Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/804/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811220071
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811220071.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky E., zastúpenej V.
proti odporcovi V., o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. júla 2013, č.k. 6C/173/2011-225,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojim rozsudkom určil, že nehnuteľnosti, zapísané na správe katastra v LV č. XXXX,
k.ú. B., parcela XXXX/X - záhradná chatka č. súp. XXXX-X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19
m2 a parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere 279 m2 v podiele 1/1 a v LV č. XXXX, k.ú. B., parc.č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, parcela
č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 9.765 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a

nádvoria o výmere 49 m2, parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2,
parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 111 m2, parcela č. XXXX/X - ostatná plocha
o výmere 1.235 m2, parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parc. č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.942 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 28 m2, parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 38 m2, v
podiele 1/318 patria do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu. Vyslovil, že o trovách

konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania mal
okresný súd za preukázané, že účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo. Za trvania
manželstva dňa 08.07.2008 navrhovateľka a odporca uzavreli s O. zmluvu o poskytnutí
úveru, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 800.000,- Sk. Časť poskytnutých finančných
prostriedkov, a to sumu 180.000,- Sk, použil odporca na kúpu záhradnej chatky so záhradou v Sade 600-
ročnicevB.(kúpnazmluvazodňa18.09.2008-uvedenénehnuteľnostinadobudolodporcadovýlučného
vlastníctva), ostatné finančné prostriedky boli použité na úhrady nebankovým subjektom, ktoré úvery

čerpal odporca pred uzavretím manželstva (OK karta, YES karta, Home kredit, karta Quatro, karta T-
mobile, QMoney, flexi pôžička). Dňa 04.02.2008, t. j. 2 dni po uzatvorení manželstva bola odporcovi
poskytnutá bez vedomia navrhovateľky pôžička vo výške 175.000,- Sk v Q. podľa výpisu z
účtu. Nakoľko navrhovateľka podala v septembri 2011 návrh na rozvod manželstva s odporcom
a na liste vlastníctva je ako jediný vlastník uvedených nehnuteľností evidovaný odporca, navrhovateľka
z obavy, že odporca má v úmysle záhradnú chatku so záhradou odpredať a o výnos z predaja sa

s navrhovateľkou nepodeliť, podala dňa 19.10.2011 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na
základe ktorého tamojší súd vydal uznesenie, ktorým odporcovi zakázal s uvedenými nehnuteľnosťami
disponovať (scudziť, darovať, prenajať, zaťažiť ich). V uznesení okresný súd navrhovateľke zároveňuložil, aby v lehote 15 dní podala návrh na začatie konania o určenie, že nehnuteľnosti patria do
ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tento návrh navrhovateľka podala dňa 25.11.2011. Kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, vrátane chatky so záhradou, uzavrel s predávajúcimi

F. Y. a manželkou Y. Y. dňa XX.XX.XXXX iba odporca so súhlasom navrhovateľky, rovnako sám odporca
vybavoval aj všetky záležitosti týkajúce sa kúpy uvedených nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu je
odporca evidovaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností.
Samotný odporca však počas výsluchu na pojednávaní uviedol, že kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli
sporné nehnuteľnosti, vrátane chatky so záhradou, uzavrel za trvania manželstva. Tvrdil, že na kúpu

nehnuteľností použil peniaze, ktoré si sám našetril, čo však v konaní nepreukázal, nakoľko z
výpisov z účtu mal okresný súd zistené, že finančné prostriedky z poskytnutého úveru s
O. bankou boli použité aj na úhradu splátok nebankovým subjektom, ktoré úvery čerpal odporca pred
uzavretím manželstva. Okresný súd mal za to, že navrhovateľka má na podanom návrhu naliehavý
právny záujem z dôvodu, že odporca je zapísaný na LV ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností,
t. j. že existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi konania, ktorý za danej

situácie inak právne vyriešiť nie je možné. V konaní bolo preukázané, že odporca nadobudol predmetné
nehnuteľnosti za trvania manželstva kúpnou zmluvou, to znamená, že tieto v zmysle § 143 Občianskeho
zákonníka patria do masy BSM, nakoľko ani jeden z účastníkov nepreukázal, že pred uzavretím kúpnej
zmluvy došlo k zúženiu masy BSM, preto okresný súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 O.s.p., § 143 Občianskeho zákonníka. O trovách konania vyslovil, že

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieodporcaadomáhalsa,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že v danej veci nebola zachovaná garancia nezávislosti, nestrannosti a spravodlivosti sudcu, nakoľko

zákonná sudkyňa pri vynesení rozsudku zámerne pochybila a zavádza pri tvrdení o sume 175.000,- Sk
získaných z Q., že ich získal počas manželstva, čo však nie je pravda, nakoľko tieto
peniaze získal za slobodna. Neobstojí preto tvrdenie súdu, že túto pôžičku získal počas manželstva.
Uvedené peniaze použil aj na kúpu sporných nehnuteľností v sume 80.000,- Sk. Zdôraznil, že pôžičku
riadne splácal zo svojich vlastných finančných prostriedkov, navrhovateľka sa nepodieľala ničím na

splácaní tejto pôžičky. Vytýkal súdu, že vzal do úvahy výpoveď svedkýň, ktoré sú priamymi príbuznými
navrhovateľky a ich výpoveď voči jeho osobe bola zaujatá. Poukázal na skutočnosť, že jeho rodičia
mu darovali sumu 7.000 Eur na opravu uvedených nehnuteľností, o čom doklad predložil k odvolaniu.
Zdôraznil, že navrhovateľka počas manželstva neposkytla na opravu sporných nehnuteľností žiadne
finančné prostriedky, neprejavila žiaden záujem pomôcť mu s prácami, ktoré majú finančnú hodnotu, keď

priemerná hodinová mzda v stavebníctve bola 4,59 Eur, on odpracoval na sporných nehnuteľnostiach
cca 1.000 hodín, t. j. 4.590 Eur, čo je hodnota jeho práce a 7.000 Eur mu darovali na opravu chatky
rodičia, preto mu navrhovateľka za opravu chatky a pozemku dlhuje 11.590 Eur. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že nevykonal ohliadku na mieste samom, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a ním zistený skutkový stav nemôže obstáť. Tvrdil, že je jediným vlastníkom nehnuteľností - chatky

a pozemkov, čo potvrdzuje aj notárska zápisnica, ako aj list vlastníctva a táto nehnuteľnosť nespadá
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. Ďalej súdu
prvého stupňa vytýkal, že sa viac-menej zameral na jeho finančné prostriedky pred a v manželstve,
ale o nehnuteľnosti sa zmienil veľmi málo, nebol vypočutý predajca nehnuteľnosti, nebol prerokovaný
inštitút vlastníctva nehnuteľností, nakoľko je tu dar od jeho rodičov, ktorý sa nesmie do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov započítať. Mal za to, že súd sa náležite konaniu nevenoval a vyniesol
rozsudok za účelom poškodiť jeho osobu.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 16.02.2012, kedy

uznal, že záhradná chatka s pozemkom patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, keď uviedol, že nepopiera, že uvedené nehnuteľnosti stáli 180.000,- Sk, ale oprava tejto
nehnuteľnosti ho stála 6.720 Eur s tým, že uviedol, že navrhovateľka klame, že ju chce dostať o podiel
na predaji chatky, čo nie je pravda. Zdôraznila, že sporné nehnuteľnosti boli zakúpené za trvania ich
manželstva za sumu 180.000,- Sk a patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pôžičku

z Q. v sume 175.000,- Sk odporca dostal 04.02.2008, t. j. dva dni po uzavretí ich manželstva, čo bolo
preukázané výpisom z jeho účtu, na ktorý pravidelne prichádzali jej materský a rodičovský príspevok, a
tedasplácalitútopôžičkuzprostriedkovpatriacich dobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.
Sporné nehnuteľnosti boli zakúpené až 18.09.2008 z hypopôžičky, poskytnutej dňa 08.07.2008 vo výške800.000,- Sk, ktorá suma bola na účet odporcu pripísaná dňa 16.07.2008. S dátumom 18.09.2008
korešpondujú výbery z uvedeného účtu, a to 16.09.2008 4.000,- Sk, 10.000,- Sk, 15.000,- Sk a
18.09.2008 vo výške 160.000,- Sk, ako i príjmové pokladničné doklady s dátumom 18.09.2008 na

sumu 80.000,- Sk a 100.000,- Sk o zaplatení kúpnej ceny sporných nehnuteľností. Zdôraznila, že
odporca nemal žiadne vlastné prostriedky na splácanie pôžičky z Q., nemal vlastné našetrené finančné
prostriedky na zakúpenie sporných nehnuteľností, nepreukázal, že boli tieto nehnuteľnosti zakúpené z
jehovýlučnýchfinančnýchprostriedkov.Ďalejuviedla,že pozakúpeníspornýchnehnuteľnostíprvý
rok a pol sem chodieval len odporca s tým, že ju nechal samú doma s dvomi batoľatami a jeho synom

z prvého manželstva. Kým on relaxoval s priateľmi na chatke, ona sa starala o deti a domácnosť s tým,
že jej práca má tiež svoju nezanedbateľnú hodnotu. Zdôraznila, že jej tvrdenia sú podložené listinnými
dôkazmi. Poukázala na skutočnosť, že odporca až v odvolaní prezentuje novú skutočnosť, ktorú počas
celého konania neuviedol, a to, že mu rodičia darovali 7.000 Eur na opravu sporných nehnuteľností,
o čom predložil ich čestné prehlásenie. Mala za to, že uvedený dôkaz bol predložený až v odvolacom
konaní, pričom účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že na dôkazy, predložené neskôr, t. j. aj

v odvolacom konaní, súd nemôže prihliadať. Zdôraznila, že rodičia odporcu boli dlhodobo odkázaní na
finančnúvýpomoc,žiadalijednotlivcoviMinisterstvopráce,sociálnychvecíarodinySlovenskejrepubliky
o pomoc v ich nepriaznivej sociálnej situácii, boli zaradení v internom programe pre jednotlivcov v núdzi
(Nadácia SPP a podobne), a preto nie je zrejmé, ako mohli svojmu synovi požičať sumu 7.000 Eur.

Odporca sa opätovne vyjadril k vyjadreniu navrhovateľky a uviedol, že toto obsahuje klamstvá, nesúhlasí
s ním, ani slovo v ňom nie je pravdivé a všetko je lož za účelom zmocniť sa jeho majetku. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
navrhovateľke nepriznal trovy konania.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V danej veci sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala určenia, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v

k.ú. B. na LV č. XXXX a LV č. XXXX, patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Svoj
návrh odôvodňovala tým, že sporné nehnuteľnosti boli zakúpené za trvania manželstva, za finančné
prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto tieto nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov napriek tomu, že v katastri nehnuteľností je ako ich výlučný
vlastník vedený odporca.

Odporca nepopieral, že sporné nehnuteľnosti boli zakúpené za trvania manželstva účastníkov za kúpnu
cenu 180.000,- Sk. Tvrdil však, že tieto nehnuteľnosti zakúpil z výlučných prostriedkov, ktoré mal pred
uzavretím manželstva - z pôžičky Q. vo výške 175.000,- Sk a z ním ušetrených finančných
prostriedkov pred uzavretím manželstva.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že odporca mal pred uzavretím manželstva s
navrhovateľkou množstvo finančných záväzkov v rôznych peňažných inštitúciách. Finančné prostriedky
od Q. vo výške 175.000,- Sk prišli na jeho účet dňa 04.02.2008, t. j. dva dni po uzavretí manželstva
s navrhovateľkou, ktorá skutočnosť nesporne vyplynula z výpisu z účtu O. banky na č.l. 133. Z týchto

dôvodov súd prvého stupňa návrhu v celom rozsahu vyhovel, keď mal za to, že boli splnené predpoklady
v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka.

V podanom odvolaní odporca opätovne tvrdil, že sporné nehnuteľnosti zakúpil zo svojich
výlučných finančných prostriedkov, ktoré mal pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoréneboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
(§ 153 ods. 1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.

Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v
zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku
ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané

určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a
v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovateľka domáhala určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov s poukazom na ust. § 143 Občianskeho zákonníka.
Tvrdila, že za trvania manželstva účastníkov odporca uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli
sporné nehnuteľnosti, kúpnu cenu zaplatil z finančných prostriedkov patriacich do ich bezpodielového
spoluvlastníctva, a preto tieto nehnuteľnosti patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré zaťažujú

navrhovateľku, zaťažuje ju teda dôkazné bremeno preukázať tvrdené skutočnosti.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca kúpnu zmluvu uzavrel za trvania manželstva účastníkov.
Spornou otázkou zostalo, z akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena sporných
nehnuteľností. Navrhovateľka preukázala výpisom z účtu vo O., na ktorý bola bankou

zaslaná suma 800.000,- Sk ako účastníkom poskytnutý úver, výber sumy 180.000,- Sk, ktorá časovo i
objemovokorešpondovalaskúpnoucenouspornýchnehnuteľností.Pokiaľtietoskutočnostibolivkonaní
preukázané, navrhovateľka uniesla jednak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Odporca nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, a

preto, pokiaľ sa chcel v konaní úspešne brániť, musel tvrdiť, že sporné nehnuteľnosti nadobudol za svoje
výlučné finančné prostriedky a na svoje tvrdenia musel označiť dôkazy. Teória práva v tejto súvislosti
hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného bremena medzi účastníkov
konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje
práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Odporca svoje tvrdenie, že kúpnu cenu zaplatil

zo svojich výlučných prostriedkov, nepreukázal. Suma 175.000,- Sk ako pôžička z Q.
bola na jeho účet pripísaná až dva dni po uzavretí manželstva účastníkov (04.02.2008), bola splácaná
za trvania ich manželstva, preto je jeho tvrdenie, že z týchto finančných prostriedkov zaplatil kúpnu cenu
nehnuteľností, a preto sú tieto jeho výlučným vlastníctvom, obsolentné.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení, dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu navrhovateľka splnila, označila
a predložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na druhej strane odporca neoznačil dôkazy

preukazujúce jeho tvrdenia, nesplnil si teda svoju procesnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie jeho dôkazného bremena a jeho neúspech v tomto
súdnom konaní.Pokiaľ odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že prihliadol na svedecké výpovede W. N. a L. W., ktoré
boli voči nemu zaujaté, odvolací súd udáva, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva,

že svoje skutkové i právne závery v danej vyvodil výlučne z výsluchov účastníkov a listinných dôkazov,
nachádzajúcich sa v spise. Preto uvedená námietka dôvodná nebola.

K námietke odporcu, že v danej veci rozhodovala sudkyňa, ktorá bola voči jeho osobe zaujatá, odvolací
súdmôželenkonštatovať,žezobsahuspisunebolizistenéžiadnezákonompredpokladanéskutočnosti,

z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sú dané dôvody pre vylúčenie zákonnej sudkyne
z prejednávania a rozhodovania danej veci. Nie je potom ani daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.

K tvrdeniu odporcu, že na opravu sporných nehnuteľností mu jeho rodičia darovali 7.000 Eur a on na nich
odpracoval 1.000 hodín, ktorých hodnotu práce si vyčíslil, odvolací súd dodáva, že uvedené tvrdenia

boli po prvýkrát uvedené až v odvolacom konaní, pričom účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4
O.s.p. Preto odvolací súd na tieto tvrdenia a dôkazy prihliadať nemôže. Považuje však za potrebné
zdôrazniť,žeivprípadepreukázaniatýchtoodporcomtvrdenýchskutočnostíbytietonemaližiadenvplyv
na rozhodnutie súdu v danej veci, nakoľko sa jedná o investície do nehnuteľností , ktoré na vlastnícke
vzťahy k sporným nehnuteľnostiam nemajú žiaden vplyv.

Námietky odporcu, týkajúce sa tej skutočnosti, že súd prvého stupňa nevykonal ohliadku na
mieste samom, nepreštudoval si rozhodnutie súdu, sp. zn. 6CoP/23/2013-655, nevypočul predajcu
nehnuteľností, odvolací súd považoval za nedôvodné. Zdôrazňuje, že súd v občianskom súdnom
konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.
Nevykonanie odporcom navrhovaných dôkazov v danej veci nemohlo mať za následok neúplnosť
skutkových zistení, a tým i nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vykonanie navrhovaných
dôkazov žiadnym spôsobom nemohlo zmeniť rozhodnutie súdu v danej veci, keď významné bolo

výlučne to, či boli splnené predpoklady v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka pre rozhodnutie, že
sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, t. j. či sporné nehnuteľnosti
odporca nadobudol za trvania manželstva a z akých finančných prostriedkov bola hradená kúpna cena
týchto nehnuteľností, čo v konaní preukázané bolo.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že návrh bol
navrhovateľkou podaný dôvodne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Súd prvého stupňa o trovách konania vyslovil, že o nich bude rozhodnuté až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na § 151 ods. 3 a § 224 ods. 4 O.s.p. odvolací

súd konštatuje, že súd prvého stupňa je povinný rozhodnúť samostatným rozhodnutím nielen o trovách
prvostupňového, ale i odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .