Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8303899963
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8303899963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne E. L., rod. A., I., A.
XXXX/XX , zast. Bc. L. L., bytom I., A. XXXX/XX proti žalovanej W. E., rod. C., Y.. Q. XX, I., právne
zastúpená JUDr. Miroslav Korch, Kukorelliho č. 1505/50, P. O. BOX 104, 066 01 Humenné o náhradu
škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8C/74/2003-226 zo dňa
24.10.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

III. Z r u š u j esa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdHumenné(ďalejlen„prvostupňovýsúd“)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,žežalovanú
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 202,44 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
17.05.2001 do zaplatenia. Náhradu trov konania žalobkyni nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní mal skutkovo za
preukázané, že žalobkyňa bola členkou Stavebného bytového družstva v I. a vlastníčkou členského

podielu k 3-izbovému bytu č. XX, evidovaného na treťom poschodí, na ul. O., súpisné číslo XXXX/
XX. Predmetný byt odovzdala žalovanej, pričom bola uzavretá nájomná zmluva spísaná vo forme
notárskej zápisnice. Medzi dohodnuté náležitosti patrili: nájomné v sume 2.000,- Sk mesačne, doba
nájmu: obdobie 5 rokov, dohodnutá výpovedná lehota. Spolu s bežným nájomným sa žalovaná zaviazala
uhrádzať aj mesačné odstupné za prenechanie bytu do užívania v sume 1.000,- Sk. Žalovaná sa
zaviazala byt užívať v stave, v akom jej bol odovzdaný, zároveň sa zaviazala byt po skončení nájmu
odovzdať v pôvodnom stave. Súčasťou nájomnej zmluvy bola aj zápisnica o dohode a odovzdaní a

prevzatí bytu, v ktorej bol uvedený stav elektromeru a plynomeru. Žalovaná vo februári 2011 mala
prestať uhrádzať žalobkyni náklady spojené s užívaním predmetného bytu, neodovzdala jej kľúče a
odsťahovala sa na neznáme miesto. Žalobkyňa zistila poškodenie bytu a vykonala opravy v byte za
účelom uvedenia bytu do pôvodného stavu. Podľa spracovaného rozpočtu prác firmou JOMI prevedenie
opráv bytu predstavovalo čiastku 30.572,70 vtedajších Sk. Žalobkyňa neskôr žiadala nahradiť škodu,
ktorá pozostávala z náhrady vo výške 202,44 Eur, teda náklady za rozbité dvere, prasknuté sklo na
balkóne, potrhaná PVC podlaha a hygienická maľba bytu. Ďalej vychádzal z trestného konania, ktoré

bolo vedené na Okresnom súde v Humennom pod sp.zn. 3C/59/2004 v spojení s konaním, ktoré sa
viedlo na Krajskom súde v Prešove 2To/34/2010-353, kde bol manžel žalobkyne Ing. M. L. spod
obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus trestného činu podvodu oslobodený, pričom základ
toho mal spočívať v tom, že podal 25.04.2003 žalobu proti žalovanej na náhradu škody, ktorú malaspôsobiť užívaním jeho bytu na ul. O. XX v I., pričom byt bol opravený podľa rozpočtu prác firmou JOMI
a uvedenie bytu do pôvodného stavu stalo celkom 30.572,70 Eur aj napriek tomu, že to nebola pravda,
žiadne opravy v byte vykonané neboli a peniaze spoločnosti JOMI vyplatené neboli. Vychádzal ďalej z

výpovedesvedkovatozvýpovedebývaléhomanželažalovanejZ.E.,ktorábolauskutočnenávtrestnom
konaní, kde bolo preukázané, že zo spoločnej domácnosti odišiel v mesiaci november 1997 a rozvodové
konanie bolo ukončené v roku 1998. Z bytu sa odsťahoval pred rozvodom manželstva, vzal plynový
sporák, ktorý mal plynovú rúru, ten odviezol do bydliska žalovanej a do bytu priviezol plynový sporák, ale
s elektrickou rúrou. V byte vykonali zmenu v časti chodby, po nasťahovaní sa do bytu neboli v byte prahy,

pred vchodové dvere nalepili samolepiace kocky čiernej farby, v byte bolo uložené linoleum, v kuchyni
položili obkladačky. V čase, keď býval v spoločnej domácnosti nastala udalosť, že boli poškodené v
hornej časti dvere do detskej izby.

Súd ďalej vychádzal z výpovede svedkyne N. O., ktorú učinila v trestnom konaní, ktorá sa do bytu
nasťahovala po odchode žalovanej v mesiaci júl 2001. Svedkyňa uviedla, že do predmetného bytu, keď

sa nasťahovala boli poškodené dvere v detskej izbe, na dverách bola nalepená samolepiaca čierna
kocka, pred dverami neboli prahy, v kuchyni sa nachádzal plynový sporák mora, ktorý mal plynovú rúru.
Ďalej uviedla, že v byte boli podlahy pokryté gumou, na zemi bola čierna kocka, ktorá slúži na vyzúvanie
topánok. Byt po odchode ona vymaľovala.

Ďalej vychádzal z výsluchu svedka A. Z., z ktorej vyplýva, že bol prítomný pri odovzdaní bytu žalovanou
žalobkyni, ale nepamätal si už na stav bytu. Pamätal si, že majitelia spomínali, že boli poškodené dvere,
na dverách mala byť nalepená tapeta, aby bolo kryté poškodenie. Ďalej majitelia bytu uvádzali, že bol
vymenený plynový sporák. Svedok ale tieto skutočnosti nevedel potvrdiť.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého žalovaná zodpovedá za vzniknutú
škodu, ktorá bola spôsobená v priebehu existencie nájomného vzťahu so žalovanou. Mal za to, že
žalovaná svojím konaním spôsobila túto škodu a bolo nesporné preukázané, že okrem rozbitých
dverí v detskej izbe bolo prasknuté sklo na balkóne, podlahy boli vymenené, steny boli počmárané.
Prvostupňový súd mal za to, že v čase uzatvárania nájomnej zmluvy bol byt odovzdaný v stave

spôsobilom na riadne užívanie. Je povinnosťou nájomcu hradiť drobné opravy v byte súvisiace s
jeho užívaním a náklady spojené s údržbou. Mal za to, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
konaním škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, došlo ku skutočnej škode a táto bola zistená.
Žalovaná spôsobila škodu a to poškodenie dverí, prasknutie skla na balkóne, poškodenie PVC podlahy,
počarbanie stien. Poukázal na to, že žalovaná doručovala kľúče od bytu žalobkyni poštou a nepodieľala

sa na procese odovzdávania a prevzatia bytu, nesie tak zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalobkyňa
v konaní preukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovanej a znížením jej
majetku. Mal za to, že boli splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust.§ 420 ods.1
Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust.§ 415, § 420 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods.1,4
O.s.p., § 517 Občianskeho zákonníka.

Priznal žalobkyni úrok z omeškania, výška úrokov zodpovedá výške, ktorá bola uplatnená žalobkyňou,
priznal teda úrok vo výške 8,75 % ročne od 17.05.2001 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods.1 a považoval žalobkyňu za úspešnú v konaní, náhradu

trov si táto neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Ďalejjepotrebnéuviesť,žeprvostupňovýsúdkonštatoval,žežalobkyňadňa11.08.2014,tedavpriebehu
konania predložila upresnenie žalobného návrhu a domáhala sa zaplatenia sumy 202,44 Eur s 8,75 %
úrokom z omeškania ročne od 17.05.2001 do zaplatenia, pričom pôvodnou žalobou žiadala zaplatenie

sumy 30.575,70 Sk.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Okrem iného v odvolaní uviedla, že prvostupňový súd odvodil svoj nárok na náhradu škody zo
skutočnosti, že žalobkyňa bola členkou Stavebného bytového družstva a byt odovzdala na základe
nájomnej zmluvy uzavretej v roku 1996 žalovanej. Má za to, že súd nesprávne posúdil tento vzťah,
pretože sa nevyrovnal s ustanovením§ 685 ods.2, totiž z bodu 12 tejto nájomnej zmluvy vyplývalo,že účastníci vzali na vedomie, že zmluva podlieha schváleniu predstavenstva stavebného bytového
družstva. Má za to, že žalobkyňa uzatvorila túto zmluvu bez súhlasu prenajímateľa, čím táto zmluva
nenadobudla účinnosť a bola ex tunc neplatná. Považuje tak nárok za nedôvodný a žalobkyňa je

účastníkom bez aktívnej legitimácie. Zároveň uviedla v odvolaní, že neuniesla dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení a nepreukázala základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, vznik
a výšku škody. V odvolaní ďalej uviedla, že namieta priznanú náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok
a verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny
vo vyhovujúcom výroku. (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej bolo
posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobe vyhovel z toho dôvodu, že boli splnené
zákonné predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenej na majetku žalobkyne a správne
posúdil jej aktívnu legitimáciu.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový súd skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku zistil, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec i správne právne posúdil.

K veci považuje za potrebné dodať nasledovné:

Z ustáleného skutkového stavu prvostupňovým súdom vyplýva, že žalobkyňa v čase uzatvárania
nájomnej zmluvy dňa 4.12.1996 bola členkou Stavebného bytového družstva v I. a užívateľkou
trojizbového družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa v I. na ulici O. č. XXXX/XX. Nesporné je že

predmetný byt prenechala žalovanej do užívania počnúc dňom 1-12-1996 za dohodnutých zmluvných
podmienok. Okrem iného sa žalovaná zaviazala podľa článku 5 po ukončení nájmu odovzdať byt
prenajímateľke v pôvodnom stave.

Žalovaná v podanom odvolaní namieta nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne dôvodiac to tým, že

nájomná zmluva bola uzatvorená bez súhlasu OSBD I.. K tejto odvolacej námietke odvolací súd udáva:

Aktívna legitimácia je stav, kedy účastník konania, žalobca, je tým účastníkom, ktorý podľa hmotného
práva správne mal a mohol žalovať. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Je
daná vtedy, ak jeden účastník je subjektom práva a účastník na opačnej strane subjektom povinnosti.

Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že navrhovateľ nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
a odporca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal“ ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009)

Žalobkyňa svoj nárok uplatňovala ako nárok na náhradu škody. Aktívna vecná legitimácia pre uplatnenie
práva zo zodpovednosti škodu vyplýva z § 420 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý zodpovedá za škodu tak, že je ním ten, kto škodu spôsobil
porušením právnej povinnosti. Pokiaľ ide o oprávnený subjekt, je ním každý, komu bola škodaspôsobená zásahom do právnej sféry poškodeného a ak malo porušenie právnej povinnosti význam pre
ochranu subjektívnych práv poškodeného. V prejednávanej veci žalovaná realizovala užívacie právo k
bytu titulom zmluvy uzavretej so žalobkyňou. Neobstojí námietka, že prvostupňový súd sa nevyrovnával

s ustanovením § 685 ods. 2 OZ. Predmetné ustanovenie rieši vzťahy k úprave nájomnej zmluve k
družstevnému bytu, upravuje teda družstevný nájom, ide však o ustanovenie, ktoré sa dotýka nájomnej
zmluvy uzavretej medzi družstevným nájomcom - členom bytového družstva a bytovým družstvom. V
prejednávanejveciideonároknanáhraduškody,naktorýsaustanovenietýkajúcesanájomnejzmluvyk
družstevnému bytu nevzťahuje. Žalobkyňa nepopierateľne bola uživateľkou predmetného bytu, keďže v

roku1991jejvznikloužívacieprávokdružstevnémubytunazákladedohodyoodovzdaníaprevzatíbytu.
Je potrebné ju považovať za oprávneného držiteľa vecí, na ktorých bola spôsobená škoda. Užívanie
bytu žalovanou bolo bezprostrednou, či priamou príčinou vzniku škody na strane žalobkyne a teda
založilo príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej a vznikom škody. Je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia domáhať sa náhrady škody.

Ďalšia odvolacia námietka spočíva v tvrdení, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škody - vznik a výšku škody. Prvostupňový súd správne
ustálil existenciu zákonných predpokladov na náhradu škody. V súlade so záverom prvostupňového
súdu aj odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci existujú predpoklady vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ. K porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovanej došlo tým, že

žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť odovzdať byt po skončení nájmu - užívania v pôvodnom
stave bez poškodenia (čl. 5 NZ, čl. 5 SS).

Medzi protiprávnym úkonom a škodou musí existovať vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť
je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu veci a skúsenosti adekvátnym

dôsledkom protiprávneho úkonu. Prvostupňový súd pri otázke príčinnej súvislosti dospel k záveru, že
k vzniku škody došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej, s čím odvolací
súd súhlasí. Pokiaľ ide o otázku vzniku škody, ako aj rozsahu škody, prvostupňový súd vychádzal zo
skutkových zistení a to výpovedí svedkov, účastníkov konania. Navyše je potrebné poznamenať, že
táto odvolacia námietka je len vo všeobecnej rovine bez ďalšej bližšej konkretizácie. Odvolací súd

tak považuje záver prijatý prvostupňovým súdom o tom, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno na
preukázanie zákonných predpokladov na vznik škody za správny.

Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny v jeho vyhovujúcom výroku. (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Za dôvodnú je však potrebné považovať námietku žalovanej vo vzťahu k trovám konania. Prvostupňový
súd síce posúdil návrh žalobkyne ako zmenu žaloby, avšak vzhľadom k jej obsahu ide o späťvzatie
návrhu v časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. A nie o zmenu návrhu podľa § 95, ods. 1 O.s.p. Nesprávny
procesný postup prvostupňový súd však nemal dopad na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a

nešlo o takú vadu konania, ktorá by bola dôvodom pre postup podľa § 221 ods. 1 O.s.p. Je nepochybné,
že žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.014,83 Eur (30.572,70 SK). Podaním
doručeným súdu dňa 11.08.2014 ( čl. 220) žiadala nárok vo výške 202,44 Eur s príslušenstvom.
Vychádzajúc z tohto podania žalobkyne pri posúdení jeho obsahu je zrejmé, že žalobkyňa žiada uloženie
povinnosti žalovanej vo výške nižšej, než si ho uplatnila žalobou. Je preto potrebné toto podanie

žalobkyne považovať za späťvzatie návrhu v časti. Z tohto dôvodu je tak použitá aplikácia ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. prvostupňového súdu nesprávna.

Odvolací súd postupom podľa § 221, ods. 1, písm. f) O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221, ods. 2 O.s.p.). Úlohou

prvostupňového súdu bude opätovne o trovách konania rozhodnúť. Pri rozhodovaní je potrebné sa
vyrovnať aj s ustanovením § 150, ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie súdu musí zodpovedať požiadavkám
uvedeným v § 157, ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.