Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ferdinand Zimmermann
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/921/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613204330
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613204330.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 068 235, zastúpená JUDr. Jánom
Mišurom, advokátom, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, proti odporcom: 1) K. D., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Michalom Matalom,
advokátom, so sídlom Lučenec, M. Rázusa 19 a 2) C. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D.
- W., N. XXXX/XX, štátny občan SR, o zaplatenie 1 719,18 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/133/2013-122 zo dňa 17. 03. 2014 v spojení s opravným
uznesením č. k. 13Co/133/2013-133 zo dňa 24. 04. 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok zrušuje a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že odporcovi v 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 616,18 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 1 719,18 EUR od 17.11.2012 do 07.05.2013 a 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 616,18
EUR od 08.05.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh proti odporkyni v 1. zamietol.
Odporcovi v 2. rade, uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 103,00 € a trovách právneho zastúpenia vo výške 214,22 €, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni v 1. rade trovy konania spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 103,00 € a trovách právneho zastúpenia vo výške 385,85 €, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku
Konanie v časti o zaplatenie 103,00 EUR zastavil.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že: „Navrhovateľ sa domáhal
voči odporcom v 1. a 2.rade zaplatenia sumy 1 719,18 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že odporca
v 1.rade je fyzická osoba, držiteľ motorového vozidla VW Passat, EVČ Q ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda. Odporca v 2.rade je fyzická osoba, vodič motorového vozidla VW Passat, EVČ Q
Dňa 27.06.2012 zavinil vodič - odporca v 2.rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody
vznik škody na motorovom vozidle Škoda Fabia EVČ D ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bol N. C. (poškodený). Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ustanovení §
442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne
poistené proti zodpovednosti za škodu ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Z tohto dôvodu vznikla navrhovateľovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona povinnosť
uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Navrhovateľ poskytol dňa 28.09.2012 a 01.10.2012 z poistného garančného fondu
poškodenému poistné v celkovej výške 1 719,18 €. Vyplatením škody poškodenému prešlo právo
poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom (odporcom v 1.a 2.rade)
na navrhovateľa. Ide o zákonný prechod práva podľa § 524 Občianskeho zákonníka, ktorý má oporu
v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Navrhovateľ si toto právo uplatnil
mimosúdnymi listami zo dňa 16.10.2012 voči odporcom 1), 2). Odporcovia pohľadávku navrhovateľa ku
dňu podania návrhu neuhradili. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., sa poistenie zodpovednosti
vzťahuje na každého kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danom
prípade sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo nielen na zodpovednosť prevádzkovateľa motorového
vozidla, ale i vodiča, pretože išlo o dva odlišné subjekty. Odporca v 1.rade zodpovedá za škodu
podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako prevádzateľ motorového vozidla, za škodu vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Odporca v 2.rade, ako vodič, zodpovedá podľa §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť
prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou nevylučuje súbežnú zodpovednosť vodiča
za škodu spôsobenú pri rovnakej škodovej udalosti. Zodpovednosť vodiča podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, neprichádza do úvahy len v prípade, keď v čase škodovej udalosti riadil v
súvislosti s plnením pracovnej povinnosti vozidlo prevádzkované jeho zamestnávateľom. V prípade
plurality zodpovedných subjektov (vodiča a prevádzkovateľa vozidla) závisí od Slovenskej kancelárie
poisťovateľov, ktorá podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. plnila náhradu škody poškodenému, voči
ktorému zo zodpovedných subjektov uplatní svoje postihové právo vyplývajúce z § 24 ods. 7 citovaného
zákona. Povinnosť nahradiť škodu poškodenému namiesto zodpovedných subjektov vyplýva z § 24
ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože odporca v 1.rade si nesplnil svoju povinnosť podľa § 3 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Náhradou škody poškodenému prešlo na navrhovateľa právo na náhradu
vyplatených súm podľa § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.. Treba však
zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2
písm. b) citovaného zákona nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle §
3 ods. 1 citovaného zákona, ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla na
ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodou. Takouto osobou je nielen prevádzateľ (odporca v
1.rade), ale aj vodič (odporca v 2.rade). Z uvedeného vyplýva, že právo postihu má Slovenská kancelária
poisťovateľov, ako navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi v 1.rade, ako aj vo vzťahu k odporcovi v 2.rade.
Odporkyňa v 1.rade namietala v celom rozsahu dôvodnosť návrhu navrhovateľa a žiadala ho zamietnuť.
Uviedla, že neboli voči nej naplnené podmienky, za ktorých je možné domáhať sa podľa § 24
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. náhrady plnenia vyplateného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov
poškodenému. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia má Slovenská kancelária poisťovateľov
nárok na náhradu vyplateného plnenia za škodu spôsobenú nepoisteným motorovým vozidlom, a to
voči osobám, ktoré za takto spôsobenú škodu zodpovedajú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Je úlohou navrhovateľa preukázať, že osoby, voči ktorým si právo na náhradu vyplateného plnenia
uplatní, občianskoprávne zodpovedný za spôsobenú škodu. Vo vzťahu k odporkyni v 1.rade nebola
takáto zodpovednosť preukázaná. Pri dopravnej nehode, ktorou bola spôsobená škoda motorovým
vozidlom VW Passat EVČ Q bol vodičom vozidla odporca v 2.rade, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá
podľa § 420 Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá škodu spôsobila porušením svojich právnych
povinností. U odporkyne v 1.rade takáto zodpovednosť za vzniknutú škodu neprichádza do úvahy
pretože neporušila žiadnu právnu povinnosť, ktorá by mala za následok vznik škody. Odporkyňa v 1.rade
bola v čase vzniku škody zapísaná v osvedčení o evidencii vozidla ako držiteľka motorového vozidla,
ktorým bola spôsobená škoda. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže zakladať žiadnu formu
jej zodpovednosti za spôsobenú škodu, pretože má vo vzťahu k faktickým a právnym skutočnostiam
o tomto motorovom vozidle výlučne evidenčný charakter. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa v
1.rade bola v čase spôsobenia škody prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla a mala by
tak zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaťažuje ho v tomto
smere dôkazné bremeno, t.j. je povinný preukázať, že odporkyňa v 1.rade bola skutočne v danom čase
prevádzkovateľom tohto motorového vozidla. Odporkyňa v 1.rade tvrdí, že v čase vzniku škody nebola
prevádzkovateľom motorového vozidla. Samotný Občiansky zákonník neobsahuje definíciu legálneho
pojmu prevádzkovateľ motorového vozidla. Za prevádzkovateľom motorového vozidla je potrebné v
zmysle ustálenej súdnej praxe považovať toho kto má právnu a faktickú moc dispozície s vozidlom(R55/1971). Odporkyňa v 1.rade však nemala v čase vzniku škodu žiadnu faktickú možnosť dispozície
s predmetným vozidlom. Medzi odporkyňou v 1.rade a odporcom v 2.rade bolo pri zaobstarávaní tohto
vozidla v roku 2009 ústne dojednané, že toto vozidlo bude trvalo užívať odporca v 2.rade, pričom
odporca v 2.rade ho mal následne v trvalej držbe, bezvýnimočne rozhodoval o jeho bežnom užívaní a
zabezpečoval jeho údržbu a hradil všetky náklady súvisiace s prevádzkou motorového vozidla. Odporca
v 2.rade vozidlo užíval počas svojho pobytu vo Švajčiarsku a počas návštev Slovenskej republiky, pričom
odporkyňa v 1.rade v tom čase sa trvalo zdržiavala z pracovných dôvodov v Nemecku, Rakúsku a
Veľkej Británii. Odporkyňa v 1.rade poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25Cdo 3903/2009, kde je uvedená bližšia špecifikácia faktickej moci, ktorou prevádzkovateľ motorového
vozidla musí disponovať. Prevádzkovateľom vozidla je ten kto má právnu a fakticky možnosť vozidlo
užívať, teda sám organizovať prevádzku k plneniu jeho funkcií a účelu, pričom v prípade trvalého
prenechania vozidla tretej osobe sa táto stáva jeho prevádzkovateľom aj keď sa nemusí jednať o
vlastníka vozidla. Odporkyňa v 1.rade teda trvalým prenechaním predmetného vozidla odporcovi v
2.rade sa zbavila faktickej dispozície s týmto vozidlom, a teda keďže k tomuto faktickému prenechaniu
vozidla došlo okamžite po jeho kúpe, nikdy ani nebola prevádzkovateľom tohto vozidla. Skutočnosť,
že odporkyňa v 1.rade je zapísaná ako držiteľ motorového vozidla v osvedčení o evidencii nie je
pre posúdenie jej zodpovednosti rozhodujúca. Rozhodujúce je posudzovať faktické, reálne okolnosti
prevádzky motorového vozidla, nie záznamy o ňom slúžiace na evidenčné účely. Z ústnych dojednaní
medzi odporcom v 1.rade a 2.rade vyplýva, že právne pri rozhodovaní o bežných právnych úkonoch
disponoval s vozidlom tiež odporca v 2.rade. disponoval s možnosťou toto vozidlo vypožičať, uzatvárať
zmluvy súvisiace s údržbou vozidla a rozhodovať o ich obsahu. Právna dispozícia odporcu v 2.rade bola
obmedzená výlučne okolnosťami, ktoré súviseli s formou zakúpenia motorového vozidla. Odporkyňa
v 1.rade pri obstarávaní predmetného motorového vozidla pre potrebu financovať časť kúpnej ceny
úverom uzatvorila so spoločnosťou Volkswagen finančné služby Bratislava zmluvu o autokredite zo dňa
09.07.2009, popri tejto zmluve bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
právavprospechtejtospoločnostitohoistéhodňa.Nazákladeuvedenejzmluvybolipohľadávkydlžníka,
odporkyne v 1.rade zo zmluvy o autokredite zabezpečené prevodom vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu v prospech spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko, a.s., teda v čase
spôsobeniaškodytýmtovozidlomnebolaanivlastníkomtohtovozidlaamalapodľazmluvnýchdojednaní
v ďalšom rozsahu obmedzený výkon práv k tomuto vozidlu. Nebola okrem iného oprávnená ani previesť
vlastnícke právo počas doby účinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na
zabezpečeného veriteľa, na inú osobu, ani vykonať na vozidle opravy nad sumu 660,00 Eur bez súhlasu
zabezpečeného veriteľa.
Odporca v 2.rade uviedol, že motorové vozidla zn. VW Passat EVČ Q mu odporkyňa v 1.rade dala
do užívania, pretože vtedy boli vo vzťahu priateľskom. Vozidlo užíval, ale uhrádzal aj všetky náklady s
ním spojené, vrátane leasingových splátok a poistenia. S týmto motorovým vozidlom spôsobil dopravnú
nehodu. Vozidlo po ukončení leasingu splatil a následne sa predalo. Fakticky vozidlo predal odporca
v 2.rade a aj jeho výťažok z predaja si ponechal. Leasingovú zmluvu na predmetné vozidlo podpísala
odporkyňa v 1.rade, pretože v tom čase žili v pomere priateľa a priateľky, ale následne boli splátky
vysoké, preto splácanie prevzal odporca v 2.rade a aj s vozidlom nakladal.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu v 2.rade, prečítaním správy o nehode, oznámenia
o vzniku škodovej udalosti, výpisu z evidencie držiteľov motorových vozidiel, zápisu o ohliadke vozidla,
výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody, hlásenia poisťovne, oznámenia o poistnom plnení, výpisu
účtu, výzvy na úhradu poistného, fotokópie doručenky, fotokópie e-mailovej komunikácie, zmluvy o
autokredite, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 27.06.2012 odporca v 2.rade ako vodič spôsobil
dopravnúnehodu,vdôsledkuktorejvzniklaškodanamotorovomvozidlezn.ŠkodaFabiaEVČDktorého
držiteľom v čase nehody bol poškodený N. C..
Medzi účastníkmi konania nebol sporné, že navrhovateľ uhradil sumu 1 719,18 € dňa 28.09.2012 a
01.10.2012 poškodenému z dôvodu vyššie uvedenej dopravnej nehody.
Písomným vyhlásením zo dňa 14.01.2014 odporca v 2.rade právo navrhovateľa uznal, uviedol, že
dopravnú nehodu zo dňa 27.06.2012 spôsobil a uplatnený nárok uznáva.Podľa § 3 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ku dňu
27.06.2012), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako
držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný
ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je
vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona (v znení ku dňu 27.06.2012), soba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia
motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2,
je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla
na územie Slovenskej republiky.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona (v znení ku dňu 27.06.2012), kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa§24ods.7cit.zákona(vzneníkudňu27.06.2012),kanceláriamáprávoprotitomu,ktozodpovedá
za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo
proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je
povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa
odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona (v znení ku dňu 27.06.2012), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.
Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ, v znení ku dňu 27.06.2012),
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 27.06.2012), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky
Podľa § 517 ods. 1 OZ (v znení ku dňu 27.06.2012), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení ku dňu 27.06.2012), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení ku dňu 27.06.2012), výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení ku dňu 27.06.2012), ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.
Motorové vozidlo EVČ Q značky VW Passat, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 27.06.2012
nebolo k dátumu dopravnej nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu v zmysle §3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Navrhovateľ v dôsledku uvedeného v zmysle § 24 ods. 2 citovaného
zákona uhradil poškodenému z poistného garančného fondu škodu v celkovej výške 1 719,18 €.
Vyplatením náhrady škody prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu voči subjektom
zodpovedným čím navrhovateľ získal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu voči zodpovedným
subjektom v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z.z. v platnom znení.
Vo vzťahu k odporcovi v 2.rade, C. V., ktorý bol v čase dopravnej nehody vodičom motorového vozidla,
ktorým bola dopravná nehoda spôsobená a ktorý dopravnú nehodu zavinil, prešlo právo na náhradu
škody na navrhovateľa, nakoľko odporca v 2.rade je za spôsobenú škodu zodpovedný v zmysle § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá škodu spôsobila porušením právnej povinnosti. Takto
vzniknutúškoduodporcav2.radeajuznal.Zuvedenéhodôvodusúdpretozaviazalodporcupovinnosťou
nahradiť škodu vo výške 1 719,18 € a nakoľko odporca je omeškaní so zaplatením peňažnej sumy,
súd zaviazal taktiež odporcu v 2.rade povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania počnúc dňom 17.11.2012,
keďže výzvu na úhradu škody prevzal dňa 08.11.2012 s tým, že v predmetnej výzve zo dňa 16.10.2012
určil navrhovateľ termín uhradenia škody do 16.11.2012, t.j. dňom 17.11.2012 sa dostal odporca v 2.rade
do omeškania so zaplatením peňažnej sumy.
Vo vzťahu k odporkyni v 1.rade si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody, ktorá na neho prešla
z dôvodu, že odporkyňa v 1.rade za túto škodu mala zodpovedať ako prevádzkovateľ motorového
vozidla.Odporkyňav1.radeskutočnevosvedčeníoevidenciimotorovéhobolavčasedopravnejnehody
zapísaná ako držiteľka predmetného motorového vozidla. Na základe zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva uzatvorenej medzi odporkyňou v 1.rade a obchodnou spoločnosťou Volkswagen finančné
služby Slovensko s.r.o., Bratislava, dňa 09.07.2009 v zmysle článku I. citovanej zmluvy v spojení
s úverovou zmluvou číslo 682322 zo dňa 09.07.2009 (zmluva o autokredite) odporkyňa v 1.rade,
ako vlastník motorového vozidla, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, previedla na veriteľa
vlastnícke právo k predmetu financovania, t.j. motorovému vozidlu.
Prevádzkovateľom motorového vozidla je osoba, ktorá má tak faktickú, ako aj právnu moc nad vozidlom,
t.j. vozidlo právne aj fakticky ovláda. Odporkyňa v 1.rade zmluvou o zabezpečovacom prevode práva
vlastnícke právo previedla na obchodnú spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o., a nad
vozidlom právnu moc stratila, s vozidlom v obmedzenom rozsahu mohla naďalej disponovať s poukazom
na článok III. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Odporkyňa v 1.rade mohla predmetné vozidlo
užívať.
Faktická, ako aj právna dispozícia s motorovým vozidlom vo vzťahu k Volkswagen finančné služby
Slovensko, s.r.o., Bratislava vyplýva z článku III. zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva č. 682322, v zmysle ktorej je dlžník oprávnený užívať predmet financovania po uplatnení na
základe tejto zmluvy na veriteľa prevedené vlastnícke právo k predmetu financovania len odo dňa,
keď veriteľ oznámi dlžníkovi jeho uplatnenie, veriteľ je oprávnený kedykoľvek po uplatnení na základe
tejto zmluvy na veriteľa prevedeného vlastníckeho práva k predmetu financovania vyzvať dlžníka
na odovzdanie predmetu financovania veriteľovi. Odporkyňa v 1.rade v zmysle článku IV. zmluvy o
zabezpečovacomprevodeprávajepovinnápredmetfinancovaniaužívaťvýhradevsúladesjehoúčelom
a v rozsahu danom jeho charakterom, aby nedošlo k jeho poškodeniu alebo zničeniu s výnimkou
bežného opotrebovania, je povinná dodržiavať technické a servisné podmienky prevádzky predmetu
financovania v súlade s návodom na použitie alebo obsluhu a všeobecne záväznými právnymi predpismi
pre premávku (prevádzku). Dlžníčka (odporkyňa v 1.rade) sa taktiež zaväzuje nepreviesť predmet
leasingu do vlastníctva tretej osoby, nezriadiť v prospech tretej osoby záložné právo, predkupné právo
a neprenechať vec do užívania tretej osobe. Dlžníčka sa taktiež zaväzuje oznámiť veriteľovi na jeho
výzvu miesto trvalého alebo obvyklého výskytu predmetu financovania a umožniť bezodkladne prístup k
predmetu financovania a jeho prehliadku. Z uvedených zmluvných dojednaní obsiahnutých v článku III.
a IV. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vyplýva, že faktickú, ako aj právnu moc nad predmetným
vozidlom mala leasingová spoločnosť, ktorú je v tomto smere potrebné považovať za prevádzkovateľa
tohto vozidla. Leasingový dlžník (odporkyňa v 1.rade) mal vec len v užívaní za účelom obvyklého
používania, pretože v čase dopravnej nehody vlastnícky jej vec nepatrila a taktiež fyzicky s vecou
mohol disponovať len v obmedzenom rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd preto voči odporkyni v 1.rade
návrh zamietol, nakoľko odporkyňa nebola prevádzkovateľom vozidla v zmysle úplnej právnej a faktickej
dispozície.Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Návrh navrhovateľ vzal v časti o zaplatenie sumy 103,00 € späť, súd preto v tejto časti konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti rozsudku podal v súlade s § 204 OSP odvolanie navrhovateľ v súlade s § 205 ods. 2 písm. d),
f) OSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vyvodenia nesprávnych skutkových zistení
z vykonaného dokazovania. Navrhol zrušiť rozsudok prvostupňového súdu. Uviedol, že v súlade s § 4
ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ má nárok aj voči odporkyni v 1. rade, keďže
k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom navrhovateľ si nárok uplatnil v súlade
so zák. č. 381/2001 Z. z.. Prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá má právo alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Odporkyňa v 1. rade
v čase dopravnej nehody mala právnu moc nad vozidlom (bola zapísaná v dokladoch od vozidla ako
držiteľka), avšak tak isto (v zhode so závermi súdu prvého stupňa) aj faktickú moc nad vozidlom, nakoľko
ako vlastník vozidla disponovala kľúčmi od vozidla (ktoré zverila odporcovi v 2. rade v čase dopravnej
nehody).
Z čl. II. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. 82322 vyplýva, že dlžník (odporkyňa v 1. rade)
je výlučným vlastníkom predmetu financovania vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná
nehoda. Povinnosťou odporkyne v 1. rade bolo predmet financovania povinne zmluvne poistiť. Ak by
bolopravdivétvrdeniesúduprvéhostupňa,ževčasedopravnejnehodyvec(vozidlo)vlastníckynepatrilo
odporkyni v 1. rade, uvedený záver nemá vplyv na jej zodpovednosť ako prevádzkovateľa motorového
vozidla. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva slúži ako zabezpečovací prostriedok
v prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom, avšak nemá vplyv na postavenie odporkyne v 1. rade ako
prevádzkovateľa motorového vozidla.
Skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade bola vlastníkom motorového vozidla Volkswagen Passat, ktorého
prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, vyplýva aj zo samotnej zmluvy o AutoKredite č. 682322.
Povinnosť poistiť motorové vozidlo mala odporkyňa v 1. rade ako to vyplýva zo zmluvy o AutoKredite. Z
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 09. 2013 sp. zn. 23Cdo 1766/2012, vyplýva, že leasingová
spoločnosť sa nepovažuje za prevádzkovateľa vozidla. Podľa výpisu z centrálnej evidencie motorových
vozidiel odporkyňa v 1. rade bola nie len držiteľkou motorového vozidla, ale zároveň aj vlastníkom
vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda. Zmluva o AutoKredite a zmluva o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sú neplatné, pretože neboli podpísané oprávnenými
osobami.
Odporkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Správna je argumentácia prvostupňového súdu, že odporkyňa v 1. rade v čase vzniku škody nemala
právnu ani faktickú moc nad motorovým vozidlom, ktorým bola spôsobená škoda, a to jednak pre
jeho prenechanie k trvalému užívaniu v prospech odporcu v 2. rade, ako aj pre okolnosti súvisiace
s kúpou predmetného vozidla prostredníctvom zmluvy o AutoKredite, keď za právneho disponenta s
vozidlom súd určil spoločnosť Voklswagen finančné služby Slovensko, a. s. Predmetné vozidlo trvaleužíval odporca v 2. rade na základe dohovoru odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade. Pri rozhodovaní
o bežných právnych úkonoch disponoval s vozidlom tiež odporca v 2. rade. Odporkyňa v 1. rade
nebola vlastníčkou vozidla v čase nehody. Podľa zmluvných dojednaní mala obmedzený výkon svojich
práv k vozidlu, nebola oprávnená previesť vlastnícke právo k nemu, počas doby účinnosti zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na inú osobu, ani vykonať na vozidle opravy nad sumu
660 € bez súhlasu zabezpečeného veriteľa. Jej záväzky z predmetnej zmluvy plnil v zmysle ústnej
dohody odporca v 2. rade.
Pokiaľ navrhovateľ namietal platnosť uzatvorenia zmlúv, toto považuje za účelové.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods.
2, písm. b), d) OSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 OSP a v súlade s § 221 ods.
1 písm. h) OSP rozhodnutie zrušil.
Prvostupňový súd zamietol nárok navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade, ktorý si navrhovateľ uplatnil
voči odporkyni v 1. rade v súlade s § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. z dôvodu, že odporkyňa v 1.
rade zodpovedá ako prevádzkovateľ motorového vozidla v súlade s § 427 Občianskeho zákonníka
za škodu, ktorú vyplatil navrhovateľ poškodenému, pričom vozidlo, ktorého prevádzkovateľom, podľa
tvrdenia navrhovateľa bola odporkyňa v 1. rade, nebolo povinne zmluvne poistené.
Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 2 pís. j zákona 381/2001 Z.z. prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
Odporkyňa v 1. rade v osvedčení o evidencii motorového vozidla bola v čase dopravnej nehody zapísaná
ako držiteľka motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda.
Prvostupňový súd mal za to, že odporkyňa v 1. rade faktickú aj právnu moc nad vozidlom, ktorým bola
spôsobená škoda stratila, nakoľko zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva previedla
predmetné motorové vozidlo na spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko, s. r. o., ktorá jej
poskytlaúvernakúpupredmetnéhomotorovéhovozidla.Prvostupňovýsúdkonštatoval,žepodľazmluvy
o zabezpečovacom prevode práva čl. III. a IV. treba považovať za prevádzkovateľa tohto vozidla
spoločnosť, s ktorou odporkyňa v 1. rade uzatvorila zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva.
Z dokazovania je zrejmé, že odporkyňa v 1. rade predmetné motorové vozidlo kúpila a stala sa
jeho vlastníčkou. Dňa 09. 07. 2009 uzatvorila zmluvu o AutoKredite, ktorou sa spoločnosť Volkswagen
finančné služby Slovensko, s. r. o., zaviazala poskytnúť jej úver na kúpu vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda a odporkyňa v 1. rade sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky splácať. Zároveň odporkyňa
v 1. rade dňa 09. 07. 2009 podpísala zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva so
spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko, s. r. o., ktorá slúžila na zabezpečenie pohľadávky
zo zmluvy o AutoKredite, na základe, ktorej bol poskytnutý odporkyni 1/ úver na financovanie časti
kúpnej ceny motorového vozidla. Predmetné vozidlo bolo odporkyni 1/ odovzdané.
V čl. III. a IV. Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bolo dohodnuté, že odporkyňa v
1. rade bude v evidencii motorových vozidiel zapísaná ako držiteľ a veriteľ ako vlastník, zároveň bolo
dohodnuté, že odporkyňa v 1. rade bude užívať predmet financovania, zaviazala sa nepreviesť predmet
financovania do vlastníctva tretej osobe, ako aj neprenechať ho do užívania tretej osobe. V zmluve
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bolo dohodnuté, že odporkyňa v 1. rade je povinná
uzavrieť poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetu financovania.
Podľa čl. VI. Zmluvy účastníci dohodli, že odporkyňa v 1. rade je oprávnená užívať predmet
financovania, t. j. motorové vozidlo a veriteľ potvrdil, že až do okamihu uplatnenia zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva je predmet financovania v účtovnom majetku dlžníka a v jeho oprávnenej
držbe. V čl. V. Zmluvy bola dohodnutá doba trvania zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva dookamihu riadneho, včasného, úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči
dlžníkovi zo zmluvy.
V danom prípade sa teda odporkyňa v 1. rade rozhodla zabezpečiť vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých na kúpu motorového vozidla zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu. Zmyslom a účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nie len nútiť dlžníka
splniť svoj dlh voči veriteľovi, ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť
uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu
uhradzovaciu). Teda účelom zabezpečovacieho prevodu práva bolo zabezpečiť záväzok odporkyne v
1. rade voči tomu kto jej poskytol finančné prostriedky na kúpu predmetného motorového vozidla. Ide o
podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi
s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak,
že právny úkon, ktorým bolo prevedené vlastnícke právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom
bolo vlastnícke právo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona
zaniká). Čiže, vzhľadom na konanie odporkyne v 1. rade a veriteľa, nebolo zmyslom previesť trvalo
vozidlo na veriteľa, ale len dočasne, pokiaľ odporkyňa v 1. rade neuhradí svoj dlh voči veriteľovi. Veriteľ
zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sledoval zabezpečenie svojej pohľadávky,
účastníci zmluvy tiež dohodli obmedzenia dlžníčky nakladať s predmetným motorovým vozidlom v
rozsahu tak, aby sa zabezpečila jeho hodnota. Veriteľ umožnil odporkyni v 1. rade predmetné vozidlo
užívať obvyklým spôsobom. Odporkyňa v1. rade mohla s ním fyzicky nakladať.
V danom prípade je rozhodujúce pre posúdenie kto je prevádzateľom motorového vozidla posúdiť, či
zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva previedla odporkyňa v 1. rade na veriteľa
toľko práv k automobilu, že už právne a fyzicky vozidlom nedisponovala, a prevádzkovateľom vozidla
sa tak stal veriteľ. Podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva odporkyňa v 1. rade
mohla užívať predmetné vozidlo obvyklým spôsobom a všetky obmedzenia, na ktoré sa zaviazala
odporkyňa v 1. rade predmetnou zmluvou sledovali len účel zabezpečovacieho prevodu práva a ochrany
- hodnoty motorového vozidla. V zmluve tiež bolo dohodnuté, že odporkyňa v 1. rade je povinná uzavrieť
poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetu financovania. Podľa zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva išlo len o dočasný prevod vlastníctva, v prípade, že by
odporkyňa v 1. rade bola uhradila svoj záväzok, automaticky by zanikla aj zmluva o zabezpečovacom
prevode práva a vlastnícke právo k vozidlu by nadobudla odporkyňa 1/.
Pre posúdenie otázky či odporkyňa v 1. rade bola prevádzateľom motorového vozidla, mala právnu
alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom, v prípade, keď došlo k zabezpečovaciemu
prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, je potrebné vyjsť zo zmyslu a
účelu tohto inštitútu. Základnou funkciou zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
je zabezpečenie pohľadávky. Ide o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom
zabezpečenia splnenia pohľadávky s rozväzovacou podmienkou. V danom prípade bolo cieľom
zabezpečiť pohľadávku veriteľa takým spôsobom, aby mohla, v tomto prípade odporkyňa v 1. rade,
predmet zálohu užívať, pričom odporkyňa v 1. rade už od začiatku vzťahu niesla riziko nebezpečia škôd
spojené s predmetom zálohu, ako aj náklady spojené s jeho užívaním, (t. j. údržba, dane, poistenie).
Zo strany odporkyne v 1. rade išlo o kúpu vozidla s tým, aby toto mohla užívať a nakladať s ním v
súlade s jej potrebami, pričom na kúpu využila finančné prostriedky inej osoby a uzatvorila zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva. Zmyslom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v tomto prípade
bolo zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté na kúpu motorového vozidla s tým, že
odporkyňa sa k vozidlu mohla chovať od okamžiku jeho odovzdania ako k veci vlastnej, so všetkými
rizikami vlastníka. Zabezpečený veriteľ sa síce dočasne stal vlastníkom predmetného motorového
vozidla, avšak jeho práva a povinnosti súvisiace s dočasným vlastníctvom predmetného motorového
vozidla patrili odporkyni v 1. rade a zabezpečený veriteľ si mohol uplatniť vlastnícke právo len v
prípade, že by nebola plnila odporkyňa 1. svoje povinnosti - uhrádzať finančné prostriedky poskytnuté
jej na kúpu predmetného vozidla. Veriteľ nemal úmysel nakladať s predmetnou vecou, napr. previesť
vlastnícke právo na inú osobu, alebo zaťažiť predmetné motorové vozidlo nejakým právom, alebo ho
poskytnúť inej osobe alebo podobne. Realizovať vlastnícke oprávnenia mohol v podstate len na základe
porušenia povinnosti odporkyňou v 1. rade. Na odporkyňu v 1. rade bola prenesená zodpovednosť
na motorové vozidlo i nebezpečenstvo a riziká s tým spojené. Veriteľ predmetné motorové vozidlo na
základe zabezpečovacieho prevodu práva nemal úmysel a cieľ získať do vlastníctva, jeho úmyslom bolo
zabezpečiťsvojupohľadávku,ktorúmalvočiodporkyniv1.rade.Cieľom veriteľabolo,abysazabezpečildlh a po zaplatení všetkých pohľadávok odporkyne voči nemu, aby sa dostalo predmetné motorové
vozidlo naspäť do vlastníctva odporkyne v 1. rade. Išlo len o dočasný prevod vlastníckeho práva, ktorý
zaniká splnením povinnosti dlžníka. Keďže zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nevyplývalo
nič iné, vzniklo odporkyni v 1. rade od odovzdania motorového vozidla právo na prevádzkovanie
predmetného motorového vozidla.
Záver prvostupňového súdu, že odporkyňa v 1. rade nie je prevádzkovateľom predmetného motorového
vozidla nie je teda správny. Odporkyňa v 1. rade mala právo nakladať s predmetným motorovým
vozidlom, jej práva boli obmedzené len v súvislosti s tým, že sa rozhodla zabezpečiť u veriteľa svoj
dlh zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pričom predmetná zmluva riešila len
obmedzenia súvisiace s tým, aby nedošlo k znehodnoteniu motorového vozidla.
Odporkyňa v 1. rade bola v súlade s § 2 písm. j) zák. č. 381/2001 Z. z. prevádzkovateľom
motorového vozidla, mala faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom a s týmto aj disponovala.
Skutočnosť, že ho dala do užívania inej osobe neznamená, že prestala byť prevádzateľom predmetného
motorového vozidla. Kedykoľvek mohla uhradiť svoju pohľadávku voči veriteľovi, čím by zanikla
zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, a týmto by sa zbavila obmedzení vo vzťahu k
predmetnému motorovému vozidlu, ktoré previedla dočasne na veriteľa na základe svojej vôle.
Veriteľnemalfaktickúaniprávnumocnadmotorovýmvozidlom, tentosnímnemoholfaktickydisponovať
a nakladať a tak isto nemal nad ním právnu moc, pokiaľ odporkyňa v 1. rade si plnila svoje povinnosti
a nedošlo by k tomu, že by veriteľ pristúpil k uplatneniu svojej pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26. 09. 2013, sp. zn. 23Cdo
1766/2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu,
keďže ide o plnenie odporcov spoločne a nerozdielne:, z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi odporcami. V ďalšom konaní sa prvostupňový súd ustáli, či odporkyňa v 1.
rade ako prevádzateľ predmetného motorového vozidla zodpovedá v súlade s § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníka za škodu, ktorú navrhovateľ uhradil poškodenému, a teda či navrhovateľovi proti nej patrí
náhradazaplnenie.Vprípade,žesúd zistíoprávnenosťnároku, jehovýšku,zistítiežkedysaodporkyňa
1) dostala do omeškania a opätovne vo veci rozhodne.
Odvolací súd v súlade s § 212 ods. 2 písm. b) OSP zrušil aj rozhodnutie v časti trov konania, v ktorej
prvostupňový súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni v 1. rade trovy konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.