Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112205150
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112205150.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľov: v rade 1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. X/X, S., v rade 2/ J. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. A. X/X, S., v rade 3/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A. 2/7, S., všetci právne zastúpení:
Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E.B. Lukáča 2, Martin, proti odporcovi: Mesto Žilina,
Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina, o uloženie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. súp.
1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku
LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v

referenčnomčasovomintervalepredeňavečervčaseod6:00hod.do22:00hod.a30dBvreferenčnom
časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku
LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50
dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v
referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovatelia v 1/ až 3/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť Slovenskej republike
trovy konania vo výške 4,32 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa domáhali návrhom podaným na súd dňa 13.2.2012 voči žalovanému
uloženia povinnosti zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. súp. 1, na

parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq
pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v
referenčnomčasovomintervalepredeňavečervčaseod6:00hod.do22:00hod.a30dBvreferenčnom
časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku
LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50
dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v
referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod., do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
Zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť a trvalo zamurovať existujúce okenné
otvory v počte 12 kusov a odstrániť 2 kusy vzduchových ventilátorov orientovaných na nehnuteľnostivo vlastníctve žalobcov v rade 1/ až 3/ a umiestnených na nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na
parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ďalej návrhom žiadali, aby žalovaný bol povinný zabezpečiť, aby ako hlavný vchod do dvoch jestvujúcich

sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. bol
využívaný výlučne hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia z roku 1991, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, na vlastné náklady zabezpečiť rekonštrukciu zdevastovaného oplotenia
celej parcely č. KN-C XXX, pričom výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať minimálne 2,5 m
a vybudovať na vonkajšom schodisku vedúcom do starej časti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č.

KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. protihlukovú zábranu umiestnenú priamo na boku schodiska, a
to vo výške 3 m po celej strane tohto schodiska z materiálov prepúšťajúcich v dostatočnej miere svetlo
na pozemky žalobcov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v rade 1/ je výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. 7,
postavenom na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, kat.
územie A., a tiež výlučným vlastníkom pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 74 m2, kat. územie A. a pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 222 m2, kat. územie A. a tiež je podielovým spoluvlastníkom v podiele 4/5 na pozemku KN-C
parc. č. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 149 m2, kat. územie A.. Žalobcovia v rade 2/
a 3/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. 2, postavenom na pozemku KN-C
parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2, kat. územie A., a tiež sú podielovým

spoluvlastníkom pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, kat.
územie A. v podiele 1/5.
V rodinnom dome bývajú žalobcovia v rade 2/ a 3/ spolu so svojou dcérou MUDr. R. B., a žalobca v rade
1/ spolu so svojou priateľkou P. R., jej maloletým synom A. R. a spolu so svojou maloletou dcérou F. B..
Dom so súpisným číslom X a súpisným číslom 7, v ktorom bývajú žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa

nachádza v tesnej blízkosti od nehnuteľnosti - „kultúrneho domu (ďalej aj KD)", stavby so súpisným
číslom 1, postaveného na pozemku parc. č. XXX o výmere 2377 m2, zastavané plochy a nádvoria,
kat. územie A., okres Žilina, zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra Žilina, ktorá je vo výlučnom
vlastníctve Mesta Žilina. Kultúrny dom pozostáva z dvoch častí, ktoré sú vzájomne prepojené, a to zo
starej časti, v ktorej sa nachádza telefónna ústredňa, miestna knižnica, 4 miestnosti kancelárskeho typu

a takisto sála, ktorej obvodový múr je postavený 40 cm od hranice pozemku KN-C parc. č. XXX/X,
dĺžka tohto múru je 32 m, pričom v múre je zo sály umiestnených 12 kusov okien, každé o rozmere
2 m x 1,2m, čiže sú situované rovno na pozemky žalobcov, ako aj dva kusy vzduchových ventilátorov
vyháňajúcich vzduch zo sály priamo na pozemky žalobcov. Stará časť kultúrneho domu bola budovaná
v 50. rokoch 20. storočia, kolaudovaná bola v roku 1957. K jej výstavbe sa vyjadroval aj dnes už zomrelý

Ján B., bývalý vlastník uvedených nehnuteľností v susedstve KD, pričom s takouto stavbou vo svojom
susedstve nesúhlasil. Okná umiestnené v stavbe v 50. rokoch 20. storočia boli s vynúteným súhlasom
od bývalého vlastníka (T. B.), ktorý vôbec nesúhlasil s ich orientáciou na svoje pozemky. Vchod do
KD bol riešený dvoma veľkými nekrytými schodišťami, ktoré viedli z miestnej komunikácie a boli a sú
priamo situované smerom k obytným častiam nehnuteľností žalobcov. Od roku 1975 do roku 1990, resp.

1991 prebiehala prístavba Kultúrneho domu a stavala sa tzv. nová časť, počas ktorej sa pristavila ďalšia
veľká sála situovaná do voľného priestranstva, resp. do záhrad. Súčasťou tejto prestavby KD bolo aj
vybudovanie nového hlavného vchodu, s tým, že starý hlavný vchod sa bude na základe stanoviska
vlastníka susediacej nehnuteľnosti, J. B., uvedeného počas stavebného konania vedúceho k vydaniu
stavebného povolenia na prístavbu KD využívať len ako vstup do knižnice a kancelárskych miestností

ako aj hlásateľne rozhlasu a únikový východ, aby nedochádzalo k zhromažďovaniu sa účastníkov
akcií na terase starého schodiska, ktorí v nočných hodinách, v mnohopočetných skupinách svojím
krikom a inými prejavmi narušovali verejný poriadok, a to rušením nočného pokoja. Nový hlavný vchod
bol situovaný v prístavbe, čím sa znižoval rušivý vplyv pohybu a prejavov účastníkov kultúrnych a
spoločenských podujatí na nehnuteľnosti žalobcov, hlavne v nočných hodinách . Týmto novým hlavných

vchodomsadostalodopristavenýchpriestorovcezvstupnúhalu,kdebolaajšatňaasociálnezariadenia,
a vstupná hala spájala zároveň aj starú a novú časť. Avšak v roku 1993 bez súhlasu príslušných orgánov
došlo k zmene účelu tejto časti stavby, a to takým spôsobom, že v uvedenej novej vstupnej hale bolo
zriadené pohostinstvo a táto hala bola upravená tak, že dvere vedúce do starej časti boli založené a
trvalo zabezpečené železnou mrežou, čiže sa prestali využívať. Do novej sály sa dá prechádzať iba so

súhlasom nájomcu uvedených priestorov novej haly, čo sa využívalo, len keď niekto chcel z novej sály
zakúpiť nejaký nápoj. Z novej sály do starej sály bol vytvorený správcom nehnuteľnosti nový prechodový
otvor. Nakoľko sa novovytvorený hlavný vchod nemohol z dôvodu vzniknutej prevádzky využívať na
účely, ku ktorým bol určený a schválený kolaudačným rozhodnutím, začal sa opätovne pri tzv. kultúrnycha spoločenských akciách využívať tzv. starý vchod. Mesto Žilina samotné, resp. iní usporiadatelia,
ktorým žalovaný prenajíma, resp. iným spôsobom prenecháva do užívania túto nehnuteľnosť organizujú
v danom kultúrnom dome okrem iných (nacvičovanie spevokolu, schôdze, tréningy stolného tenisu,

predaj spotrebného tovaru a pod.) aj rôzne organizované podujatia ako plesy, zábavy, resp. iné akcie,
počas ktorých ich účastníci a organizátori produkujú nadmerný hluk, a to najmä vo večerných a nočných
hodinách (v ďalšom len "podujatia"). Práve spomínané podujatia sú zdrojom vysokej hlučnosti, ktorá
obťažuje nielen žalobcov a rodinu žalobcov, ale aj mnohých ďalších obyvateľov v susedstve. Problém
nadmernej hlučnosti prevádzky kultúrneho domu, ktorú spôsobuje najmä použitá hlasná reprodukovaná

hudba, používanie reproduktorov aj pri hovorenom slove, vrátane hlučnosti spôsobenej podnapitými
účastníkmi týchto podujatí, a to nielen cez deň, ale najmä vo večerných a nočných hodinách, je
známy žalovanej strane, ako aj príslušným orgánom ochrany zdravia a majetku. Svedčí o tom rozsiahla
korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, ale aj veľké množstvo výjazdov a zápisov policajných
hliadok privolaných práve v čase konania uvedených podujatí. Majiteľa nehnuteľnosti - mesto Žilina
žalobca upozornil vo svojich sťažnostiach, že si neplní svoju zákonnú povinnosť podľa § 27 ods.

1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. Z. ohľadom objektívnych meraní hlučnosti raz za rok, čo nebolo
vykonané ani raz. Z toho dôvodu sa obrátil žalobca na Regionálny ústav verejného zdravotníctva s
objednávkou týchto meraní na vlastné náklady. Napriek skutočne dlhej dobe, ktorá predstavuje bezmála
12 rokov sa nepodarilo problém hlučnosti prekračujúcej prípustné limity odstrániť. Celá situácia sa
eskaluje, čomu nasvedčuje aj web stránka Trnové.net sekcia Kultúrny dom. Z dôvodu, že žalovaný na

sťažnosti, urgencie žalobcu písomné a ústne nereagoval žiadnym spôsobom, resp. reagoval spôsobom
uznania tejto hlučnosti so zdôvodnením „že jestvujúca stavba je postavená ako kultúrno-spoločenské
zariadenie a nie je možné v súčasnej dobe rešpektovať podmienky dodržania vzdialeností a urbanistické
zásady" a verejný záujem stavia nad dodržiavanie právnych predpisov, ktorých porušovanie zo svojej
strany si je vedomý, resp. absolútne zamietavým postojom, a prehlasovaním zodpovedných, že KD

sa bude naďalej využívať na účely, na ktoré bol pôvodne postavený, aj keď im po stránke technickej
už dávno nevyhovuje a sú si vedomí porušovania príslušných právnych predpisov - predovšetkým §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 27 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z., § 2 písm.
w) vyhlášky č. 549/2007 Z. z., § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o konaní verejných kultúrnych podujatiach,
§ 47 ods. 1 písm. b, f) zákona č. 372/90 Zb. (čoho dôkazom sú opakované návštevy organizátorov u

žalobcov so žiadosťou, aby dali súhlas s organizovaním jednotlivých akcií, počas ktorých nie sú schopní
zabezpečiť dodržiavanie verejného poriadku ako aj dodržať, aby nadmerný hluk neobťažoval obyvateľov
susediacich nehnuteľností, dokonca vyzývali žalobcov, aby v prípade narušenia verejného poriadku,
resp. rušenia nočného pokoja počas konania nimi organizovaných akcií nevolali políciu. Dôkazom
uznania, že budova nie je v technickom stave, aby mohla byť využívaná na pôvodné účely, sú aj návrhy

obyvateľov, poslancov na web stránke, kde navrhujú buď stavbu nového KD vo vyhovujúcom prostredí,
resp. technické úpravy na súčasnom, pričom súčasne sa uvádza, že žalovaná strana na nevyhnutné
úpravy nemá prostriedky na realizáciu. Žiadne z uvedených žiadostí, sťažností a neskôr urgencií
však počas celej doterajšej dlhej doby trvania problému nepriniesli očakávaný výsledok, teda zníženie
hlučnosti na úroveň maximálne prípustných limitných hodnôt určených príslušným právnym predpisom.

Žalobca svojím doterajším snažením nedosiahol nápravu protiprávneho stavu, tento protiprávny stav
trvá už veľmi dlhú dobu a je neúnosný. V súčasnosti eskalujú písomné ako aj slovné útoky organizátorov
a účastníkov kultúrnych a spoločenských akcií v KD voči príslušníkom rodiny žalobcov, následkom čoho
bol žalobca, J. B., hospitalizovaný od 5. 2. 2012 z dôvodu vážneho zhoršenia kardiovaskulárnej choroby
v žilinskej nemocnici. Od žalobcov nemožno spravodlivo požadovať, aby naďalej znášali obťažovanie

škodlivým hlukom. Uvedený stav je umocnený tým, že múr stavby súp. č. 1 „kultúrny dom" postavenej na
pozemkuparc.č.XXXje40cmodhranicespozemkomparc.č.XXX/X,parc.č.XXX/X,XXX/Xasúčasne
že na uvedenom múre sa nachádzajú okná v celkovom počte 12 kusov, každé o rozmeroch cca 2m x
1,20 metra, ktoré sú priamo situované na spoločný dvor žalobcov. V prípade konania uvedených podujatí
sa teda automaticky zvyšuje priepustnosť hlučnosti cez tieto okná, a to nielen v zimných mesiacoch,

keď sú okná zavreté. Navyše účastníci kultúrnych a spoločenských podujatí sa počas ich konania
zoskupujú v zadnej časti parcely č. KN- C XXX, pričom prechádzajú cez zdevastované oplotenie na
nehnuteľnosti žalobcov, a to konkrétne na parcelu č. XXX, kde vykonávajú svoje biologické potreby,
súložia, prechádzajú cez ňu smerom na obec D., čím dochádza k narušeniu pokojného stavu. Zo
samotného skutkového stavu je tiež evidentné, že stavba pri novej kolaudácii v 90. rokoch nemala

byť skolaudovaná, nakoľko nespĺňa podmienky, ktoré sú na stavbu kladené podľa predpisov verejného
práva, konkrétne zákona č. 57/1976 Zb. o stavebnom konaní v znení neskorších predpisov.Odporcavovyjadreníkžalobeuviedol,ženazákladepodnetuúčastníkovbolodňa27.04.2012vykonané
počas jednej z najväčších kultúrnych akcií konajúcich sa počas kalendárneho roka v A. - „A. hody",
kedy v objekte kultúrneho domu v A. hrala živá hudba - spevák a speváčka spievali zmes ľudových

piesní, meranie za účelom objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí t.j. uskutočnil meranie pred
fasádou domu navrhovateľov tak, že merací mikrofón bol orientovaný k zdroju hluku - kultúrnemu domu.
Z vyhodnotenia predmetného akreditovaného merania úradu ktoré je zachytené v listine označenej
ako „Podnet - vyžiadanie objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí -stanovisko" zo dňa 25.05.2012
pod č. A/212/0459-OLA, A/2012/01969-HŽPZ, vyplýva že posudzovaná hladina A zvuku vo večernom

čase bola 41,9 dB a posudzovaná hladina A zvuku v nočnom čase bola 44,2 dB. Prípustná hodnota
hluku vo vonkajšom prostredí - v priestore pod oknami obytných miestností bytových a rodinných
domov pre hluk z iných zdrojov pre večer je 50dB a pre noc 45 dB. Z uvedenej objektivizácie hluku
vo vonkajšom prostredí vyplýva, že posudzovaná hladina A zvuku vyhovuje platnej legislatíve a teda
odporca neporušuje ustanovenia zákona č. 355/2007 Z.z. a jeho vyhlášky č. 549/2007 Z.z.

Poukázal na to, že zmysle prílohy k vyhláške MZ SR č. 549/2007 bodu 2.1 hluk a infrazvuk vo vnútornom
prostredí budov sa hodnotí ak preniká do chránenej miestnosti z vonkajšieho prostredia a pred oknami
chránenej miestnosti sú prekračované prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia
II. Nakoľko hluk pred oknami chránenej miestnosti neprekračuje prípustné hodnoty je meranie hluku vo
vnútri obydlia navrhovateľov bezpredmetné a nie je potrebné ho ani uskutočniť. Tým tvrdenie žalobcov

rozporovali.
Zároveň k posúdeniu otázky „obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom" a „vážne ohrozovanie
práv" vo vzťahu ku konkrétnej situácii prejednávaného prípadu poukázal na stanovisko NS SR 5Cdo
117/93, na ktoré sa navrhovatelia odvolávajú vyplýva, že každý je povinný znášať imisie z normálneho
užívania veci, podstatným je ustálenie čo v danom prípade normálnym užívaním veci je a čo už nie.

V prípade kultúrneho domu je už pojmovo normálnym užívaním veci aj uskutočňovanie kultúrnych
podujatíobvyklýmavSlovenskejrepublikezaužívanýmspôsobom.Odporcoviamajúzato,ženapádané
kultúrne podujatia nijako nevybočujú z bežnej praxe a charakteru kultúrnych podujatí usporadúvaných v
obecných kultúrnych domoch kdekoľvek na Slovensku, ktoré sa nezaobídu bez reprodukovanej hudby,
zosilnenia hlasu mikrofónom a trvania do neskorých nočných hodín.

Zároveň poukázal na to, že pri stavbe svojich obydlí - dom súp. č. 2 a súp. č. 7 si boli žalobcovia
vedomí, že budú bývať v tesnom susedstve už postaveného kultúrneho domu, ktorý bol budovaný v
rokoch v r. 1956-58. Vedeli aké je normálne užívanie kultúrneho domu, keď kultúrne podujatia ktoré boli
v minulosti ako dedinské zábavy bujarejšie ako v súčasnosti a aká bude bežná miera imisií, ktorá bude
z kultúrneho domu do ich domovov bežne prenikať. Navyše keď došlo k prístavbe kultúrneho domu v

80tych rokoch v akcii „Z" navrhovatelia nevyjadrili v stavebnom konaní žiadne námietky s predmetným
rozšírením kultúrneho domu, čo je evidentné z lustrácie relevantných dokumentov.
Napokon podľa ustálenej judikatúry súdy nemajú brať ohľad len na subjektívne hodnotenie žalobcov
ale majú brať v ohľad zistenia ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov
ako sú napr. správy regionálneho úradu verejného zdravotníctva a pod. (R 3/1988 - Zo správy

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR o zhodnotení rozhodovania súdov vo veciach
susedských práv) podľa ktorého nedochádza k prekračovaniu prípustných hodnôt hluku.
Žalovaný zdôvodnil, že kultúrne podujatia v kultúrnom dome neorganizuje v zmysle zákona č. 96/1991
Zb. o konaní verejných kultúrnych podujatí neorganizuje on, ale tretie osoby - zväčša občianske
združenia s členskou základňou pozostávajúcou výhradne z obyvateľov A. t.j. susedov navrhovateľov,

ktorí majú byť počínaním odporcu údajne rovnako obťažovaní. Odporca pri prenechávaní kultúrneho
domu týmto subjektom zakaždým zdôrazňuje, že pri uskutočňovaní kultúrnej akcie sú povinní dodržiavať
platné právne predpisy, za čo aj v zmysle zákona č. 96/1991 Zb tieto subjekty priamo zodpovedajú.
Osobitne zdôraznil, že žalobcovia sa domáhajú výroku rozhodnutia, ktorý prekračuje rámec §127 OZ,
t.j. žiadajú aby súd z titulu porušovania susedských vzťahov zaviazal odporcu, aby odstránil a trvalo

zamuroval existujúce okenné otvory, odstránil ventilátory, opravil plot a pod. pričom podľa gramatického
výkladu tohto ustanovenia ale aj ustálenej judikatúry je podľa tohto ustanovenia možné domáhať sa iba
uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia a súd nie je oprávnený ukladať odporcovi
povinnosť niečo pozitívne konať.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na podaných návrhoch a dôvodoch. Navrhovatelia poukazovali na
jestvujúci stav, kde nedošlo k náprave ako aj nemožnosť nájdenia spoločného východiska.Odporca poukazoval na obvité užívanie, snahu riešiť veci v rámci stanovených možností ako aj opravu
oplotenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov ako aj ohliadkou na
mieste samom.

Umiestnenie stavieb odporcu, pozemkov a stavieb navrhovateľov mal súd preukázané z
fotodokumentácie, kópie katastrálnej mapy ako aj ohliadky miesta. Stavba vo vlastníctve odporcu -

kultúrny dom č.s. 1 susedí s pozemkami navrhovateľov na ktorých majú postavené stavby rodinných
domov.
Podľa výpisu LV č. XXXX k.ú. A., obec Žilina navrhovateľ 2/ je vlastníkom nehnuteľnosti KN parc. č.
XXX/X o výmere 149 m2 zast. plochy a nádvoria.
Podľa LV č. XX k. ú. A., Obec Žilina navrhovatelia v 2/ a 3/ rade sú ako bezpodieloví spoluvlastníci
pozemku KN parc. č. XXX/X o výmere 171 m2 zast. plochy a nádvoria ako aj stavby č. súp. 2 postavenej

na KN parc. č. XXX/X rodinný dom.
Podľa LV č. XXXX k.ú. A. ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v podiele 1/1, navrhovateľ 1/ je
vlastníkom pozemku KN parc. č. XXX/X o výmere 74 m2 zast. plochy a nádvoria ako aj stavby domu č.s.
X na KN parc. č. XXX/X ako aj vlastníkom v podiele 1/1 pozemku KN parc. č. XXX/X o výmere 222m2
zast. plochy a nádvoria.

Podľa LV č. XXXX k. ú. A. pre obec Žilina súd zistil, že odporca je vedený ako vlastník nehnuteľnosti
a to pozemku KN parc. č. XXX o výmere 2377 m2 zast. plochy a nádvoria a stavby č.s. 1 na KN parc.
č. XXX kultúrny dom v podiele 1/1.
Súd zistil, že navrhovateľ v 1/ rade sa sťažnosťou na adresu Ing. Igora Chomu ako primátora mesta
Žilina, T. F. a V. F., vedúcej útvaru zo dňa 27.1.2012 sťažoval na hluk z akcií v kultúrnom dome, rovnako

sa sťažoval sťažnosťou zo dňa 27.1.2012 na konanie plesu dňa 20.1.2012 v KD Žilina - A., na konanie
plesu dňa 20.1.2012 zo dňa 12.1.2012, žiadal o zákaz konania diskotéky dňa 9.11.2011, ďalej na priebeh
spoločenskej akcie plesu zo dňa 29.1.2009 na Mestský úrad Žilina útvar hlavného kontrolóra, rovnako
aj jeho manželka sťažnosťou zo dňa 24.2.2009, pričom vyjadrovali nespokojnosť s vybavením sťažnosti
ako aj riešením veci.

Ďalšie sťažnosti odporcu súd zistil z výpisu z internetového portálu www.trnove.net, zo dňa 12.1.2012
na zásah do jeho vl. práva a rušenia, výpisu internetovej správy zaslanej D. B. 9.11.2011 na adresu
[email protected] a [email protected] vo veci
žiadosti o zákaz konania diskotéky ako aj ostatnej mailovej komunikácie, sťažnosti navrhovateľa 1/
zaslanej na Mestský úrad v Žiline, Útvar hlavného kontrolóra na priebeh spoločenskej akcie plesu

pod záštitou školy a ZRPŠ v kultúrnom dome dňa 23.1.2009 vo veci porušovania občianskeho
spolunažívania.
Viacerými listami žiadali navrhovatelia o zjednanie nápravy, s poukazom na meranie 27.4.2012 a
26.5.2013.
Výmerom bývalého MsNV v Žiline odboru pre výstavbu č. Výst. 71/57 zo dňa 23.2.1957 bola povolená

stavba obecného kultúrneho domu.
Stavebným povolením zo dňa 17.4.1965 bola povolená prístavba J. B., obývacej izby, kuchyne, chodby,
pivnice, kúpeľne a špajze k rodinnému domu.
Stavebným povolením č. ÚP388/C-1138/80 bola povolená prístavba kultúrneho domu v A., ktorej
kolaudačným rozhodnutím č. 2135/87 bolo povolené užívanie.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade listom z 16.10.2012 na Mestský úrad Žilina stavebný odbor iniciovali žiadosť
o nariadenie uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe KD Žilina v zmysle ust. § 87 ods. 1 zák. č. 50/76
Zb..
Stavebný úrad na podnet Mesta Žilina z 7.3.2013 č. 33200/2012-13537/2013-OS-MT odmietlo riešenie
s poukazom na skutočnosti, že podnetom sa zaoberá Mesto Žilina odbor právny a majetkový. Listom

Mesta Žilina zo dňa 26.3.2013 bolo postúpené podanie zo dňa 15.3.2013 príslušnému úradu odboru
výstavby a bytovej politiky.
Súd zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 25.5.2012 označenej ako podnet,
vyžiadanie objektivizácie hluku vo vonkajšom prostredí zistil, že navrhovateľovi 1/ bolo doručené
oznámenie o výsledkoch merania zo dňa 27.7.2012 na základe ktorého boli vytypované dve meracie

miesta, na meracom mieste A 1,5 m pred fasádou r.d. č. 2/7 a 9 m od objektu kultúrneho domu bol
mikrofón umiestnený vo výške 5 m nad úrovňou zeme pred oknom spálne, orientovaným k zdroju hluku,
na meracom mieste B 1,5 m pred fasádou a 8,5 m od objektu kultúrneho domu bol mikrofón umiestnený
vo výške 1,5 m nad úrovňou zeme pred oknom obývacej izby orientovaný k zdroju hluku, pričom nameracom mieste A bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia vo večernom čase 38 dB a
nameraná ekvivalentná hladina A zvuku vo večernom čase bola 41,7 dB, z čoho posudzovaná hladina
A zvuku vo večernom čase bola 41,6 dB, na meranom mieste B bola nameraná ekvivalentná hladina A

zvuku pozadia vo večernom čase 39 dB, nameraná ekvivalentná hladina A zvuku vo večernom čase bola
42,3 dB z čoho posudzovaná hladina A zvuku vo večernom čase bola 41,9 dB. Na meracom meste A
bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia v nočnom čase 38,3 dB a nameraná ekvivalentná
hladina A zvuku v nočnom čase bola 42,2 dB, z čoho posudzovaná hladina A zvuku v nočnom čase bola
42,2 dB. Na meracom mieste B bola nameraná ekvivalentná hladina A zvuku pozadia v nočnom čase

38,3dB a nameraná ekvivalentná hladina A zvuku v nočnom čase bola 43,5 dB, z čoho posudzovaná
hladina A zvuku v nočnom čase bola 44,2 dB, pričom hluk vo vonkajšom prostredí budov sa posudzuje
v zmysle vyhl. č. Ministerstva zdravotníctva SR č. 237/2009 Z.z. a stanovená prípustná hodnota hluku
vo vonkajšom prostredí priestor pod oknami obytných miestností bytových a rodinných domov pre hluk
iných zdrojov pre večer je 50 dB a pre noc 45 dB, teda posudzovaná hladina A zvuku vyhovuje platnej
legislatíve.

Súd ďalej z odpovede Úradu verejného zdravotníctva SR Bratislava z 16.11.2012, na odvolanie voči
stanovisku k podnetu A/2012/0459-OLA,A/2012/01969-HŽPZ o meraní hluku č. 14/12, súd zistil, že
Reg. úrad verejného zdravotníctva Žilina nepostupoval pri posudzovaní podania správne, nakoľko boli
zistené vážne nedostatky. Podľa posudku RÚVZ z 10.12.2012 k protokolovému č. 6151/12-6158/12
zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii s dátumom merania 27.4.2012 vo večernej a nočnej hodine od

21:00 do 22:40 hod. v piatok, podľa ktorého posudzovaná hladina A zvuku vyhovuje platnej legislatíve
vo večernom čase, v nočnom čase posudzovaná hladina A zvuku nevyhovuje, protokol o meraní imisií
hluku č. 70/12, ktorý nahrádza Protokol o meraní imisií hluku č. 17/12 s dátumom merania 27.4.2012,
ktorým bolo merané hodnoty pred fasádou r.č. 2/7 vo večernom a nočnom čase s výsledkami merania
vo večernom čase 45,9 a 46,2 LRAeq a meranie v nočnom čase 49,8 dB a 49,3 dB pre LRAeq vrátane

prílohy a grafického znázornenia.
Súd ďalej zistil, že podľa protokolu úradu verejného zdravotníctva zo dňa 30.4.2013 k protokolovému č.
4386/13-4394/13 zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii bolo konštatované, že podľa uskutočnených
meraní dňa 26.4. a 27.4.2013 na vytypovaných troch meracích miestach, posudzovaná hladina A
zvuku vo večernom čase nevyhovuje platnej legislatíve na meracom mieste B, na meranom mieste

A,C vyhovuje platnej legislatíve, pričom posudzované hladiny A zvuku v nočnom čase nevyhovujú
platnej legislatíve na všetkých meracích miestach spolu s protokolom o meraní imisií hluku č. 23/2013.
Podľa posudku RÚVZ z 30.5.2013 označenom ako zhodnotenie protokolu o hlukovej situácii s dátumom
merania 24.5.2013 bol vyslovený záver, že požadovaná hladina A zvuku nevyhovuje platnej legislatíve.
Podľa ďalšieho merania zo dňa 30.5.2014 namerané hodnoty A zvuku v referenčnom časovom intervale

noc na meracích miestach A,B nevyhovujú platnej legislatíve vrátane protokolu o meraní imisií hluku,
grafického a tabuľkového znázornenia meraných hodnôt.
Podľa vyjadrenia WFG firemný servis s.r.o. trhová cena nehnuteľnosti účastníkov je vplyvom možného
hluku zo susedného kultúrneho domu znížená približne o úroveň 6 až 8 % trhovej ceny. Podľa vyjadrenia
lekára kardiológa k stavu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, pacienti v čase vykonania akcie nemohli spať

a trpia srdcovocievnymi ochoreniami.
Podľa záznamu z prejednania technického stavu budovy Kultúrneho domu v A. na Reg. úrade
verejného zdravotníctva v Žiline, 21.8.2014 úrad konštatoval, že meraním je potrebné zistiť zvukovú
nepriezvučnosť obvodového plášťa, nepriezvučnosť okien v sále a preveriť štítovú stenu s ventilátorom.
PodľazápisniceReg.úraduverejnéhozdravotníctvavŽilinezodňa10.2.2014sozhodnotenímprotokolu

o hlukovej situácii, v čase merania 24.1.2014 bola nameraná vo večernej hodine ekvivalentná hladina
A zvuku pozadia L Aeq 92s vo výške 42,7 dB, nameraná ekvivalentná hladina zvuku A pri hudobnej
produkcii bola 51,9 dB, teda posudzovaná hladina A zvuku v referenčnom časovom intervale bola 51,9
dB. S tým, že podľa vyhlášky MZ SR 237/2009 Z.z., že stanovená hodnota hluku vo vonkajšom prostredí
v priestore pred oknami obytných miestností, bytových domov pre hluk z iných zdrojov pre deň a večer

50,0 dB a pre noc 45 dB. Podľa protokolu o meraní imisií hluku 4/14 a výsledkov merania zdroj hluku
hudobná produkcia vo vnútorných priestoroch kultúrneho domu v A. počas školského plesu bola hodnota
51,9dB pri LAeq,T celková hodnota 51,9 dB zistená akreditovanou skúškou.
Podľa vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 6.8.2015 na sťažnosť navrhovateľov bolo
konštatované, že RÚVZ Žilina sa nedopustil závažných pochybení, keď upustil od ďalších meraní

vzhľadom na zistenia, že pri hudobných produkciách dochádza k prekročovaniu imisií zvukom.

Súd v konaní oboznámil aj fotodokumentáciu o oprave pletiva, kde aj ohliadkou na mieste samom zistil
v prevažnom rozsahu opravenie pletiva, ktoré však bolo opätovne poškodené na viacerých miestach.Súd v konaní oboznámil aj odborný posudok špecialistu požiarnej ochrany, ktorý však pre rozhodnutie
vo veci nepovažoval za podstatný.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu
susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu
rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

V konaní súd rozhodoval v rámci konania o viacerých nárokoch a povinnostiach.

I.
Vo vzťahu k uloženiu povinnosti odporcovi zdržať sa rušenia hlukom spôsobovaným prevádzkou

kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota
ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až
3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do
22:00 hod. a 30 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby
hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov

v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50 dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od
6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do
6:00 hod., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súd vykonaným dokazovaním, oboznámením zisťovaní
a meraní Regionálneho úradu zdravotníctva, súd zistil, že pri kultúrnych podujatiach realizovaných v
nehnuteľnosti odporcu - stavbe č.s. 1 kultúrny dom, že boli prekračované najvyššie povolené hladiny

hluku nad hranicu určený zákonom č. 355/2007 Z.z.

Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 355/2007 Z.z. fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktoré
používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií,
33a) prevádzkovateľ vodnej cesty, 33b) prevádzkovateľ dráhy, 33c) prevádzkovateľ letiska, 33d) a

prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len "prevádzkovateľ zdrojov
hluku, infrazvuku alebo vibrácií"), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola
čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom
podľa § 62 písm. m).

Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných
stavieb a infraštruktúry hluk v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí nesmie prekročiť
prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení.

Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z.z. pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov je

potrebné zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri
súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia.

Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 355/2007 Z.z. obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich
prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa §

62 písm. m). Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám môžu
vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a) a ktoré sú držiteľom
osvedčenia o akreditácii podľa § 16 ods. 4 písm. b).

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 549/2007 Z.z. na účely tejto vyhlášky

a) zvuk je akustické vlnenie, ktoré vyvoláva u človeka vnem. Základnou fyzikálnou veličinou je akustický
tlak,
b) počuteľný zvuk je zvuk vo frekvenčnom rozsahu tretinooktávových pásiem s menovitými strednými
frekvenciami od 20 Hz do 20 kHz,c) hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Vo
vonkajšom prostredí sa hodnotí hluk najmä z týchto vonkajších zdrojov:
i) hluk z dopravy na pozemných komunikáciách a vodných plochách vrátane miestnej hromadnej

dopravy,
ii) hluk z koľajovej dopravy na železničných dráhach,
iii) hluk z leteckej dopravy a hluk v okolí letísk,
iv) hluk z iných zdrojov, napríklad hluk stacionárnych zdrojov, hluk z priemyselnej, stavebnej a výrobnej
činnosti, hluk z mimopracovných aktivít človeka.

Vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí hluk najmä z týchto vnútorných a vonkajších zdrojov:
i) hluk z vnútorných zdrojov v budove, napríklad hluk z technických zariadení budov, hluk z aktivít človeka
v budove,
ii) hluk prenikajúci z vonkajších zdrojov, napríklad hluk z dopravy, hluk z iných zdrojov.

Súd považoval odporcu ako vlastníka nehnuteľnosti - kultúrneho domu, určeného na realizovanie
kultúrnych podujatí podľa § 27 ods. 1 zák. č. 355/2007 Z.z. ako právnickú osobu za prevádzkovateľa
ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk, a teda osobu, ktorej povinnosti sa riadia aj vyhláškou
Ministerstva zdravotníctva SR č. 237/2009 Z.z..

PodľaprílohyvyhláškyMinisterstvazdravotníctvaSRč.237/2009Z.z.najvyššiaprípustnáhodnotahluku
vo vonkajšom prostredí priestor pod oknami obytných miestností bytových a rodinných domov pre hluk
iných zdrojov pre večer je 50 dB a pre noc 45 dB.

Súd z výpovedí účastníkov a vykonaného dokazovania zistil, že stavba vo vlastníctve odporcu nie

trvalým a pravidelným zdrojom hluku v rámci jej využívania alebo prevádzky, ale hluk je spôsobovaný
využívaním sály pri realizovaní kultúrnych podujatí. Súd nezistil ich pravidelnú periodicitu, skôr sa jedná
o občasné využívanie pri ľudových slávnostiach, výročiach, sviatkoch a pod..

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Nepochybne pri prevádzkovaní kultúrneho domu, kde sa konajú oslavy, slávnosti, projekcia hudby,
zábavy a veselice, či prenajíma sa alebo poskytuje sa na tento účel, bude vznikať hluk a navrhovatelia

v1/ až 3/ rade musia určitú mieru hluku strpieť. Podľa zistení súdu, zo strany odporcu sa nejedná
o také využívanie nehnuteľnosti - kultúrneho domu, ktorým by bol vytvorený trvalý zdroj hluku ako
napr. zriadenie nočného klubu, disco clubu, zábavný či estrádny podnik s vymedzenými otváracím
a zatváracím časom. Súd zistil využívanie nehnuteľnosti na stanovený účel - kultúrne akcie a akcie
obyvateľov obce, pre ktorý bolo jeho užívanie povolené aj stavebným úradom. Teda zo strany odporcu

nedochádza k stálemu obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom, k obťažovaniu hlukom na prípustnú
hranicu dochádza sporadicky pri organizovaných akciách. Súd však vzhľadom na zistené skutočnosti
zastáva názor, že nemožno však po navrhovateľoch požadovať, aby trpeli prekračovanie úrovne hluku
pri každej, čo aj sporadickej organizovanej akcii.
Pri bežnom využívaní stavby, napr. na uvádzané vystúpenia škôl či škôlok, spevokol či nácvik kapely,

súd nezistil vykonávanie práv vlastníka v rozpore so zákonom alebo s obťažovaním navrhovateľov nad
mieru primeranú pomerom, teda prekračovanie najvyšších prípustných hodnôt. Uvedenému nasvedčuje
aj stav zistený ohliadkou a úvaha, že ak sú aj reprodukcie zvuku vykonávané v „novej sále“ prístavbe,
malo by byť možné prostredníctvom uzavretia miestností (zatváranie dverí) možné znížiť prenos
zvuku, nakoľko nehnuteľnosti navrhovateľov od prístavby oddeľuje ešte „stará sála“ divadelná sála,

kde reprodukcia hudby nie je priamo realizovaná s výnimkou „estrádnych podujatí“ vystúpenie dedí,
divadla a pod., pričom práve stena „starej“ divadelnej sály susedí s pozemkami navrhovateľov. K
rušeniu nad mieru primeranú pomerom dochádza pravdepodobne len pri „plesoch“, diskotékach, živejhudbe na veseliciach, kde sa zúčastňuje väčší počet ľudí a reprodukovaná hudba je dopĺňaná hlasmi
zúčastnených, z otvorov (vetracie otvory, dvere, okná) sú väčšie úniky hluku a pod..
Nemožno spravodlivo požadovať po odporcovi, aby upustil od organizovania takýchto podujatí „zábav“,

ale aj v tomto prípade vlastník nehnuteľnosti či jej prevádzkovateľ musí zvládnuť organizáciu tak, aby
pri realizácii nedochádzalo k rušeniu nad mieru primeranú pomerom, teda najmä nad hranicu stanovenú
zákonom alebo nad nevyhnutný rozsah - napr. reprodukcia hudby vo vonkajších priestoroch, taká
organizácia podujatia, že sa skupiny ľudí účelovo zhromažďujú na určitých miestach, kde dochádza k
neprimeranému rušeniu (fajčiarske priestory na schodisku, vonkajšia produkcia ...). Súd vzhľadom na

certifikované merania hluku Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Žiline, ktorý zistil pravidelné
prekročovanie hladín hluku počas „kultúrnych akcií“ zistil, že pri akciách v nehnuteľnosti odporcu
poskytovanej na tento účel dochádza opakovane k obťažovaniu navrhovateľov hlukom z nehnuteľnosti
odporcu nad mieru primeranú pomerom a to napriek tomu, že súd zistil vykonanie určitých úkonov na
zníženie emisií hluku (zatemnenie okien, čiastočná výmena okien). Na tom, že nemožno prekračovať
stanovené hladinu hluku nič nemôže zmeniť ani fakt, že sa jednalo o pôvodnú stavbu vybudovanú

obyvateľmi v rámci dobrovoľných akcií a slúžiacu v prospech a zámerom väčšiny obyvateľov obce ani
fakt, že na požadovanú rekonštrukciu nemá miestna čas vymedzené prostriedky.

Nakoľko tak ako súd uviedol, dochádzalo pri verejných akciách k pravidelnému prekračovaniu hladín
hluku bez nápravy už dlhší čas, návrhu v prvej časti vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa

rušenia navrhovateľov v 1/ až 3/ rade hlukom spôsobovaným prevádzkou kultúrneho domu č. súp. 1, na
parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. tak, aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq
pre chránené vnútorné priestory stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 40 dB v
referenčnomčasovomintervalepredeňavečervčaseod6:00hod.do22:00hod.a30dBvreferenčnom
časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod do 6:00 hod a aby hodnota ekvivalentnej hladiny A zvuku

LAeq pre chránené vonkajšie prostredie stavby domu žalobcov v rade 1/ až 3/ nepresiahla hodnoty 50
dB v referenčnom časovom intervale pre deň a večer v čase od 6:00 hod. do 22:00 hod. a 45 dB v
referenčnom časovom intervale pre noc v čase od 22:00 hod. do 6:00 hod..
Vo vzťahu k povinnosti zdržať sa obmedzovania hlukom pre chránené vnútorné priestory stavby domu
žalobcov, kde emisie hluku neboli zisťované ÚRZ, súd uvádza, že aj samotní navrhovatelia môžu v

určitom rozsahu znížiť prenikanie hluku vhodnou úpravou pri prípadných rekonštrukciách nehnuteľnosti,
kde takúto povinnosť pri rekonštrukcii, alebo stavbe na prípadnú námietku či podnet môže uložiť
stavebný úrad v stavebnom konaní.
Nakoľko súd v konaní nezistil také nedostatočné technické vlastnosti stavieb navrhovateľov, ktoré by
mali za následok zvýšenú hladinu zvuku vo vnútornom chránenom priestore aj vtedy, ak by hladina hluku

vo vonkajšom chránenom priestore zodpovedala požiadavkám legislatívnej normy, návrhu v prvej časti
vyhovel v plnom rozsahu. Súd totiž nezistil, najmä odporca to ani netvrdil, že by stavby navrhovateľom
nespĺňali základné vlastnosti pre izoláciu proti hluku. Súd však pri prevenčnej povinnosti navrhovateľov
poukazuje na skutočnosť, že navrhovatelia si vystavali a zmenili nehnuteľnosti na trvalé bývanie práve
v čase, kedy už stál v ich susedstve kultúrny dom a pri stavbe si museli byť vedomí účelu, na ktorý bola

využívaná susedná stavba a nemožno od odporcu spravodlivo požadovať realizáciu všetkých opatrení
pre dosiahnutie požadovaného komfortu.

II.
Pokiaľ navrhovatelia žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť a trvalo zamurovať

existujúce okenné otvory v počte 12 kusov a odstrániť 2 kusy vzduchových ventilátorov orientovaných
na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ až 3/ a umiestnených na nehnuteľnosti kultúrneho
domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A., zabezpečiť, aby ako hlavný vchod
do dvoch jestvujúcich sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č.
XXXXprek.ú.A.bolvyužívanývýlučnehlavnývchodvzmysleprávoplatnéhokolaudačnéhorozhodnutia

z roku 1991, vybudovať na vonkajšom schodisku vedúcom do starej časti kultúrneho domu č. súp. 1,
na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A. protihlukovú zábranu umiestnenú priamo na boku
schodiska, a to vo výške 3 m po celej strane tohto schodiska z materiálov prepúšťajúcich v dostatočnej
miere svetlo na pozemky žalobcov, súd dôvodnosť tohto návrhu nezistil.

Súd konštatuje, že ak sa navrhovateľ vzdá určitých akcií, prípadne prispôsobí hladinu hluku reprodukcie,
čas reprodukcie v takom rozsahu, že nebude dochádzať k rušeniu navrhovateľov nad mieru primeranú
pomerom, nie je nevyhnutné vykonať navrhované opatrenia, pričom súd v konaní ani nemal preukázané,že bez vykonania navrhovaných opatrení nie je možné zabezpečiť zníženie rozsahu obťažovania či jeho
odstránenie.

Súd nepopiera prípadnú účelnosť takýchto opatrení, avšak nemal preukázanú ani ich účinnosť. Súd
opätovne zdôrazňuje, že je len na vôli vlastníka budovy kultúrnemu domu, či v prípade súdom
uloženej povinnosť zdržať sa obťažovania navrhovateľov alebo zákonom stanovenej povinnosti, zdržať
sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval vlastníkov susedných nehnuteľností,
zabezpečí splnenie povinnosti nevyužívaním nehnuteľnosti alebo inými úpravami v zmysle stavebného

zákona, ktoré nemusia byť totožné s predstavami navrhovateľov. Súd tak ako upozornil v konaní
účastníkov, nemal preukázané, že navrhované úpravy sú jediné možné z hľadiska stavebných úprav,
teda že nie je možné vykonať iné úpravy, napr. kombináciou zvukovej a tepelnej izolácie a použitím
zvukovoizolačných skiel (akustická izolácia Rw až do hodnoty 50 dB a viac) a pod.. Súd nemal
preukázaný ani vplyv požiadaviek navrhovateľov na stavbu odporcu, bezpečnosť a možnosť užívania
stavby (napr. zamurovanie vetracích priestorov bez iného spôsobu odvetrania by mohlo byť životu

nebezpečné), že je ich vôbec vzhľadom na stavebnotechnické a požiadavky na bezpečnosť užívania,
požiarne predpisy, je možné ich vykonať. Súd pritom nemal zo strany navrhovateľov ani len preukázané,
že nevykonaním nimi navrhovaných opatrení hrozí vážna ujma - škoda (§ 417 ods. 1, 2 Obč. zák.).
Žiadne iné zákonné ustanovenie ako prevenčná povinnosť pri odvracaní škody (čiastočne vybudovanie
oplotenia) totiž neumožňuje súdu nariadiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonať určité stavebné úpravy.

Súd pritom za hroziacu škodu nepovažuje prípadné zníženie hodnoty susednej nehnuteľnosti z dôvodu
susedstva s inou nehnuteľnosťou, kde je vykonávaná iná prevádzka.

Podľa názoru súdu, je možné prikázať vlastníkovi vykonať určité úpravy iba vtedy, ak v prípade
nevykonania takýchto opatrení nie je možné zabrániť objektívnej udalosti z ktorej bezprostredne hrozí

škoda, napr. vybudovať odvodňovací kanál, odkvap, odvod vody či spalín, pretože takáto udalosť nie je
závislá na vôli vlastníka stavby a jeho činnosti a od jeho konania (zrážky, podzemné vody ...) a hrozí
vážnejšia škoda ako sú náklady na vykonanie úprav, prípadne je ohrozený život a zdravie. Súd však ani
pri zdravotných problémoch účastníkov nemal preukázané, že tieto sú následkom občasnej produkcie
hluku - bezprostredná príčina vzniku ochorenia.

Podľa§87ods.1zák.č.50/1976Zb.Stavebnýzákonaakstavbanezodpovedázákladnýmpožiadavkám
na stavby ( § 43d), a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad
vo verejnom záujme nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na
stavebnom pozemku. Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.

Pokiaľ by navrhovateľmi navrhované úpravy mali byť z dôvodu, že stavba odporcu nezodpovedá
základným požiadavkám na stavby a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby,
príslušným úradom s právomocou je miestne príslušný stavebný úrad, avšak navrhovatelia takého
skutočnosti nepreukázali a tvrdili opak - odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania. Súd však svojimi

úvahami nemôže suplovať ani zasahovať do právomoci iných orgánov štátu.

Pretosúdnávrhvčasti,ktorousanavrhovateliadomáhaliodstrániťatrvalozamurovaťexistujúceokenné
otvory v počte 12 kusov a odstrániť 2 kusy vzduchových ventilátorov orientovaných na nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov ako nedôvodný zamietol.

Súd ďalej poukazuje vo vzťahu k výroku o uloženie povinnosti zabezpečiť, aby ako hlavný vchod do
dvoch jestvujúcich sál nehnuteľnosti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele č. KN-C XXX, na LV č. XXXX
pre k.ú. A. bol využívaný výlučne hlavný vchod v zmysle právoplatného kolaudačného rozhodnutia z
roku 1991 na skutočnosť, že nie je v jeho právomoci uložiť vlastníkovi stavby, aby túto stavbu užíval v

zmysle kolaudačného rozhodnutia, nakoľko je takáto povinnosť daná zákonom a takýmito právomocami
disponuje stavebný úrad. Rozsudok o uložení povinnosti je záväzný len voči účastníkom.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene

spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení
výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú
rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa
vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84 Stavebného zákona.Preto ak je stavba užívaná v rozpore s kolaudačným povolením, je opätovne príslušný stavebný úrad.
Rovnako súd nemôže niekomu prikázať užívať stavbu, ak napr. nápravu negatívneho stavu možno

dosiahnuť zdržaním sa užívania. Naviac využívanie vchodu vôbec prioritne nesúvisí s obťažovaním
navrhovateľov, k takémuto obťažovaniu môže dôjsť nanajvýš vtedy, ak by počas „kultúrnych akcií“ bol
vchod do „starej“ divadelnej sály a nie následkom prevádzky, ale len prípadným individuálnym rušením
jednotlivými účastníkmi.

Súd zároveň aj poukazuje na skutočnosť, že v konaní ani nemal preukázané, že by vhod do „starej
časti“ nemal byť využívaný na vstup do nehnuteľnosti, nakoľko ak nebolo rozhodnuté o odstránení
časti stavby (schodiska, vchodu) funkcia takejto stavby len samotnou prístavbou a existenciou možných
viacerých vstupov sa nemení. Užívanie stavby je dané rozhodnutím o užívaní stavby - kolaudačným
rozhodnutím, ktoré je označené číslom rozhodnutia a dátumom vydania a nie technickou správou
projektu pre stavebné povolenie. Navyše rozsudok, ktorým by bolo prikázané užívať stavbu podľa

rozhodnutia, ktorého obsah nie je zrejmý a to nie len tým, že nie je vyjadrené vo výroku, ale aj tým,
že v rozhodnutí nie je obsiahnutý príkaz, ako sa má využívať schodisko. Súd taktiež nezistil, že by v
rozhodnutiach týkajúcich sa prístavby bolo riešené užívane schodiska a vchodu k pôvodnej stavbe.

Súd preto návrh aj v tejto časti považoval za nedôvodný.

Súd za nedôvodný považoval aj návrh navrhovateľov na vykonanie protihlukovej zábrany umiestnenej
priamo na boku vonkajšieho schodiska vedúceho do starej časti kultúrneho domu č. súp. 1, na parcele
č. KN-C XXX, na LV č. XXXX pre k.ú. A., a to vo výške 3 m po celej strane tohto schodiska z materiálov
prepúšťajúcich v dostatočnej miere svetlo na pozemky žalobcov. Súd tento nárok považoval za

protichodný k prechádzajúcemu návrhu na užívanie schodiska v zmysle neidentifikovaného rozhodnutia
o povolení užívať stavbu, ale aj nevykonateľný, nakoľko nie je obsiahnutý min. nákres takejto zábrany.
Súd opätovne poukazuje na to, že navrhovatelia vôbec nepreukázali dôvodnosť takejto stavby,
nevyhnutnosť, to že stavby by bola v súlade so stavebno-technickými požiadavkami a pod., navyše ani
súvis s rušením hlukom z prevádzky v stavbe odporcu, skutočnosť nemožnosti nahradiť takéto riešenie

iným, príp. aj účinnejším riešením (napr. betónové oplotenie). V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že
odporca nemôže niesť zodpovednosť za správanie účastníkov kultúrnych akcií na verejne prístupných
miestach, prípadne za správanie iných osôb na verejne prístupných miestach. Navyše ohliadkou na
mieste samom bola v tejto časti pozemku zistená značná zeleň z vysoko rastúcich drevín, ktorá sama
osobe má vizuálne a zvukoizolačné vlastnosti.

Pokiaľ navrhovatelia žiadali, aby odporca na vlastné náklady zabezpečil rekonštrukciu zdevastovaného
oplotenia celej parcely č. KN-C XXX, pričom výška rekonštruovaného oplotenia bude dosahovať
minimálne 2,5 m, súd ohliadkou zistil, že oplotenie bolo zrekonštruované bez toho, by vôbec
navrhovatelia preukázali kto je vlastníkom oplotenia. Pri rekonštrukcii oplotenia (skôr návrhu na výstavbu
nového oplotenia 2,5 m, pretože by nebolo možné použiť ani jestvujúce stĺpiky a základy) je rovnako

nevyhnutné, tak ako aj v predchádzajúcich prípadoch, minimálne ohlásenie stavby a prípadne aj
stavebné konanie, preto opätovne musí byť preukázané aj technické riešenie a dôvodnosť nároku.
Súd pri danom nároku konštatuje, že sa jednoznačne nejedná o prípad podľa § 127 ods. 2 O.s.p.,
pretože pozemok medzi účastníkmi je oplotený a oplotenie zabraňuje vnikaniu osôb a zvierat z pozemku
odporcu na pozemok navrhovateľa. Dôvodnosť výstavby 2,5 m vysokého oplotenie bez ohľadu, že

nie je stanovený navrhovaný druh oplotenia, nebol preukázaný. Opätovne súd zdôrazňuje, že odporca
nenesie objektívnu zodpovednosť za správanie osôb na jeho pozemku, ktorý je verejne prístupný,
svojou činnosťou nespôsobuje ani nezapríčiňuje prenikanie osôb zvierat či vecí na okolité pozemky
a ak by aj, niekto z účastníkov či iných osôb prenikol z pozemku odporcu na pozemok navrhovateľa,
jedná sa o porušenie povinností danej osoby, nie zodpovednosť odporcu. Pozemok a areál odporcu

je riadne označený a oplotený a existencia jestvujúceho oplotenia je podľa názoru súdu dostatočnou
prekážkou zabránenia pochybu zúčastnených osôb na pozemky odporcu. Sú preto návrh aj v tejto časti
ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov vzhľadom

na obdobný úspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania štátu rozhodol tak, že s poukazom na obdobný úspech účastníkov v konaní,
každej strane uložil povinnosť úhrady 1 trov štátu vynaložených na konanie, ktoré pozostávali z nákladov5,- eur na zhotovenie fotografií a 3,62 eur za cestovné na ohliadku zo Žilina do Trnového a späť 2x12
km vykonaný vozidlom súdu podľa vyúčtovania odborným referentom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).