Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/382/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213220654
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213220654.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci navrhovateľa z

rozhodcovského konania: Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, v
konaní zastúpený MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 3, Bratislava, v
mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák proti odporcovi z rozhodcovského konania:
I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, B., o návrhu odporcu z rozhodcovského konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný 19.1.2012 pod sp.zn. 3C/3534/2012 v celom
rozsahu.

Odporcovi z rozhodcovského konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ z rozhodcovského konania je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny
poplatok za návrh vo výške 331,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.9.2013 sa odporca z rozhodcovského konania domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012 sp. zn. 3C/3534/2012 a
odloženia jeho vykonateľnosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil

tým, že ako účastník konania pred rozhodcovským súdom popiera nárok Rapid life životná poisťovňa,
a.s. na peňažné plnenie, priznané navrhovateľovi rozhodcovského konania rozhodcovským súdom,
konajúcim na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola už v návrhu špecifikovanými rozhodnutiami
všeobecných súdov, z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, určená za
neplatnú.

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1Cdo 156/2011 z 11.12.2013 konštatoval, že žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku (porovnaj k tomu aj dôvodové správy k zákonom č. 218/1996
Z.z. a č. 448/2001 Z.z.). S poukazom na uvedené ako aj na to, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z
dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/ zákona, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (porovnaj § 43 ods. 1 zákona), javí sa byť opodstatneným,
aby sa pri označovaní postavenia účastníkov v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
nemodifikovalo (nemenilo) procesné postavenie účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom

rozhodcovskom konaní. Ako už súd uviedol, žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo svojej
podstate plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, avšak nič nemení na procesnom postavení účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom
konaní. Preto je potrebné označovať účastníkov konania podľa ich procesného postavenia v pôvodnom(rozhodcovskom) konaní, avšak s uvedením, kto z nich podal žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku (porovnaj m.m. V/1968 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, str. 49). Súd pokračuje v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s tými účastníkmi, ktorí boli (takto) ako účastníci označení v

rozhodcovskomkonaní.Okruhúčastníkovkonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudkujepretototožný
s okruhom účastníkov rozhodcovského konania, napriek tomu, že žalovaná z rozhodcovského konania
vo svojom žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti
označila za žalobcu seba a za žalovaného označila žalobcu z konania pred rozhodcovským súdom.
S poukazom na uvedené súd zachoval procesné označenie účastníkov z rozhodcovského konania aj

napriek tomu, že odporca z rozhodcovského konania označil za žalobcu seba.

Súd uznesením z 5.12.2013 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice sp. zn.: 3C/3534/2012 z 19.1.2012 až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Uvedené uznesenie napadol odvolaním navrhovateľ rozhodcovského konania a Krajský súd v
Nitre uznesením č.k. 7Co/608/2014-134 z 29.9.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľ rozhodcovského konania doručil súdu dňa 7.1.2014 svoje vyjadrenie k návrhu odporcu z
rozhodcovského konania v rozsahu 26 strán, ku ktorému pripojil aj 16 príloh.

Súd uznesením z 29.7.2014 návrh navrhovateľa rozhodcovského konania na prerušenie konania

zamietol.

Navrhovateľ rozhodcovského konania doručil súdu dňa 22.5.2015 vyjadrenie k návrhu, v ktorom
poukazoval na ustanovenie § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok, ďalej
len EP) v znení účinnom od 1.1.2015, podľa ktorého za tam uvedených podmienok prestáva

rozhodcovské rozhodnutie účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Podľa názoru navrhovateľa
rozhodcovského konania, v dôsledku aplikácie § 243d EP sa anuluje právoplatnosť rozhodcovského
rozsudku. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť, keď
v dôsledku právnej skutočnosti uvedenej v citovanom ustanovení EP sa aktuálne právne postavenie
účastníkov tohto konania nemôže zmeniť ani v dôsledku meritórneho rozhodnutia okresného súdu v

tomto konaní.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného odporcu z
rozhodcovskéhokonaniaavovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmitvoriacimi
obsah súdneho spisu.

Právny zástupca navrhovateľa rozhodcovského konania uviedol, že v danej veci sú jasné dôvody
na zamietnutie žaloby, keď po účinnosti novely EP odporca z rozhodcovského konania stratil záujem
na zrušení rozhodcovského rozsudku. Taktiež tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne
dohodnutá. Poistenie prebehlo prostredníctvom sprostredkovateľa a podľa oznámenia Rapid life a.s,,

každý zo sprostredkovateľov mal upozorniť klienta na rozhodcovskú doložku. Poukázal na rozhodnutie
ESĽP č. C-342/13, podľa ktorého v spotrebiteľskej zmluve rozhodcovská doložka nie je apriori
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, takouto je len za predpokladu, že jej cieľom je vylúčiť spotrebiteľa
z možnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutia rozhodcovského súdu, resp. podať žalobu.
Súčasne poukazoval aj na rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré zamietajú žaloby odporcov z

rozhodcovských konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, práve z dôvodu novely EP.

Súdvpriebehupojednávaniavovecidňa3.11.2015prítomným vsúlades§118ods.2O.s.p.oznámil,že
medzi účastníkmi konania nedošlo k zhode v súvislosti s tvrdením odporcu z rozhodcovského konania,
že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah, a že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej

doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná.

Právny zástupca navrhovateľa rozhodcovského konania po uvedenom oznámení navrhol doplniť
dokazovanie výsluchom zamestnanca navrhovateľa z rozhodcovského konania N.. L. O., ktorý síce
nebol prítomný pri uzatváraní poistnej zmluvy odporcu z rozhodcovského konania, ale vie uviesť prípady,

kedy klient nesúhlasil s rozhodcovskou doložkou.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 21.2.2010 uzavreli účastníci konania poistnú
zmluvu č. 4520390012 týkajúcu sa poistenia odporcu z rozhodcovského konania na poistnú dobu 49rokov, so začiatkom poistenia 22.2.2010 do dohodnutého konca postenia dňa 22.2.2059 s tým, že
poistné vo výške 13,95 eur bude platené mesačne.

Vzhľadom na obsah poistnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania je nesporné, že táto zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, pretože nebolo preukázané, že by odporca z rozhodcovského konania pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako tomu
bolo v prípade navrhovateľa rozhodcovského konania, ktorý má v predmete svojej činnosti poisťovaciu
činnosť. S poukazom na uvedené súd na danú právnu vec aplikoval popri ustanovení § 788 a nasl. OZ

aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ.

Podľa oznámenia navrhovateľa rozhodcovského konania z 30.6.2010 o zániku poistenia, na základe
žiadosti odporcu z rozhodcovského konania malo v danom prípade dôjsť k zániku poistenia v zmysle
§ 800 OZ dňa 22.8.2010 o 0.00 hod. Navrhovateľ rozhodcovského konania súčasne vyzval odporcu z
rozhodcovského konania uhradiť dlžné poistné vyčíslené sumou 20,10 eur do 14 dní.

Arbitrážny súd Košice na návrh navrhovateľa - Rapid life životná poisťovňa, a.s. - doručený
uvedenému súdu dňa 4.1.2012, vydal dňa 19.01.2012 bez pojednávania rozhodcovský rozsudok
pod sp. zn.3C/3534/2012, ktorým uložil I. T. ako odporcovi v rozhodcovskom konaní zaplatiť
navrhovateľovi do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 51,45 eur a

trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur na špecifikovaný účet navrhovateľa, alebo aby v
tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý uvedený rozhodcovský rozsudok vydal. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si podľa časti XVII. ods. 7a, resp. ods.
8 Všeobecných poistných podmienok (VPP) uplatnil v rozhodcovskom konaní voči odporcovi osobitnú
pohľadávku vzniknutú poisťovni voči poistníkovi podpisom poistnej zmluvy vo výške podľa vyplatenej

provízie sprostredkovateľovi poistenia.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na

návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.Podľa § 372w O.s.p. Spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa
začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy

príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015 Tuzemský rozhodcovský
rozsudokmôžebyťzrušenýpríslušnýmsúdomlennazákladežalobyúčastníkarozhodcovskéhokonania
podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 3 citovaného zákona Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na

návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 54b ods. 1 citovaného zákona Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred
1. januárom 2015.

Z fotokópie spisu Arbitrážneho súdu Košice 3C/3534/2012 mal súd preukázané, že odporcovi z
rozhodcovského konania bol žalobný návrh navrhovateľa Rapid life životná poisťovňa, a.s. spolu s
rozhodcovským rozsudkom doručený dňa 13.8.2013. Pokiaľ odporca z rozhodcovského konania doručil
súdu žalobu o zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku dňa 11.9.2013, doručil ju v lehote určenej
v § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.

Súd mal ďalej za preukázané, že na strane 13 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP)
v znení k 1.1.2010 pod označením Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4520390012
je v bode 3 riešená rozhodcovská doložka, keď podľa tam uvedeného textu poistník a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade

vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti, rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe

ktorej rozhodcovský súd v danom prípade konal a rozhodol, je platná. Navrhovateľ rozhodcovského
konania tvrdil, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná, keďže odporca
podpísal aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4520390012, ktoré odkazujú na XV.
časť VPP a tam upravené rozhodcovské konanie. Z fotokópie spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.
zn. 3C/3534/2012 vyplýva, že navrhovateľ rozhodcovského konania si uplatnil na rozhodcovskom

súde nároky v súvislosti s poistnou zmluvou č. 4520390012, avšak navrhovateľ k návrhu na začatie
rozhodcovského konania pripojil len stranu 12 VPP so záverečnými ustanoveniami v časti XVII VPP
a stranu 13 VPP s osobitným zmluvným dojednaním k poistnej zmluve č. 4520390012. Z uvedeného
vyplýva, že rozhodcovský súd v danej veci konal a rozhodol bez preukázania existencie rozhodcovskejzmluvy (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2009), teda bez preukázania
právomoci rozhodcovského súdu konať o žalobe navrhovateľa rozhodcovského konania, pričom v
odôvodnení rozsudku sp. zn. 3C/3534/2012 rozhodcovský súd poukazoval na časť XV predložených

poistných podmienok, ale nie na odsek 3 Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, na
ktorý poukazoval navrhovateľ rozhodcovského konania. Z fotokópie rozhodcovského spisu Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 3C/3534/2012 však vyplýva, že rozhodcovskému súdu v danej veci nebola vôbec
predložená časť XV VPP.

Navrhovateľ rozhodcovského konania argumentuje tým, že Osobitné zmluvné dojednania k poistnej
zmluve predstavujú samostatné zmluvné dojednanie obsahovo aj fakticky oddelené od VPP, samostatne
podpísané účastníkmi, čo má potvrdzovať individuálnosť dojednania tam uvedených ustanovení (teda
pre daný prípad významné ustanovenie odseku 3. o rozhodcovskej doložke). Potom v neprospech
navrhovateľa rozhodcovského konania treba konštatovať, že predmetná poistná zmluva odkazuje
len na všeobecné poistné podmienky (VPP), nie na Osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľ

rozhodcovského konania vyčleňuje z VPP, pričom však obsahom Osobitných zmluvných dojednaní
je odkaz na ustanovenie „XV. časti týchto VPP“, ktorého úplné znenie nie je v Osobitných zmluvných
dojednaniach uvedené. Potom nie je zrejmé na akom konkrétnom znení rozhodcovskej doložky sa
účastníci konania mali dohodnúť v Osobitných zmluvných dojednaniach. Z Osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, že v prípade ich nepodpísania žalobcom by mala stratiť platnosť tiež XV. časť

VPP týkajúca sa údajne rozhodcovského konania (podľa rozhodcovského rozsudku). Preto bez ohľadu
na to, či by odporca z rozhodcovského konania Osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho
povinnosťou údajne vyplývajúcou z XV. časti VPP bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Navyše,
podľa odseku 5 Osobitných zmluvných dojednaní „Poistník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie
jedného rovnopisu poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných

dojednaníkpoistnejzmluve.“Zatýmnasledujepodpisodporcuzrozhodcovskéhokonaniaakopoistníka.
Pritom v ľavom stĺpci textu VPP na strane 13 je uvedený obdobný text v znení „ „Poistník svojim
podpisom potvrdzuje prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto všeobecných poistných
podmienok.“ , za ktorým nasleduje podpis odporcu z rozhodcovského konania. Nie je zrejmé, prečo
mal poistník až dvomi podpismi na jednej strane vopred predtlačeného formulára potvrdiť prevzatie

jedného rovnopisu poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, pričom tieto podpisy poistníka
mali byť podľa navrhovateľa rozhodcovského konania aj vyjadrením vôle odporcu z rozhodcovského
konania podrobiť sa v prípade sporu zmluvných strán len rozhodcovskému konaniu. Nič to nemení na
skutočnosti,žeajOsobitnézmluvnédojednaniakpoistnejzmluvesúnavopredpredtlačenomformulári a
hoci nasledujú ako samostatne podpísaná časť za VPP, v podstate predstavujú zakomponovanú súčasť

formulárovej predtlače VPP, ktoré si spotrebiteľ (poistník) zjavne osobne nevyjednáva, spotrebiteľ
ich ovplyvniť nemôže. Poisťovňa (dodávateľ) poistníkovi predkladá k podpisu zmluvu vrátane VPP,
aj Osobitných zmluvných dojednaní, teda vrátane odseku 3. Osobitných zmluvných dojednaní -
rozhodcovskej doložky, ktorej úplné znenie (čo treba zdôrazniť) je obsahom iba VPP. Spôsob, akým
bola rozhodcovská doložka zjednávaná nasvedčuje tomu, že jeho výsledkom je neprijateľná zmluvná

podmienka podľa § 53 ods. 3 OZ, najmä keď odporca z rozhodcovského konania v čase uzatvárania
poistnej zmluvy nemal možnosť ovplyvniť obsah dojednaní a navrhovateľ rozhodcovského konania
nepreukázal ich individuálnosť. Z obsahu VPP a ani z obsahu a formulácie Osobitných zmluvných
dojednaní nevyplýva, že by už pri podpise zmluvy dával dodávateľ spotrebiteľovi (poistníkovi) na výber
„súhlas“, alebo „nesúhlas“ s XV. časťou VPP a 3. odsekom Osobitných zmluvných dojednaní. Také

zmluvné dojednanie, ktoré iba umožňuje „individuálne písomne odmietnuť“ ustanovenia časti XV.
VPP a zároveň odseku 3. Osobitných zmluvných dojednaní o rozhodcovskej doložke v lehote 30
dní od podpísania poistnej zmluvy (teda následne, čo taktiež spotrebiteľa jednoznačne znevýhodňuje
voči dodávateľovi) nesvedčí o individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná
podmienka je s poukazom na § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným

súdom nevyplývajú. Navrhovateľ rozhodcovského konania sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani prípadným poukazom na princíp „ ingnorantia
iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) a uplatnením jeho dôsledkov v neprospech
odporcu z rozhodcovského konania. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnychvzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu

princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov,neinformovanosťspotrebiteľa,resp.jehonedostatočnáinformovanosťmunemôžebyťnaujmu.
Navrhovateľrozhodcovskéhokonanianepreukázal,žebyodporcovizrozhodcovskéhokonania poskytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani navrhovateľom rozhodcovského konania uvádzaný záznam o

požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza
ibazmienkaomožnostivyužitiainštitúturozhodcovskéhokonaniabezakéhokoľvekobjasneniarozdielov
medzi rozhodcovským a
súdnym konaním. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobcovi neboli
poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní.

S poukazom na uvedené bol podľa súdu daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014,
ale aj podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2015 ,
najmä keď odporca z rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej doložky a navrhovateľ
rozhodcovského konania v súvislosti so svojim nárokom, o ktorom konal rozhodcovský súd pod sp.

zn. 3C/3534/2012 nepreukázal existenciu platnej rozhodcovskej zmluvy, pričom toto nepreukázal ani
konajúcemu rozhodcovskému súdu. Z uvedeného dôvodu súd napadnutý rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3534/2012 z 19.1.2012 zrušil, pričom z dôvodu hospodárnosti
konania nevykonal navrhovateľom rozhodcovského konania navrhnutý dôkaz výsluchom svedka N.. O..

Súd poznamenáva, že novela EP v znení účinnom od 1.1.2015 nie je dôvodom na zamietnutie návrhu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, najmä keď rozhodcovský rozsudok za splnenia podmienok
uvedených v § 243d ods. 1 EP prestáva účastníkov konania zaväzovať, avšak o uplatnenom nároku
navrhovateľarozhodcovskéhokonanianazaplateniepeňažnejpohľadávkyodporcomzrozhodcovského
konania je potrebné rozhodnúť tak, aby takéto rozhodnutie o peňažnom nároku bolo nielen právoplatné,

ale aj vykonateľné.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi z
rozhodcovského konania náhradu trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnil.

Vkonaníúspešnýodporcazrozhodcovskéhokonania, jeakospotrebiteľspoukazomna§4ods.2písm.
za/ oslobodený od platenia súdneho poplatku za návrh. Preto súd v súlade s § 2 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. zaviazal v konaní procesne neúspešného navrhovateľa z rozhodcovského konania na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ako

prílohy zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.