Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19Cpr/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227068
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114227068.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: Ľ. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v P., P. X, proti žalovanému: RP - DREPOS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vrátna
18, IČO: 31 664 822, o zaplatenie 3.000 EUR, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 825,36 EUR z a s t a v u j e .

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 03.11.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000 EUR
titulom nevyplatenej náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce a tiež titulom náhrady škody.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo žaloby vyplýva, že predmetom žaloby je zaplatenie sumy 3.000 EUR, ktorú si žalobca voči
žalovanému uplatňuje jednak vo výške 825,36 EUR titulom nevyplatenej mzdy vo výške priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce a vo výške

2.174,64 EUR titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým, že žalovaný mu nevyplácal
mzdu k výplatnému termínu.

V priebehu konania žalobca (pred začatím prvého pojednávania) zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy
825,36 EUR späť z dôvodu, že túto čiastku mu žalovaný po podaní žaloby zaplatil.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že žalobcovi vznikol u žalovaného pracovný

pomer na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2013 s nástupom počnúc dňom 01.12.2013 pri
dojednanom druhu práce - elektromontér, ktorý pracovný pomer bol ukončený zo strany žalobcu
okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z 03.09.2014,
ktorým dňom pracovný pomer bol ukončený.

Z listinného dokladu - Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) ZP súd
zistil, že žalobca dňa 3.9.2014 dal žalovanému predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru s

odôvodnením, že mu nebola do dnešného dňa vyplatená mzda za mesiace jún a júl 2014.

Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že žalovaný mu nevyplácal mzdu načas a v celku, na
základe čoho nedokázal uhrádzať výdavky na bývanie a tiež na domácnosť, preto sa zadlžil. Upresnil, žez uplatnenej čiastky 2.174,64 EUR predstavuje suma okolo 1.300 EUR dlh na bývaní, k čomu predložil
ako dôkaz upomienku Spoločenstva vlastníkov bytov zo 07.01.2015, a z ktorej sumy čiastka okolo 500
EUR predstavuje škodu v súvislosti s tým, že mu prepadli 2 obrúčky a snubný prsteň, ktoré musel založiť.

Na otázku súdu, aby žalobca upresnil, čo predstavuje zvyšok tvrdenej škody do uplatneného nároku
2.174,64 EUR, žalobca uviedol, že túto škodu vo zvyšku vyšpecifikovať nevie. Tiež na otázku súdu, aby
upresnil, kedy dal do zálohu obrúčky a snubný prsteň, nevedel časovo vyšpecifikovať toto svoje tvrdenie,
avšak malo to byť v období, keď nemal z čoho žiť.

Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu uviedol, že od
januára roku 2014 ako zamestnávateľ oznámil svojim zamestnancom, že nie je schopný vyplácať im
výplaty, a že sú 2 možnosti, a to buď im dá výpoveď v zmysle Zákonníka práce, alebo výpoveď dajú oni.
Aby mohol vyplácať svojim zamestnancom mzdy, pristúpil k malým zákazkám, resp. si začal požičiavať
peniaze ako konateľ v banke. Ku výplatám uviedol, že žalobca na vlastnú žiadosť dostával zálohy zo
mzdy, a že pokiaľ aj výplaty k niektorému výplatnému termínu neboli vyplatené, v konečnom dôsledku

každá výplata bola uhradená až z výnimkou na mesiac august, ktorý bol vyplatený iba čiastkovo.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že žalobcovi bola vyplácaná mzda od žalovaného
ako zamestnávateľa v hotovosti.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.11.2015 potvrdil, že pravidelne požadoval od žalovaného
vyplatenie zálohy z mesačnej mzdy, na žiadosti ktoré mu žalovaný nereagoval hneď, avšak v konečnom
dôsledku tieto zálohy obdržal a bol nútený si tieto zálohy na mzdu pýtať kvôli tomu, že dcére nemal dať
čo do úst, a takýmto spôsobom si potreboval zabezpečovať financie na živobytie.

Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že pokiaľ boli poskytované žalobcovi zálohy ma mzdu, vždy to bolo
na žiadosť žalobcu.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 13.11.2015 uviedol, že od mesiaca jún 2014 vo firme nastal
problém s vyplácaním miezd, na základe čoho žalovaný musel vyplácať svojich zamestnancov po

častiach, avšak v konečnom dôsledku bol vždy dodržaný výplatný termín, ktorý bol dohodnutý do konca
nasledujúceho mesiaca, pretože ešte pred koncom dojednaného výplatného termínu zamestnanci mali
k dispozícií svoju mzdu. Súčasne nepoprel, že mzda im bola vyplácaná po častiach.

Z písomnej Pracovnej zmluvy z 01.12.2013 súd zistil, že predmetnú pracovnú zmluvu uzatvorili žalovaný

ako zamestnávateľ so žalobcom ako zamestnancom s dojednaním nástupu do práce dňa 01.12.2013,
druhom práce: elektromontážne práce - slaboprúd a silnoprúd s dojednaným miestom výkonu práce a
mzdových podmienok, tak ako vyplývajú z predmetnej pracovnej zmluvy, na dobu určitú do 31.12.2014,
pri skúšobnej lehote 3 mesiacov a výplatnom termíne do konca nasledujúceho mesiaca za ďalších
podmienok z pracovnej zmluvy vyplývajúcich.

Z Výplatnej listiny miezd a výplatného lístku za mesiac 12/2013 súd zistil, že za predmetný mesiac
žalobcovi bola vyplatená mzda vo výške 494,41 EUR, z toho záloha na mzdu vo výške 30,40 EUR.

Z Výplatnej listiny miezd a výplatného lístku za mesiac január 2014 súd zistil, že žalobcovi bola vyplatená

mzda vo výške 515,69 EUR.

Z Výplatnej listiny miezd a výplatného lístku za mesiac február 2014 súd zistil, že žalobcovi bola
vyplatená mzda vo výške 412,67 EUR, z toho záloha na mzdu vo výške 40 EUR.

Z Výplatnej listiny miezd a výplatného lístku za mesiac marec 2014 súd zistil, že žalobcovi bola vyplatená
mzda vo výške 921,91 EUR (preplatok ročného zúčtovania vo výške 434,71 EUR).

Z Výplatnej listiny miezd a výplatného lístku za mesiac apríl 2014 súd zistil, že žalobcovi bola vyplatená
mzda vo výške 509,10 EUR.

Z Výplatnej listiny miezd a výplatného lístku za mesiac máj 2015 súd zistil, že žalobcovi bola vyplatená
mzda vo výške 471,95 EUR, z toho záloha na mzdu vo výške 20 EUR.Z Výplatnej listiny miezd a výplatného lístku za mesiac jún 2014 súd zistil, že žalobcovi bola vyplatená
mzda vo výške 458,02 EUR.

Z Výplatnej listiny miezd a výplatného lístku za mesiac júl 2014 súd zistil, že žalobcovi bola vyplatená
mzda vo výške 497,44 EUR.

ZVýplatnejlistinymiezdavýplatnéholístkuzamesiacaugust2014súdzistil,žežalobcovibolavyplatená
mzda vo výške 480,26 EUR.

Z Výplatnej listiny miezd a výplatného lístku za mesiac september 2014 súd zistil, že žalobcovi bola
vyplatená mzda vo výške 214,02 EUR.

Z výdavkového pokladničného dokladu z 11.09.2014 súd zistil, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 140
EUR ako doplatok k výplate za 07/2014.

Z výdavkového pokladničného dokladu z 31.01.2014 súd zistil, že žalovaný vyplatil žalobcovi zálohu za
september 2014 vo výške 30 EUR.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo 16.09.2014 súd zistil, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu

100 EUR na mzdu za august 2014.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo 04.07.2014 súd zistil, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 50
EUR ako zálohu na mzdu za jún 2014.

Z výdavkového pokladničného dokladu z 25.09.2014 súd zistil, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 20
EUR na výplatu za august 2014.

Z písomného podania žalobcu z 30.01.2015 vyplýva, že podľa žalobcu žalovaný ho svojim konaním, a
to prístupom za rok 2014 tým, že riadne nevyplácal mzdu, dostal jeho aj spolu s rodinou do existenčných

a neľahkých pomerov až do takej miery, že jeho rodina má už v súčasnej dobe problémy a značný dlh
na bývaní v Spoločenstve vlastníkov bytov, pričom súd musí uznať, že pokiaľ je mzda zamestnancovi
vyplácaná v splátkach, nie je možné z takýchto malých súm uhrádzať svoje súkromné záväzky a tým ho
žalovaný dostal do uvedeného dlhu na SVB vo výške 1.296 EUR. Pokiaľ tento dlh do SVB neuhradí do
28.02.2015 spoločenstvo vlastníkov ho dá pre tento dlh na bývaní na dražbu, čím sa mu zvýši jeho škoda

nielen na majetku, ale aj hrozí strata bývania. Žalovaný si je vedomý, že bol jediným živiteľom rodiny,
pretože jeho manželka má podanú žiadosť na invalidný dôchodok a je evidovaná ako nezamestnaná
a doma majú maloletú školopovinnú dcéru. V ďalšom poukázal na to, že musel predmetný pracovný
pomer sám ukončiť okamžitým skončením pracovného pomeru, a že žalovaný si ho neoprávnene a
protizákonne dovolil nahlásiť na sociálnu poisťovňu, že u žalovaného pracoval od 03.11.2014, čím mu

tiež sa snažil vyrobiť problémy.

Z listinného dokladu vo veci upomienky zo 07.01.2015 súd zistil, že Spoločenstvo vlastníkov bytov
bytového domu na P. adresovalo predmetnú upomienku A. a Q. s upozornením, že k 31.12.2014
neuhradili 9 zálohových platieb do fondu údržby a opráv, za vykurovanie, TÚV, studenú vodu a ostatných

plnení za služby, ktoré im SVB poskytlo za rok 2014 v súhrnnej výške 1.296 EUR, a ktorým im súčasne
oznámilo,žeakdo28.02.2015zálohovéplatbyzarok2014neuhradia,takspoločenstvovlastníkovbytov
využije všetky zákonné možnosti a prostriedky na to, aby svoju oprávnenú pohľadávku vymohlo v plnej
výške vrátane úrokov z omeškania.

Z prednesu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.11.2015 súd zistil, že žalobca tvrdený dlh, ktorý
mu vznikol za určité obdobie voči spoločenstvu v súvislosti s užívaním družstevného bytu, do dnešného
dňa nevyplatil.

Podľa ust. § 96 ods. 1 ods. 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,

a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na

právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné
vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa ust. § 43 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so
zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné
podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za

vykonanú prácu mzdu.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa ust. § 130 ods. 2 Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v
pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno
dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa ust. § 130 ods. 3 Zákonníka práce, medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať
preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť
preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.

Podľa ust. § 192 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi

za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti
dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych
povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.
Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí,

vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného v období
od 01.12.2013 do 03.9.2014 a že za vykonávanú prácu bola medzi účastníkmi konania dojednaná mzda
s výplatným termínom do konca nasledujúceho mesiaca.

Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil voči žalovanému sumu 3000 Eur pozostávajúcu jednak zo
sumy 825,36 Eur uplatnenej titulom nevyplatenej mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za
výpovednú dobu 2 mesiacov podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce a zo sumy 2.174,64 Eur uplatnenejtitulomnáhradyškody,ktorámalavzniknúťžalobcovitým,žežalovanýmunevyplácalmzdukvýplatnému
termínu. V dôsledku toho, že žalovaný v priebehu konania žalobcovi čistku vo výške 825,36 Eur zaplatil,
žalobca zobral svoj žalobný návrh v tejto časti späť; na základe toho súd konanie v tejto časti zastavil.

Predmetom sporu teda zostala naďalej čiastka 2.174,64 Eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom náhrady
škody. Vzhľadom na skutkové zdôvodnenie tejto časti nároku, súd posúdil predmetný nárok ako
nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania v súvislosti so
zodpovednosťou žalovaného ako zamestnávateľa podľa ust. § 192 ods. 2 ZP. Ide pritom o objektívnu

zodpovednosť zamestnávateľa, ktorej základnými predpokladmi sú protiprávne konanie, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom absencia čo i len jedného z týchto predpokladov vylučuje túto
zodpovednosť. V danom prípade musí ísť o protiprávne konanie štatutárnych orgánov zamestnávateľa,
vedúcich organizačných útvarov a všetkých poverených zamestnancov, pretože podľa tohto zákonného
ustanovenia zamestnávateľ zodpovedá len za taký protiprávny úkon, ktorého sa dopustili zamestnanci
konajúci v jeho mene v rámci plnenia úloh zamestnávateľa.

Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovaného malo spočívať v tom, že nedostával mzdu naraz a načas.
Na strane žalovaného by preto prichádzalo do úvahy porušenie príslušných ustanovení o vyplácaní
mzdy, najmä o povinnosť vyplácať mzdu vo výplatnom termíne. Ani prípadné zistenie, že zo strany
žalovaného ako zamestnávateľa takáto povinnosť nebola dodržaná, sama o sebe nepostačuje na to, aby

nastala zodpovednosť za prípadné nároky na náhradu škody, pretože súčasne žalobca musí tvrdiť a tiež
preukázať vznik škody a súčasne, že škoda je v príčinnej súvislosti so zisteným protiprávnym konaním.
Pod pojmom škoda pritom možno chápať peniazmi vyjadriteľnú ujmu na majetku poškodeného, ktorú
musí žalobca nielen tvrdiť, ale súčasne tiež preukázať, aby splnil svoju dôkaznú povinnosť ohľadne
uplatneného nároku.

Podľa názoru súdu žalobca v konaní:
1/ nepreukázal vznik škody, pokiaľ ide o sumu 1.296 Eur, ktorá má podľa žalobcu predstavovať dlh na
úhradách za užívanie bytu, pretože do dnešného dňa táto čiastka zo strany žalobcu uhradená veriteľovi
nebola (pozri tiež Rc 14/2005),

2/ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi sumou 1.296 EUR a tvrdeným protiprávnym konaním
žalovaného, najmä s poukazom na to, že predmetná suma predstavuje dlh, ktorý vznikol žalobcovi za rok
2014 neuhradením deviatich zálohových platieb do fondu údržby a opráv, za vykurovanie, TÚV, studenú
vodu a ost. poskytnuté služby zo strany SVB, pričom z prevedeného dokazovania má súd preukázané,
že žalovaný vyplácal dojednanú mzdu v dojednanom výplatnom termíne a pokiaľ ju vyplácal po častiach,

bolo to na základe žiadostí žalobcu o poskytnutie zálohy a vždy vo výplatnom termíne; výnimku tvorili
mesiace jún a júl roku 2014, s výplatou ktorých bol žalovaný v omeškaní, tak ako to vyplýva z okamžitého
skončenia pracovného pomeru z 03.09.2014,
3/ nepreukázal vznik škody, pokiaľ ide o sumu 500 EUR v súvislosti s tvrdením, že mu prepadli
2 obrúčky a snubný prsteň, ktoré musel založiť; v tejto súvislosti žalobca nepredložil, neoznačil a ani

nenavrhol vykonať žiaden dôkaz,
4/ nepreukázal vznik škody vo zvyšnej časti, ohľadne ktorej žalobca neuniesol jednak povinnosť tvrdenia
a jednak povinnosť preukázať svoje tvrdenie, pretože žalobca svoj nárok viac nevedel vyšpecifikovať a
súčasne v tejto súvislosti žalobca nepredložil, neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo vzťahu k nároku uplatnenému titulom náhrady škody nepreukázal
minimálne vznik škody ako jedného zo základných predpokladov úspešnosti žaloby v tejto časti, na
základe čoho súd žalobu v tejto časti (t.j. v prevyšujúcej časti vzhľadom na zastavenie konania v časti)
zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd nerozhodol z dôvodu absencie takéhoto návrhu zo strany účastníkov konania
(ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).