Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210202310
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4210202310.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s. „v likvidácii", so sídlom Bratislava,
Bottova 7, IČO: 17 324 220, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti povinnej: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V.
XX/XX, zastúpená JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 14,
o vymoženie pohľadávky vo výške 1.535,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 16. decembra 2013, č. k. 10Er/158/2010-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, exekúciu pod sp.
zn. 10Er/158/2010 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad Bratislava, 29.
augusta 2, pod EX 345/2010 vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku ponechal osobitnému uzneseniu. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 103 OSP, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení
účinnom do 31.12.2014), § 39, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z.z., § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 57
ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej aj "Exekučný poriadok"), ako aj zisteným skutkovým stavom. Konštatoval, že exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. 1207059 zo dňa 05.12.2008. S poukazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa

18.01.2012 preskúmal Zmluvu o úvere č. 01016136 zo dňa 28.08.2006, ako aj predložené obchodné
podmienky úverových produktov, kde v bode 5.38 sa nachádzalo znenie rozhodcovskej doložky.
Dospel pritom k záveru, že v danom prípade nemožno formuláciu rozhodcovskej doložky považovať
za platnú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožnila spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka
neplatná. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto

doložky, na ktoré by povinná ako spotrebiteľ, bola zvlášť upozornená, ktoré by bolo s povinnou zvlášť
dojednané, ona by bola s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila by svoj súhlas podpisom.Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu prvého stupňa, považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.

Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe toho dospel k záveru, že ak v určitej
veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani spôsobilým
exekučným titulom. Preto súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa zrušiť. Dôvodil tým, že cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie

platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Podľa názoru oprávneného v danom prípade

nenastala ani jedna zo skutočností uvedená v § 45 ods. 1 zákona rozhodcovskom konaní, rozhodcovský
rozsudok bol vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedošlo k vymáhaniu plnenia,
ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia boli v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom, o čom svedčí
aj poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi riadne vydané.

Povinná vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že súd prvého stupňa pri vykonaní
a hodnotení dôkazov postupoval správne a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Stotožnila
sa so stanoviskom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebolo možné považovať formuláciu
rozhodcovskej doložky za platnú rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovskú doložku nemala možnosť

špecificky dojednať s dodávateľom, t.j. oprávneným, predovšetkým z dôvodu jej splynutia s ostatnými
štandardnými podmienkami zmluvy. Dodávateľ s ňou pritom neprejednal a nedohodol individuálne
podmienky rozhodcovskej doložky. Vyjadrila tiež súhlas s názorom súdu prvého stupňa, že jej podpis
na úverovej zmluve nemožno považovať aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Na základe
uvedeného žiadala, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Záverom si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia za
dva úkony právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 142,74 eura a dva režijné
paušály vo výške 16,08 eura.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu

vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
oprávneného (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa

§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 27.01.2010, doručeným súdnemu
exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, 29. augusta č. 2, o
vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 1.535,09 eura s príslušenstvom. Exekučným

titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. 1207059 zo dňa 05.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 12.01.2009 a vykonateľnosť dňa 16.01.2009. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa
25.02.2010 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere zo dňa 28.08.2006. Na výzvu súdu prvého

stupňa doručil oprávnený dňa 26.03.2010 Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie
platobnej karty (verzia 4/2006). Súd prvého stupňa poveril dňa 15.11.2010 súdneho exekútora JUDr.
Kamila Líšku vykonaním exekúcie. Na základe ďalšej výzvy súdu prvého stupňa predložil oprávnenýdňa 01.10.2013 zmluvu o úvere zo dňa 28.08.2006 spolu s Obchodné podmienky úverových produktov
(verzia 2/2006). Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s
odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k
1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.
decembra 2014 , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zároveň zastavil, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v

podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)

neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej
ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Taktiež § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 umožňuje súdu i bez návrhu exekučné
konanie zastaviť. Prekážku k takémuto postupu netvorí ani prípadná okolnosť, že súd poveril exekútora

vykonaním exekúcie, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku veci
rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 OSP, keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol
dôvody zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní
poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi totiž nezbavuje súd
povinnosti zastaviť exekúciu pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania,

keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade
so zákonom.Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so
zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu

takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.