 0 02. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom medziúver vo

výške 9 000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2901213301/5900 vo výške
5916,42 eur.Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca dňa
09.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie celého
zostatku úveru.

Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 8790,07 eur, pričom súd mal za preukázaný
nárok na zaplatenie istiny v sume 8073,89 eur. Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky za vedenie
úverovéhoúčtu,poplatkyzaupomienky,zaindividuálneriešenieomeškaniasplátokapoplatkyzaprijatie

do poistenia, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní

zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j.
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi

konania.

V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 09.12.2014, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 09.12.2014, potom

už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.

ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z

dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne
od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré

sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd
za ústavne akceptovateľný.“Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,59% ročne zo
sumy 7792,40 eur od 01.07.2015 do 27.07.2015, zo sumy 7728,57 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015 a
zo sumy 7664,74 eur od 30.09.2015 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

Pokiaľ ide o poplatok za vedenie úverového účtu splatný dňa 08.02.2013 v sume 29 eur, súd v tejto
súvislosti považuje za potrebné uviesť nasledovné:

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov

( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových

účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej

kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným

ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je
neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie
úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,
preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok
žalobcu na zaplatenie poplatku za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol.

Ďalším nárokom bol nárok vyplývajúci z titulu prijatia do poistenia spolu v sume 18 eur. Čo sa týka
dojednania poistenia v čl. VI zmluvy súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej
zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných
zmluvách. Žalovaní mali písomné súhlasiť s poistením typu A poistenie zostatku dlhu, podľa ktorého

sú prijatý do poistenia ako poistené osoby v životnom rizikovom poistení pre prípad smrti na základe
poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou N. H. E., N..H... Žalobca však nijako
súdu nepreukázal, či žalovaní skutočne poskytli písomný súhlas, podľa ktorého boli prijatý do poistenia
a taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho
nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve

bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou
pravdepodobnosťoupredpokladať,žežalovanísaprepoistenienerozhodlipouzavretíúverovejzmluvya
prípadnomzváženíistéhorizika,resp.vznikupoistnejudalosti,aležeprijatieužvoprednaformulovaného
poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Súd tak nárok žalobcu
uplatňovaný z tohto titulu žalobou zamietol.

Žalobca si podanou žalobou uplatňoval aj nárok na zaplatenie poplatku vo výške 15 eur za individuálne
riešenie omeškaných splátok. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je
konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť
a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za
nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom

rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je
dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom
konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tento poplatok a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do

tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na tento poplatok, pretože súdu
nepreukázal, či skutočne došlo k individuálnemu riešeniu omeškania splátok, aké reálne náklady mu v
súvislostisvykonanímtakéhotoúkonuvznikli,abysúdmoholtietonásledneposúdiťvzmysleustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

Súd žalobcovi ďalej nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 120 eur. Žalobca

nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli
nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ
spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu
v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v

zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného
krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U
17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty,
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a
upomienky sú neprijateľné.

Súd aj v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie citované uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011,
IV.ÚS 55/2011-19.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,

prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy
v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná

prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo 20/09).

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania. V súlade s príslušným
ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% a preto mu

súd priznal predmetný úrok len v takej výške ako požadoval a to zo sumy 8201,55 eur od 01.07.2015 do
27.07.2015, zo sumy 8137,72 eur od 28.07.2015 do 29.09.2015, zo sumy 8073,89 eur od 30.09.2015
do zaplatenia.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa

môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaných povolil im zaplatiť peňažné plnenie,
na zaplatenie ktorého boli v rozsudku zaviazaní, v mesačných splátkach v sume a za podmienok

uvedených vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 8073,89
eur, v časti späťvzatia žaloby v sume 127,66 eur sa takisto jedná o úspech žalobcu, nakoľko dôvodom
späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaných po podaní žaloby. Žalobca tak mal úspech v sume o
zaplatenie 8201,55 eur, čo predstavuje 92%, neúspech 8%, čo predstavuje úspech žalovaných, preto

žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 84%.

Keďže žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 84%, súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca
uhradil poplatok v sume 535 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 449,40 eur ( 84%
zo sumy 535 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.