Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/480/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3101899885
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3101899885.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky H., zastúpenej G. proti odporcovi
B., zastúpenému K., za ktorú koná C., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/22/2001-928 zo dňa 30. marca
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku VIII. a IX. o náhrade trov konania štátu z r u š u j
e a v rozsahu zrušenia v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie, vo zvyšujúcej
časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí,
ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadol do výlučného

vlastníctva navrhovateľky:
- rodinný dom s príslušenstvom (sklad, dreváreň, zajačinec, 4 ploty, 2 studne, prípojka vody, vonkajší
záchod, žumpa, prípojka kanalizácie, elektrická prípojka, drenáž, schody, spevnené plochy), súpisné č.
XXX, postavený na pozemku CKN parc. č. XXXX/X, CKN parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere
1.972 m2, CKN parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 621 m2, zapísané v LV č.
XXXX v k. ú. R., hospodárska stavba a studne v cene 10.677,73 Eur,

- garáž súpisné č. XXXX, nachádzajúca sa na sídlisku V. v N., postavená na CKN parc. č.
XXXX/XX, CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 18 m2, zapísaná na LV č. XXXX v k.ú.
N. v cene 6.296,12 Eur,
- zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v E. E. v sume 18.969,60 Sk (629,68 Eur),
suma 70.000,- Sk (2.323,58 Eur) za predané spoločné auto zn. Škoda Felícia pôvodné evidenčné č.
D., nabíjačka autobatérie, telefón so záznamníkom Panasonic, hodiny štorcové s čiernym podkladom
a pozláteným rámom, ručičkami a číslicami, vysávač Zelmer, odšťavovač a mlynček na kávu Moulinex,

nočná lampa, 2 ks protialergické paplóny + 2 ks podhlavníky, 4 ks posteľná súprava (1 kvietkovaná,
1 prúžkovaná, 2 ks biela), 4 ks froté uteráky, kuchynská záclona 1 ks 80 cm x 3m, autopoťahy šedé,
prútený kôš na bielizeň, dekoratívna kuchynská polička, 2 plyšové koberce z chodby a kuchyne, 4 ks
tapacírovanéstoličky,rádiotranzistorPanasonicRFB11,televízorOVP-Philips,časťkuchynskéhoriadu
nerez, teda veci v celkovej hodnote 19.927,11 Eur.
Do výlučného vlastníctva odporcu:

- 2-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súpisné č. XX vo vchode č. XX na
parc. č. XXX/XX - zastavané plochy o výmere 1.866 m2, nachádzajúci sa v N., V. a podiel na spoločných
častiach a zariadeniach domu a pozemku na parc. č. XXX/XX v podiele 59/10836, zapísaný vLV č. XXXX v k.ú. N., CKN parc. č. XXX/XX o výmere 1.866 m2 v podiele 59/10836 je zapísaná
na LV č. XXXX v k.ú. N. v cene 28.643,53 Eur,
- CKN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2.534 m2, CKN parc. č. XXXX - orná pôda o

výmere 1.364 m2 - orná pôda zapísané v LV č. XXXX v k.ú. R. v cene 4.022,74 Eur,
- zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v E. E. v sume 470,10 Sk (15,61 Eur),
- traktor Robi, babeta, sedacia súprava Harfa, obedová súprava modrý porcelán, 2 obrazy západ slnka
a jesenná príroda s mostom + 5 ks reprodukcií Alfonza Muchu, hodiny otáčavé, 2 sady brúsených
pohárov, jedna na šampanské a jedna na víno, 4 sady obyčajných pohárov, 3 porcelánové šálky

biele s ružovými kvetmi, 2 ks ozdobné taniere s maľovaným dnom, ozdobná hnedá polička z kuchyne,
PC AT 486 DX2 a tlačiareň Canon BJ-330, myš Genius Muse Too, telefón s faxom Panasonic, elektrická
vŕtačka, motorová píla STIHL S 025, chladnička s mrazničkou Calex COMBI CM 345, automatická
práčka Tatramat, 3 ks záclony, luster zo spálne, konferenčný stolík sklenený so strieborným kovaním,
8 ks froté uterákov, 4 ks posteľných prestieradiel, drevená tyč na záclony, polička drevená
na obuv, vešiak na chodbe, prívesný vozík na osobné auto, evidenčné č. XX-D.-XX,

výrobné č. XXXXX, pištoľ ČZ-75, spálňový luster, časť nerezového riadu, teda veci v hodnote 32.681,88
Eur. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 2.273 Eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 373,99 Eur,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na zaplatenie sumy 3.686,56 Eur zamietol. Rozhodol o
povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok 906,25 Eur, na účet Okresného súdu Trenčín, do 3

dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok 1.137,75 Eur, na účet
Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania
štátu 543,30 Eur, na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu 798,62 Eur, na účet Okresného súdu Trenčín, do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho, v poradí druhého, rozhodnutia uviedol, že konal o návrhu navrhovateľky zo
dňa 16.01.2001. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 04.11.2000 rozsudkom
Okresného súdu Trenčín, č.k. 12C/2079/1999-48 zo dňa 18.09.2000. Z manželstva účastníkov deti

nepochádzali. Spoločnú domácnosť navrhovateľka opustila dňa 17.09.2000. Predbežným opatrením
sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi uloženia povinnosti umožniť vstup do bytu č. XX na X.
poschodí obytného domu súpisné č. XX na Ulici V. a jeho užívanie. Napriek uzneseniu Okresného súdu
Trenčín, č.k. 12Nc/351/2001-20 zo dňa 11.07.2001 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne,
č.k. 4Co/440/2001-89 zo dňa 28.09.2001, ktorým bolo návrhu na vydanie predbežného opatrenia v

celom rozsahu vyhovené, odporca navrhovateľku do bytu po 17.09.2000 nepustil.
Na byte vymenil zámky. Účastníci sa na vyporiadaní zaniknutého BSM nedohodli, preto vyporiadal ich
bezpodielové spoluvlastníctvo a vychádzal z toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké. Sporným
bol spôsob rozdelenia spoločného majetku medzi účastníkov, okruh vecí patriacich do BSM a ceny
jednotlivých vecí. Súd dospel k záveru, že do BSM účastníkov patria všetky hnuteľné

veci uvedené v I. výroku rozhodnutia, vrátane PC AT 486DX2 s tlačiarňou CANON BJ-330, PC kábel
a myš (pol. 18/), píla STIHL S 25 (pol. 20/) a pištoľ ČZ-75, lebo firma D., zanikla v roku 2009. Do
BSM účastníkov patrí aj telefón s faxom (pol. 19/), lebo sa nepreukázalo, že aj v súčasnosti slúži na
živnostensképodnikanieodporcu,ažeodporcaajkudňuvyhláseniarozsudkunejakúživnosťvykonával.
DoBSMpatriaajvecichladnička smrazničkouCALEXCombiCM345,mlynčeknakávuMoulinex,

Rádio-tranzistor Panasonic RF-B11, televízor OVP - Philips CTV 281, kuchynský nerezový riad. Súd
rozdelil hnuteľné veci do vlastníctva účastníkov podľa stavu, u koho sa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
vec fyzicky nachádzala a kto ju užíval. Pri stanovení ceny hnuteľných vecí súd vychádzal z
dohody účastníkov, že veci sú staré a opotrebené a ich hodnota ku dňu vyporiadania je nulová. Účastníci
sa zhodli aj na nulovej hodnote obchodného podielu v spoločnosti D.. Obchodný podiel odporcu súd

nevyporiadal, pretože tento ku dňu rozvodu už neexistoval. Do vyporiadania nezahrnul auto značky
Škoda Felícia, evidenčné č. D. XX-XX. Toto osobné motorové vozidlo navrhovateľka predala po rozvode
manželstva v roku 2003-2004 G. Q. za 70.000,- Sk. Na dopravnom inšpektoráte bolo vozidlo prepísané
na nového majiteľa dňa 31.12.2004. Kúpna zmluva bola uzavretá ústnou formou. Išlo o
relatívne neplatný právny úkon podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca sa v 3-ročnej

premlčacejdobesvojhoprávanaurčenieneplatnostiprevoduvozidla za70.000,-Skriadne
nedovolal, preto súd kúpnu zmluvu považoval za platnú a vyporiadal len kúpnu cenu v sume 70.000,-
Sk v rámci vyporiadania BSM. Auto neoceňoval z dôvodu, že ku dňu vyporiadania BSM bolo platne
prevedené na inú osobu. Uviedol, že nemohol vyhovieť požiadavke odporcu, ani odvolacieho súdu,aby vychádzal zo stavu auta v čase zániku BSM a z ceny platnej v dobe vyporiadania. Toto motorové
vozidlo totiž nebolo možné vôbec nájsť, a preto nebolo možné zistiť jeho stav a cenu. Nikto z účastníkov
nevedel uviesť, kde sa vozidlo nachádza a majiteľ, ktorému vozidlo predala navrhovateľka, ho medzitým

už previedol na ďalšiu osobu. Chýbali akékoľvek hodnoverné nadobúdacie doklady, ktoré by umožňovali
zistiť stav a aktuálnu cenu vozidla, pretože sa vozidlo už nedalo obhliadnuť, nedal sa zistiť aktuálny
stav jeho karosérie, motora, opotrebenia, počtu najazdených kilometrov (bez akýchkoľvek vstupných
údajov v danom mieste a čase nie je možné cenu vypočítať a zo starých dokladov o nadobudnutí
vozidla a jeho opravách, údržbe z minulosti a pod., ktoré predložil odporca, nebolo možné vôbec

vychádzať pri zistení aktuálnej ceny) a okrem toho navrhovateľka uviedla, že auto predala a bolo aj
havarované. Z týchto dôvodov na námietky odporcu o jeho cene súd neprihliadal. S poukazom na
z ust. § 136 O.s.p., v zmysle ktorého, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určil cenu auta podľa svojej úvahy a podľa dojednanej predajnej
ceny. V konaní bolo zhodnými výpoveďami účastníkov preukázané, že odporca zo svojho vynaložil
na spoločný majetok sumu 185.609,- Sk (6.161,10 Eur) na kúpu Škody Felícia, pričom išlo o peniaze

získané odporcom za predaj akcií z Českej republiky, patriacich jeho rodičom H. T. a H. D. a 50.000,-
Sk (1.659,70 Eur) odporca získal výplatou z dedičstva od rodičov peniaze na nákup nehnuteľností v R.;
skutočnosťodedenívyplývazčestnéhoprehláseniaG.G..Počastrvaniamanželstvavznikolúčastníkom
spoločný dlh na nedoplatku na vyúčtovaní služieb s užívaním bytu podľa upomienky spoločnosti N. len
v sume 388,17 Eur (11.694,- Sk) za rok 1999. Ďalšie nedoplatky na službách

spojených s užívaním spoločného bytu účastníkov od 9/2010 do roku 2011 súd nemohol brať do úvahy
ako spoločný dlh, pretože nedoplatky preukázateľne začali vznikať potom, ako odporca vymenil zámky a
neumožnil navrhovateľke po 17.09.2000 do bytu vstúpiť a tento riadne užívať. Pokiaľ navrhovateľka byt
od 17.09.2000 neužívala, nemohla byť zodpovedná za vzniknuté nedoplatky za obdobie po 18.09.2000,
pretože služby spojené s užívaním tohto bytu nevyužívala. Existenciu pôžičky na kúpu nehnuteľností v

R. na sumu 20.000,- Sk navrhovateľka spochybnila, rovnako ako aj pôžičku na 60.000,- Sk, preto súd
na tieto dlhy neprihliadal. Uviedol, že povinnosť platiť pôžičku má zásadne len ten, kto ju dojednal. Nešlo
o spoločný dlh s navrhovateľkou, ktorý by vznikol za trvania manželstva. Odporca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, na čo boli požičané peniaze v skutočnosti vynaložené. K pôžičke došlo dňa
27.12.1995, kúpna zmluva na parc. č. KN XXXX/X a č. XXXX v k.ú. R. bola uzavretá až 25.10.1996,

kúpna cena, zaplatená oboma kupujúcimi pred podpisom zmluvy, zrejme na jeseň v roku 1996, takže
nebolo preukázané, že peniaze z pôžičky boli určené práve na tento účel. Odporca tvrdil, že si ich požičal
na kúpu pozemkov v R., navrhovateľka to popierala a tvrdila, že kúpna cena sa platila zo spoločných
prostriedkov. Z týchto dôvodov súd pôžičku nezapočítal pri konečnom vyporiadaní ako
spoločný dlh, ani ako výlučne odporcom vynaložené prostriedky na kúpu spoločnej veci. Pri vyporiadaní

nehnuteľných vecí mienil dosiahnuť, aby každý dostal primeraný a rovnaký podiel. Nepovažoval za
spravodlivé také usporiadanie majetkových pomerov medzi účastníkmi, aby navrhovateľka dostala do
vlastníctva len schátralé nehnuteľnosti a odporca byt s garážou, prípadne také rozdelenie majetku, kde
bymuselanavrhovateľkaodporcuvyplácať,nakoľkonajehovýplatunemáfinančnéprostriedky.Odporca
bol schopný navrhovateľku vyplatiť sumou 3.000 Eur, ktorú sám navrhoval a prejavoval

záujem o pozemky v R., evidované v súčasnosti ako orná pôda s tým, že v budúcnosti
môžu byt pozemkami stavebnými. Nehnuteľný majetok preto vyporiadal tak, aby každý z účastníkov
bol výlučným vlastníkom tej-ktorej nehnuteľnosti, bez nutnosti ďalšieho súdneho sporu. Navrhovateľke
prikázal do vlastníctva garáž a časť nehnuteľností v R., dom s pozemkami parc. č. XXXX/X a č.
XXXX/X a odporcovi pozemky parc. č. XXXX/X a č. XXXX v k.ú. R., o ktoré mal záujem ako o pozemky

stavebné a byt č. XX s prísl. v N., nakoľko tento dlhodobo po rozvode užíval, nemá kde inde
bývať a navrhovateľka nie je schopná odporcu z ceny bytu vyplatiť; okrem toho navrhovateľka
má bytovú situáciu vyriešenú a o spoločný byt nejavila záujem. Za cenu všetkých vyporiadaných vecí
v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov ku dňu vyhlásenia rozsudku považoval sumu 52.608,99
Eur. Táto cena je vytvorená z ceny všetkých vyporiadavaných nehnuteľností a zostatkov na účtoch, po

odpočítaní výnosu odporcu z výlučného majetku 235.609,- Sk (185.609,- Sk na auto + 50.000,- Sk na
dom v R.), sumy 7.820,79 Eur, z čoho zostáva čiastka 44.788,19 Eur, z ktorej má každý obdržať 1/2-icu,
teda sumu 22.394,10 Eur. Navrhovateľke prikázal do vlastníctva veci v hodnote 19.927,11 Eur. Odporca
by jej mal zaplatiť na vyrovnanie jej podielu 2.466,99 Eur (22.394,10 Eur - 19.927,11 Eur). Vzhľadom
k tomu, že odporca po rozvode zaplatil na spoločnom dlhu - nedoplatok na vyúčtovaní za

rok 1999 za byt v sume 388,17 Eur (11.694,- Sk), teda za navrhovateľku 194,09 Eur, o túto čiastku znížil
uvedený obnos na vyrovnanie podielov, ktorý tak predstavuje sumu 2.273 Eur. Súd do vyporiadania
BSM nezapočítal sumu 30.000,- Sk na kúpu auta z výlučných prostriedkov od navrhovateľky, rovnako
ani pôžičku odporcu od syna, údajne vynaloženú na nákup nehnuteľností v k.ú. R., ani sumu5.000,- Sk ako odstupné za záhradku, nakoľko tieto tvrdenia neboli účastníkmi preukázané. Pokiaľ
ide o ďalšie nároky, ktorých sa odporca domáha v sume 4.254,64 Eur, ohľadne ktorých navrhovateľka
namietala premlčanie, uviedol, že tieto s vyporiadaním BSM po rozvode nesúvisia. Mal za to, že ide o

nároky z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka (odporca platil
to, čo podľa práva mala platiť aj navrhovateľka), na výpočet premlčacích dôb sa vzťahuje kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna (2-ročná), ktorá plynie odvtedy, ako sa oprávnený dozvedel, že na
jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal a objektívna (3-ročná)
premlčacia doba, pre ktorú je rozhodujúce, kedy k obohateniu došlo. Odporca vedel, kto

sa na jeho úkor obohatil a kedy k nemu došlo v deň zaplatenia jednotlivých pohľadávok, lebo vedel, že
ďalším vlastníkom nehnuteľností je navrhovateľka, ktoré bola podľa neho povinná poplatky platiť, preto
začiatok plynutia oboch premlčacích dôb je totožný. Treba vychádzať z počiatku plynutia premlčacej
doby zhodnej s dňom, kedy tieto poplatky odporca reálne za navrhovateľku zaplatil, lebo v tento
deň už mal nárok vyčíslený a mohol ho uplatniť na súde. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
sú premlčané všetky nároky (u ktorých uplynula subjektívna 2-ročná premlčania doba) na úhradu daní v

k.ú. R. zaplatené od roku 2001 do 25.03.2008, nakoľko u dane za rok 2008, zaplatenej dňa 25.03.2008,
začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba dňa 25.03.2008, nárok bolo v tento deň možné
uplatniť na súde + 2 roky uplynuli dňa 25.03.2010 a nárok na zaplatenie daní bol uplatnený prvý raz
na súde až 29.03.2010. Nepremlčané sú dane uhradené v sume 11,37 Eur dňa 12.05.2009 (za rok
2009), v sume 11,37 Eur zaplatené dňa 02.03.2010 (za rok 2010), v sume 11,37 Eur zaplatené dňa

12.04.2011 (za rok 2011) a v sume 16,62 Eur zaplatené dňa 26.04.2012 (za rok 2012) v
sume 50,73 Eur, z toho 1-icu mala zaplatiť navrhovateľka v sume 25,36 Eur. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania sú premlčané všetky nároky na zaplatenie poplatkov do fondu opráv za obdobie
od roku 2001 do 01.06.2012, uplatnené pred 09.08.2010 a v prípade zaplatených daní za spoločné
nehnuteľnosti v k.ú. N. všetky nároky uplatnené pred 09.08.2010. Daň za rok 2010 v sume

15,69 Eur bola uhradená dňa 25.03.2010, čiže ide o premlčaný nárok a za nepremlčané
považoval zaplatenú daň z nehnuteľností v BSM účastníkov za nehnuteľnosti v k.ú. N.
zaplatené v roku 2011 dňa 30.05.2011 v sume 18,89 Eur a v roku 2012 dňa 05.09.2012 v sume 22,95
Eur, spolu v sume 41,84 Eur. Z týchto bola navrhovateľka povinná platiť 1-icu teda sumu 20,92 Eur.
Odporca bol povinný zaplatiť (podľa predpisu platieb) a zaplatil po 09.08.2010 do 14.05.2012 poplatky

do fondu opráv za byt č. byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu súpisné č.
XX vo vchode č. XX na parc. č. XXX/XX - zastavané plochy o výmere 1.866 m2 nachádzajúci
sa v N. v nasledovnej výške: za čas od 13.08.2010 do 13.12.2010 sumu 5 x po 29,86
Eur, spolu 149,30 Eur; za rok 2011 po 7 x 29,86 Eur a 5 x po 29,71 Eur, spolu 357,57 Eur a za rok 2012
preukázateľne zaplatil 5 x po 30 Eur, hoci mal zaplatiť podľa predpisu 5 x po 29,71 Eur, spolu len 148,55

Eur a neboli preukázané žiadne platby do fondu opráv uhradené odporcom po 01.06.2012. Zo odporu
proti platobnému rozkazu podaného na tamojšom súde (kópia sa nachádza na čl. 875) pod sp.
zn. 18Ro/78/2014 vyplýva, že odporca vedie s navrhovateľkou spor o zaplatenie nedoplatkov do fondu
údržby a opráv za tento byt od 01.06.2012 do 31.01.2014 v sume 651,83 Eur. Preto súd
v tomto konaní riešil len preukázané a zaplatené poplatky do fondu opráv do 14.05.2012 (preukázaná

posledná zaplatená platba od odporcu). Navrhovateľka teda dlhuje titulom bezdôvodného obohatenia
odporcovi 1-icu preukázateľne uhradených a nepremlčaných platieb do fondu údržby a opráv podľa
predpisu platieb od 13.08.2010 do 14.05.2012 v sume 327,71 Eur (149,30 + 357,57 + 148,55 :
2). Vo zvyšku, prevyšujúcu sumu 373,99 Eur (spolu dane 25,36 Eur + 20,92 Eur + poplatky
do fondu údržby a opráv 327,71 Eur), teda v časti o zaplatenie 3.686,56 Eur (4.254,64 Eur - 194,09

Eur - 373,99 Eur) súd návrh ako nedôvodný, nepreukázaný a premlčaný zamietol. O súdnom poplatku
rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c), § 7 ods. 8 a položky 6 písm. b) a u odporcu aj podľa položky
1 písm. a)sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O náhrade trov
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Každému z účastníkov sa dostalo 1-ice
spoločného majetku a v časti o zaplatenie ďalších nárokov mal odporca v konaní len nepatrný

úspech, preto súd rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. V konaní vznikli
trovy štátu spolu 1.341,92 Eur. Znalecké a iné dokazovanie sa vykonalo pre potreby oboch účastníkov
konania, preto zaviazal účastníkov, aby štátu nahradili trovy konania, ktoré štát platil z rozpočtových
prostriedkov tamojšieho súdu v súvislosti s vypracovaním znaleckých posudkov a iné v 1-ici, s výnimkou
trov za účasť znalkyne B.. O. na pojednávaní, ako aj vypracovania odborného stanoviska č. XX/XXXX,

pretože tieto náklady zavinil odporca nedôvodným spochybňovaním ceny u dvoch pozemkov - ornej
pôdy v k.ú. R., čím zavinil vznik týchto trov. Preto súd zaviazal uhradiť 1-ich trov zo sumy 1.086,60 Eur
(1341,92 Eur - 66,88 Eur - 188,44 Eur) v sume 543,30 Eur navrhovateľku a v sume 798,62 Eur(543,30 Eur + 66,88 Eur + 188,44 Eur) odporcu, pretože ani u jedného z účastníkov nie
sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie považoval za celkom
nesprávne,pretožesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má
aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uplatnil tak odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p. Súdu vytýkal, že pochybil
pri stanovení hodnoty osobného motorového vozidla Škoda Felicia, keď vzal do úvahy len potvrdenie
predložené navrhovateľkou a nereagoval na inzeráty predložené odporcom. Zdôraznil, že motorové
vozidlo v čase zániku BSM existovalo, toto motorové vozidlo využívala navrhovateľka a

bez súhlasu odporcu vozidlo po rozvode manželstva predala. Zastával názor, že nie je v kompetencii
súdu nahrádzať svojou úvahou znalecké dokazovanie alebo mienku znalca. V spise je doložených
dostatok objektívnych faktov na to, aby znalec objektívne toto motorové vozidlo ocenil. Zotrval na
požiadavke, aby motorové vozidlo bolo zákonným spôsobom ocenené, a tým spravodlivo a zákonne
vyporiadané BSM účastníkov. Zdôraznil, že podľa právnej podmienky vyporiadania BSM, uvedenej v

ust. § 150 Občianskeho zákonníka, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo,
čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že za
trvania manželstva vznikol spoločný dlh účastníkov v sume 596,93 Eur na spoločnom byte účastníkov
č. XX v katastrálnom území N., z ktorého boli zaviazaní manželia spoločne a nerozdielne. Spoločný dlh
preukázateľne uhradil po zániku manželstva, zo svojich vlastných prostriedkov (z dôchodku) odporca.

K tejto úhrade je potrebné prihliadať v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka tak, že odporcovi sa musí
nahradiť, čo zo svojho výlučného majetku uhradil na spoločný dlh. S názorom prvostupňového súdu
o premlčaní tohto dlhu nesúhlasil. Podľa zásady, vyjadrenej v ust. § 150 Občianskeho zákonníka, sa
pri vyporiadaní prihliada aj na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o udržanie spoločných vecí. V rozpore
so zákonom prvostupňový súd ukrátil odporcu o sumy, na ktorých započítaní odporca trvá: suma 128,98

Euruhradenáodporcomzosvojichvýlučnýchprostriedkovakodaňznehnuteľnostivkatastrálnomúzemí
R., ktoré nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky; suma 148,41
Eur, ktorú odporca uhradil zo svojich výlučných prostriedkov ako daň z nehnuteľnosti v katastrálnom
území N., tiež prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky; sumu 3.380,32 Eur, ktorá predstavuje
úhrady do fondu opráv bytového domu súpisné číslo XX v katastrálnom území N., v ktorom sa nachádza

byt č. XX účastníkov konania. Tieto platby sú spojené s vlastníctvom bytu a povinnosť hradiť tieto
platby je daná bez ohľadu na užívanie alebo neužívanie spoločnej nehnuteľnosti jej vlastníkom. Uviedol,
že požaduje vyporiadať náklady vynaložené na udržanie podstaty nehnuteľnosti ako takej a náklady,
ktoré vyžaduje spoločná vec nezávisle na jej užívaní (neužívaní) konkrétnou osobou. Po zohľadnení
namietaných skutočností považoval za možné ustáliť aktíva a pasíva BSM nasledovne. Aktíva - rodinný

dom súpisné číslo XXX a priľahlé pozemky v katastrálnom území R. v hodnote 14.700,47
Eur, garáž súpisné číslo XXXX a pozemok v katastrálnom území N. v hodnote 6.296,12 Eur, byt č. XX v
bytovom dome súpisné číslo XX s podielom na pozemku v katastrálnom území N. v hodnote 28.643,53
Eur, obchodný podiel v spoločnosti D., s.r.o. v hodnote 0 Eur, hodnota osobného motorové vozidla
Škoda Felícia v hodnote 5.477 Eur (165.000,- Sk), zostatok na účte navrhovateľky 620,61

Eur, zostatok na účte odporcu 15,60 Eur, hnuteľné veci podľa petitu rozsudku v hodnote 0 Eur (aktíva
spolu 55.753,33 Eur), pasíva 0 Eur. Hodnoty, ktoré odporca vynaložil zo svojho výlučného majetku na
získanie a uchovanie spoločného majetku, daň z nehnuteľností v katastrálnom území R. v sume 128,98
Eur, daň z nehnuteľností v katastrálnom území N. v sume 148,41 Eur, úhrada do fondu prevádzky,
údržby a opráv bytu č. XX za obdobie 2011 až 2012 v sume 3.380,32 Eur, úhrada spoločného dlhu

z bytu č. XX, ktorý vznikol za trvania manželstva, po zániku BSM v sume 596,93 Eur, dar od rodičov
na kúpu pozemkov v katastrálnom území R. v sume 1.659,70 Eur, dar odporcovi od rodičov na kúpu
auta v sume 6.140,88 Eur, pôžička odporcovi od syna G. v sume 663,88 Eur. V dôsledku toho sa
podľa názoru odporcu odporcovi musí vrátiť suma 12.719,10 Eur, ktorú vynaložil zo svojho výlučného
majetku na spoločný majetok alebo spoločné dlhy účastníkov a nielen suma 7.820,79 Eur, ktorú uznal

a z dokazovania ustálil súd prvého stupňa. V podanom odvolaní namietal aj zásadu účelnosti a reálnej
využiteľnosti nehnuteľných vecí. Za absolútne neúčelné považoval rozhodnutie prvostupňového súdu o
prikázaní garáže, súpisné číslo XXXX v katastrálnom území N. do výlučného vlastníctva
navrhovateľky, pokiaľ byt s touto garážou súvisiaci je prikázaný do výlučného vlastníctvaodporcu. Považoval za krajne nelogické, aby odporca veci z garáže vypratával, pretože odporca ich
nemá kam dať. Rovnako aj pozemky v katastrálnom území R., ktoré súd prvého stupňa odporcovi
prikázal do výlučného vlastníctva, tvoria funkčný celok s ostatnými nehnuteľnosťami v katastrálnom

územíR.,ktoréboliprikázanénavrhovateľke.Zajedinéspravodlivéaúčelnériešeniepovažovalriešenie,
kedy navrhovateľke budú prikázané do výlučného vlastníctva všetky nehnuteľnosti a odporcovi bude
prikázaná garáž. Uviedol, že v danej veci nie je dôvod zvýhodňovať navrhovateľku oproti odporcovi
spôsobom, že okrem nehnuteľností v katastrálnom území R. jej prikáže aj garáž súpisné číslo XXXX
v katastrálnom území N.. Nepovažoval tiež za dôvodné, aby odporca hradil trovy

znaleckého dokazovania v rozdielnej výške ako navrhovateľka. Výsluch znalkyne B.. G. O. bol potrebný
pre upresnenie znaleckého posudku a vypracovanie odborného stanoviska nebolo potrebné.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 a 2 písm. d) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §

214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p., s výnimkou výroku o náhrade trov konania štátu.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z

daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle §
219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací
súd dodáva:

Pokiaľ ide o I. výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd určil, ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci, patriace

do BSM účastníkov pripadajú do vlastníctva navrhovateľky, a ktoré do vlastníctva odporcu a súčasne
určil hodnotu vyporiadaných vecí, odporca namieta hodnotu osobného motorového vozidla Škoda
Felicia, ktorú súd zohľadnil v rámci vyporiadania BSM.

Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala (z

tohto hľadiska je irelevantné, že vec je v čase vyporiadania vo vlastníctva tretej osoby), ale i to, v akom
stave vtedy bola (z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebovania). Tento stav veci je pre ocenenie veci
určujúci, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu.

Súd prvého stupňa mal výsledkami vykonaného dokazovania za preukázané, že osobné motorové

vozidlo navrhovateľka predala po rozvode manželstva v roku 2003 - 2004 G. Q. za sumu 70.000,-
Sk. Dňa 31.12.2004 bolo vozidlo na dopravnom inšpektoráte prepísané na nového majiteľa. Kúpnu
zmluvu považoval za platnú, keďže odporca sa neplatnosti právneho úkonu nedovolal, a preto v rámci
vyporiadania zohľadnil kúpnu cenu auta 70.000,- Sk a motorové vozidlo už neoceňoval.

Odporca v podanom odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie na
to, aby objektívne určil hodnotu motorového vozidla. Namietal, že nenariadil znalecké dokazovanie,
resp. nezistil ani mienku znalca. Mal za to, že hodnota osobného motorového vozidla škoda Felícia je
5.477,00 Eur (165.000,- Sk).

Účastníci konania majú podľa § 120 ods. 1 O.s.p. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa nevykonal navrhnutý dôkaz účastníkov a so

svojím postupom sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadal. Vychádzal zo
skutočnosti, že nikto z účastníkov nevedel, kde sa vozidlo nachádza, majiteľ, ktorému vozidlo predala
navrhovateľka, ho medzitým už previedol na ďalšiu osobu a chýbali akékoľvek hodnoverné nadobúdacie
doklady, ktoré by umožňovali zistiť stav a aktuálnu cenu vozidla, pretože vozidlo sa už nedalo ohliadnuť,
nedalsazistiťaktuálnystavjehokarosérie,motora,opotrebovania,počtunajazdenýchkilometrov.Pokiaľ

za tejto situácie prvostupňový súd nepristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania, nemožno súhlasiť s
odvolaním, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.Pri vyporiadaní sa vychádza z cien zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ súd
prvého stupňa voľnou úvahou podľa § 136 O.s.p., založenou na kúpnej cene, za ktorú nesporne
navrhovateľka vozidlo odpredala, zohľadnil pri vyporiadaní BSM hodnotu vozidla v sume 70.000,- Sk,

odvolací súd sa s takýmto ohodnotením v danom prípade stotožňuje.

Je nelogická požiadavka odporcu na vykonanie znaleckého dokazovania na hodnotu vozidla, keďže je
nepochybné, že v súčasnosti by malo predmetné motorové vozidlo Š - Felicia minimálnu
(ak nie nulovú) hodnotu.

Ustanovenie § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka počíta s tým, že súhrn majetku, ktorý je ku dňu
zrušenia manželstva k dispozícii, bude vyšší alebo nižší podľa toho, či niektorý z manželov vynaložil
niečo zo svojho majetku na spoločný majetok alebo naopak.

V podanom odvolaní odporca tvrdil, že na spoločnom byte účastníkov č. XX v katastrálnom území

N. vznikol dlh vo výške 596,93 Eur. Jednalo sa o spoločný dlh manželov vzniknutý počas trvania
manželstva, ktorý preukázateľne uhradil odporca po zániku manželstva, a to zo svojich vlastných
prostriedkov. Považoval za plne dôvodné, aby v prospech odporcu bola celá suma 596,93 Eur
započítaná.

Pokiaľ ide o dlh na poplatkoch spojených s užívaním bytu č. XX v N. v sume 593,93 Eur, súd prvého
stupňa tento považoval za nepreukázaný a nepodložený. Uviedol, že navrhovateľka v predmetnom byte
od 17.09.2000 nebývala, preto nemala povinnosť platiť poplatky za služby spojené s užívaním bytu.
Odporca byt užíval výlučne sám, čím sa na úkor navrhovateľky obohacoval.
V podanom odvolaní odporca síce poukazuje na právnu teóriu, podľa ktorej každý z manželov je

oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok,
avšak aj v takomto prípade platí, že pokiaľ sa odporca domáha úhrady, resp. zohľadnenia údajného
dlhu pri vyporiadaní BSM, je povinný preukázať, o aký dlh sa jedná, za aké konkrétne obdobie vznikol,
najmä v prípade, ak je nepochybné, že odporkyňa po 17.09.2000 byt neužívala. V tejto súvislosti tiež
nemožno prehliadnuť, že požiadavka odporcu na úhradu dlhu na spoločnom byte účastníkov odporuje

dobrým mravom, nakoľko odporca neumožňoval navrhovateľke užívanie tohto bytu a neumožnil jej vstup
a užívanie bytu ani potom, ako bolo rozhodnutím súdu predbežným opatrením nariadené umožniť vstup
a užívanie bytu, a to až do právoplatného skončenia sporu o vyporiadanie BSM vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14C/22/2001. Námietka odporcu na zohľadnenie sumy 593,93 Eur
pri vyporiadaní BSM je preto nedôvodná.

Odporca v podanom odvolaní akcentoval povinnosť súdu vyplývajúcu z ust. § 150 Občianskeho
zákonníka prihliadať pri vyporiadaní aj na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o udržanie spoločných
vecí. Uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v rozpore so zákonom ukrátil odporcu
minimálne o nasledovné sumy, na ktorých započítaní odporca aj naďalej trvá: daň z nehnuteľností v

katastrálnom území R. v sume 128,98 Eur, daň z nehnuteľností v katastrálnom území N. v sume 148,41
Eur, úhrada do fondu prevádzky, údržby a opráv bytu č. XX v sume 3.380,32 Eur.

Spolu s vyporiadaním veci, tvoriacich predmet BSM, je potrebné vyporiadať aj spoločné pohľadávky
a dlhy manželov, vzniknuté za trvania manželstva a BSM. Rovnakým spôsobom nemožno však

postupovať ohľadne dlhov, ktoré nevznikli za trvania manželstva, hoci ich úhrada môže súvisieť
s úhradou nákladov vynaložených na udržanie (zachovanie) podstaty nehnuteľnosti ako takej, čím
odporca zdôvodňuje svoju požiadavku na vyporiadanie úhrady nákladov za zaplatené dane (128,98 Eur
+ 148,41 Eur) a úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv bytu č. XX v sume 3.380,32 Eur.

Odporca v podanom odvolaní zdôrazňuje, že sumu 128,98 Eur a sumu 148,41 Eur uhradil zo svojich
výlučných prostriedkov. Rovnako zo svojich výlučných prostriedkov mal uhradiť sumu 3.380,32 Eur
ako úhradu do fondu opráv bytového domu súpisné číslo XX v katastrálnom území N., v ktorom sa
nachádza byt účastníkov číslo XX. Pokiaľ ide o tieto nároky, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa
uvádza, že tieto nároky s vyporiadaním BSM nesúvisia. Nejedná sa totiž o „spoločný dlh“, nakoľko tieto

náklady - daňová povinnosť a poplatky do fondu opráv bytového domu za byt č. XX vznikli po zániku
manželstva. Z podania odporcu zo dňa 29.03.2010 totiž vyplýva, že za posledných 10 rokov (rozvod
účastníkov nadobudol právoplatnosť 04.11.2000) platí Obci R. ročný poplatok ako daň z nehnuteľností,
miestny poplatok za komunálne odpady bez nároku na sociálnu zľavu a bez prispenia navrhovateľky.V odvolaní zo dňa 09.08.2012, ako aj v odvolaní proti napadnutému rozsudku odporca nešpecifikuje
obdobie úhrady týchto daní, ani úhrady poplatkov do fondu opráv, preto vzhľadom na podanie zo dňa
29.03.2010 odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa usudzuje, že sa jedná o náklady, ktoré vznikli

po zániku manželstva.

Rozvedených manželov aj po zániku manželstva vo vzťahu k tretím osobám nepochybne zaťažuje
povinnosť platiť platby spojené s vlastníctvom nehnuteľností. Ide tak o pasívnu solidaritu (§ 511
Občianskeho zákonníka). Ak tieto platby poskytuje len jeden z bývalých manželov bez toho, aby sa tak

dohodli, má voči druhému právo, aby mu druhý uhradil to, čo na neho pripadá. Ak jeden z manželov
zaplatí sám celú platbu, spojenú s vlastníctvom k nehnuteľnosti (daň, poplatky do fondu opráv), vzniká
mu právo žiadať od druhého manžela zaplatenie jeho podielu. Keďže tento nárok podlieha
premlčaniu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začína plynúť odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Prvostupňový súd preto dôvodne premlčané platby do fondu údržby a opráv a úhradu daní nepriznal (z

dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí).

Súd prvého stupňa pri vyporiadaní BSM dôvodne neprihliadol aj na pôžičku určenú na kúpu
nehnuteľností v R. vo výške 20.000,- Sk, ktorú si mal odporca požičať od syna G. H.. Vykonaným
dokazovaním bolo totiž nepochybne preukázané, že túto pôžičku odporca uzavrel za trvania manželstva,

nešlo teda o spoločný dlh s navrhovateľkou. V konaní však nebolo preukázané, že peniaze z pôžičky
boli určené na kúpu pozemkov v k.ú. R., nakoľko navrhovateľka toto tvrdenie odporcu
popierala. Odporca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

Záverom odporca v podanom odvolaní namieta aj rozdelenie nehnuteľných vecí súdom prvého stupňa,

nerešpektujúc zásadu účelnosti a reálnej využiteľnosti.

Právna úprava v rámci vyporiadania BSM nestanovuje presné kritériá pre určenie toho, ako majú byť
veci každému z manželov prikázané, ani hľadiská, ku ktorým má súd pri vyporiadaní prihliadať.
Súdnou praxou sa však ustálilo pre prikázanie veci rozhodujúce hľadisko, ktorým je účelnosť využitia

veci.Zároveňsaustálilaajzásada,ktorúodvolateľvpodanomodvolaníopomenul,žesúdprivyporiadaní
BSM má veci zo zaniknutého BSM rozdeliť tak, aby čiastka, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť
druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia. Pokiaľ má súd možnosť rozdeliť
nehnuteľnosti medzi každého z manželov, má usporiadať majetkové pomery medzi účastníkmi tak, aby
minimalizoval finančnú výplatu medzi manželmi. V posudzovanej veci súd pri prikázaní nehnuteľností

zohľadnil hľadisko účelného využitia veci, zdôvodnil, prečo nevyhovel návrhu odporcu, aby mu bol
prikázaný byt spolu s garážou. Rozdelenie nehnuteľnosti spôsobom podľa rozhodnutia súdu prvého
stupňa považuje odvolací súd za primerané, účelné a spravodlivé. Preto na tomto rozhodnutí nemal
dôvod nič meniť.

Odvolanie odporcu smerovalo aj proti výroku o rozdelení náhrady trov konania, keď zastával názor, že
nie je daný žiadny racionálny dôvod na to, aby bol odporca povinný hradiť trovy znaleckého dokazovania
v rozdielnej výške ako navrhovateľka. Uviedol, že výsluch znalkyne B.. G. O. bol potrebný na upresnenie
znaleckéhoposudkuavypracovanieodbornéhostanoviskanebolopotrebné.Rozhodnutietakpovažoval
za arbitrárne a diskriminačné.

Náhradu trov konania štátu upravuje ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkovi právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil, pokiaľ u neho nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov. Súdnou praxou už totiž bolo ustálené, že pojem výsledku konania,
použitý v citovanom zákonnom ustanovení, nie je totožný s pojmom úspechu vo veci. Stotožnenie

výsledku konania s úspechom vo veci je totiž príliš zužujúce. Výsledok konania v skutočnosti odkazuje
na osobu toho účastníka, ktorý by bol povinný na náhradu trov konania druhej procesnej strane. Štát
má však právo na náhradu „podľa jeho výsledku“ proti tomu účastníkovi, ktorý by bol povinný nahradiť
náklady druhému účastníkovi.

V posudzovanej veci o náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov konania právo. Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu sa týkalo povinnosti nahradiť
všetky trovy, ktoré štátu v konaní vznikli, medzi tým aj náklady za vypracovanie znaleckého posudku
č. XX/XXXX znalkyňou B.. G. O. z odboru oceňovania nehnuteľností v sume 771,68 Eur, za priznanienákladov za odborné stanovisko č. XX/XXXX v sume 188,44 Eur a „svedočné“ za jej účasť na
pojednávaní dňa 29.01.2014 v sume 66,88 Eur. Nakoľko potreba vypracovania odborného stanoviska
č. XX/XXXX a účasť znalkyne na pojednávaní dňa 29.01.2014 vyplynula výlučne z námietok odporcu, a

to nedôvodným spochybnením ceny u dvoch pozemkov, súd prvého stupňa zavinenie na vzniku týchto
trov zohľadnil pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p a navrhovateľke
uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 543,36 Eur a odporcovi uložil povinnosť nahradiť
trovy konania štátu v sume 798,62 Eur. S týmto rozhodnutím sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa náhradu trov konania štátu nesprávne právne posúdil. V

danej veci je pre rozhodovania o trovách konania štátu rozhodujúce, v akej výške trovy
štátu vznikli. Nie je správna úvaha, že časť trov zavinil účastník konania nedôvodným spochybňovaním
„ceny u dvoch pozemkov“. Ak mal súd za to, že námietky ohľadne hodnoty oceňovaných pozemkov
sú nedôvodné, nedôvodne žiadal od znalkyne B.. O. vypracovanie odborného stanoviska a nedôvodne
znalkyňu predvolal na pojednávanie. Pokiaľ mal za to, že námietkami na určenie hodnoty pozemkov je
potrebné sa zaoberať a za tým účelom od znalkyne vyžiadal odborné stanovisko a nariadil jej výsluch

na pojednávaní, nemožno len z tohto dôvodu zaviazať účastníkov konania k náhrade trov konania štátu
v rozdielnej výške.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku VIII. a IX. o náhrade trov konania
štátu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a vo zvyšujúcej časti ako

vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní mala úspech navrhovateľka, ktorá náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila,
preto jej táto nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .