Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112238744
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112238744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr.MilanaMajerníkaaJUDr.MarekaKošča,vprávnejvecižalobkyne:N.C.,T..XX.X.XXXX,H.D.XX,
C., zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému:
MAXIMA FINANCE s.r.o., Werferova 1, Košice, IČO: 36 589 055, zastúpenému advokátom JUDr.
Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 20.000,-
eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.10.2014 pod č. k.
9C/381/2012-178, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti

zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 9C/391/2012-178 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 5.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 19.11.2012 sa žalobkyňa domáhala finančného
zadosťučinenia vo výške 20.000,- eur. Žalobkyňa rozhodnutím v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov sp. zn. 11C/218/2009 z 21.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 8Co/97/2010 z 26.5.2011 bola ako spotrebiteľka úspešná. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k.

11C/218/2009-112 určil, že Zmluva o pôžičke č. F. zo dňa 8.8.2007, uzavretá medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, ako aj Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva č. C. zo
dňa 8.8.2007, sú neplatné.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal návrh zamietnuť. Z hľadiska predchádzajúcich rozhodnutí súdu,
ide o situáciu, kedy z požičaných peňazí má žalovaný dlžník vrátiť už iba istinu, ktorú doteraz v celom
rozsahunevrátil.Jetohonázoru,ženastranežalovanéhodlžníkanedošloktakejujme,ktorábymalabyť

odškodňovaná finančným zadosťučinením. Naviac, žalovaná spoločnosť žaluje žalobkyňu ako dlžníka
na zaplatenie čiastky 16.000,- eur, a tak žaloba je určitou kompenzáciou, čo by v konečnom dôsledku
znamenalo, že žalobkyňa by nemusela žalovanému ako veriteľovi nič vrátiť z pôžičky 1.200.000,- Sk. Z
vykonaného dokazovania obsahom rozsudku sp. zn. 11C/218/2009 zo dňa 21.4.2010 bola konštatovaná
neplatnosť Zmluvy o pôžičke č. F. medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom pri pôžičke
1.200.000,- Sk. Súd vo veci konštatoval nekalé obchodné praktiky žalovaného porušujúce zákon o
ochrane spotrebiteľa, konanie v rozpore s dobrými mravmi s tým, že zmluva o zabezpečovacom prevode

práv zabezpečovala neprimeraný výkon zabezpečovacieho prostriedku, čo odporuje dobrým mravom.
Pri omeškaní hoci len jednej splátky 30.000,- Sk by žalovaný ako dlžník stratil právo k nehnuteľnosti
v hodnote 4 mil. Sk. Žalovaný veriteľ dohodol neprimerané sankčné mechanizmy v prospech veriteľa,
napr. platenie zmluvnej pokuty vo výške 1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo bolo 12.000,- Skdenne. Takisto bola neplatne dojednaná zmluvná pokuta za predčasné splatenie pôžičky, či povinnosť
dlžníkauzavrieťnovúZmluvuopôžičkezatotožnýchpodmienok,akbyžalovanýuhradilzažalobkyňuiný
dlh so zmluvnou pokutou takisto vo výške 1 % z uhradeného záväzku denne. Pretože zmluva o pôžičke

obsahuje množstvo neplatných zmluvných dojednaní, ktoré predstavujú podstatu zmluvy, a ktoré na
seba vzájomne nadväzujú, a nie je možné ich od seba oddeliť, preto súd vyslovil neplatnosť celej zmluvy.
Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom krajského súdu z 26.5.2011 sp. zn. 8Co/97/2010.
Krajský súd v Prešove sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu. Súd
o nároku žalobkyne rozhodoval podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., že

spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hľadiska vyššie
uvedených rozhodnutí ohľadom uplatneného nároku žalobkyne na neplatnosť zmluvných dojednaní,
jednoznačne došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky, k strate finančných prostriedkov a straty obydlia. To

predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do sociálnej identity osoby, čo je rozhodujúce pre výšku
finančného zadosťučinenia, ktoré nemôže mať iba symbolický charakter. Keď zákon v § 3 ods. 5
definuje porušenie práva alebo povinnosti, stanovené v zákonom o ochrane spotrebiteľa a je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu, (bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila), tak základ nároku na
finančné zadosťučinenie je daný. Zákon predpokladá určitú intenzitu porušenia spotrebiteľských práv,

kde presné kritéria nie sú pre finančné zadosťučinenie zákonom stanovené, ale treba vychádzať z určitej
úvahy súdu, posudzujúce stanovenie takej satisfakcie, aby budúcich dodávateľov odradila od nekalého
konania proti spotrebiteľom. Má to byť aj určitá odmena, kde sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a tak priniesol aj benefit pre ostatných spotrebiteľov, keď
odradildodávateľaodmožnostiopakovanéhoporušeniaprávspotrebiteľov.Súdpovažovalzaprimerané

finančnézadosťučinenievrozsahu5.000,-eur,čojedostatočnýmsankčnýmpostihomžalovaného,ktoré
môže vytvoriť aj určitú generálnu prevenciu a zároveň byť odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobila. Vo zvyšku bol návrh žalobkyne zamietnutý.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania bude

rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu v časti priznania zadosťučinenia 5.000,- eur dala odvolanie žalovaná
spoločnosť cestou právneho zástupcu. Podľa odôvodnenia súdu prvého stupňa, cieľom žalovaného
nebolo vrátenie poskytnutej pôžičky, ale získanie nehnuteľnosti od žalobkyne vzhľadom na nastavené

podmienky poskytnutej pôžičky. Je pravda, že pôžička 1.200.000,- Sk bola zabezpečená tzv.
zabezpečovacím prevodom práva. Keďže samotná pôžička nie je nízkou sumou, bolo potrebné
samozrejme počítať aj so zabezpečením návratnosti pôžičky. Naviac, žalovaná neurobila žiadne
právne ani faktické kroky smerujúce k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva napriek dlhodobému
neuhrádzaniu pôžičky zo strany žalobkyne.

Odvolateľ poukázal na to, že súd nemôže pri posudzovaní prípadu výšky finančného zadosťučinenia
postupovať svojvoľne, a to najmä v prípade, ak zákon v § 5 ods. 5 neurčuje žiadne kritéria pre výšku
primeraného zadosťučinenia. Tu je potrebné analogicky vychádzať zo všeobecných právnych predpisov
z oblasti občianskeho práva, teda Občianskeho zákonníka, kde kritéria nemajetkovej ujmy sú uvedené

v § 13 OZ (zákon č. 40/1964 Zb.).

Výška priznaného finančného zadosťučinenia nezodpovedá vzniknutej ujme, ani celkovým okolnostiam
prípadu,keďbolapriznanásuma5.000,-eur.Súdnezohľadnil,žežalobkyňaužtakmer7rokovdisponuje
s nemalými finančnými prostriedkami bez toho, aby musela uhradiť žalovanému nejakú náhradu za

poskytnutie pôžičky. Keď je žalobkyni prisúdená suma 5.000,- eur, potom o túto sumu sa zníži povinnosť
žalobkyne uhradiť istinu z úveru. Tak by došlo k situácii, že žalobkyni by bola poskytnutá nenávratná
pôžička.

Súd nezohľadnil ani osobnosť žalovanej, ktorá mala viacero pôžičiek, pričom jediná „ujma“ žalobkyne

spočívala v tom, že mala možnosť disponovať sumou 1.200.000,- Sk po dobu takmer 7 rokov s tým, že
malo by ísť o pôžičku bez poplatkov a bez úrokov. Takúto „ujmu“ by radi strpeli desiatky tisíc obyvateľov,
ktoré si vzali úvery od bánk.Že žalobkyňa je neorientovaný spotrebiteľ nepotvrdzuje skutočnosť, keď žalobkyňa čerpala cca 56
úverov. Ak by v každom prípade žalobkyňa požadovala náhradu finančného zadosťučinenia, získala
by nemalé finančné prostriedky. Ak sa žalobkyňa domáha ochrany z hľadiska dobrých mravov, tak v

konečnom dôsledku ide o zneužitie práva zo strany žalobkyne. Naviac ide o hypotetickú ujmu žalobkyne,
pretože reálne jej žiadna ujma nevznikla.

Ak súd hovorí o určitej odmene žalobkyni za to, že viedla súdny spor s ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom, tak vzhľadom na nastavenie pravidiel spotrebiteľského práva dochádza k narušeniu

zásady rovnosti účastníkov civilného procesu ako v rovine hmotnoprávnej, tak aj v procesnej. Naviac,
spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom k ochrane spotrebiteľa a námietke
premlčania už má prihliadať súd z úradnej moci. Odvolateľ vyčíta súdu, že nevzal v úvahu tvrdenia
žalovanej, ktoré mali významný vplyv na posúdenie výšky finančného zadosťučinenia. Navrhuje zmeniť
rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť, prípadne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Žalobkyňa uplatnila právo na finančné zadosťučinenie v rozsahu 20.000,- eur v dôsledku porušenia
povinnosti žalovaného ako veriteľa pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke z 8.8.2007 zabezpečenej Zmluvou

o zabezpečení záväzku prevodom práva z toho istého dňa. O neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva rozhodoval Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 11C/218/2009-112 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/97/2010, ktorý sa stotožnil s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom rozsahu, že zo strany žalovanej obchodnej spoločnosti pri
uzatváraní pôžičky došlo k porušovaniu spotrebiteľských práv žalobkyne. Súd riešil otázku dobrých

mravov pri uzatváraní dohody o poskytnutí pôžičky. Okresný súd konštatoval, že je nemysliteľné, aby pri
omeškaní dlžníka s jednou splátkou pôžičky sa veriteľ stal trvalým vlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu
4 mil. Sk pri pôžičke 1.200.000,- Sk. Takéto dojednania sú absolútne neprípustné a v rozpore s § 39
Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom.Odvolacísúdvtejtovecipoukazuje

na to, že dôvodmi rozhodnutí okresného aj krajského súdu vo veci neplatnosti zmluvy o pôžičke je aj
odvolací súd viazaný, čo vytvára základ pre odškodnenie žalobkyne ako spotrebiteľky podľa zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v § 3 ods. 5 dáva právo na satisfakciu poškodenému
spotrebiteľovi vo forme finančného zadosťučinenia. Je pravda to, že žalobkyňa nebola úspešná v konaní
sp. zn. 29C/184/2011 týkajúce sa zaplatenia čiastky 15.710,56 eur s príslušným úrokom z omeškania,

(kde rozhodnutie ešte nie je právoplatné), čo je suma, kde žalobkyňa ako žalovaná ako dlžník zo
zmluvyopôžičkenepreukázalavráteniečiastky248.000,-Skveriteľovi.Tojealedruhástranaadôsledok
uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 8.8.2007, ktorá vytvorila nerovnovážne postavenie medzi veriteľom
a dlžníkom v podmienkach vrátenia úveru pôžičky. Ustanovenia pôžičky tak, ako sú hodnotené v
rozhodnutí Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 11C/218/2009 jasne viedli k poškodzovaniu dlžníka

zmluvou o pôžičke, kde zmluvné podmienky neprimerane zaťažovali dlžníka ako úrokmi a sankciami,
už nehovoriac o možnosti realizácie zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553 a násl. Obč.
zákonníka, kde by došlo k trvalému zbaveniu sa dlžníka užívania nehnuteľnosti a straty vlastníckeho
právaknehnuteľnostiam,vdôsledkunesplácaniaúveruriadneavčas.Nepomermedzizabezpečovacím
prevodomprávaknehnuteľnostiaposkytnutoupôžičkoujevýraznýatátohrozbavprípadenevyhlásenia

neplatnosti takejto zmluvy by bola pre žalobkyňu trvalá a znamenala by stratu bydliska a súčasne
povinnosť naďalej splácať pôžičku s nevýhodnými sankciami. Keď okresný súd konštatoval, že takéto
postupy žalovanej obchodnej spoločnosti sú bežné a uložená sankcia má odradiť veriteľa od ďalších
takýchto postupov, s týmto záverom okresného súdu je potrebné súhlasiť. Nekalé konanie žalovanej
obchodnej spoločnosti pri poskytovaní pôžičiek a evidentná snaha pri pôžičkách nenavodzovať korektné

vzťahy, ale presadzovať ekonomickú silu veriteľa a zneužiť postavenie odkázaného dlžníka, nemôže byť
akceptované, a naviac, pri priamom postihu žalobkyne ako dlžníčky, dochádza k poškodeniu žalobkyne,
čo v konečnom dôsledku musí byť reparované a zákon o ochrane spotrebiteľa to aj umožňuje. Čiastka
5.000,- eur je priznaná okresným súdom, čo môže byť z hľadiska prípadu čiastka, ktorá nemusí v celomrozsahu vyjadriť rozsah poškodenia žalobkyne a možnosť jej odškodnenia, ale keď žalobkyňa nedala
odvolanie proti zamietavej časti, potom odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej
časti, kde žalovaná bola zaviazaná k povinnosti zaplatiť 5.000,- eur ako finančné zadosťučinenie podľa

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..

Aj keď sa žalovaná bráni tomu, že nepristúpila ku krokom, ktoré by smerovali k výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva, tak je nepochybné, že k tomu ani nemôže pristúpiť po tom, čo zmluva
o zabezpečovacom prevode práva bola vyhlásená za neplatnú. Keď žalovaná poukazuje na to, že

žalobkyňa takmer 7 rokov disponovala s nemalými finančnými prostriedkami, je nesporné, že žalobkyňa
ďalšími pôžičkami splatila časť záväzkov z úveru, pričom rozdiel je stále predmetom súdneho sporu
sp. zn. 29C/174/2011. Rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 11C/218/2009 rieši aj určitú
morálku pri správaní sa dlžníka a veriteľa, pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
jednoznačne žalovaná obchodná spoločnosť pri poskytovaní úverov a stanovenia podmienok pôžičky
zneužívala žiadateľov o pôžičku pri ich odkázanosti a nevyhnutnej potrebe získať finančné prostriedky,

nastavovala podmienky pôžičky zjavne nevýhodné pre dlžníka s výraznými predpokladmi neprimerane
zaťažovať dlžníkov sankciami v prípade akéhokoľvek aj drobného porušenia povinnosti, čo je zneužitím
práva. Preto sú pochybné tvrdenia žalovanej o tom, že žalobkyňa nemala žiadnu ujmu, ak disponovala
čiastkou 1.200.000,- Sk po dobu takmer 7 rokov a že nepatrí jej odškodnenie. Bez zásahu súdu vo veci
sp. zn. 11C/218/2009 by žalobkyňa bola stále vystavená postihom z nevýhodného záväzku z pôžičky,

pričomsanejednáojedenprípadtakéhotopostupužalovanejobchodnejspoločnostivočidlžníkom.Musí
byť nastolená aj určitá prevencia takýmto postupom vo vzťahu k porušovateľovi spotrebiteľských práv.
O tom je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd v danom prípade považuje za správne
a potvrdzuje ho. Krajský súd preto nevyhovel odvolacím námietkam žalovanej obchodnej spoločnosti.
Potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v jeho napadnutej časti o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobkyni čiastku 5.000,- eur finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.