Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109234691
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8109234691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: T. s.r.o., so sídlom Y.,
X. 13, IČO: 31648541, zastúpený JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Konštantínova 3 proti žalovaným: 1/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., M. X a 2/ D. L., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., M. 2, obaja zastúpení JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom v
Bratislave, Čapkova 2, o vypratanie bytu a prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 38C/211/2009-135 zo dňa 09.05.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

II. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal vypratania bytu žalovanými s poukazom, že žalovaní byt obývajú aj po skončení
nájomného vzťahu bez poskytnutia im bytovej náhrady. Žalovanému v 1.rade bol byt pridelený
rozhodnutím Mestského národného výboru v roku 1990.

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal

žalovaných vypratať byt č.6 nachádzajúci sa v Prešove na ul. Weberovej č.2 na 2. poschodí v lehote
tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady.

Zároveň zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 587,34
Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal skutkovo za preukázané, že žalobca je

vlastníkom nehnuteľnosti - byt číslo 6, ktorý sa nachádza na ulici Weberovej č.2, druhé poschodie, ktorý
užívajú žalovaní na základe rozhodnutia o pridelení náhradného bytu bývalým MsNV, odborom bytovým
v Prešove, č.bytu 270/1989 zo dňa 23. 02. 1990. Vlastnícke právo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti
považoval za nesporné.

Ďalej mal za preukázané, že žalobca dal žalovaným výpoveď z nájmu predmetného bytu listom zo dňa
12.06.2006 pre neplatenie nájomného. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k 16C/240/2006-110 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 13Co/13/2008 - 198 zo dňa 30.04 2009 bola žaloba o
neplatnosť výpovede z nájmu zamietnutá.Poukázal na konania, ktoré sa viedli v súvislosti s predmetným bytom a v ktorých žalovaný v 1.
rade spochybňoval vlastnícke právo žalobcu a to v konaniach sp.zn. 16C/240/2006, 29C/38/2005,
11C/382/98. V konaní sp.zn. 11C/382/98 sa domáhal žalovaný v 1.rade určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy RI 78/92 uzavretej medzi predávajúcou F. L. a kupujúcim spoločnosťou Sapex s.r.o. so sídlom
v Prešove dňa 30. 01. 1992. Žaloba bola zamietnutá. Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove 1Co/96/2002 -152 nadobudol právoplatnosť 28. 07. 2004.

Ďalej mal za preukázané, že voči žalovaným sa viedli konania o privolenie k výpovedi z nájmu sporného

bytu na návrh žalobcu. Konanie pod spisovou značkou 10C/6/93 pre neplatenie nájomného bolo
ukončené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 18Co/111/94-89 zo dňa 06.09.1994, ktorý zmenil
rozsudok prvostupňového súdu a žalobu zamietol s poukazom na to, že žalovaný nájomné uhrádzali
zložením do súdnej úschovy. Druhé konanie sa viedlo pod spisovou značkou 14C/11/97. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom 5Cdo/10/2003 zo dňa 27. 02. 2003 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Prešove a vyslovil názor o absencii výpovedného dôvodu, keďže žalobca by musel preukázať potrebu

bytu pre seba a nie na podnikanie. Konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom.

Konanie sp.zn.16C/240/2006 bolo ukončené zamietnutím žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu.
V tomto konaní žalovaný spochybňoval vlastníctvo žalobcu k objektu, kde sa nachádza predmetný
byt. Súdy sa vysporiadali s námietkou žalovaného o neexistencii vlastníctva žalobcu k predmetnej

nehnuteľnosti a dospeli k záveru o jej nedôvodnosti a vysvetlili postup pri vyhodnotení platnosti
napadnutých reštitučných dohôd.

V konaní sp.zn. 29C/38/2005 sa žalobca domáhal vydania predmetu súdnej úschovy predstavujúcej
nájomné, ktoré žalovaní uhrádzali za predmetný byt do súdnej úschovy a odmietli dať súhlas na jeho

úhradu žalobcovi. Žalobe bolo vyhovené rozsudkom č.k. 29C/38/2005 - 49 zo dňa 21.10.2005 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3Co/485/2005 - 74 zo dňa 13.06.2006. Aj v tomto konaní súdy
dospeli k záveru, že žalobca je vlastníkom bytu užívaného žalovanými.

Ďalej mal za preukázané, že žalovaný v 1.rade sa stal vlastníkom dvojizbového bytu v Y. na ulici L..

P. nadobudol zmluvou o prevode vlastníctva bytu, aby ho neskôr daroval svojej matke R. L.. Po smrti
matky nadobudol dedením byt žalovaný v 1.rade a daroval ho svojím dvom plnoletým synom darovacou
zmluvou. Predmetný byt žalovaný ani jeho rodina neužíva a byt sa prenajíma.

Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd dospel k právnemu názoru, podľa

ktorého je žalobca vlastníkom bytu, ktorý je predmetom vypratania žalovanými v 1. a 2. rade. K
námietkam žalovaného v 1.rade o inom vlastníckom stave než aký je zapísaný v katastri nehnuteľností,
prvostupňový súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11C/382/98 - 61, ktorý je
právoplatný a záväzný pre účastníkov konania a všetky orgány. V tomto konaní sa prvostupňový súd
zaoberal platnosťou napadnutej kúpnej zmluvy, ako aj prevodov, ktoré mu predchádzali a dospel k

záveru, že sú platné. Jedným z dôvodov pre zamietnutie žaloby bol v rozsudku uvedený nedostatok
naliehavosti právneho záujmu zo strany žalovaného v 1.rade. Mal za to, že súd nemôže ani prejudiciálne
dospieť k inému záveru než k platnosti kúpnej zmluvy žalobcu. Poukázal na princíp právnej istoty
právneho štátu. Mal za to, že vzhľadom na ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. by žalovaní nemohli
znovu žalovať o neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu prekážky právoplatne rozsúdenej veci (aj

keby sa argumentovalo ďalšími dôvodmi absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy ako v pôvodnom
konaní sp.zn.11C/382/98), keďže súdy sú z úradnej povinnosti povinné preskúmavať platnosť právneho
úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že odvolací súd v odôvodnení svojho
potvrdzujúceho rozsudku neuviedol, že dôvody rozsudku súdu prvého stupňa sú nesprávne a keďže
rozsudok súdu prvého stupňa je právoplatný, je potrebné akceptovať aj to, čo je uvedené v jeho

odôvodnení, keďže zamietajúci výrok sa musí vyvodzovať z odôvodnenia rozsudku s poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR 32Cdo/243/2003. Žalovaní nepreukázali opak vlastníctva žalobcu aj
vzhľadom na spomínaný právoplatný rozsudok sp.zn. 11C/382/98 - 61. Podotkol, že právna nástupkyňa
pôvodnej vlastníčky nespochybnila vlastníctvo žalobcu a kúpnu zmluvu považovala za platnú.

K tvrdeniu žalovaných o tom, že reštitučná dohoda s Mestom Prešov bola uzavretá až po uzavretí kúpnej
zmluvy uviedol, že ide o nepravdivé tvrdenia, keďže reštitučná dohoda bola uzavretá dňa 15. 01. 1992
a kúpna zmluva medzi žalobcom a reštituentkou bola uzavretá dňa 30.01. 1992.Prvostupňový súd nepriznal žalovaným právo na bytovú náhradu zo strany žalobcu s poukazom na
ustanovenie § 712a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu nepreukázania hmotnej núdze
na strane žalovaných tak dospel k záveru o nemožnosti priznania ani náhradného ubytovania. Pri

posudzovaní práva žalovaných na obydlie vychádzal zo zistenia, že žalovaní odmietajú akceptovať
už takmer dvadsať rokov vlastnícke právo žalobcu. Prihliadal na skutočnosť, že žalovaný v 1.rade
nadobudol vlastníctvo v priebehu súdnych sporov so žalobcom k bytu v Prešove. Vlastníctvo k
predmetnému bytu previedol pôvodne na svoju matku a neskôr na synov. Prvostupňový súd tak
zásah do práva žalovaných na ochranu súkromného a rodinného života, ktorého súčasťou je aj právo na

obydlie, považoval za nevyhnutný a v súlade so zásadou dobrých mravov zakotvenou v § 3 ods. 1 O.z..

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 487,84 Eur a
zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie alebo aby ho
zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovaným náhradu trov konania.

V odvolaní ďalej uviedli, že vychádzajúc z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku zastávajú

názor, že rozsudok je arbitrárny, nie je odôvodnený v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., a je
nepreskúmateľný. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 159 ods. 3 a nesprávne sa
vyrovnal s otázkou prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Poukázal na to, že v konaní sp.zn. 11C/382/98
boli účastníkmi konania B. L. na strane žalobcu a spoločnosť T. s.r.o. a T. T. na strane žalovaných.
Predmetom sporu v tomto konaní sú účastníkmi Sapex, s.r.o. na strane žalobcu a na strane žalovaných

B. L. a manželka Alžbeta. Predmetom sporu je vypratanie bytu. Je tak zrejmé, že rozhodnutie súdu
vydané v konaní sp.zn. 11C/382/98 nemôže tvoriť prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k
žalovanej v 2.rade. Poukázali na to, že v konaní sp.zn. 11C/382/98 prvostupňový súd zamietol žalobu
z dôvodu, že žalobca nemá právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj z ďalších
dôvodov na základe ktorých súd dospel k záveru, že kúpna zmluva bola platne uzavretá. Odvolací

súd sa stotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že žalobca nemá právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy a z tohto dôvodu potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok. Ďalšími dôvodmi
platnosti kúpnej zmluvy podľa hmotného práva sa už odvolací súd nezaoberal, teda nikdy nevyvrátil ani
nepotvrdil či závery súdu prvého stupňa o platnosti kúpnej zmluvy sú správne a v tomto smere rozsudok
nepreskúmaval.

Prvostupňový súd pochybil, ak v konaní sa nezaoberal platnosťou dohôd o vydaní nehnuteľností
reštituentke a platnosťou následnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. L. a spoločnosťou T. s.r.o..
Poukázal na to, že ak sa súd chcel vyhnúť riešeniu týchto otázok, musel preukázať, že o týchto otázkach
bolo právoplatne rozhodnuté vo výroku rozhodnutia súdu.

V odvolaní ďalej uviedli, že pochybil prvostupňový súd, ak odmietol vykonať dokazovanie na skutočnosti,
či E. L. nadobudla platne vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe dohôd o vydaní nehnuteľností
uzavretých so spoločnosťou H. a.s. Prešov. Prvostupňový súd vyslovil iba domnienku, že v prípade
neplatnosti týchto reštitučných dohôd by nebola neplatná celá kúpna zmluva, ale len časť, ktorá sa týka

inej stavby než bytového domu, keďže ide o oddeliteľnú časť právneho úkonu. Prvostupňový súd však
nezdôvodnil, ktorá časť z kúpnej zmluvy by bola neplatná. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný.

V odvolaní ďalej poukázali na to, žalobca nie je vlastníkom bytového domu a predávajúca nemohla

bytový dom previesť na žalobcu, pričom tento bytový dom nebol vôbec predmetom kúpnej zmluvy.
Výpoveď z nájmu je teda úkon absolútne neplatný. Majú za to, že súd odmietol sa zaoberať neplatnosťou
dohôd o vydaní nehnuteľností v rámci reštitúcií, a ani nevykonal v tomto smere náležité dokazovanie, a
preto rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

V odvolaní vytýkajú prvostupňovému súdu, že sa vôbec nevyporiadal s námietkami žalovaných, že
osoba povinná na vydanie nehnuteľností nebola osobou povinnou a oprávnenou osobou na vydanie
nehnuteľností nebola len E. L..V odvolaní ďalej uviedli, že v konaní sp.zn. 11C/328/98 je založená v spise fotokópia dohody o vydaní
nehnuteľností, z ktorej je zrejmé, že táto zmluva pozostávala z troch listov, ktoré ale neboli spojené
šnúrou. Táto zmluva teda netvorí jednu listinu, ako to vyžaduje § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka a

ide o absolútne neplatnú zmluvu. Súd nezaujal v tomto smere žiadne stanovisko a nevzal túto okolnosť
do úvahy.

Zo spisu bývalého Štátneho notárstva v Prešove RI 32/1991, ktorý sa dotýka registrácie dohody o vydaní
nehnuteľností zo dňa 30.05.1991 vyplýva, že dohoda je založená v spise matriky a je zrejmé, že v čase,

keď sa zmluva podpisovala, nebola zviazaná šnúrou a netvorila tak jednu listinu.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny. Vo vyjadrení uviedol, že žaloba o neplatnosť výpovede bola právoplatne
zamietnutá. Žalovaní dobrovoľne byt nevypratali napriek tomu, že výpoveď z nájmu je platná.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19.11.2013, č.k. 20Co/149/2012-281 rozsudok
prvostupňového súdu zmenil a žalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.4.2015, č.k. 2Cdo 192/2014-306 zrušil tento
rozsudok a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok a

verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné
vo vzťahu k trovám konania.

Dovolací súd považoval rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 19.11.2013, č.k. 20Co/149/2012-281
založený na nesprávnom právnom posúdení (§ 241, ods. 2, písm. c) O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej

republiky dospel k záveru, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Uviedol, že: „Úspešnosť žaloby o vypratanie bytu ako reivindikačnej žaloby závisí na preukázaní
dvoch predpokladov - vlastníctva žalobcu k vypratávanej nehnuteľnosti a skutočnosti, že žalovaný

subjekt ju užíva neoprávnene. Splnenie prvého predpokladu - vlastníctva žalobcu k vypratávanej
nehnuteľnosti je preukázaný výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y., ktorý žalovaní
ani nespochybnili. Žalovaný 1/ sa v minulosti už pokúsil o preukázanie iného stavu ako bol zapísaný v
katastrinehnuteľností,keďsadomáhalurčenianeplatnostizmluvy,ktoroužalobcanadobudolvlastníctvo
k predmetnej nehnuteľnosti, avšak nebol úspešný (rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 11 C

382/98-61 zo dňa 26.10.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 96/2002-152
zo dňa 17.5.2004. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.7.2004). Rozsudok Okresného súdu Prešov
č. k. 11 C 382/98-61 z 26.10.2001 je teda právoplatný a záväzný pre účastníkov a všetky orgány
ako to vyplýva z § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. by už
žalovaný nemohol znovu žalovať o neplatnosť kúpnej zmluvy aj keby sa argumentovalo ďalšími dôvodmi

absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy ako v pôvodnom konaní sp. zn. 11 C 382/98 Okresného súdu
Prešov, keďže súdy sú povinné z úradnej moci preskúmavať platnosť právnych úkonov podľa § 39 OZ.
Ak teda žalovaní by už nemohli znovu žalovať o neplatnosť kúpnej zmluvy, o to viac nie je možné otázku
platnostikúpnejzmluvyposúdiťlenprejudiciálneinakakovpredchádzajúcomkonanísp.zn.11C382/98
Okresného súdu Prešov, v ktorom súd prvého stupňa dospel jednoznačne k záveru o platnosti nielen

napadnutej kúpnej zmluvy, ale aj predchádzajúcich prevodov a tento rozsudok je právoplatný.

Druhý predpoklad v tomto konkrétnom prípade vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 16 C 240/2006-110 z 30. novembra 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 13 Co 13/2008-198 zo dňa 30.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2009, ktorým bola

žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu zamietnutá a záveru z neho vyplývajúceho, teda ukončenie
nájomného vzťahu. Žalobca má zabezpečené ústavou právo v čl. 20 spočívajúce v práve vlastniť
majetok, ktoré obsahuje aj právo ho užívať. Žalobca je vlastníkom predmetného bytu a už takmer 20
rokov sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalovaní odmietajú akceptovať jeho vlastníctvo,plniť si svoju základnú povinnosť a to riadne platenie nájomného, a čo je dôležité, žalovaný 1/ nadobudol
vlastníctvo k ďalšiemu rovnocennému bytu v Prešove. V tomto byte mal možnosť bývať aj s rodinou,
vlastníctvo k bytu však previedol darom pôvodne na matku a neskôr na synov. Je nepochybné, že

žalovaný 1/ sa sám zbavil možnosti byť vlastníkom iného bytu a preto nie je možné jeho právu na
ochranu obydlia dať prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalobcu. Dovolací súd v súlade s
právnymi závermi súdu prvého stupňa dospel k záveru (vychádzajúc z čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3
Ústavy SR), ţe uvedený zásah do práva žalovaných na ochranu súkromného a rodinného života, ktorého
súčasťou je aj právo na obydlie je nevyhnutný a je v súlade so zásadou dobrých mravov zakotvenou

v § 3 ods. 1 OZ. Nebol zistený žiadny dôvod, aby vypratanie bytu bolo viazané na zabezpečenie
bytovej náhrady. Dovolací súd právne posúdenie veci odvolacím súdom nepovažuje za správne (§
3 Občianskeho zákonníka, ktoré samo osebe nemôže byť použité ako hmotnoprávne ustanovenie,
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd), ktoré je v rozpore s príslušnou právnou úpravou
obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 126 ods. 1 OZ, § 711ods. 6 OZ, § 710 ods. 1 OZ, § 712a ods. 3
a 4 OZ ako aj s ustanoveniami § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.), pričom judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva aplikovaná odvolacím súdom s predmetnou vecou nesúvisí vôbec (prípad Stanková
c/a Slovenská republika, č. sťažnosti 7205/02) a nejde ani o žiadnu osobitosť prípadu, ktorú sa snaží
odvolací súd hypoteticky vytvárať a podsúvať účastníkom konania.“

Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu na prejednávanú vec postupoval v konaní v

súlade s ním vysloveným právnym názorom (§ 243d O.s.p.).

Vzhľadom k tomu, že po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom a po vrátení veci nedošlo v konaní k
zmene skutkových zistení, je právny názor dovolacieho súdu pre odvolací súd záväzný. Odvolací súd
tak konštatuje, že prvostupňový súd dospel na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci k

správnemu právnemu záveru o splnení predpokladov pre vypratanie bytu žalovanými.

Z ustáleného skutkového stavu prvostupňovým súdom vyplýva, že nájomný vzťah medzi účastníkmi
konania bol ukončený v dôsledku výpovede z nájmu dňa 08.06.2009, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 16C/240/06-110. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej

sa nachádza byt č. 6 na ulici Weberovej č. 2 v Prešove, ktorý užívajú žalovaní na základe rozhodnutia
o pridelení náhradného bytu bývalým MsNV č. BYT XXX/XXXX zo dňa 23.2.1990. Ďalej zo skutkového
stavu je zrejmé, že žalovaný v 1. rade bol vlastníkom 2 izbového bytu v Prešove na ulici Štúrovej, ktorý
získal zmluvou o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bo registrovaný na príslušnej správe katastra V
462/2000 a vlastníctvo bolo zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Y.. Neskôr byt daroval darovacou zmluvou

svojej matke R. L.. Po jej smrti byt nadobudol dedením a následne ho daroval darovacou zmluvou, vklad
ktorej bol povolený príslušnou správou katastra pod č. V XXX/XXXX. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný
v 1.rade požiadal R. Y. dňa 27.09.2012 o poskytnutie náhradného bytu podľa zákona č. 260/2011 Z.z.
o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. Následne bol vyzvaný na
predloženie dokladov (čl. 192-193 ), ktoré Mestu Prešov nepredložil.

Vzhľadom na zistený skutkový stav je správny právny záver prvostupňového súdu o splnení
predpokladov žaloby o vypratanie bytu - vlastníctva žalobcu vypratávanej nehnuteľnosti a skutočnosti,
že žalovaní užívajú vypratávaný byt neoprávnene. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa
vypratávaný byt nachádza. Ako vlastník je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Y.. Titulom nadobudnutia

vlastníckeho práva je kúpna zmluva zo dňa 30.01.1992. Druhý predpoklad vyplýva z právoplatného
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX z 30.11.2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/13/2008-198 zo dňa 30.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
08.06.2009, kedy bola žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu zamietnutá. Odvolací súd poukazuje na
záver dovolacieho súdu, prijíma správnosť právneho záveru prvostupňového súdu, podľa ktorého nebol

zistený žiadny dôvod, aby vypratanie bytu bolo viazané na zabezpečenie bytovej náhrady. Odvolací
súd v súlade s právnymi názormi prvostupňového súdu dospel k záveru, vychádzajúc z čl. 19, a čl. 20
Ústavy SR, že uvedený zásah do práv žalovaných na ochranu súkromného a rodinného života, ktorého
súčasťou je aj právo na obydlie je nevyhnutný a je v súlade so zásadou dobrých mravov zakotvených v §
3, ods. 3 OZ. S poukazom na to, že žalovaný v 1.rade nadobudol vlastníctvo k ďalšiemu rovnocennému

bytu v Prešove, v tomto byte mal možnosť bývať, avšak byt previedol darom pôvodne na matku a neskôr
na synov.V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd
udáva:

Žalovaný v 1. rade spochybňuje vlastníctvo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti v každom súdnom
konaní, ktoré sa dotýkalo predmetného bytu. V súlade s právnym názorom dovolacieho súdu je potrebné
konštatovať, že vlastnícke právo žalobcu k vypratávanému bytu je preukázané výpisom z LV č. XXXX,
k.ú. Y. a nebol žalovanými preukázaný opak. Žalovaný v 1.rade sa v minulosti už pokúsil o preukázanie
inéhostavuakobolzapísanývkatastrinehnuteľností,keďsadomáhalurčenianeplatnostizmluvy,ktorou

žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, avšak nebol úspešný.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných o nesprávnosti záveru prvostupňového súdu, podľa ktorého
je rozsudok súdu č.k. 11C/382/98-61 právoplatný a záväzný pre účastníkov a všetky orgány, že súd
nemôže dospieť prejudiciálne k inému záveru, než k platnosti kúpnej zmluvy žalobcu je potrebné uviesť,
že odvolací súd súhlasí s prijatým záverom prvostupňového súdu, na ktorý v celom rozsahu poukazuje.

Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 11 C 382/98-61 z 26.10.2001 je teda právoplatný a záväzný
pre účastníkov a všetky orgány ako to vyplýva z § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V
zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. by už žalovaný nemohol znovu žalovať o neplatnosť kúpnej zmluvy aj
keby sa argumentovalo ďalšími dôvodmi absolútnej neplatnosti napadnutej zmluvy ako v pôvodnom
konaní sp.zn. 11C 382/98 Okresného súdu Prešov, keďže súdy sú povinné z úradnej moci preskúmavať

platnosť právnych úkonov podľa § 39 OZ. Ak teda žalovaní by už nemohli znovu žalovať o neplatnosť
kúpnej zmluvy, o to viac nie je možné otázku platnosti kúpnej zmluvy posúdiť len prejudiciálne inak ako
v predchádzajúcom konaní sp. zn. 11C 382/98 Okresného súdu Prešov, v ktorom súd prvého stupňa
dospel jednoznačne k záveru o platnosti nielen napadnutej kúpnej zmluvy, ale aj predchádzajúcich
prevodov a tento rozsudok je právoplatný.

Vzhľadom k ďalším odvolacím námietkam, ktoré sa dotýkajú odmietnutia dokazovania vo vzťahu k
vlastníctvu žalobcu k nehnuteľnostiam, je potrebné uviesť, že dovolací súd konštatoval správnosť záveru
prvostupňového súdu o vlastníctve žalobcu a skutkový stav zistený prvostupňovým súdom vo vzťahu k
otázke vlastníctva žalobcu považoval tak za dostatočný a spoľahlivo zistený.

Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa skončenia nájomného vzťahu medzi účastníkmi
konania v dôsledku výpovede z nájmu bytu poukazujúc na to, že bytový dom nebol predmetom kúpnej
zmluvy, titulom ktorej žalobca nadobudol vlastníctvo je potrebné uviesť, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľnosti, v ktorej sa predmetný byt nachádza a tak záver o ukončení nájomného vzťahu medzi

účastníkmi výpoveďou z nájmu je potrebné považovať za správny.

Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa navrhnutých dôkazných prostriedkov vo vzťahu k
nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe dohôd o vydaní nehnuteľností uzavretých medzi
E.M. a H..a.s. s prihliadnutím na zistený skutkový stav odvolací súd konštatuje, že navrhnuté dôkazné

prostriedky zo strany žalovaného nebolo nevyhnutné vykonať. Skutkový stav bol dostatočne zistený
bez ich vykonania. Prvostupňovým súdom bol dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k zisteniam
o vlastníctve žalobcu. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú, rozhodne súd
(§ 120 ods. 1 O. s. p.). Súd teda nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazné prostriedky. Ak
ale súd nevykoná niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré bolo navrhnuté a v dôsledku toho dôjde k

neúplnému zisteniu skutkového stavu, je to dôvod na podanie odvolania. Rozhodujúci význam má len
to, či navrhnutý dôkaz znamená neúplné zistenie skutkového stavu. Navrhnuté dôkazy nie je možné
považovať za potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zistenia, z ktorých vyplýva skutkový stav
sú dostatočné a zabezpečovanie ďalších dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne
správny. ( § 219, ods. 1 O.s.p.).

Vo vzťahu k napadnutému výroku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je potrebné považovať za predčasné. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu priznal náhradu trov konania podľa §
142, ods. 1 O.s.p. Zároveň konštatoval, že nezistil žiaden dôvod na aplikáciu výnimočného ustanovenia
§ 150 O.s.p..Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo o
sebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí

z 06. 02. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2004 vo veci Baumann
proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu
vo veci vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,

kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by
mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi,
ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má
hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k
interpretácií a aplikácií § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto
požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody

hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R 34/1982).

Prvostupňový súd síce konštatoval, že neexistuje žiaden dôvod pre aplikáciu § 150, ods. 1 O.s.p.
bez ďalšieho náležitého odôvodnenia neexistencie týchto dôvodov. Úlohou prvostupňového súdu bude
teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, zistiť dôsledne či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto

záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové a
zárobkové pomery účastníkov konania, posúdiť okolností uplatnenia žaloby, prihliadnuť na okolnosti v
prejednávanej veci, vzťahy medzi účastníkmi konania a až po zistení všetkých okolností relevantných
prerozhodovanieonáhradetrovkonaniapodľauvedenéhozákonnéhoustanoveniaposúdičisúsplnené
dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. alebo nie.

Keďže sa prvostupňový súd s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. nevyrovnal dôsledne, je jeho
rozhodnutie o náhrade trov konania z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením § 221

ods. 1 písmeno f/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd rozhodne aj trovách odvolacieho konania ( § 224, ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.