Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/291/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208179
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615208179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Š.

I., C.. XX. XX. XXXX, S. A. XXX, proti odporcovi nesvojprávnemu Š. I., C.. XX. XX. XXXX, S. T. N.,
N. XXX/X, zastúpeného opatrovníčkou W. R., C.. XX. XX. XXXX, S. T. N., N. XXX/X, opatrovníčka
odporcu právne zastúpená Advokátkou kanceláriou JANČI & Partners s. r. o., so sídlom Garbiarska 695,
Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, v konaní o zrušenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 23. 10. 2002, č. k. 2P/11/2002, sa z r u š u j e dňom
28. 09. 2015.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 28. 09. 2015, navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil
vyživovaciu povinnosť voči jeho synovi Š. I.. Návrh odôvodnil tým, že dňa 25. 08. 2015 mu bolo vznesené
obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko si riadne
neplní vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorá mu bola určená mesačne vo výške 2 200,-Sk (73,03 eur).
Keďbolvypočúvanýakoobvinenýzistil,žejehosyn,Š.I.,jepoberateľominvalidnéhodôchodkuvovýške
317,70 eur. Poukázal na svoju sociálnu situáciu, keď pracuje ako dohodár za 39,-eur mesačne. Býva

v starom rodinnom dome, na ktorý majú s manželkou hypotéku, ktorú splácajú po 113,-eur mesačne.
Za energie platí 52,-eur, za palivo 550,-eur ročne. Z manželstva má tri maloleté deti, z ktorých dve sú
ťažko zdravotne postihnuté - 13-ročná dcéra B. má očnú epilepsiu a 6-ročný syn W. má zhubný nádor
na mozgu. Okrem týchto dvoch detí má vyživovaciu povinnosť k dcére T., ktorá má 12 rokov. Manželka
nepracuje z dôvodu opatrovania detí a poberá opatrovateľský príspevok 270,-eur mesačne a prídavky
na deti 69,-eur. Nakoľko syn Š. nadobudol plnoletosť a vyplácaný mu je dôchodok, ktorý prevyšuje príjem
celej jeho rodiny, má dostatočný príjem, aby boli uspokojované jeho potreby, aj keď sám nie je schopný

sa uživiť.

Opatrovníčka odporcu s návrhom nesúhlasila a súčasne stanovené výživné považovala za primerané
potrebám syna - nesvojprávneho Š. I.. Uviedla, že syn trpí detskou mozgovou obrnou od 10-teho
mesiaca svojho života. Syn je odkázaný na jej starostlivosť, všade s ním musí chodiť, k lekárovi, do
obchodu a pod. Za účelom zlepšenia motoriky syn chodí do denného centra v Liptovskom Mikuláši, za
čo sa platí poplatok 44,-eur. Vzhľadom na zdravotné problémy chodí so synom na masáže, za ktoré

platí mesačne 65,-eur. Syn je hygienicky samostatný do tej miery, že nenosí plienky, ale ona ho musí
sprevádzať na WC, musí ho holiť, kúpať. Synovi zabezpečuje obedy zo základnej školy, čo ju stojí
mesačne 50,-eur. Okrem syna Š. má ešte dcéru X. R., ktorá má 9 rokov a tá takisto trpí mozgovou obrnou
od 5-teho dňa svojho života. Dcéra chodí do ZŠ v Liptovskom Hrádku, ale ona musí chodiť do školy cezkaždú prestávku, pretože musí ísť s dcérou na WC. Z dôvodu starostlivosti o dcéru nepracuje, poberá
opatrovateľský príspevok vo výške 270,-eur. Opatrovateľský príspevok za opatrovanie syna Š. nemôže
poberať, lebo ten je už dospelý. Opatrovníčka odporcu uviedla, že je vydatá, manžel je zamestnaný,

má príjem od 480,-eur do 500,-eur mesačne. S manželom a obidvomi deťmi žijú v jej rodinnom dome,
ktorý získala darom od svojej matky. Mesačne na elektrinu platia 38,-eur, plyn 25,-eur a na kúrenie
vynakladajú ročne 660,-eur. Syn nemôže cestovať hromadnou dopravou, preto bola nútená kúpiť auto.
Auto bolo zakúpené na meno syna Š. I., nakoľko na jeho kúpu dostala od štátu príspevok 6 600,-eur.
Auto, ktoré kúpila pred 4,5 rokmi, stálo 9 900,-eur a nárok na auto pre syna má vždy po 7-mich rokoch.

Auto musí byť havarijne poistené, čo stojí ročne 146,-eur a zákonnú poistku platí 60,-eur. Na benzín
do tohto auta dostáva mesačne príspevok 30,-eur. Syn býva často chorý, na lieky vynakladá mesačne
okolo 30,-eur, okrem toho syn máva záchvaty, vtedy je agresívny, rozbil dvere, ktoré musela opravovať,
syn sa v takomto stave agresívne správa aj voči nej, počas záchvatov zúrivosti si trhá oblečenie.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že o výživnom navrhovateľa voči odporcovi bolo naposledy

rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 10. 2002, č. k. 2P/11/2002-45,
ktorým bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na vtedy maloletého syna Š. po 2 200,-Sk (73,03 eur)
mesačne od 01. 06. 2002. Rozsudok tunajšieho súdu 3Ps/2/2010-30, zo dňa 28. 10. 2010, bol odporca
pozbavený spôsobilosti na právne úkony celkom a za opatrovníčku mu bola ustanovená matka - W.
R.. Opatrovníčka odporcu podala dňa 16. 07. 2015, prostredníctvom advokáta, trestné oznámenie pre

trestný čin zanedbania povinnej výživy. Na základe trestného oznámenia uznesením OO PZ Liptovský
Hrádok, ČVS: ORP-521/LH-LM-2015 zo dňa 25. 08. 2015, bolo voči navrhovateľovi začaté trestné
stíhanie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona za skutok, že od
novembra 2012 doposiaľ riadne neplatí výživné na syna Š. I., C.. XX. XX. XXXX a výživné zaplatil v roku
2013 v mesiacoch január, február, marec, apríl, máj, jún, august, september a november v plnej výške,

v roku 2014 zaplatil výživné len v mesiaci január sumu 50,-eur, v marci sumu 90,-eur, v apríli 146,-eur,
v júnu sumu 73,-eur, v auguste 73,-eur, v októbri 73,-eur, čím mu na nezaplatenom výživnom vznikol
dlh vo výške 1 319,-eur - uvedená trestná vec doteraz nie je skončená. Navrhovateľ je nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce. Podľa vlastného tvrdenia je zamestnaný na dohodu, kde mesačne zarába
len 43,-eur. Manželka navrhovateľa poberá príspevok za opatrovanie dieťaťa 270,-eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca, aj keď je plnoletý, je tak vážne zdravotne

postihnutý, že nie je schopný sám si zabezpečiť prostriedky na obživu. Na druhej strane však bolo
zistené, že z dôvodu zdravotného postihnutia má mesačný príjem 317,70 eur - invalidný dôchodok.
Odporca žije u svojej matky, ktorá sa o neho stará. Nakoľko matka odporcu sa osobne stará o svoje
ďalšie zdravotne postihnuté dieťa a príspevok môže poberať iba za opatrovanie jedného dieťaťa,
matke odporcu je priznaný tento príspevok vo výške 270,-eur. Vzhľadom na zdravotné postihnutie

odporcu, tomuto bol poskytnutý jednorazový príspevok na kúpu motorového vozidla a mesačne je mu
vyplácania suma 30,-eur na pohonné hmoty, nakoľko nie je schopný cestovať hromadnými dopravnými
prostriedkami. Za takejto situácie mal súd preukázané, že potreby odporcu je možné zabezpečovať
invalidným dôchodkom a sociálnymi dávkami, ktoré sú mu vyplácané. Pokiaľ ide o výšku invalidného
dôchodku, súd poukazuje na skutočnosť, že tento je len nepatrne nižší, ako minimálna mzda (v

súčasnom období 380,-eur, z ktorej čiastky sa platia odvody 13,4 %, takže minimálna mzda netto je
329,-eur). Vzhľadom na sociálnu situáciu obidvoch rodičov potom súd dospel k záveru, že príjem, ktorý
odporca má, mu postačuje na uspokojovanie jeho potrieb. Súd preto návrhu vyhovel a vyživovaciu
povinnosť zrušil odo dňa 28. 09. 2015, kedy bol súdu doručený návrh na začatie konania (§ 78 Zákona
o rodine).

Účastníci si náhradu trov konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.