Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/13/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605216556
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7605216556.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Prievozská 6/A, Bratislava, právne zastúpený Mgr. Martinom
Katriakom, Advokátska kancelária Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti žalovanému: J. Š., V..
XX.X.XXXX, P. X. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za šestnástkou
17, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 360,69 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 34,29 eur s 11
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 95,50 eur od 8. 4. 2004 až do zaplatenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.12.2005 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz,vzmyslektoréhožalovanýbudepovinnýzaplatiťmusumu360,69eur(10.866,-Sk)spríslušnými
úrokmi z omeškania a zaplatiť vzniknuté trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. D. zo dňa 31.10.2003
zapožičal žalovanému mikroprocesorovú SIM - kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s prideleným
účastníckym číslom XXXXXXXXXX, ktorá bola vložená do mobilného telefónu žalovaného za účelom

užívania služieb žalobcu. Žalobca pri uzavretí zmluvy odpredal žalovanému 1 ks mobilného telefónu
za podmienečne zníženú kúpnu cenu za 1,- Sk vrátane DPH, pričom výška podmienečne poskytnutej
zľavy činila 265,19 Eur (7989,- Sk). Podmienky poskytnutia zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu
a nároku na jej doplatenie upravuje Dodatok k Zmluve o poskytovaní služieb GSM č. D. - Ponuková
akcia "Rátanie". Tým, že žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 18.11.2003
do 15.1.2004, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu za mobilný telefón vo výške 265,19 Eur (7989 Sk).

Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 24.3.2004 v zmysle časti II. článku 6 VZP poskytovania služieb
v systéme GSM ukončil platnosť predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb GSM a žalovanému vznikla
podľa článku 4 bodu 1b Dodatku k zmluve povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu za mobilný
telefón vo výške 265,19 eur (7.989,- Sk).

S pokusom o pokonávku žalobca zároveň zaslal žalovanému rozpis neuhradených faktúr za jednotlivé

mesiace a vyzval ho na ich úhradu. Žalovaný však na pokus o pokonávku nereagoval a pohľadávku ani
len čiastočne neuhradil.Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca využil svoje právo podľa § 43 ods. 5 písm. b/ Zák. č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách a od Zmluvy o pripojení listom zo dňa 12.8.2004 odstúpil.

V zmysle VZP článok 11. bod 11.14 si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne, a to
počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 8.4.2004.

Pohľadávka žalobcu voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 95,50 Eur
(2877,- Sk) a z nároku na doplatenie zmluvnej pokuty za mobilný telefón vo výške 265,19 Eur (7989,-

Sk), t.j. suma 360,69 Eur (10866,- Sk).

Súdvovecivydaldňa27.12.2005platobnýrozkaz,protiktorémužalovanýpodalvzákonnejlehoteodpor.
V odôvodnení odporu uviedol, že nie on, ale žalobca porušil uzavretú zmluvu o pripojení mobilného
telefónu, keď po jeho krátkom používaní ho bezdôvodne odpojil. Neznámou spoločnosťou malo dôjsť u
neho k vydieraniu a neoprávnenému zasahovaniu do jeho súkromného majetku. Zároveň sa žalovaný

odvolal proti výroku o trovách konania a zároveň súd žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov s
odôvodnením, že je nezamestnaný a poberá len sociálnu dávku v hmotnej núdzi, nakoľko je dlhšie
práceneschopný a má väčšie výdaje na zdravotníctvo.

Po vykonanom dokazovaní a po zistení, že nárok žalobcu je v celom rozsahu na základe ním

predložených relevantných listinných dôkazov dôvodný, a po zistení, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, že „nie on, ale žalobca porušil zmluvné podmienky“, súd rozsudkom zo dňa
4. 5. 2009 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach
po 16,60 eur a o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., teda žalobcovi trovy konania
nepriznal, aj keď bol v konaní úspešný. Doplňujúcim rozsudkom rozhodol o odmene právnej zástupkyni

JUDr. V. Škovranovej, ktorá bola na právne zastupovanie žalovaného ustanovená súdom.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom
opakovane tvrdil, že mobilný telefón mu bol odpojený 14. 11. 2003, teda zmluvne dohodnuté
podmienky porušil žalobca a nie on. Výpisy telefónnych hovorov, ktoré predložil žalobca, hodnotil ako

nezrozumiteľné, nečitateľné, ktoré nič nedokazujú, a teda žalobca nimi neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení o dlžných platbách. S poukazom na takéto odôvodnenie navrhoval, aby súd druhého
stupňa predmetný rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. 3. 2013 bol rozsudok tunajšieho súdu v spojení

s doplňujúcim rozsudkom zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok
je nedostatočne odôvodnený - chýba hmotnoprávne posúdenie uplatneného nároku prvostupňovým
súdom. Odvolací súd zároveň poukázal na tú skutočnosť, že vzťah medzi účastníkmi konania je
nepochybne spotrebiteľským vzťahom (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a preto pri posudzovaní
jednotlivých práv a povinností účastníkov sporu je potrebné na tento vzťah aplikovať osobitné

ustanovenia hmotnoprávneho predpisu upravujúce ochranu spotrebiteľa.

Po ďalšom vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 29. 11.2013 určil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 95,50 eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 8. 4. 2004
až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 265,19 eur (7.989,-

Sk) s prísl. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p..

Aj proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie. V jeho odôvodnení uviedol, že súd sa riadne
nevysporiadal s námietkou žalovaného, ktorý tvrdí, že mu nevznikol dlh voči žalobcovi v období od 18.
11. 2003 do 15. 1. 2004, nakoľko žalobca mu neumožnil z telefónneho čísla vykonávať hovory aktiváciou

protokolu OS3, ku ktorej pristúpil dňa 14. 11. 2003. Od tohto obdobia mohol hovory len prijímať a nie
ich uskutočňovať. Súd sa ďalej nevysporiadal so záväzkovým vzťahom v nadväznosti na vzájomné
povinnosti a práva žalobcu a žalovaného a zaviazal žalovaného k úhrade dlhu napriek tomu, že sám
žalobca riadne zmluvu neplnil. Ďalej namietal priznanie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne,
ktorá nezodpovedá aktuálnej právnej úprave. Požadoval náhradu trov konania vzhľadom na prevažný

úspech v spore.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 6. 2015 bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 29.
11. 2013 potvrdený v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. 12. 2013, a to vo vyhovujúcom výrokučo do sumy 61,21 eur. Vo zvyšnej časti, teda vo vyhovujúcom výroku nad sumu 61,21 eur istiny a vo
vyhovujúcom výroku ohľadne úrokov z omeškania a vo výrokoch o trovách konania účastníkov a štátu,
bol rozsudok zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Po takomto rozhodnutí krajského súdu nadobudol pôvodný rozsudok právoplatnosť čo do priznania
sumy vo výške 61,21 eur bez príslušenstva a zamietavý výrok rozsudku ohľadne uplatneného nároku na
úhradu zmluvnej pokuty, voči ktorému ani jeden z účastníkov nepodal odvolanie. Z pôvodne žalovanej
sumy vo výške 10.866,- Sk (360,69 eur) bol teda žalobca neúspešný čo do sumy 265,19 eur. Zatiaľ

mal úspech v časti nárokovanej sumy vo výške 61,21 eur bez príslušenstva. V ďalšom konaní sa
teda súd zaoberal dokazovaním ohľadom zaplatenia zvyšnej fakturovanej sumy vo výške 34,29 eur s
príslušenstvom a úrokmi z omeškania zo sumy 95,50 eur.

Z doterajšieho dokazovania súd zistil a vzal za preukázané, že žalobca si uplatnil z titulu neuhradených
služieb mobilného operátora nárok na úhradu sumy uvedenej vo faktúre zo dňa 18.11.2003 v celkovej

sume1.631,- Sk,ktoráajbolavyšpecifikovanáakonárokzaaktiváciuSIMkartyvsume82,50Sk,hovory
na audiotex v sume 1.217,90 Sk, hovory na informácie o telefónnych číslach v sume 40,- Sk, hovory
na Orange info v sume 12,- Sk a za zaslané SMS správy v sume 6,- Sk. Predmetom konania je taktiež
úhrada ďalšej faktúry zo dňa 16.12.2003 v celkovej sume 1.087,- Sk (za obdobie od 10.12.2003 do
9.1.2004) pozostávajúca z nároku na úhradu mesačného paušálneho poplatku v sume 399,- Sk, hovory

na audiotex v sume 438,- Sk a hovory na informácie v sume 24,- Sk. Ďalšia faktúra zo dňa 15.1.2004
pozostáva z nároku na uhradenie upomienky v sume 40,- Sk a úhrady za odpojenie v sume 119,- Sk.
Sumár týchto faktúr teda predstavuje sumu 2.877,- Sk, t.j. 95,50 eur.

Žalovaný sa v konaní ohľadne nároku na úhradu sumy vyplývajúcich z uvedených faktúr bránil tvrdením,

že od 14.11.2003 mu žalobca vypol mobilný telefón a preto od uvedeného dátumu už nemohol využívať
jeho služby a preto je jeho nárok nedôvodný. Uvedená obrana žalovaného je čiastočne aj v súlade s
tvrdeniamižalobcu,ktorýpotvrdil,žedňa31.10.2003uzavrelsožalovanýmZmluvuopripojeníkslužbám
v rámci tzv. Paušálu 60, kde žalovaný mohol pretelefonovať paušál vo výške 500,- Sk. Už 11.11.2003
však bolo zistené, že tento má vysoko prekročený paušál, keďže pretelefonoval sumu 1.500,- Sk, preto

bol následne vyzvaný, aby uhradil zálohovú faktúru v sume 2.000,- Sk a keďže žalovaný tak nevykonal
bola zo strany žalobcu od 14.11.2003 žalovanému aktivovaná služba OS3, čo znamená, že od tohto
dátumu 14.11.2003 mohol hovory a SMS správy iba prijímať, nemohol však telefonovať a ani zasielať
SMS správy. Uvedená skutočnosť teda nebola v podstate medzi účastníkmi sporná.

Podľa odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 6. 2015 je v rozpore
s vyššie uvedeným tvrdením obsah faktúry zo dňa 16. 12. 2003, podľa ktorej mal žalovaný vykonávať
hovory na audiotexové čísla v sume 438,- Sk aj za obdobie od 10. 12. 2003 do 9. 1. 2004 a hovory na
informácie v sume 24,- Sk, teda spolu v sume 462,- Sk. Odvolací súd teda vyvodil záver, že fakturovanie
týchto služieb je v rozpore so skutočnosťou, že od 14. 11. 2003 už žalovaný nemohol vykonávať

hovory a prvostupňový súd napriek tejto obrane žalovaného ho k zaplateniu fakturovanej sumy zaviazal.
Neodôvodnený je zo strany žalobcu aj ďalší nárok na úhradu paušálneho poplatku v sume 399,- Sk za
uvedené obdobie.

Na preskúmanie tejto skutočnosti súd opakovane vyzval právneho zástupcu žalobcu na vyjadrenie sa k

obrane žalovaného, že predmetné fakturované sumy sú nezákonné a nesprávne.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 9. 2015 uviedol, že faktúra pod č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16. 12. 2003 pozostáva z troch položiek:
1./ mesačného poplatku - Paušál 60,

2./ hovory na audiotexové čísla ST,
3./ hovory na informácie o telefónnych číslach.

K bodu 1./ uviedol, že cenu mesačného poplatku za užívateľský program - Paušál 60, vyúčtoval vo
faktúre oprávnene, nakoľko v čase vyhotovovania faktúry zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania trval.

SIM karta bola aktívna do dňa 7. 1. 2004, kedy bola zo strany žalobcu zablokovaná z dôvodu neplatenia
faktúr. Ďalej k tomu žalobca vysvetlil, že žalovaný mohol prostredníctvom SIM karty prijímať hovory a
SMS správy do 7. 1. 2004. Dňa 14. 11. 2003 vykonal žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami
obmedzenie poskytovania služieb z dôvodu nesplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného.Týmto dátumom teda nedošlo k deaktivácii SIM karty, len k obmedzeniu poskytovania služieb, ktoré
malo zabrániť ďalšiemu navyšovaniu dlhu, nakoľko žalovaný za poskytnuté služby riadne nezaplatil.

K bodu 2./ žalobca predložil ako dôkaz výpis hovorov k faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 12. 2003
(č. l. 229 až 230 spisu), z ktorých vyplýva, že hovory na audiotexové čísla a hovory na informácie o
telefónnych číslach vyúčtované v predmetnej faktúre boli zo SIM karty reálne vykonané v období od 10.
11. 2003 do 13. 11. 2003. Na uvedených výpisoch je podrobný rozpis hovorov aj s uvedením telefónnych
čísel v dňoch 10. 11., 11. 11. a 13. 11. 2003. Posledný účtovaný hovor bol vykonaný dňa 13. 11. 2003.

Z predmetného výpisu na čl. 230 je zrejmé, a súd vzal za preukázané, že od 14. 11. 2003 už neboli
účtované žiadne hovory.

Na doplnenie žalobca uviedol, že vo faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 11. 2003 boli vyfakturované
ceny za služby poskytnuté nad rámec zvoleného užívateľského programu, ktoré boli reálne poskytnuté
do 9. 11. 2003, k čomu žalobca predložil podrobný rozpis hovorov k faktúre z 18. 11. 2003 (čl. 226-228) a

vofaktúreč.XXXXXXXXXXzodňa16.12.2003bolivyfakturovanécenyzaslužbyposkytnuténadrámec
zvoleného užívateľského programu, ktoré boli reálne poskytnuté od 10. 11. 2003. Z vyššie uvedených
dôkazov podrobných rozpisov hovorov súd vzal za preukázané, že ani v jednej z týchto dvoch faktúr nie
sú vyúčtované ceny za hovory uskutočnené po 14. 11. 2003 a že všetky účtované odchádzajúce hovory
boli vykonané do 14. 11. 2003.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2. 11. 2015, ktorého sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil,
svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci za jeho neprítomnosti. S poukazom
na právny názor odvolacieho súdu upravil výšku úrokov z omeškania a navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 34,29 eur a 11 % ročného úroku z omeškania zo sumy 95,50 eur od 8.

4. 2004 až do zaplatenia, čo súd považoval za návrh na zmenu petitu žaloby v tejto časti a uznesením
túto zmenu pripustil. Nakoľko žalobca sa pojednávania nezúčastnil, súd vyhotovil o tom samostatné
uznesenie.

Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že považuje za nespravodlivé už doteraz rozhodnutie

prvostupňového a Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 61,21
eur. Žalobu považuje za vydieranie klienta. Z doterajších dôkazov a výpovedí Mgr. Sadloňovej, ktorá
zastupovala žalobcu, vyvodil záver, že žalobca účtoval mu aj to, čo účtovať nemal. Poukázal na výpoveď
Mgr. Sadloňovej, ktorá na prvom pojednávaní tvrdila, že ho neodpojili dňa 14. 11. 2003, neskôr sa ale
zistilo, že ho odpojili a žiadali od neho zaplatenie súm na faktúre zo dňa 16. 12. 2003, z čoho celého

vyplýva, že je to klamstvo. V závere uviedol, že je invalidný dôchodca. Mesačne poberá dôchodok vo
výške 119,- eur, čo mu nepostačuje ani na jeho vyžitie, preto navrhuje žalobu zamietnuť vo zvyšnej časti
a zamietnuť aj nárok na trovy konania.

Na pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca žalovaného JUDr. Ján Buroci. V záverečnom prejave

uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je synalagmatickým vzťahom, na základe ktorého
mal žalobca poskytnúť žalovanému službu - vykonávať telekomunikáciu, za čo žalovaný mu mal za
tieto služby zaplatiť. Z faktúr, ktoré sú vystavené v mesiaci decembri a január, vyplýva, že došlo k
zániku synalagmatického vzťahu, a preto navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca by sa zaplatením
fakturovaných súm zo strany žalovaného bezdôvodne obohatil.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Na základe v predošlých konaniach vykonaného rozsiahleho dokazovania a ďalšieho doplňujúceho
dokazovania, vychádzajúc z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 23. 9. 2015 a k tomu pripojených
dôkazov - podrobného rozpisu hovorov k faktúre zo dňa 18. 11. 2003 a k faktúre zo dňa 16. 12. 2003 súd
vzal za preukázané, že aj zvyšný nárok žalobcu čo do sumy 34,29 eur s príslušenstvom a čo do úrokovz omeškania z pôvodne žalovanej sumy 61,21 eur, je opodstatnený, a preto súd aj tejto časti žaloby
vyhovel. Rozhodol tak potom, čo sa opakovane oboznámil s dôkaznými listinami a dôkazmi doteraz
vykonanými, a to so Zmluvou o poskytovaní služieb GSM č. D. zo dňa 31. 10. 2003 (č. l. 5 spisu),

dodatkom k tejto zmluve o poskytovaní služieb, faktúrou pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 11. 2003
na sumu 1.631,- Sk, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 12. 2003 na sumu 1.087,- Sk, faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2004 na sumu 40,- Sk a faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 119,- Sk
zo dňa 15. 1. 2004 (č. l. 11 až 14 spisu), s výpisom z interného systému žalobcu (č. l. 83 až 85 spisu),
odstúpením od zmluvy a pokusom o pokonávku (č. l. 86 spisu), s výpisom hovorov žalovaného od 2. 11.

2003 do 21. 11. 2003 a na základe týchto dôkazov zistil, že návrh žalobcu o nezaplatenie hovorného a
ostatných služieb spojených s užívaním mobilného telefónu žalovaným do jeho zablokovania, teda do
7. 1. 2004, je dôvodný.

Z ďalšieho dokazovania opäť vyplynulo, že žalovaný sa mýli, alebo je to jeho účelová a tendenčná
obrana, keď tvrdí, že žalobca mu faktúrou zo dňa 16. 12. 2003 účtoval platby za služby, ktoré on

nevyužíval. Súd má zato, že výpoveď žalovaného je buď tendenčná a účelová, alebo sa mýli, keď tvrdí,
že žalobca mu účtuje platby za hovory na audiotexové čísla, ktoré on nevykonával. Súd z dokazovania
zistil a z podrobného rozpisu hovorov k faktúre zo dňa 16. 12. 2003 je zrejmé a zrozumiteľné, že žalobca
účtoval len hovory do 13. 11. 2003. Pokiaľ ich vyúčtovával až v ďalšej faktúre s dátumom 16. 12. 2003,
táto skutočnosť nie je dôvodom na to, aby súd mal tento nárok žalobcu zamietnuť. Z dokazovania je

zrejmé, že ku konečnému zablokovaniu mobilného telefónu žalovaného došlo až dňom 7. 1. 2004.
Žalobca teda má nárok aj na mesačný poplatok - Paušál 60 vo výške 399,- Sk.

Z dokazovania jasne vyplynulo, že žalovaný žalobcom vyfakturované platby nezaplatil, čo on ani
vo svojich výpovediach nepopieral. Nakoľko takýmto správaním žalovaný porušil dohodnuté zmluvné

povinnosti, k plneniu ktorých sa zaviazal podpísaním Zmluvy po poskytnutí služieb GSM a Dodatku k nej,
teda preukázateľne neuhradil platby za služby poskytnuté v lehotách splatnosti, súd priznal žalobcovi aj
ním požadovaný zákonný úrok z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. z 18. 4. 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi ním vyfakturované sumy za dlžné hovorné
na základe výzvy - pokusu o pokonávku zo dňa 24. 3. 2004 najneskôr do 7. 4. 2004. Žalobca predložil
súdu dôkaz o doručení pokusu o pokonávku a to kópiu doručenky, podľa ktorej žalovaný prevzal
predmetnú písomnosť dňa 29. 3. 2004. Prvým dňom omeškania žalovaného je teda deň nasledujúci po

poslednom dni určenej lehoty na zaplatenie, teda deň 8. 4. 2004. Žalobca sa správne od tohto dátumu
domáha predmetných úrokov z omeškania, ktoré zmeneným návrhom upravil na výšku 11 % ročne z
dlžných súm. Základná úroková sadzba NBS (do 1. 2. 2013) bola v období k 8. 4. 2004 vo výške 5,50
%, preto súd priznal žalobcovi dvojnásobok tejto diskontnej sadzby.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žiadnemu z
účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko obaja účastníci mali v konaní len čiastočnú úspešnosť.

Súd tak rozhodol z toho dôvodu, že z pôvodne žalovanej sumy 361,34 eur predstavoval nárok na
zmluvnú pokutu sumu 265,19 eur, ktorý nárok v čase podania návrhu (k 7. 12. 2005) bol súdmi
Slovenskej republiky v obdobných veciach priznávaný. Až neskôr po nadobudnutí účinnosti § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka a Zákona na ochranu spotrebiteľa, sa zmluvná pokuta v obdobných prípadochzačala posudzovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a z toho dôvodu boli tieto nároky zamietané ako
nedôvodné. Čo sa týka samotnej istiny za dlžné hovorné pri používaní mobilného telefónu, žalobca v
tejto časti bol v celom rozsahu úspešný. Žalovaný žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal svoje

tvrdenie, že žalobca mu mal účtovať platby za hovorné, ktoré mali byť uskutočňované po 14. 11. 2003.
Odmietalhradiťvyfakturovanésumyaodroku2004,odkedyžalobcasidlžnésumyfakturoval,nepristúpil
k ich zaplateniu ani potom, čo súd čo do sumy 61,21 eur už vo veci právoplatne rozhodol. Súd má teda
zato, že práve správaním žalovaného došlo k neúmernému predlžovaniu sporu v danej veci a žalobca
sa od roku 2004 nemôže domôcť uhradenia svojej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu teda súd o trovách

konania rozhodol tak, ako uvádza enunciát tohto rozsudku.

Súd v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. ustanovil ešte pred účinnosťou zákona č. 327/2005 Z. z. žalovanému za
zástupcu advokátku JUDr. Vlastu Škovranovú, ktorá si vyúčtovala odmenu spolu vo výške 268,29 eur.
Nakoľko podľa § 25a citovaného zákona na konania o nároku na poskytovanie právnej pomoci začaté
pred 1. 1. 2010 a právoplatne neukončené do 31. 12. 2009 sa použijú ustanovenia účinné od 1. 1. 2010,

súd v tomto konaní o odmene štátom ustanovenej advokátky nerozhodoval. Rozhodol tak z dôvodu, že
ani jednému z účastníkov neboli priznané trovy konania, a teda odmenu pôvodne ustanovenej právnej
zástupkyni by mal zaplatiť pôvodne štát z finančných prostriedkov tunajšieho súdu a po účinnosti
zákona č. 327/2005 Z. z. táto povinnosť prechádza na Centrum právnej pomoci.

Právna zástupkyňa žalobcu v priebehu pojednávania zomrela (dňa 28. 2. 2011) a podľa rozhodnutia
Advokátskej komory Slovenskej republiky likvidátorom jej advokátskej kancelárie sa stal Mgr. Tomáš
Adamec, ktorý po právoplatnosti tohto rozsudku má právo uplatniť si právnou zástupkyňou vyúčtovanú
odmenu na Centre právnej pomoci.

Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný bol v ďalšom konaní zastúpený právnym zástupcom JUDr. Jánom
Burocim, ustanoveným Centrom právnej pomoci v Košiciach, ktorý pri nároku na odmenu bude povinný
postupovať tak, ako je vyššie uvedené u predošlej právnej zástupkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.