Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513200816
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513200816.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: GENERAL

FACTORING, a. s., so sídlom: Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast.: Jakubčák,
advokátska kancelária, s r. o., so sídlom: Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
žalovanému: E. N., L.. X.X.XXXX, J. I. XXX, XXX XX I., P.. Č.. X J. O., B. B. R., E. J., v konaní o zaplatenie
2828,68 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 196,80 eura, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
32,80 eura od 21.1.2010 až do zaplatenia, zo sumy 32,80 od 21.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 32,80
eura do 21.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura

od 21.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.6.2010 do zaplatenia a zo sumy 32,80 eura od
21.7.2010 do až zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 16.1.2013, podanou na súde dňa 21.1.2013 domáhal, aby bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť mu 2828,68 eura spolu s úrokom 17,3 % ročne zo sumy 1711,79 eura od 22.12.2010

do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1711,79 eura od 22.12.2010 do zaplatenia
a nahradil trovy konania. Právny základ žaloby odvodil od platnej zmluvy o úvere, ktorú žalovaný s
právnym predchodcom žalobcu uzavrel dňa 11.8.2005.

Pohľadávku postúpil veriteľ SLSP a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010
a to výške dlžnej sumy, o čom žalovaný bol upovedomený listom zo dňa 28.12.2010, ktorý žalovaný
neprezval.

Uvedené skutočnosti mal súd preukázané Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2010 (čl.
6) a ftc obálky o vrátení nedoručenej zásielky.

Žalovaný sa dlhodobo zdržiava v cudzine na adrese, uvedenej v záhlaví rozsudku a reagoval písomne
dňa 7.9.2015 tak, že sa pojednávaní zúčastňovať nemôže, pretože sa stará o svoju chorú matku, žijúcu
s ním v Anglicku, a že súhlasí s rozhodnutím o veci aj bez neho. K veci samotnej vyjadrenie nepodal.

Žalobca podaní zo dňa 3.9.2015 v rozsahu sumy 2205,48 eura, úroku 17,3 % ročne zo sumy 1711,79
eura od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1088,59 eura od 22.12.2010
do zaplatenia zobral späť a konanie žiadal v tomto rozsahu zastaviť. Žalovaného navrhol zaviazať kúhrade sumy 623,20 eur a úroku z omeškania zo sumy 32,80 eura od 21.01.2001 eura do zaplatenia,
zo sumy 32,80 eura od 21.02.2009 eura do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.03.2009 eura do
zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.04.2009 eura do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.05.2009

eura do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.06.2009 eura do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od
21.07.2009 eura do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.08.2009 eura do zaplatenia, zo sumy 32,80
eura od 21.09.2009 eura do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.10.2009 eura do zaplatenia, zo sumy
32,80 eura od 21.10.2009 eura do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.11.2009 eura do zaplatenia,
zo sumy 32,80 eura od 21.12.2009 eura do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.01.2010 eura do

zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.3.2010 do
zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.5.20109 do
zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 32,80 eura od 21.7.2010 do
zaplatenia ako aj trov konania 37 eura súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia 114,36 eura.

V tomto podaní argumentoval okolnosťami, že v danom prípade sa žalobca domáha iba plnenia titulom

nepremlčaných splátok za obdobie 4 rokov ku dňu podania žaloby v celkovom počte 19 a v celkovej
výške 623,20 eura. Vo vzťahu k premlčaniu poukázal na viacero rozhodnutí, judikovaných činnosťou
krajských, Najvyššieho i Ústavného súdu SR a v neposlednom rade tiež na rozsudok procesného súdu
17C/231/2014 zo dňa 9.6.2015.

Čo sa týka rozsudku 17C/231/2014 zo dňa 9.6.2015 k tomu súd uvádza, že v zmysle podania žalobcu
obdobného charakteru v danom konaní tiež zobral žalobu späť v rozsahu za obdobie dlhšie ako 4 roky
ku dňu podania žaloby a priznaná mu bola čiastka, ktorá zodpovedá plneniu za dobu viac ako 3 roky.
Žalovaný pred súdom priamo na pojednávaní však takto špecifikovanú pohľadávku uznal, a preto súd v
danej veci aj rozhodol rozsudkom pre uznanie. Žalovaný totiž vedel, že uznáva aj časť pohľadávku, ktorá

je podľa Obč. zákonníka premlčaná a preto sa súd hlbšej analýze daného právneho vzťahu nevenoval.

O čiastočnom rozsahu späťvzatia súd rozhodol osobitným uznesením zo dňa 29.9.2015, ktoré sa stalo
právoplatným 7.11.2015

Ohľadom zvyšku predmetu konania vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ktorých obsah súd
uvedenie nižšie, pretože pojednávania, nariadeného na deň 9.11.2015 sa žiaden z účastníkov
nezúčastnil a zistil tento skutkový stav:

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 11.8.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu - SLSP a.s.

so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou veriteľ žalovanému poskytol
spotrebiteľský úver 1261,37 eura s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,3 % ročne, ktorý sa zaviazal
uhradiť formou pravidelných splátok splatných do 20. dňa v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky
dňa 20.9.2005 a poslednej splátky dňa 20.7.2010, kedy nastala konečná splatnosť úveru

Za účelom preukázania svojich tvrdení (okrem už uvedeného oznámenia o postúpení pohľadávky)
predložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere č. 0446476134 zo dňa 11.8.2005 (čl. 8), z obsahu ktorej súd
zistil, že skutočne v tento deň SLSP a.s. poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 1261,37
eura „Miniúver do 10 minút“ s úrokovou sadzbou 17,3 % ročne. Za správu úveru veriteľ účtoval
poplatok 50 Sk. Uvedené prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v 59 splátkach splatných do 20. dňa

kalendárneho mesiaca a to počnúc prvou splátkou dňa 20.9.2005 a končiac poslednou dňa 20.07.2010.
RPMN bola v sadzbe 10,37 %.

Podľa tvrdenia žalobcu v podaní zo dňa 3.9.2015 žalovaný uhradil celkovú sumu 491,33 eura, čo
zodpovedalo15necelýmsplátkamanepostačovalotokúhradesplátok,splatnýchvobdobíod20.9.2005

do 20.12.2008. S poukazom na to, že sa jedná o absolútny obchod, premlčanie posúdil žalobca podľa
Obchodného zákonníka.

Žiaden z účastníkov po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP už ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať ani
neoznačil, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák.:

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky

po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 11.8.2005 a
vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah

podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z. z., a zároveň aplikácii všeobecných
ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva
(vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho
vykonanie.

V predmetnom konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva
keďže SLSP a.s. bola v pozícii dodávateľa, ktorej predmetom podnikania sú bankové služby vrátane
poskytovania úverov a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému boli peniaze poskytnuté za účelom jeho
osobnej spotreby bez preukázania účelu použitia.

Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená,
že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym
predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín:
a) vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec,

b) vzťahy upravené tak v Obchodnom ako aj v Občianskom zákonníku,
c) vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec,
d) vzťahy, ktoré sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku.

Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v

obchodnoprávnom vzťahu pokiaľ:
a) Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom (napr. premlčanie),
b) Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia
(napr. § 267 ods. 2 Obch. zákonníka vylučujúci aplikáciu § 49 Obč. zákonníka),
c) dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Obč. zákonníka.

Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje,
ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Obč. zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je dôležité či ide o
relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Aj keď medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo
forme zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom, nič to nemení
na tom, že na takýto spotrebiteľský záväzkový vzťah sa v plnom rozsahu uplatní úprava spotrebiteľských
zmlúv obsiahnutá v Občianskom zákonníku. To znamená, že na spotrebiteľský záväzkový vzťah bezohľadu na to, že má formu tzv. absolútneho obchodu, sa použijú kogentné ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako aj dispozitívne ustanovenia, odklon od ktorých by bol v neprospech spotrebiteľa
(ustanovenia jednostranne kogentné pre dodávateľa).

V riešení problému, či aplikovať inštitút spotrebiteľských zmlúv aj v právnom vzťahu ktorý sa spravuje, či
už zo zákona alebo zmluvy ustanoveniami Obch. zákonníka je potrebné mať na pamäti aj skutočnosť,
že táto právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru,
obsahujúceho kogentné ustanovenia a to zákonom na ochranu spotrebiteľa, pričom v minulosti išlo o

zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.

Uvedené platí o to viac, že v čase rozhodovania súdu sa dňa 1.4.2015 stala účinnou právna úprava v
§ 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorej Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Toto ustanovenie má kogentnú povahu a vzťahuje sa aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako
aj na nároky z nich vyplývajúce. Súd preto, posudzujúc daný úverový vzťah ako zmluvný typ podľa Obch.
zákonníka avšak ako spor občianskoprávneho charakteru vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský
úver, a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ho aj vyhodnotil.

Podľa § 5b zákona 250/2007 účinného od 1.5.2014: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Obč. zákonníka:
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zákonníka:
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Ak podľa zmluvy zo dňa 11.8.2005 mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.7.2010, v tento deň
nastala konečná splatnosť úveru ako celku. Dokazovaním ale bolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že
predčasne úver zosplatnil čo znamená, že úver dobehol v splátkovom režime až po splatnosť poslednej
splátky. Ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich začala plynúť
21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Za daného stavu

možno teda konštatovať, že ak žaloba bola podaná 21.1.2013, potom splátky, ktoré mali byť zaplatené
v období od 20.1.2010 dozadu sú premlčané. Splátky splatné v období od 20.2.2010 do 20.07.2010 v
celkovom počte 6, premlčané nie sú.

Z uvedeného je zrejmé, že ak výška mesačnej splátky bola 32,80 eura, tak za obdobie od 20.02.2010

do 20.07.2010 činia nepremlčané celkovú sumu 196,80 eura. Iba táto bola dôvodne žalovateľná na
súde, a preto bola žalobcovi priznaná spolu s úrokom z omeškania.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. účinného od 15.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Počas celého obdobia bola základná sadzba ECB 1 % a preto bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania
9 % ročne od splatnosti každej splátky až do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu istiny i príslušenstva
z nej bola žaloba zamietnutá.

Žalobca pred prvým pojednávaním zobral späť žalobu v rozsahu sumy 2205,48 eura, a v sume 426,40
eura bol neúspešný čo znamená, že úspech žalobcu bol 6,96 % a teda bol prevažne neúspešný.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd podľa § 142 ods. 2 OSP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3

vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.