Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/795/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220995
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112220995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr.Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu E.. D. H.F., F.. X.XX.XXXX, T.
R. P., C. XX, zastúpeného JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Trieda
KVP 1 proti žalovaným: 1. D. M., F.. X.XX.XXXX, bytom v P., C. XX, 2.P. A., F.. XX.X.XXXX, bytom R.
P.O., C. XX, 3. Z. D., F.. XX.XX.XXXX, bytom v P., C. XX, X. E.. E. P., F.. X.XX.XXXX, bytom v P., C. XX,
žalovaní zastúpení JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, v konaní
o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.6.2014 č.k. 37C
206/2012-276 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 19.6.2014 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dôvodom podania
žaloby bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaní v 1.-4.rade spolu s pani Q. C. vyhotovili revíznu správu
o kontrole hospodárenia Spoločenstva vlastníkov bytov ATON, Dvorkinova 10-16 v Košiciach, ktorej
obsahom mali byť nepravdivé, zavádzajúce a skresľujúce tvrdenia týkajúce sa žalobcu a jeho výkonu

činnosti ako predsedu SVB ATON konajúceho za Spoločenstvo vlastníkov bytov. Táto revízna správa
bola distribuovaná medzi vlastníkov bytov SVB ATON, preto žalobca žiadal, aby sa mu žalovaní v
1.-4.rade písomne ospravedlnili a aby mu zaplatili nemajetkovú ujmu titulom porušenia práva na ochranu
osobnosti každý po 300,-eur.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol predsedom Spoločenstva vlastníkov

bytov (SVB) ATON. Žalovaní v 1.-4.rade ako členovia Rady SVB ATON vykonali v dobe od 28.11.2011
do 7.3.2012 kontrolu vedenia účtovníctva a iných dokladov uvedeného spoločenstva za rok 2011 a
spätne až do roku 2005 za bytové domy Dvorkinova 10-16. Zamerali sa na efektívne a hospodárne
použitie finančných prostriedkov a tiež na stav a pohyb finančných prostriedkov na bežnom účte a
termínovanom účte, na hotovosť v pokladni, uhrádzanie faktúr, uzatváranie dohôd o vykonaní práce,
uzatváranie dohôd o pracovnej činnosti a na režijné náklady. Režijná správa bola prerokovaná na
zhromaždení vlastníkov bytov SVB ATON dňa 24.5.2012- Žalobca k tejto revíznej správe zaujal také

stanovisko, že je lživá a nezmyselná. Súd prvého stupňa posudzoval postavenie a úlohy Spoločenstva
vlastníkov bytov, jeho štatutárneho orgánu a dozorného orgánu podľa ustanovení zák.č. 182/1993
Z.z.. Podrobne sa oboznámil a vyhodnotil obsah zmluvy o Spoločenstve vlastníkov bytov ATON a jej
dodatkov. Nárok žalobcu na ochranu osobnosti posúdil podľa ustanovení § 11 a 13 ods. 1-3 Obč.zákonníka (OZ). Zároveň súd prvého stupňa poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, Ústavného
súdu ČR a Najvyššieho súdu SR a na odbornú literatúru k právu na ochranu osobnosti. Zhodnotil,
že zásah do cti, mena a dobrej povesti žalobcu mal byť spôsobený tým, že žalovaní v medziach

svojho zákonného oprávnenia vypracovali revíznu správu zo dňa 23.4.2012, ktorej predmetom bola
kontrola hospodárenia Spoločenstva vlastníkov bytov ATON, Dvorkinova 10-16 v Košiciach, ktorého
predsedom bol v rozhodnom čase žalobca. Uviedol, že u zásahov do cti treba uznať za dôvod
vylučujúci neoprávnenosť, ak k tvrdenému zásahu do cti došlo okrem iného pri výkone zákonom
stanovenéhosubjektívnehoprávaprisúčasnomrešpektovaníprincípuspoločenskejadekvátnosti.Podľa

názoru súdu prvého stupňa nebol splnený predpoklad zodpovednosti podľa ust. § 13 OZ, a to
neoprávnený protiprávny zásah žalovaných. Ide o okolnosť, ktorá vylučuje neoprávnenosť zásahu
do osobnostnej sféry žalobcu. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že k tvrdenému zásahu došlo pri
výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva žalovaných ako členov rady, ktorá je dozorným
orgánom Spoločenstva vlastníkov bytov, ktorí boli oprávnení kontrolovať vedenie účtovníctva a iných
dokladov, kontrolovať činnosť spoločenstva, navrhovať opatrenia na nápravu nedostatkov, nahliadať

do všetkých dokladov a záznamov, týkajúcich sa činnosti spoločenstva, kontrolovať, či spoločenstvo
vykonáva činnosť v súlade so zákonom, so zmluvou o spoločenstve a stanovami. K tvrdeniu žalobcu,
že revízna správa je nekonkrétna konštatoval súd prvého stupňa, že táto skutočne nie je vyhotovená
s ekonomickou, štatistickou, právnou ani účtovnou presnosťou, na druhej strane zákon neupravuje
jej náležitosti (formálne ani obsahové), ani neukladá podmienku minimálneho dosiahnutého vzdelania

členaRady.Revíznasprávaobsahujemnožstvoskutkovýchtvrdení, prevažnevšeobecnéhocharakteru,
týkajúcichsastavufinančnýchprostriedkovspoločenstva nabežnomúčte vPoštovejbankesuvedením
nedostatkov, stavu finančných prostriedkov spoločenstva na termínovanom účte Tatra banka a.s. s
uvedením nedostatkov, stavu hotovosti v pokladni s uvedením nedostatkov, uhrádzanie došlých faktúr,
dohôd o vykonaní práce a o pracovnej činnosti, režijných nákladov, všetko s uvedením nedostatkov

spolu s návrhom členov rady na schválenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonaným
dokazovaním súd prvého stupňa preveril tvrdenia, ktoré obsahovala revízna správa, a to listinnými
dôkazmi a má za to, že tieto prevažne všeobecné skutkové tvrdenia obsiahnuté v revíznej správe
vychádzajú z objektívne existujúcich skutkových podkladov a v nadväznosti na to nemohli neoprávnene
zasiahnuť do osobnostnej sféry žalobcu, ktorý bol navyše povinný strpieť vyššiu mieru kritiky, keďže v

tom čase bol predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov s rozsiahlymi právami a povinnosťami vo vzťahu
k ostatným vlastníkom bytov, pričom obsah revíznej správy sa týkal výlučne činnosti tohto spoločenstva.
Revíznasprávabolavyhotovenáčlenmidozornejradyvsúladesichzákonnýmazmluvnýmoprávnením.
Bola doručená žalobcovi a následne ostatným vlastníkom bytov na ul. Dvorkinovej 10-16 v Košiciach.
Zákon výslovne nezakazuje doručovať správu o činnosti Rady spôsobom, ako to urobili žalovaní. Preto

námietka žalobcu, že revízna správa bola doručovaná vlastníkom bytov priamo do ich schránok v
rozpore so zákonom nie je relevantná. Každý vlastník bytu má právo na informácie o činnosti a
hospodárení spoločenstva, ktoré v prevažnej miere vykonáva a zabezpečuje predseda spoločenstva.
Podľa názoru súdu prvého stupňa skutkové tvrdenia uvedené v revíznej správe nedosahujú také
intenzity, že by zasahovali do práva na ochranu cti, mena a dobrej povesti žalobcu a to aj z dôvodu,

že sa týkajúc hospodárenia spoločenstva, ktoré je právnickou osobou. Na základe uvedeného súd
prvého stupňa skonštatoval existenciu okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu do osobnostnej
sféry žalobcu. Žalovaní výkonom práva má informácie o činnosti a hospodárení spoločenstva priamo
nesledovali cieľ, ktorým by chceli spôsobiť ujmu na cti žalobcovi a boli v dobrej viere o správnosť svojho
tvrdenia. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne

samostatným uznesením.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.
a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie alebo rozsudok zruší a

vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa uviedol množstvo teoretických tvrdení z odbornej literatúry a
iných rozhodnutí súdov, opomenul však zaoberať sa tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré žalobca uvádzal

v žalobe, v písomnom vyjadrení zo dňa 18.2.2014 a početných vyjadreniach na pojednávaniach. Tento
postup je podľa názoru odvolateľa nesprávny a spôsobuje vady napadnutého rozsudku z dôvodu jeho
neúplnosti a nepresvedčivosti. Súd prvého stupňa k tvrdeniam žalobcu nezaujal žiadne stanovisko, ani
sa s nimi nevysporiadal. Zároveň presvedčivo nevysvetlil, na základe čoho dospel k právnemu názoru,v súlade s ktorým zamietol žalobu. Súd prvého stupňa vynechal a opomenul vyhodnotiť vykonané
dokazovanie výsluchmi svedkov a listinné dôkazy, preto je podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný, pre nedostatok dôvodov a ich nezrozumiteľnosť. K dôvodom rozsudku žalobca

uvádza, že kritika má byť vždy adekvátna a jej forma a obsah má byť objektívne vysvetľujúci taký,
aby bol zrozumiteľný a nedával možnosť rozličných interpretácii. Realizácia práva kritiky nevylučuje
neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti. Žalovaní právo zneužili, došlo k neoprávnenému
zásahu do ochrany osobnosti žalobcu. Je potrebné klásť zreteľ na to, že všetky základné práva a
slobody sa chránia len v takej miere a v rozsahu, kým uplatnením jedného práva a slobody nedôjde

k neprimeranému obmedzeniu, či narušeniu iného práva či slobody. Forma a spôsob, ktorý žalovaní
pre výkon svojho práva kontroly zvolili bola podľa názoru žalobcu neprimeraná. Revízna správa
obsahovala zavádzajúce, osočujúce a neadekvátne tvrdenia týkajúce sa činnosti žalobcu ako predsedu
spoločenstva, čím objektívne zasiahla česť, dobré meno a povesť žalobcu. Je zrejmé, že zverejnením
neprimeranýchtvrdenívrevíznejsprávedošlokzníženiuvážnostižalobuajehodôstojnostivspoločnosti
a v blízkom okolí. Tvrdenia uvedené v revíznej správe sú všeobecné a pôsobiace na vlastníkov bytov

dojmom, že žalobca sa výkonom funkcie predsedu obohacoval na úkor spoločenstva a že svoju funkciu
vykonával v rozpore s právnymi predpismi a zmluvou o spoločenstve. Žiaden vlastník bytu si nemohol
urobiť objektívny záver, či názor na výkon činnosti žalobcu a na jeho osobu. V tejto súvislosti poukazuje
aj na listinný dôkaz - list D. S.. Súd prvého stupňa v odôvodnení uvádza, že revízna správa obsahuje
tvrdenia všeobecného charakteru. Avšak ďalší názor, že v súdnom konaní žalovaná v 3.rade preukázala,

že tieto tvrdenia vychádzajú z objektívne existujúcich skutkových podkladov, nemožno považovať za
správny, pretože jedinou relevantnou okolnosťou pre posúdenie nároku je tá, aký dojem, či názor
doručená revízna správa vo všeobecnom obsahu zanechala o osobe žalobcu vo vedomí vlastníkov
bytov. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu o
nepravdivosti tvrdení uvedených v revíznej správe. Žalobca nepravdivosť okrem iného preukázal a

odôvodnil v písomnom podaní zo dňa 18.2.2014.

Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby
potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní uvádzajú, že v

prejednávanej veci sa jedná o konkurenciu práva žalobcu na ochranu osobností a práva žalovaných ako
členov dozorného orgánu vykonávať kontrolnú činnosť nad hospodárením a činnosťou spoločenstva.
Z hľadiska rozhodnutia je preto podstatné a spoľahlivé posúdenie dodržania princípu proporcionality,
pri ktorom musia byť brané do úvahy všetky okolností prípadu. Poukazujú na to, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obsah revíznej správy a činnosti o hospodárení spoločenstva

zodpovedal skutočnému stavu veci. Pokiaľ sa týka doručenia revíznej správy uvádzajú žalovaní, že ak
sa k revíznej správe mala viesť na zhromaždení vlastníkov vecná diskusia, je logické a rozumné, že bola
správa vopred doručená každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru za účelom oboznámenia
sa s jej obsahom. V tomto postupe nijako nemožno hľadať porušenie zákona o vlastníctve bytov a už
vôbec zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Zároveň v záujme zachovania objektivity bola

revízna správa doručovaná aj so stanoviskom žalobcu. Revízna správa a jej obsah sa týkali výlučne
činnosti spoločenstva a účelom návrhov členov Rady na odstránenie nedostatkov bolo zobjektívnenie
jeho činnosti a dosiahnutie čo najefektívnejšieho a najtransparentnejšieho spôsobu nakladania s
peňažnými prostriedkami spoločenstva. Cieľom revíznej správy nijako nebolo spochybnenie ľudských a
morálnych kvalít žalobcu ako fyzickej osoby. Žalobca bol povinný strpieť určitú vyššiu mieru kritiky.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci, takto zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré
na prejednávanú vec správne aplikoval a interpretoval. Napadnuté rozhodnutie ani konanie, ktoré mu

predchádzaloniejepostihnutéžiadnouzváduvedenýchvust.§ 221ods.1O.s.p.,ktorébybolidôvodom
na zrušenie rozsudku.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že za situácie, ak dospel súd prvého stupňa k
záveru,žekonanímžalobcovnedošlokneoprávnenémuzásahudoprávanaochranuosobnostižalobcu,
pretože išlo o konanie ktoré bolo výkonom zákonom stanoveného subjektívneho práva, nebol dôvod,
aby sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal obsahom revíznej správy, ktorá inak neprekročila medze

vecnej kritiky.

Pre záver o tom, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu nedošlo, boli postačujúce zistenia,
ktoré sa týkali postavenia a rozsahu činnosti žalovaných ako členov Rady, ktorá je dozorným orgánom
Spoločenstva vlastníkov bytov na jednej strane a žalobcu ako predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov.

Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa v tom, že medzi žalobcom a žalovanými ide o
vzťah na úrovni inštitucionálnej, pri ktorom nie je možné hovoriť o zásahu do práva na ochranu cti,
mena a dobrej povesti žalobcu.

V prípade uplatnenia práva na ochranu osobnosti platí, že právna ochrana sa poskytuje iba proti takému
zásahu, ktorý je neoprávnený.

Odvolací súd dáva do pozornosti odôvodnenie napadnutého rozsudku v tej časti, v ktorej s odkazom na

odbornú literatúru a judikatúru posudzoval revíznu správu, ktorú vypracovali žalovaní, ako primeraný
výkon práva, resp. ako výkon práva primeraným spôsobom.

Odvolací súd tiež súhlasí s tým, že zo strany žalobcu nebolo objektivizované, že by došlo k zníženiu

vážnosti, či dôstojnosti žalobcu v jeho okolí, resp. k narušenie jeho dobrej povesti a mena. Pokiaľ
odvolateľ v odvolaní uvádza, že tvrdenia v revíznej správe pôsobia na vlastníkov bytov dojmom, že
sa žalobca výkonom funkcie predsedu obohacoval na úkor spoločenstva a že svoju funkciu vykonával
v rozpore s právnymi predpismi a zmluvou o Spoločenstve, takýto záver nevyplýva z vykonaného
dokazovania a možno konštatovať, že ide o výlučný subjektívny názor žalobcu. Rovnako z vykonaného

dokazovania nevyplynulo, že by revízna správa bola neprimeraná, či zneužívajúca právo žalovaných na
výkon ich kontrolnej činnosti.

Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.