Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1042/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113232551
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113232551.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa X. P., nar. XX. T.
XXXX, bytom P. nad O., P. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Alexejom Ivankom, so sídlom Nám.
osloboditeľov 73, 071 01 Michalovce, proti odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v
konaní o zaplatenie náhrady škody o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 10C/413/2013-62 zo 16. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd návrh na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím
súdu o vzatí do väzby zamietol pre dôvodne vznesenú námietku premlčania odporcom. Účastníci sa
v konaní zhodli na tom, že nároky navrhovateľa je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, keďže navrhovateľ odvíja svoje nároky od uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica z
15. marca 2003 sp. zn. Tp/25/03, ktorým bol navrhovateľ vzatý do väzby od 13. 03. 2003. Navrhovateľ
uznal za dôvodnú obranu odporcu, že jeho nárok je premlčaný, ale námietku premlčania uplatnenú
odporcom považoval za vznesenú v rozpore s dobrými mravmi. Súd konštatoval, že dôvodné vznesenie
námietky premlčania nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Poznajúc rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
I. ÚS 718/11 i Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/459/2011 vyslovil záver, že posudzovanie námietky
premlčania z hľadiska dobrých mravov by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by bol navrhovateľ konaním
odporcu uvedený do situácie, za ktorej by návrh v rámci plynutia premlčacej doby nepodal. V súdenej
veci ale takýto stav tvrdený ani preukázaný nebol. Nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa, prípadne
jeho rezignácia na uplatnenie si nárokov na náhradu škody po odmietnutí uspokojenia nároku odporcom

v rámci jeho predbežného prerokovania nemôže viesť k záveru, že odporcom vznesená námietka
premlčania odporuje dobrým mravom.
Právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov s odôvodnením, že úspešný odporca
nežiadal priznať právo na náhradu trov konania.

Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním obaja účastníci.

Navrhovateľ proti rozhodnutiu súdu vo veci samej namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Trval na tom, že
námietka premlčania uplatnená odporcom je v rozpore s dobrými mravmi a jej akceptácia súdom je
voči navrhovateľovi neprimerane tvrdá, až šikanózna, lebo konaním odporcu boli vážnym spôsobom
porušené jeho základné práva. Trestné stíhanie, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom hlboko

zasiahlo do jeho súkromia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a rodiny. Zdôraznil, že opodstatnený
nárok navrhovateľa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pri predbežnom prerokovaní nárokuneuspokojilo bez uvedenia konkrétnych dôvodov. Rozhodnutie o neuspokojení nároku navrhovateľa z
02.02.2012 malo opätovne obrovský vplyv na psychický aj fyzický stav navrhovateľa, ktorý očakával
pozitívny výsledok predbežného prerokovania nároku, že bude konečne spravodlivo a v súlade so

zákonom odškodnený za tak výrazný zásah do jeho základných práv, akým bol výkon väzby. Na úhradu
trov obhajoby v trestnom konaní si musel navrhovateľ vziať pôžičku. Bol odkázaný na život na dlh.
Navrhovateľ bol vo výkone väzby po dobu 19 mesiacov a 12 dní. Na slobodu bol prepustený dňa 25.
októbra 2004. Väzba pre účely trestného konania predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody
jednotlivca, ktorú v článku 17 ods. 1 každému zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa

po celú dobu väzby nachádzal v jednej cele spolu s ďalšími štyri ľuďmi fajčiarmi, v dôsledku čoho
sa zdravotný stav navrhovateľa radikálne zhoršil a poznačilo to jeho zdravotný stav na celý život.
Nedôvodným trestným stíhaním pre trestný čin obchodovania s ľuďmi bola povesť navrhovateľa natoľko
poškodená, že jeho stretnutia s niektorými ľuďmi sú doteraz sprevádzané ignoráciou, odsudzovaním
a neúctou. Nepriznanie nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby by bolo neprimerane tvrdým
postihomvporovnanímsrozsahomacharakteromnavrhovateľomuplatňovanéhopráva.Navrholzmeniť

rozsudok okresného súdu a vyhovieť jeho návrhu v celom rozsahu.

Odvolanie odporcu smerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania. Za
nesprávny označil názor okresného súdu, že odporca si náhradu trov konania napriek úspechu v konaní
neuplatnil. Žiadosť o prisúdenie náhrady trov konania podal odporca spolu s vyjadrením vo veci samej

zo dňa 8. apríla 2014. Odporcovi vznikli v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred Okresným súdom
Banská Bystrica trovy cestovného vo výške 39,57 Eur. Žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške
39,57 Eur.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v čase, keď podával návrh na Okresný súd Banská Bystrica nebol zastúpený právnym
zástupcom. Zvolil si ho podľa doloženého plnomocenstva na č. l. 39 spisu až 19. mája 2014 v osobe

advokáta JUDr. Alexeja Ivanka. V pôvodnom návrhu na začatie konania na č. l. 1 až 4 spisu navrhovateľ
popísal skutkové okolnosti, od ktorých si odvodzuje svoj nárok a navrhol, aby Okresný súd Banská
Bystrica vydal rozsudok: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9 146,41 Eur ako paušálnu
peňažnú náhradu za každý mesiac strávený vo väzbe spolu za 19 mesiacov a 12 dní, náhradu trov
právneho zastupovania obhajcom JUDr. Ľubomírom Kaščákom v sume 2 904,37 Eur. Zároveň žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 17 000,- Eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku“. Okresný súd uznesením č. k. 10C/413/2013-8 zo 17. decembra 2013
vyzval navrhovateľa na odstránenie vád odvolania, za ktoré považoval nesprávne označenie odporcu
a žiadal od navrhovateľa špecifikáciu výšky náhradu škody a špecifikáciu náhrady nemajetkovej ujmy.
V písomnej reakcii na výzvu okresného súdu navrhovateľ ešte stále bez právneho zástupcu uviedol,

že sa v konaní domáha náhrady škody v sume 2 904,37 Eur ako náhrady trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní a v písomnom návrhu z 20. novembra 2011 uplatnené dva nároky 9 146,41
Eur ako paušálnu peňažnú náhradu za čas strávený vo väzbe a náhradu nemajetkovej ujmy v sume
17 000,- Eur spojil do jednej položky. V ten istý deň doručil navrhovateľ Okresnému súdu Banská
Bystrica aj úplné znenie návrhu na začatie konania (č. l. 15 až 18 spisu), ktorý sa opäť nielen čo do

výšky uplatnených nárokov, ale aj ich skutkového odôvodnenia líši od pôvodnej žaloby. Z oboch týchto
podaní je zrejmé, že okrem škody, ktorá vznikla navrhovateľovi vyplatením trov právneho zastupovania
obhajcovi v trestnom konaní si uplatňuje navrhovateľ aj náhradu nemajetkovej ujmy s tvrdením, že výkon
väzby negatívne ovplyvnil jeho život po zdravotnej, rodinnej i spoločnej stránke. V dôsledku väzby sa mu
rozpadlo manželstvo, stratil deti a priateľov, zamestnanie a znemožnilo mu to nájsť znovu uplatnenie v

spoločnostisnálepkouobchodníkasbielymmäsomatoajnapriektomu,žeboloslobodený.Navrhovateľ
svoje nároky podriadil v opravenom návrhu pod ustanovenie § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Za predmet konania podľa návrhu
navrhovateľa považoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17 000,- Eur, náhradu škody vo výške 9
146,41 Eur + 2 904,37 Eur aj odporca, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia na č. l. 28 až 30 spisu: „Žalobca

si žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody v sume 9 146,41 Eur ako paušálnej
náhrady za každý mesiac strávený vo väzbe spolu za 19 mesiacov a 12 dní, ďalej nárok na náhradu
nemajetkovejujmyvsume17000,-Eur,akoajnároknanáhradutrovkonaniavynaloženýchvsúvislostis
predmetným trestným konaním v sume 2 904,37 Eur“. Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadalso zmätočnými podaniami navrhovateľa ohľadne predmetu konania a neujasnil si aké nároky, na akom
skutkovom základe si navrhovateľ uplatňuje napriek tomu, že sám považoval návrh na začatie konania
z hľadiska uplatnených nárokov za nejasný. Na pojednávaní dňa 20. mája 2014 rozhodol o pripustení

zmeny návrhu len v časti označenia odporcu na Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava. Zrejme pod vplyvom vyjadrenia odporcu k návrhu, že ak si navrhovateľ uplatňuje nároky
od nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o vzatí do
väzby z 15. 03. 2003 pod sp. zn. Tp/25/2003, je potrebné jeho nároky podriadiť zákonu č. 58/1969 Zb.
a vzhľadom na jeho námietku premlčania sa uberalo konanie už len smerom k posúdeniu, či námietku

premlčania uplatňuje odporca dôvodne a či jej vznesenie vzhľadom na charakter uplatňovaných nárokov
nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Občiansky súdny poriadok v § 152 ods. 2 ukladá súdu rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Okresný
súd rozsudkom zo 16. júla 2014 nerozhodol o celej prejednávanej veci, absentuje rozhodnutie o nároku
na zaplatenie 17 000,- Eur uplatnenom návrhom na začatie konania doručenom okresnému súdu dňa

22. 11. 2013.

Z dôvodu neujasnenia si predmetu konania nemohol okresný súd rozhodnúť o návrhu navrhovateľa
správne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom účastníkov a okresného súdu, že podľa § 27 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné nároky navrhovateľa posúdiť podľa ustanovení zákona č. 58/1969

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, pretože zákon č. 514/2003 Z. z. sa aplikuje len na nároky na náhradu škody spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. Tento zákon
nadobudol účinnosť 1. júla 2004. Za nezákonné rozhodnutie, od ktorého si odvíja navrhovateľ nároky
označil navrhovateľ uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici z 15. marca 2003 o vzatí do väzby.

Zákon č. 58/1969 Zb. priamy nárok poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy pri zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe neupravoval. Táto skutočnosť má podstatný vplyv na
posúdenie námietky premlčania vznesenej odporcom, ktorý práve s odkazom na § 23 zákona č. 58/1969
Zb. namietal, že uplatnené právo je premlčané.

Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za
rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce
na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

V druhej hlave prvej časti zákon č. 58/1969 Zb. upravuje právo na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe, nie nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej držaním vo väzbe. Z
tohto dôvodu sa ustanovenie § 23 zákona č. 58/1969 Zb. o dĺžke jednoročnej premlčacej doby odo
dňa právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia môže vzťahovať len na tie nároky, ktoré vyplývajú z
druhej hlavy prvej časti zákona č. 58/1969 Zb. označené v pôvodnej žalobe ako náhrada trov právneho

zastupovania obhajcom JUDr. Ľubomírom Kaščákom v sume 2 904,37 Eur a paušálna peňažná náhrada
za každý mesiac strávený vo väzbe vo výške 9 146,41 Eur. Pre účely správneho posúdenia námietky
premlčania vznesenej odporcom bude musieť okresný súd dopytom na navrhovateľa (jeho právneho
zástupcu) zistiť, či si uplatňuje nárok za čas strávený vo väzbe vo výške 9 146,41 Eur spolu s nárokom na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17 000,- Eur alebo od niektorého nároku upustil a berie čiastočne

späť návrh.

I keď zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím o väzbe neumožňuje, nie je možné dospieť k názoru, že takýto nárok je v dôsledku
nezákonného rozhodnutia vydaného pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. vylúčený.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/177/2005 z 31. mája 2007
uverejnenéhovZbierkestanovískNSSRarozhodnutísúdovSR včíslevydania(zväzku)2,ročník2009,
na strane 27 pod poradovým (publikačným) číslom 13/2009 nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba
posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969

Zb. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí nevenuje osobitne dôvodnosti námietky premlčania vo
vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Z dôvodov jeho rozhodnutia nie je možné vôbec zistiť,
pod ktoré ustanovenia a ktorého zákona podriadil navrhovateľom uplatnené nároky, keď v prvých trochodsekoch odôvodnenia uvádza len názory účastníkov ako by mal súd nárok posúdiť. Chýba však právny
názor okresného súdu.

Pre účely ďalšieho efektívneho konania považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť svoj názor k tvrdeniu
navrhovateľa, že odporca uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim z druhej hlavy
prvejčastizákonač.58/1969Zb.vrozporesdobrýmimravmi.Okolnostiprípadunenasvedčujútakémuto
záveru. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa
a jeho rezignácia po odmietnutí uspokojenia nároku v rámci predbežného prerokovania nemôže viesť k

záverom o uplatnení námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Odporca v prípade navrhovateľa
žiadnym svojím konaním (ako vo veci posudzovanej Ústavným súdom Českej republiky pod sp. zn. I. ÚS
718/11)nezavinil,žezákonomustanovenúlehotunauplatnenienárokovnanáhraduškodypodľazákona
č. 58/1969 Zb. navrhovateľ zmeškal. Tento (správny) záver okresného súdu by sa podľa doterajšieho
obsahuspisumoholvzťahovaťlenkčiastkovémunárokunazaplatenienáhradyškodyvovýške2904,37
Eur z dôvodu, že doteraz nebolo ujasnené, čo žiadaná suma 9 146,41 Eur a 17 000,- Eur predstavujú.

V ďalšom konaní okresný súd potom ako navrhovateľ dostatočne zrozumiteľne vymedzí svoje nároky
na náhradu škodu a náhradu nemajetkovej ujmy vec opätovne prejedná a posúdi odporcom vznesenú
námietku premlčania vo vzťahu ku všetkým čiastkovým nárokom osobitne a svoje úvahy v dôvodoch
rozhodnutia podrobne rozvedie aj s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal.

Dôvodne odporca v odvolaní proti výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Odporca si náhradu trov konania uplatnil už v priebehu konania vo
vyjadrení k návrhu na č. l. 30 spisu.

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd opäť o trovách prvostupňového, aj odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.