Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/197/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204799
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313204799.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu V. SP V., V.. V., so sídlom

V. XXX/X, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému E.. X.E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX,
XXX XX A., zastúpenému JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 25,
066 01 Humenné, v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 11.4.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia 15.000 eur
titulom peňažného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby a náhrady
trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že v rámci podnikateľskej činnosti vykonával žalobca na základe zmluvy o
dielo - stavbu požiarnej cesty v katastri obce A., okres V.. V listoch žalovaného týkajúcich sa výstavby
požiarnej cesty v katastri obce A., ktoré boli adresované odbornej verejnosti i občanom obce A. bola
spoločnosť žalobcu očierňovaná, pričom ide o listy žalovaného z augusta 2011, zo dňa 9.9.2011 a zo
dňa 4.10.2011. V týchto listoch žalovaný uvádza nepravdivé, nepodložené informácie.
V prvom liste žalovaný obviňuje žalobcu z nekvalitnej práce, ktorému ide len o to, aby cesta bola

vykonaná s čo najmenšími nákladmi. Žalovaný si kladie otázku, kde sa strácajú peniaze a sám vie
odpoveď, že dochádza k prefakturácii prác, ktoré reálne nie sú vykonané. Žalovaný vie, že lesná
cesta stavaná A. urbariátom podľa projektovej dokumentácie hradenej z prostriedkov európskej únie je
nekvalitnou prácou dodávateľom práce, dochádza k prefakturácii prác, ktoré nie sú reálne vykonané,
práce nevykonané podľa faktúry nie sú odsúhlasované, sú v nesúlade s projektovou dokumentáciou,
je nezodpovedajúca dĺžka a šírka cesty, nie sú dodržané jednotlivé konštrukčné vrstvy, štrková drenáž,
makadamová vrstva, klinovacia vrstva a v celom profile nie je dodržaná hrúbka konštrukcie cestného

telesa hrúbky 520 mm, cesta nie je vymeraná, nie je dodržané percento svahovitosti, ide po súkromných
pozemkoch, pričom nedošlo k žiadnemu výkupu sporných pozemkov, pod cestou neboli vytvorené
skládky, na ktorú by sa mala odviezť nepotrebná zemina. Žalovaný hneď vyslovuje aj svoj hodnotiaci
úsudok, aj predvída. Aj keď sa pod tento prvý list žalovaný nepodpísal, priznáva sa k nemu v liste zo
dňa 4.10.211.
V druhom liste zo dňa 9.9.2011 žalovaný oslovuje konkrétnych členov urbariátu, starostu obce A. a
poslancov obecného zastupiteľstva, ktorých upozorňuje, že práce sú nekvalitne prevedené, cesta je

postavená na blate, z vápenca s prachom a všetko to zakrýva asfaltový postrek a drobný kameň, nie je
dodržanážiadnaznaprojektovanýchčinností,niejedodržanáanisamotnáskladbacesty,nehospodárne
sa nakladá s peniazmi európskej únie.Tretím listom zo dňa 4.10.2011 sa žalovaný obracia na orgány verejnej správy, dokonca aj Európsku
komisiu v Belgicku, v ktorom uvádza, že ide o nezodpovedné čerpanie prostriedkov z eurofondov, pri
výstavbe požiarnej cesty neboli dosiahnuté ciele, ktoré mali byť týmto projektom splnené, samotný

stavebný projekt nebol v skutočnosti správne realizovaný, do cesty neboli dané správne štruktúry
materiálov, vývoz zeminy nebol zabezpečený, nie je správne ani odvodnenie cesty. Žalovaný podal
trestné oznámenie aj na odbor boja proti korupcii Východ cestou Úradu špeciálnej prokuratúry GP
SR, pričom pri výsluchu žalovaný zopakoval, že cesta bola vykonaná nekvalitne, cesta sa poškodzuje
z dôvodu, že pri výstavbe nebolo použité dostatočné množstvo materiálu. Ďalej žalobca uviedol,

že priebežne sa vykonávali kontroly poverenými pracovníkmi, stavebným dozorom, pričom pred
podaním žiadosti na stavbe bola preverená správnosť fakturácie. Po odsúhlasení súpisu vykonaných
prác stavebným dozorom vrátane kontroly kvality vykonaných prác a overení štatutárnym zástupcom
investora E.. U. investor Urbariát A. raz ročne podal žiadosť o preplatenie faktúr Pôdohospodársku
platobnú agentúru. Spadajúcu pod Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Následne sa na miesto stavby
dostavili zodpovední pracovníci PPA a vykonali kontrolu na realizovaný objem prác, ich kvalitu a

fakturácie práce.
Žalobca mal teda za to, že zo strany žalovaného ide o absolútne nepravdivé informácie, ktoré svojou
konkrétnosťou pôsobia nespochybniteľne, pričom sám žalovaný vyslovuje svoj úsudok a osloveným
subjektom ho podsúva tak, že ten si prirodzene domyslí, ako to môže byť. Počas celej realizácie
prác nikto zo zodpovedných subjektov nevzniesol žiadne námietky ku kvalite prác. Žalobca považoval

za očiernenie i tvrdenie žalovaného, že „cestu nevie robiť“, ide o spochybnenie jeho profesionality.
Všetky skutočnosti uvedené v listoch sú vo všeobecnosti širokou verejnosťou vnímané negatívne.
Žalovaný o všetkom píše s istotou, bez akejkoľvek pochybnosti a prednáša hodnotiace úsudky. Pri
podnikaní v stavebníctve sa zákazky získavajú cez verejné obstarávanie, a akékoľvek obchádzanie
zmluvnej ceny, neoprávnené fakturácie, nekvalitná práca sa netolerujú a automaticky sa podpisujú

pod dobré meno firmy a diskvalifikujú ju v získavaní ďalších zákazok. Zo strany ide tak o zásah do
dobrej povesti žalobcu. Neoprávnený zásah spočíva v tom, že šírením nepravdivých, difamujúcich a
negatívnych informácií bezdôvodne skresľuje obraz žalobcu pred spoločnosťou, odbornou verejnosťou
i obchodnými partnermi, zneisťuje ich. Právne významné nie je to, či uvedené listy aj skutočne rozoslal
všetkým uvedeným subjektom, resp. či im boli v skutočnosti doručené, pretože treba vychádzať z

obsahu listu. Žalobca sa musel vyviňovať pred občanmi A. i pred odbornými kruhmi, pred svojimi
zamestnancami, ktorí sa prirodzene boja o zamestnanie, čo ohrozuje ich živobytie. V odborných kruhoch
bolo žalobcovi jasne povedané, že jeho povesť je problematická, naštrbená, čo sa bude zohľadňovať
pri každej verejnej súťaži o ďalšiu zákazku. Žalovaný o žalobcovi vytvoril negatívny obraz, uviedol o
ňom nepravdivé tvrdenia. Každé nepravdivé tvrdenie je citeľný neoprávnený zásah do práva právnickej

osoby na ochranu jej povesti. Žalobca sa tak domáhal peňažného zadosťučinenia, ktoré zabezpečí
rešpektovanie a ochranu jeho dobrej povesti. Pri určení výšky peňažného zadosťučinenia žalobca
vychádzal z rozsahu nepravdivých informácií, z hĺbky zásahu do jeho dobrej povesti, z rozsahu ich
šírenia, množstva adresátov, ktorým boli nepravdivé informácie určené v porovnaní s účinnosťou a
primeranosťou zvoleného sankčného prostriedku proti osobe žalovaného, ktorý by mal byť pre neho

odstrašujúcim, a zároveň bude pôsobiť preventívne.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 9.7.2013 považoval žalobu za nedôvodnú. Uviedol,
že problematika výstavby protipožiarnej cesty jeho, ako obyvateľa obce A. sa dotýka. Nepoprel, že sa
počas výstavby zaujímal o jej priebeh, avšak popieral skutočnosť, že by nejakým spôsobom poškodil,

resp. očiernil dobrú povesť žalobcu. Žalobca sa opiera o citovanie rôznych písomností, pričom ani v
jednej z nich nie je žalobca výslovne ani iným spôsobom menovaný. Žalobca nepreukázal ani príčinnú
súvislosť medzi listami a vznikom skutočnej ujmy na jeho dobrej povesti. Skutočnosti uvádzané v listoch
sú výlučne jeho hodnotiace úsudky smerované k tomu, aby vyburcovali kompetentných na prešetrenie
reálneho priebehu výstavby protipožiarnej cesty, ako aj jej stavu po dokončení. Ďalej poukazoval na

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorých, ak určité výroky ironizujú, odsudzujú,
či zavrhujú určité konanie, to z nich ešte nerobí hanobiace, či očierňujúce závery ohrozujúce dobrú
povesť. O hanobiacu kritiku nejde v prípadoch, kde je určitý výrok iba prehnaný alebo útočný.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie, ktoré ukončil uznesením po predchádzajúcom poučení

účastníkov, ktorí už nemali ďalšie návrhy na dokazovanie. Následne súd vychádzal zo skutkového a
právneho stavu, ktorý vyšiel najavo do skončenia dokazovania vo veci.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 10.4.2013, listom a augusta 2011,
zo dňa 9.9.2011, 4.10.2011, vyjadrením žalovaného, vyjadrením obce A. zo dňa 8.7.2015, stavebnýmpovolením vydaným obcou A. zo dňa 24.6.2008, kolaudačným rozhodnutím vydaným obcou A. zo
dňa 11.11.2011, znaleckým posudkom číslo XXX/XXXX, č. XXX/XXXX, Stanoviskom Pozemkového
spoločenstva - urbariát A. zo dňa 24.8.2015, uznesením Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry,

národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra Východ zo dňa 22.6.2015 Č.: Q.-XXX/NKA-Q.-W.-XXXX,
znaleckými posudkami urobenými v trestnom konaní č.k. Č.: Q.-XXX/NKA-Q.-W.-XXXXvedenom
Prezídiom PZ, Národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra Východ,
zmluvou o dielo č. XX/XX/TU a jej dodatkami, záznamom o výsledku následnej finančnej kontroly
č. XXXX/XXXX-XXX, výsluchom účastníkov tohto konania a s obsahom ďalších v spise pripojených

listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa na základe zmluvy o dielo č.XX/XX/TU uzavretej medzi Y. A., pozemkovým spoločenstvom
ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom zaviazal realizovať stavebné práve na diele - stavbe :
„Lesnácestak.ú.A.“vk.ú.A.atopodľaprojektovejdokumentácie,ktorúspracovalakanceláriaC.a.s.X..

Podľa tvrdení žalobcu v žalobe zo strany žalovaného malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do dobrej
povesti žalobcu, a to nepravdivými tvrdeniami žalovaného v troch listoch a to v liste z augusta 2011,
ďalej v liste zo dňa 9.9.2011 a v liste zo dňa 4.10.2011.

Zlistuzaugusta2011,ktorýbolniekymzverejnenýnainterneteanebolžalovanýmpodpísanýažalovaný

tvrdil, že ho nenapísal, vyplýva: „A. Y. stavia lesnú cestu podľa projektovej dokumentácie hradenú z
prostriedkov európskej únie. Teraz je v štádiu pred dokončením a každý pri náhodnej obhliadke diela
zistí, aká je nekvalitná práca dodávateľa práce. Ďalšieho starého uja z A.. Jemu nevadí, že stavebný
dozor ním určený prehliada všetko možné, len aby cesta bola vykonaná s čo najmenšími nákladmi. Kde
sa potom strácajú všetky peniaze? Zrejme dochádza k prefakturácii prác, ktoré reálne nie sú vykonané .

Máme za to, že realizovaná cesta nie je v súlade s projektovou dokumentáciou, podľa ktorej nie sú v
skutočnosti dodržané jednotlivé konštrukčné vrstvy, štrková drenáž, makadamová vrstva a klinovacia
vrstva a v celom profile nie je dodržaná celková hrúbka konštrukcie cestného telesa hrúbky 520 mm.
Pozdĺžcelejkomunikácieniesúupravenénespevnenékrajniceaoodvodneníaninehovoriac.Bolivôbec
vykonané kontrolné sondy na kritických úsekoch, ktoré preukážu súlad s projektovou dokumentáciou?

Cesta nie je vymeraná, tak ako by mala, nie je dodržané percento svahovitosti, ide po súkromných
pozemkoch, čo projekt nepredpokladá, pretože nedošlo k žiadnemu výkupu sporných pozemkov pod
cestou, neboli vytvorené skládky, na ktorú by sa mala odviezť nepotrebná zemina, tá sa riešila bez
ladu a skladu, na jednu alebo druhú stranu okolo cesty, čo znovu vytváralo neprimeraný zásah do
súkromného vlastníctva majiteľov týchto pozemkov. Máme pochybnosti o zodpovedajúcej dĺžke a šírke

cesty. Je neprípustné, ale aj žiaduce, keď už výberové konanie vyhrala firma, ktorá podľa všetkého
cestu nevie robiť, aby bola aspoň kvalitne odvedená práca, aby to nedopadlo tak ako s A. kostolom.“
Predmetný list bol adresovaný Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Pôdohospodárskej
platobnej agentúre, Stavebnému úradu A., Krajskému stavebnému úradu Prešov, Okresnej prokuratúre
v Humennom.

V tzv. z druhého listu zo dňa 9.9.2011, ktorý napísal žalovaný vyplýva: „Dozvedel som sa, že po nástreku
asfaltu a posýpaní drobným štrkom je táto cesta definitívne dokončená. Som veľmi prekvapený tým, že
investor, ktorý financuje celú akciu sa zrejme stotožňuje s nekvalitným prevedením prác, lebo ak by tak
nebolo, tak by si určite všimol, že cesta je postavená na blate, z vápenca s prachom a všetko to zakrýva

asfaltový postrek a drobný kameň. Je zrejmé, že nie je dodržaná žiadna z naprojektovaných činností a
nie je dodržaná ani samotná skladba cesty. Ako ekonóm si viem ľahko spočítať, že čím menej práce a
čím menej materiálnu sa použije na výstavbu cesty, tým viacej zisku sa rozdelí medzi zainteresovaných.
Zatiaľ volím cestu, aby ste sa všetci zainteresovaní nad tým zamysleli, či takýto postup je najsprávnejší.
Cesta bude dokončená, peniaze budú rozdelené, niekto sa na úkor verejných zdrojov obohatí, ale

nekvalitné prevedenie, ktoré sa časom prejaví, už nikoho nebude zaujímať, ale väčšina z Vás sú ľudia
mladí v zrelom veku, a preto Vás nabádam k zamysleniu, ak nedôjde k vážnemu prehodnoteniu celej
tejto akcie, Vám dávam na vedomie, že dám podnet na prešetrenie celej tejto stavby. Ja sa nebudem
pozerať ako sa nehospodárne nakladá s peniazmi Európskej únie. Keďže hranica mojich pozemkov
hraničí s touto cestou, chcem byť aj ja účastníkom kolaudačného konania. Tento list bol adresovaný

jednotlivým členom urbariátu, starostovi obce A. a poslancom obecného zastupiteľstva.

Z tzv. tretieho listu žalovaného zo dňa 4.10.2011 vyplýva: „Napriek mojej veľkej snahe „vnútorným
spôsobom“, t.j. tým, že som sa obrátil listom na volených zástupcov Y. W. A. a zvoleného starostu aposlancov obce listami, v ktorých som poukázal na nezodpovedné čerpanie prostriedkov z eurofondov
pri výstavbe požiarnej cesty v obci A., nedočkal som sa toho, aby sa investor stavby, t.j. Y. A., ale aj
Stavebný úrad A. zaoberal mojimi vecnými pripomienkami k tejto stavbe. Iné riešenie ako obrátiť sa

na konkrétne orgány s požiadavkou na komplexné prešetrenie použitia finančných prostriedkov z EU
nenachádzam, a preto sa obraciam na Vás, aby ste svojou mierou prispeli k tomu, aby celá záležitosť
bola kvalifikovane vyšetrená. Tri roky som mal možnosť sledovať stavebné úsilie dodávateľa stavby
pri realizácii tejto cesty. Mal som možnosť vidieť aj projekt a dnes, keď je cesta hotová ostávam v
presvedčení, že neboli dosiahnuté ciele, ktoré týmto projektom mali byť splnené a samotný stavebný

projekt nebol v skutočnosti správne realizovaný. Do cesty neboli dané správne štruktúry materiálov,
vývoz zeminy nebol zabezpečený, nie je správne urobené odvodnenie cesty, nie je dodržaná hrúbka
cesty, čo nakoniec pri odbornom posúdení sa všetko preukáže, pretože nekvalita tejto cesty príchodom
zimy, dažďov a vplyvom iných poveternostných podmienok sa veľmi prejaví. Obraciam sa na Vás s
dôverou, že využitím svojej kontrolnej činnosti sa sami budete mať možnosť presvedčiť, akým spôsobom
postupoval dodávateľ, ale aj investor. Tu je namieste sa opýtať, za čo vlastne investor uhrádzal faktúry.

Ja len vyslovujem predpoklad, že fakturáciou nedodaných materiálov a neodvedených výkonov boli
zneužité finančné prostriedky z EÚ.

Žalobca prostredníctvom svojej vtedajšej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 23.6.2015 trval na
podanej žalobe v celom rozsahu. Žalovaný nedôvodne očiernil žalobcu tým, že vykonáva nekvalitné

stavebné práce, že fakturuje práce, ktoré neboli realizované, že nedodržuje projekt a podobne.

Štatutárny zástupca žalobcu, J. Q. na tomto pojednávaní uviedol, že realizovali dielo protipožiarna
lesná cesta A. s tým, že sa zúčastnili výberového konania, ktoré realizovalo Pozemkové spoločenstvo
A., teda urbariát. Následne jeho firma podpísala zmluvu o dielo a po jej uzavretí obdŕžali projektovú

dokumentáciu a počas realizácie stavby postupoval v súlade s touto dokumentáciou. Práce začali
vykonávať niekedy v jeseni roku 2009 a v jeseni 2012 práce ukončili, zmluva o dielo bola podpísaná na
dobu troch rokov, na realizáciu prác v trvaní troch rokov. O listoch žalovaného sa dozvedeli postupom
času, pričom tvrdil, že list z augusta 2011 písal žalovaný a tvrdenia v ňom sú nepravdivé. Priamo žalobca
neobdŕžal ani jeden list, o listoch sa dozvedeli z urbariátu. V liste z 9.9.2011 sú uvedené nepravdivé

tvrdenia ohľadom projektovej dokumentácie, cesta bola urobená podľa projektovej dokumentácie. Jeho
ako zhotoviteľa nezaujíma, aké boli pozemky pod touto stavbou, či boli cudzie alebo iné. Uvedené dielo
bolo protipožiarna lesná cesta, ktorá sa mal užívať len v prípade požiaru alebo zásahu do lesa, mala tam
byť závora a nemala sa riadne užívať. Reálne túto cestu k dochádzke užíval len žalovaný, viac nikto.

Na otázku súdu, akým spôsobom bolo zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu štatutárny zástupca žalobcu
uviedol, že po zaslaní listov mali problémy, boli predvolaní na Pôdohospodársku platobnú agentúru do
Prešova a na Ministerstvo pôdohospodárstva do Bratislavy a museli vysvetľovať tvrdenia žalovaného
v týchto listoch, ktoré sú nepravdivé. Mali problém zúčastňovať sa výberových konaní na podobné
stavby, od roku 2012 do 2015 nevyhrali žiadnu súťaž na podobný charakter stavby. Konkrétne výberové

konania uviesť nevedel, avšak podľa jeho vedomostí tak prišli o zákazky vo výške 5 miliónov eur za
tri roky. Až v roku 2015 keď sa ukázalo, že tvrdenia v týchto listoch sú nepravdivé a klamlivé boli
úspešní vo výberových konaniach na tri protipožiarne cesty v obci Q., U. S. G. a A. S. H.. Vo vzťahu ku
kontrolám vykonaných prác uviedol, že bolo dohodnuté, že každý mesiac sa robili kontrolné dni, raz za
mesiac bol na urbariáte hodnotený postup prác a v súlade so smernicami EÚ mohli pri takomto projekte

raz ročne žiadať prefinancovanie vykonaných prác, resp. podať žiadosť o preplatenie zrealizovaných
prác. Pred každou takouto žiadosťou sa robila hĺbková kontrola na doteraz zrealizované práce za
toto obdobie, kde bol prítomný on ako zhotoviteľ, ďalej stavebný dozor E.. U., projektantka pani U. a
zástupca objednávateľa. Na všetkých kontrolách sa zúčastňovali aj traja zástupcovia PPA Prešov, ktorý
kontroloval ekonomickú časť, tzn. fakturáciu a dvaja kontrolovali vecné prevedenie prác v teréne. Pri

tomto diele sa toto realizovalo trikrát v roku 2009,2010 a 2011. Po vykonaní diela boli robené kontroly
na základe podnetu žalovaného. Konkrétne v decembri 2013 bol urobený audit, ktorý robilo Ministerstvo
pôdohospodárstvaarozvojavidiekaSlovenskejrepublikypodčíslom4277/2013-020záznamovýsledku
následnej finančnej kontrole subjekte Y. A.. Pri realizácii cesty boli dodržané všetky STN tak ako to
vyžadoval projektant vo svojom projekte ako aj samotný projekt.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.6.2015 so žalobou
nesúhlasil a žiadal túto zamietnuť. Žaloba vychádza citovaním určitých listinných dôkazov, pričom list
z augusta 2011, bol anonymný a od tohto sa žalovaný dištancoval. V ostatných dvoch listoch žalovanýpotvrdil, že ich písal on ako dotknutý občan obce Habura a vlastník susediacich parciel a tvrdil, že cesta
v obci nebola urobená v súlade s projektovou dokumentáciou a za tým si stojí.
Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že prvý list, anonymný nenapísal on. Tento list bol zverejnený na

internetovej stránke, ktorú vytvorili osoby nesúhlasiace s voľbou nového starostu v obci A.. Od roku 2008
má v obci A. postavenú chatu, teda ešte pred tým, ako bola postavená cesta. Jeho pozemky susedia s
uvedenou cestou. Keď sa začala realizovať cesta, tak videl, že táto sa nestavia podľa neho tak ako by
mala, preto na to upozornil členov urbariátu, o ktorých vedel, že sú investorom stavby cesty, poslancov
oslovil preto, lebo ide o volených občanov a zástupcov obce a vedel aj, že obec A. je stavebným

orgánom. List poslal len osobám uvedeným v ňom, nikomu inému. Nesúhlasil s tým, že žalobca ho
stotožňuje s anonymným listom. Napísal len druhý a tretí list v žalobe. Keď písal tieto listy, mal možnosť
vidieť aj projekt cesty, ktorý sa nachádzal na obci A. u vtedajšieho starostu. Jeho pozemky susedia s
danou cestou, avšak nebol ani účastníkom stavebného konania ani pri kolaudácii stavby.
Trval na tom, čo je uvedené v týchto dvoch listoch, a síce, že hoci je laik, cesta nebola urobená žalobcom
kvalitne a v súlade s projektom. PPA bola na kontrole uvedenej cesty začiatkom januára 2012, kedy bolo

zhruba pol metra snehu. Keď písal listy vedel, že uvedenú cestu robí žalobca ako stavebná firma. Podľa
neho je celá cesta urobená nekvalitne, nielen prvá časť cesty. Cesta teraz je pritom už polorozpadnutá,
čo by nebolo možné, ak by ju urobili podľa projektu.

Na otázku právneho zástupcu žalobcu, na základe čoho napísal v liste z 9.9.2011, že cesta je postavená

na blate žalovaný uviedol, že vie ako občan A., že je tam ílovitá pôda a z tejto ílovitej hliny sa robila
táto cesta, resp. na tejto ílovitej hline sa robila táto cesta. To znamená materiál z bane to je íl s
kameňmi sa použil na výstavbu cesty. Zároveň vo vzťahu k tvrdeniam v liste, že nie je dodržaná
žiadna za naprojektovaných činností a ani samotná skladba cesty uviedol, že myslel tým aj to, že podľa
projektu napríklad tam mali byť tri vrstvy kameňa, oni tam nie sú, teda tam nebolo dostatočné množstvo

materiálnu a podobne. Mali tam byť aj zhutnené vrstvy kameňa, čo dodržané nebolo. Vo vzťahu k
tvrdeniam o nehospodárnom nakladaní s prostriedkami Európskej únie poukazoval na predložené
fotografie a čo sa týka tvrdenia o tom, že nebol zabezpečený vývoz zeminy, tak vie, že žalobca mal
po dohode s obecným úradom určiť skládky odpadu, čo však nebolo urobené. Tieto informácie mal
od starostu, preto to uviedol aj v liste. Tvrdil, že mohli byť vyfakturované všetky materiály, aj tie, ktoré

sa reálne do cesty nedostali, resp. neboli zapracované. Nemal o tom priamu vedomosť, sú to len jeho
domnienky.

Z vyjadrenia obce A. zo dňa 8.7.2015 (čl.211 spisu) vyplýva, že žalovaný nebol účastníkom stavebného
konania, pretože nie je vlastníkom susedného pozemku a jeho práva nie sú stavebným povolením

dotknuté.

Počas konania súd zistil, že sa vedie trestné konanie a súd si z neho vyžiadal znalecké posudky a
záverečné uznesenie. Tieto boli zaslané účastníkom. Žalovaný so znaleckými posudkami súhlasil a
poukazoval na nich a naopak žalobca so znaleckými posudkami nesúhlasil.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX (nový znalecký posudok, pretože znalecký pozusok č. XXX/XXXX
bol znalcovi vrátený na doplnenie, čl. 216 spisu) vypracovaného Ing. H. A. pre účely trestného stíhania
pre zločin subvenčného podvodu a zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
Č.W.: Q.-XXX/NKA-Q.-W.-XXXX vyplýva, že sondy na zistenie hrúbok a položenia geotextílie boli

vykonané každých 200 m, v strede vozovky po celom úseku. Znalec uviedol, že hrúbky jednotlivých
vrstiev sa nedá jednoznačne určiť, avšak štrkopiesok o hrúbke 20 cm nikde nezistil. Štrkopiesok tam mal
byť podľa technickej správy. Lesná protipožiarna cesta v k.ú. A. zodpovedá rozsahu stavebných prác
a dodávok podľa projektu bol naplnená, čo sa týka dĺžky cesty. Po premeraní šírkového usporiadania
cesty podľa technickej správy nebol rozsah splnený na celom úseku. Po vykopaní sond na uvedenom

úsekubolozistené,ževrstvyniesúpodľatechnickejsprávy.Štrkopiesoknebolpoložený,geotextíliabola
položená okrem úseku km 0,650 až 1,050. Podľa sond nebol vykonaný podsyp štrkopiesku o hrúbke
200 mm, pričom sondy boli vykopané 200 m od seba po celej trase. Znalec prehliadkou nezistil naviac
práce, za ktoré by mala forma V. účtovať navyše oproti prácam podľa projektu a prácam, ktoré boli
vyfakturované vo faktúrach. Rozsah vykonaných prác by bolo možné upresniť porovnaním vážnych

lístkov z lomu, ktoré archivuje kameňolom s vážnymi lístkami, ktoré vie predložiť dodávateľská firma. Po
zistení skutočného množstva jednotlivých frakcií je možné objemovými hmotnosťami jednotlivých frakcií
vypočítať, aká je priemerná hrúbka daného materiálnu na vybudovanú plochu cesty. Frakcie uvádzanév projektovej dokumentácii nie sú dodržané. Podklad zo štrkopiesku nebol vykonaný nikde, položka 20
v zmysle faktúry č. XXXXX nebola naplnená, nerobil sa asfaltový postrek.

Z uznesenia Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej
jednotky, expozitúra Východ Košice zo dňa 22.6.2015 Č.: Q.-XXX/NKA-Q.-W.-XXXX vyplýva, že trestné
stíhanie, ktoré bolo začaté pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona a pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa §
261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona bolo zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na

postúpenieveci. OČTKvuzneseníuviedol,žeskutočnesanerobilosícepodložielôžkocestyzkameňov
podľa zloženia a vo frakciách, ako to bolo stanovené v projekte cesty, avšak z výsluchov vyplynulo,
že projektantka dala žalobcovi ako zhotoviteľovi súhlas použiť na podložie - lôžko cesty iný materiál -
kamene z miestnych zdrojov.

Z vyjadrenia Pozemkového spoločenstva - Y. A. zo dňa 24.8.2015 vyplýva, že cestu urbariát realizoval

v rokoch 2008-2011 výlučne ako protipožiarnu cestu. Po čas realizácie boli podané tri žiadosti o platbu
podľa požiadaviek ministerstva pôdohospodárstva, a pred každým podaním žiadosti o platbu bola zo
strany ministerstva, PPA Prešov uskutočnená kontrola na zrealizované práce. Ani pri jednej kontrole
neboli zistené nedostatky. Kontrolu výstavby cesty pravidelne kontroloval zodpovedný stavebný dozor
aj zodpovedný projektant stavby. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané bez problémov s konštatovaním,

že stavba je zrealizovaná v zmysle projektovej a rozpočtovej dokumentácie bez závad a bol daný súhlas
na užívanie tejto cesty. Od odovzdania stavby urbariát neuplatňoval voči zhotoviteľovi žiadne reklamácie
na tejto stavbe. Práve žalovaný však túto cestu užíval bez súhlasu urbariátu, neoprávnene. V zimných
mesiacoch žalovaný požiadal Pozemkové spoločenstvo A. o sprejazdnenie cesty . odhrňovanie snehu,
pričom túto činnosť zabezpečoval znovu bez súhlasu urbariátu výlučne pre vlastné účely. Činnosť bola

zabezpečená neodborným spôsobom, čím došlo k narušeniu vrchnej vrstvy cesty. Aj napriek tomu
zhotoviteľ stavby trikrát v jarných mesiacoch túto cestu opravoval na ich požiadanie bezplatne.

Na pojednávaní dňa 13.10.2015 žalobca poukazoval na záver znaleckého posudku, kde je uvedené,
že priepusty boli v poriadku, priekopy boli zanesené. Povrch cesty je dobrý, rovinatosť vyhovujúce a od

vykonaných prác uplynuli trik roky a zistil len lokálne poruchy. Z tohto záveru je zrejmé, že cesta bola
zhotovená v poriadku. Čo sa týka štrku uviedol, že bola zmena štrku ale po odsúhlasení s projektantom
a všetkými zúčastnenými stranami na tejto stavbe. To, čo udáva žalovaný a čo udával aj znalec nie je
pravda. Postrek bol projektovaný aj vykonaný penetračný s jednou vrstvou na m2, pričom sa mohol
použiť 2,5 dcl penetračného postreku, avšak zistili, že pri použití tohto množstva by sa urobilo len pol

cesty a dokonca na vlastné náklady požiadali o druhú cisternu, aby sa spenetrovala pri tom množstve
celá cesta po celej dĺžke. Rovnako z výpovede projektantky vyplýva, že dala súhlas na zmenu štrku,
konkrétne tam bol predpísaný riečny štrk, avšak následne sa tam našiel lom, kde bol iný štrk, k čomu
dala projektantka súhlas. Nikdy by sa neodvážili zameniť samy od seba materiál podľa projektovej
dokumentácie.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na tomto pojednávaní uviedol, že predmetom tohto
konania je niečo iné ako bolo predmetom trestného konania, z dokladov zaslaných z NAKA je jasne
uvedené, že znalecké posudky boli vypracované na základe pokynu vyšetrovateľa potom, ako bol
vypočutý znalec po prvom znaleckom posudku. Žalovaný ako občan A. má právo dožadovať sa

prešetrenia niektorých záležitostí, ktoré sa mu nepozdávali a ide o nakladanie s prostriedkami Európskej
únii. Právne významná je i skutočnosť, že predmetné dva listy, ku ktorým sa žalovaným priznáva
tak tieto neboli adresované verejnosti, ale len dotknutým kompetentným orgánom. Žalovaný sa teda
obrátil len na kompetentné orgány, ktoré mali v kompetencii posudzovať tieto jeho sťažnosti, resp.
žiadosti. Znalec dal za pravdu niektorým tvrdeniam žalovaného, aj napriek tomu, že žalovaný je úplným

laikom. Znaleckými posudkami tak bola konštatovaná materiálna skutková pravda v tvrdení žalovaného.
Skutočnosť, že policajný orgán konštatoval, že nedošlo k trestnému činu, nemá za následok to, že
žalovaný automaticky má byť uznaný, že poškodil dobrú povesť žalobcu. Poukazoval na uznesenie
vyšetrovateľa, kde vyšetrovateľ konštatuje, že nie je daná trestnoprávna zodpovednosť nemusí mať za
následok, že je vylúčená občianskoprávna zodpovednosť, kde píše, že išlo by o nekvalitne vykonané

práce, na čo slúži reklamácia.Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 19b odsek 2 Občianskeho zákonníka, Pri neoprávnenom použití názvu právnickej
osobysamožnodomáhaťnasúde,abysaneoprávnenýužívateľzdržaljehoužívaniaaodstránilzávadný
stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 19b odsek 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený
zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

Právnympredpokladomposkytnutiaochranydobrejpovestiprávnickejosobyvzmyslevyššieuvedených
zákonných ustanovení je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť,
že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Do práva na ochranu pred

neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b odsek 3 Občianskeho
zákonníka možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež neprimeranými hodnotiacimi
úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba
akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter,
t.j. tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Zásah musí

znamenať zmenu súčasného stavu k horšiemu, to znamená zmenu dobrej povesti k horšej.

Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na
objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu. Medzi
prostriedky súdnej ochrany proti takému zásahu patrí aj návrh, aby súd priznal postihnutému primerané

zadosťučinenie.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal ochrany pre neoprávneným zásahom do jeho dobrej povesti, pričom
tento neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcu mal byť spôsobený tvrdeniami uverejnenými v liste z
augusta 2011, v liste žalovaného zo dňa 9.9.2011 a v liste žalovaného zo dňa 4.10.2011. Súd vo vzťahu

k žalobcom predloženému listu z augusta 2011 uvádza, že tento nie je žalovaným podpísaný, pričom
žalovaný sa od napísania tohto listu dištancoval, a žalobca počas celého konania nepreukázal, že tento
list napísal žalovaný, a rovnako tak ani z listu zo dňa 4.10.2011 nevyplýva, žeby list z augusta 2011 bol
napísaný žalovaným tak ako to žalobca tvrdil v žalobe.
V zmysle uvedeného sa preto súd zaoberal len skutkovými tvrdeniami žalovaného vyslovenými v listoch

zo dňa 9.9.2011 a 4.10.2011.

Žalovaný v liste zo dňa 9.9.2010 uvádza, že cesta je postavená na blate, z vápenca s prachom a všetko
to zakrýva asfaltový postrek a drobný kameň. Vyslovil, že nie je dodržaná žiadna za naprojektovaných
činností a nie je dodržaná ani samotná skladba cesty, pričom sa nebude nakladať s peniazmi európskej

únie. Žalovaný v liste zo dňa 4.10.2011 uvádza, že neboli dosiahnuté ciele, ktoré mali byť projektom
splnené, samotný stavebný projekt nebol správne realizovaný. Do cesty neboli dané správne štruktúry
materiálov, vývoz zeminy nebol zabezpečený, nie je správne urobené odvodnenie cesty, nie je dodržaná
hrúbka cesty. Zároveň vyslovil predpoklad, že fakturáciou nedodaných materiálov a neodvedených
výkonov boli zneužité finančné prostriedky z EÚ. Pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu bolo

nevyhnutné zaoberať sa tým, či skutkové tvrdenia žalovaného v týchto listoch vychádzajú z pravdivých
alebo nepravdivých zistení.

Súd žalobu zamietol z troch samostatných dôvodov.
Prvým je, že posledné dve listy napísal žalovaný ako občan obce Habura, kde sa takáto líniová stavba -

cesta budovala, pričom išla a ide popred jeho dom - chatu. Žalovaný mal teda možnosť sledovať priebeh
stavby cesty. Ako občan mal preto právo písať sťažnosti, podania a iné listiny na dotknuté právnické
a fyzické osoby a tými samozrejme sú zhotoviteľ - žalobca, objednávateľ a jeho orgány - pozemkové
spoločenstvo A., stavebný úrad - obec a jej orgány, PPP, Ministerstvo, PPA a ďalšie v listoch uvedené
inštitúcie, ktoré boli buď kontrolnými alebo finančnými orgánmi. Listy neboli zverejňované a zasielané

žalovaným iným osobám, ale len dotknutým subjektom. V súlade s judikatúrou toto konanie nemôže
porušiť práva na ochranu osobnosti.Druhým dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žalovaný preukázal oprávnenosť svojich
tvrdení. Ako laik popísal v dvoch listoch nedostatky, tak ako ich videl a objektívne jeho pozorovania a
tvrdenia potvrdili znalecké posudky robené v trestnom konaní, kde boli konštatované v podstate tie isté

nedostatky.
Na veci nič nemení, že trestnom konaní nakoniec nikto nebol obvinený, pretože podmienky trestnej
zodpovednosti sú iné ako civilnej a sú oveľa prísnejšie, kedže ide o podstatný zásah do práv fyzickej
osoby.

Tretím dôvodom je , že žalobca neuniesol do skončenia dokazovania svoju dôkaznú povinnosť a
nepreukázal, že by uvedené zásahy mohli viesť a viedli k zníženiu jeho dobrej povesti ako právnickej
osoby. Okrem svojich tvrdení v žalobe a na pojednávaní, do skončenia dokazovania nedoložil v konaní
o tom žiadne dôkazy.

Súd pri tomto závere vychádzal zo znaleckého posudku č. 105/2015 vypracovaného znalcom Ing. H.

A. pre účely trestného konania, z ktorého je zrejmé, že jednotlivé vrstvy - podložie - lôžko cesty nie sú
podľa projektu, technickej správy. Taktiež podsyp zo štrkopiesku o hrúbke 200 mm nebol vykonaný podľa
projektu a podobne. Znalec pritom robil na mieste samom sondy, ktoré boli každých 200 m od seba po
celej trase. Rovnako tak geotextília nebola položená na celom úseku, lebo jednoznačne chýbala na km
0,650 až 1,050. Nerobil sa ani asfaltový postrek v súlade s projektom a podklad zo štrkopiesku nebol

vykonaný nikde.

Žalovaný nie je odborníkom z oblasti stavebníctva, a preto vyslovil v predmetných listoch svoj
laický názor, ktorý však vychádzal z pravdivého základu, keďže skutočne nebol vykonaný podsyp zo
štrkopiesku,ktorýtammalbyťpodľatechnickejsprávy,rovnakotakzhotovenievrstvyzgeotextílienebolo

na úseku km 0,650 až 1,050, čím je pravdou tvrdenie žalovaného o tom, že stavebný projekt nebol
správne realizovaný, ako i tvrdenie o použitých štruktúrach materiálov.
Žalovaný je občanom obce A., pričom je samozrejmé, že sa zaujíma o dianie v obci vrátane stavby
protipožiarnej cesty, pričom listy žalovaného neboli adresované širokej verejnosti, ale boli adresované
dotknutým kompetentným orgánom, a to členom Y. A., poslancom obecného zastupiteľstva obce A.,

obci A. ako stavebnému úradu, krajskému stavebnému úradu v Prešove, Slovenskej stavebnej inšpekcii,
OLAF Európskej komisii, Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Pôdohospodárskej
platobnej agentúre. Vzhľadom k tomu, že listy neboli adresované širokej verejnosti, táto ich ani nemohla
vnímať negatívne ako to tvrdil žalobca v žalobe.

Zároveň i čo sa týka argumentácie žalobcu, že v dôsledku tvrdení žalovaného v predmetných listoch
došlo k zníženiu jeho dobrej povesti, čo sa prejavilo tým, že v období rokov 2012-2015 prišiel o zákazky
za vyše 5 miliónov eur žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepreukázal teda, žeby nezískanie
zákazok priamo súviselo len s tvrdeniami žalovaného uvedených v predmetných listoch. Nezískanie
zákazok mohlo byť spôsobené aj mnohými inými faktormi, pričom akási časová súvislosť s predmetnými

listami v tomto smere nestačí. Žalobca tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázal do skončenia dokazovania
a neuniesol svoje dôkazné bremeno, čo je taktiež samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby.

V zmysle uvedeného tak skutkové tvrdenia žalovaného v liste zo dňa 9.9.2011 a zo dňa 4.10.2011 sa
ukázali v podstate ako pravdivé, a tieto preto nemôžu predstavovať neoprávnený zásah do práva na

dobrú povesť žalobcu.

Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v
celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že o trovách konania rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.