Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Šviderská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715207487
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:7715207487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného:
JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: T. G., M..
XX.XX.XXXX, X. L. XXXX/XX, XXX XX F. M. A., o zaplatenie sumy 680,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 590 eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne
od 13. 06. 2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 29,97 eur a trovy právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 106,28 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 680,00 eur,

úroku z omeškania vo výške 5,15 % p.a. zo sumy 680,00 eur od 13.06.2014 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 30.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 520132849 na čiastku 500,00 eur, za úrok vo výške 100 eur, pričom veriteľ si účtoval za poskytnutie
úveru servisný poplatok vo výške 90,00 eur. Zmluvou sa odporca zaviazal celkovú čiastku vo výške
690,00 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50

eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur (istina vo výške
73,26 %, úrok vo výške 13,55 %, servisný poplatok vo výške 13,19 % z každej jednotlivej splátky).
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak
sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy.
Odporca do dňa spísania žaloby uhradil sumu 10,00 eur, pričom posledná suma vo výške 10,00 eur

bola uhradená dňa 30.11.2013. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového
kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.
V predžalobnej upomienke zo dňa 25.04.2014 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 27.06.2014 navrhovateľ
oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 12.06.2014. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o
úvere navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného
rozkazu činí dlžná čiastka 680,00 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s

odplatou v celkovej sume 690,00 eur a čiastkou vo výške 10,00 eur, ktorá bola uhradená odporcom (690
eur - 10,00 eur = 680,00 eur).

Odporca sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami -zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou zo dňa 25.04.2014, oznámením o zosplatnení

záväzku zo dňa 27.06.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 30.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi bezúčelový, hotovostný,
spotrebiteľský úver vo výške 500 eur, za celkový úrok vo výške 20% z istiny. V zmysle bodu I zmluvy za

poskytnutieúverusiveriteľúčtujeodmenuvovýške20%zistiny. PodľaboduIIzmluvyospotrebiteľskom
úvere dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi istinu vo výške 500 eur, úrok vo výške 100 eur, servisný
poplatok vo výške 90 eur, pričom celkovo je dlžník povinný uhradiť 690 eur. Ďalej v zmysle bodu II zmluvy
sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach, a to
v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných
splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvá splátka je splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia

splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná
RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. je ku dňu podpisu tejto zmluvy pri splatnosti
úveru na 13 mesiacov 45,94.

V zmysle ďalších dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky, ktoré tvorili

prílohu zmluvy a na základe dôkladného oboznámenia sa pred podpisom zmluvy boli obom zmluvným
stranám známe v čase podpisu zmluvy, čo potvrdili svojim podpisom na tejto zmluve.

Podľa bodu 1 Obchodných podmienok, veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. Právo žiadať

vrátenie dlžnej sumy v plnom rozsahu zo strany veriteľa nastáva aj vtedy, ak sa veriteľ dozvie, že úver
bol poskytnutý na základe nepravdivých alebo hrubo skreslených údajov zo strany dlžníka/spoludlžníka
alebo, že boli podstatné údaje zamlčané. V obidvoch prípadoch má veriteľ právo požadovať zaplatenie
celej istiny, odplaty, zmluvných pokút.

Navrhovateľ listom zo dňa 25.04.2014 označeným ako predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej
sumy, vyzval odporcu k úhrade sumy 407,00 eur v lehote do 5 dní od obdržania tejto výzvy, zároveň
odporcu upozornil, že v prípade ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, navrhovateľ si uplatní svoje
právo a po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle §53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, bude žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nemu uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie.

Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 27.06.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi, že záväzok zo
zmluvyospotrebiteľskomúverebolvsúladesozmluvnýmipodmienkamikudňu12.06.2014zosplatnený
z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Zároveň vyzval odporcu k bezodkladnej úhrade dlhu v celkovej
dlžnej čiastke 680,00 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)

dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa

budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom
ako dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500 eur. Zmluvné strany sa dohodli na úroku vo výške 20
% (100 eur). Písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa zákonom požadované náležitosti, výška
dohodnutého úroku z úveru nie je v rozpore s dobrými mravmi. Voči navrhovateľom uplatnenému nároku

pozostávajúcemu z istiny vo výške 500 eur a úroku vo výške 100 eur súd nemal žiadne námietky. Po
odrátaní úhrady odporcu vo výške 10 eur, súd priznal navrhovateľovi sumu 590 eur.

Sumu 90 eur, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatnil ako servisný poplatok súd nepriznal, nakoľko
navrhovateľ žiadnym spôsobom tento poplatok nešpecifikoval. Súdu nepreukázal za akú službu

poskytnutú odporcovi by navrhovateľ mal tento poplatok účtovať, z čoho uvedený poplatok pozostáva
a pod.

Keďže odporca sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd ho zaviazal aj na
zaplatenieúrokuzomeškaniavovýške5,15%ročne,ktorávýškajevsúladescitovanýmiustanoveniami

Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády a to zo sumy 590,00 eur za obdobie od 13.06.2014 do
zaplatenia dlžnej sumy, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení celého úveru.Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 590 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne od 13.06.2014 do zaplatenia vyhovel a návrhu v časti 90 eur s prísl. zamietol.
Navrhovateľ mal tak v danej právnej veci úspech vo výške 87 % (590,00/680,00 x 100 = 86,76 %) a
neúspech vo výške 13 % (100-87 = 13).

Úspešnejšiemu navrhovateľovi po odrátaní jeho neúspechu od úspechu vznikol nárok na náhradu trov
konania vo výške 74 %.

Trovy konania u navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 40,50 eur a z

trov právneho zastúpenia. Keďže navrhovateľ má právo na náhradu trov konania vo výške 74 % súd
priznal navrhovateľovi 74 % zo sumy 40,50 eur, čo predstavuje sumu 29,97 eur.

Súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Tarifná odmena v sume 102,90 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky a to za
nasledovné úkony (základ pre určenie odmeny je 680,00 eur, odmena za jeden úkon je 51,45 eur):
- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................................. 51,45 eur

- písomné podanie na súd zo dňa 20.04.2015 .............................................................. 51,45 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 16,78 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál), rok 2015
- 8,39 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Právny zástupca navrhovateľa si v rámci trov konania uplatnil aj DPH vo výške 20 %. Súd mu priznal

DPH 20 % zo sumy 119,68 eur, čo predstavuje sumu 23,94 eur.Spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa tak predstavujú 143,62 eur. Keďže navrhovateľ má právo
na náhradu trov konania vo výške 74 %, súd priznal navrhovateľovi 74 % zo sumy 143,62 eur, čo
predstavuje sumu 106,28 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.