Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113228149
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113228149.5

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej
veci žalobcu P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, štátny občan SR, v konaní zast. Advokátskou
kanceláriou Krnáč s.r.o., so sídlom Horná 65A, Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanej U.Ľ.
L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., M. R. XXXX/XX, štátna občianka SR, v konaní zast. AK Lion Law
Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, pre zaplatenie 17 485,20 Eur

s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2 936,45 Eur, z toho sumu 1 049
Eur ako zaplatený súdny poplatok a sumu 1 887,45 Eur ako trovy právneho zastúpenia v lehote 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 17 485,20 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú spoločníkmi s
veľkosťami obchodných podielov po 50 % a zároveň konateľmi spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o.
v likvidácii, (ďalej len „spoločnosť“ ) so sídlom Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 054 143. Dňa 14.
11. 2006 žalobca a žalovaná ako konatelia a jediní spoločníci spoločnosti podpísali v mene spoločnosti

Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 7263620/SME/06/091 s F. Q..A.., (ďalej len „banka“) filiálka Zvolen,
v zmysle ktorej banka poskytla v prospech spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii úver,
pričom výške úverového limitu bola stanovená na sumu 500 000,-- Sk. V zmysle čl. IV bod 12 zmluvy, na
zabezpečenie záväzku spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky, zaplatiť úroky a bankové poplatky, ako aj na zabezpečenie ostatných peňažných záväzkov
spoločnosti vrátane záväzkov z porušenia tejto zmluvy, záväzkov pri predčasnej splatnosti a záväzkov z

odstúpenia od zmluvy sa spoločnosť zaviazala dať zábezpeku a poskytnúť iné zabezpečenie v prospech
banky a to v zmysle čl. IV bod 12.1. zmenkou a zaplatenie zmenky zaručili zmeneční ručitelia a to
žalobca a žalovaná. Dňa 14. 11. 2006 došlo medzi zaviazanými zo zmenky - 1/ spoločnosťou ako
vystaviteľom zmenky, 2/ žalovanou ako zmenečným ručiteľom I, 3/ žalobcom ako zmenečným ručiteľom
II a UniBankou ako veriteľom k podpisu Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 7263620A/
SME/06/091. V zmysle tejto uzavretej dohody žalovaná ako zmenečný ručiteľ I a žalobca ako zmenečný

ručiteľ II podpisom dohody každý za seba vyhlásil, že ak spoločnosť CORRECT INTERIER, s.r.o. ako
vystaviteľ zmenky nesplní ktorýkoľvek svoj záväzok, na ktorý sa vzťahuje táto dohoda a neuspokojí
pohľadávku veriteľa F., Q..A.., uspokojí veriteľa F., Q..A.. ako ručiteľ až do výšky zmenovej sumy podľa
dohody. Dňa 10. 02. 2007 bol v mene spoločnosti zo strany žalobcu, ako aj žalovanej ako konateľov
spoločnosti podpísaný k zmluve Dodatok č. 1, ktorým sa zvýšila výška úverového limitu na 750 000,-- Sk.
Spoločnosť ako vystaviteľ zmenky nesplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, v zmysle dodatku č.

1 a dohody a preto veriteľ UniCredit Bank Slovakia pristúpila k domáhaniu sa splnenia záväzku a listom
zo dňa 19. 05. 2008 oznámila vyplnenie blankozmenky. Spoločnosť predmetné oznámenie prevzala dňa13. 06. 2008, žalobca dňa 05. 06. 2008 a žalovaná dňa 23. 05. 2008. V zmysle tohto oznámenia sa celý
zostatok úveru stal splatným dňa 14. 11. 2007 a spoločnosť bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy spolu s
prísl., čo ku dňu 19. 05. 2008 predstavovalo sumu 878 832,38 Sk, z toho istina vo výške 774 870,58 Sk a

úroky z omeškania vo výške 103 961,80 Sk. Spoločnosť bola naďalej povinná platiť úroky z omeškania
vo výške 30 % zo sumy istiny až do zaplatenia. Zároveň banka v oznámení uviedla, že návratnosť úveru
bola zabezpečená vlastnou zmenkou vystavenou dňa 14. 11. 2006 spoločnosťou ako vystaviteľom a
avalovanou zmenkovým ručiteľom I: žalovanou a zmenkovým ručiteľom II: žalobcom, pričom banka ako
majiteľ blankozmenky bola oprávnená v prípade neplnenia úveru riadne a včas vyplniť chýbajúce údaje

v blankozmenke a to údaj o zmenkovej sume a údaj o splatnosti zmenky. Banka oznámila spoločnosti,
že v súlade s ustanoveniami dohody v dôsledku nezaplatenia úveru pristúpi k vyplneniu blankozmenky
jej vyplnením o údaj zmenkovej sumy v aktuálnej výške splatného zostatku úveru ku dňu splatnosti,
ktorým bude deň 11. 06. 2008. Zo strany banky bola doplnená zmenková suma vo výške 893 683,57
Sk, čo predstavuje 29 664,86 Eur. Spoločnosť už v tom čase nedisponovala finančnými prostriedkami
na úhradu dlžnej sumy a žalobca a žalovaná mali ako zmeneční ručitelia povinnosť plniť záväzky v

zmysle zmluvy v spojení s dodatkom č. 1 a dohodou z dôvodu, že prevzatím zmenečného ručenia sa
žalovaná, ako aj žalobca zaručili na zaplatenie zmenky rovnako ako zmenkový dlžník, t.j. spoločnosť.
Medzi žalobcom a žalovanou došlo k ústnej dohode o spoločnom vyplatení zmenkovej sumy vzhľadom k
tomu, že spoločnosť nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami a dlžná suma mala byť zaplatená
žalobcom a žalovanou spoločne a nerozdielne a vzhľadom na to, že ich výška vkladov do spoločnosti

bola rovnaká, t.j. 50 %, tak aj ich podiely na dlhu budú vo vzájomnom pomere rovnaké, čo znamenalo,
že žalobca zaplatí podiel 50 % a žalovaná taktiež podiel 50 %. Žalobca sa podľa svojich možností a
schopností snažil uhradiť bankou požadovanú sumu, pričom uskutočnil vklady v F. K. A. a to dňa 10.
02. 2009 vložil sumu vo výške 3 300 Eur, dňa 18. 06. 2009 sumu vo výške 3 000 Eur, dňa 30. 04. 2010
sumu 2 000 Eur, dňa 04. 06. 2010 sumu 10 000 Eur, dňa 12. 05. 2011 sumu 4 000 Eur a v hotovosti

uhradil F. K. A. čiastku vo výške 22 300 Eur. Nakoľko zo strany spoločnosti nedošlo k splneniu záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, banka podala návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Dňa
21. 12. 2011 tunajší súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým súd uložil spoločnosti ako žalovanej
1/, žalovanej 2/ a žalobcovi ako žalovanému 3/, aby do troch dní odo dňa doručenia zmenkového
platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatili F. K. A. ako veriteľovi zmenkovú sumu 7 364,86 Eur

spolu so 6 %-ným úrokom z omeškania ročne, zmenkovú odmenu vo výške 24,55 Eur a nahradili trovy
konania vo výške 443 Eur. Medzi žalobcom a bankou prebiehali rokovania a žalobca dňa 06. 10. 2011
zaplatil banke vkladom na účet sumu 100 Eur a dňa 20. 01. 2012 sumu vo výške 50 Eur. Následne dňa
26. 04. 2013 uhradil zostávajúcu dlžnú sumu vo výške 12 520,40 Eur pozostávajúcu z istiny (zostatok
zmenkovej sumy) 7 364,86 Eur, úroky (6 % zo zmenkovej sumy) 4 613,66 Eur, súdny poplatok 443 Eur a

odmenu zo zmenkovej sumy 98,88 Eur. Celý dlh bol tak voči UniCredit Bank Slovakia vyplatený dňa 26.
04. 2013. Žalobca tak uhradil z titulu ním a žalovanou uzavretej zmluvy spolu celkovú sumu vo výške 34
970,40 Eur a keďže žalobca a žalovaná boli zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť banke žalovanú
sumu a podiely žalobcu a žalovanej na dlhu predstavovali veľkosť po 50 %, žalobca vyzval žalovanú,
aby mu regresne plnila sumu zodpovedajúcu jej 50 %-nému podielu na celkovom dlhu, t.j. vo výške 17

485,20 Eur. Žalovaná k úhrade dlžnej čiastky nepristúpila. Žalobca sa tak domáha zaplatenia sumy 17
485,20 Eur z titulu regresného nároku, ako aj úrokov z omeškania a náhrady trov konania.

Tunajší súd vydal dňa 19. 11. 2013 pod č.k. 13Ro/369/2013-48 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 17 485,20 Eur s prísl. a na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala žalovaná voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že
výška sumy, aj právny dôvod žalobcu sú nedôvodné. So žalobcom boli jediní konatelia a jediní spoločníci
spoločnosti CORRECT INTERIER s.r.o. v likvidácii a tejto spoločnosti boli zo strany UniCredit Bank
Slovakia poskytnuté peňažné prostriedky zabezpečené zmenkou, pričom nikdy nedošlo k ústnej, ani

k inej dohode o spoločnom vyplatení zmenkovej sumy tak, ako je uvedené v návrhu. Od 22. 10.
2007 bola spoločnosť v likvidácii a likvidátor T.. Z. Š. konal v mene spoločnosti samostatne, pričom
táto spoločnosť zanikla a z obchodného registra bola vymazaná 16. 10. 2013. Banka si počas tohto
obdobia v rámci likvidácie neuplatnila pohľadávku voči spoločnosti, ktorá vyplývala z Dohody o vydaní
a vyplnení blankozmenky č. 7263620A/SME/06/091. Žalobca v tomto čase požiadal banku o navýšenie

osobného úveru, pričom banka navýšenie podmienila splatením pohľadávky voči spoločnosti, ktorej
bol žalobca jedným z konateľov. Žalobca zmenkovú sumu vkladal v hotovosti na účet banky v období
od 10. 02. 2009 do 12. 05. 2011, teda v období likvidácie spoločnosti. Podstatná časť zmenkovej
sumy vložená v hotovosti na účet banky žalobcom bola však vyplatená z vymožených pohľadávokpatriacich spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii. Navrhla predvolať likvidátora spoločnosti
CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii T.. Z. Š. ako svedka.

Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 05. 2014 uviedol, že žalovaná popiera
existenciu akejkoľvek ústnej dohody so žalobcom, predmetom ktorej by bol spôsob úhrady dlhu
spoločnosti voči banke. Ide len o subjektívne tvrdenie žalobcu, ktoré nie je podložené žiadnymi dôkazmi.
Žalobca tak nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť jeho regresného nároku voči
žalovanej.Takýtonárokniejemožnéodvodiťzpostaveniažalobcuažalovanejakobývalýchspoločníkov

spoločnosti, ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., t.j. Zmenkového a šekového zákona,
ktorý neupravuje právo zmenkového ručiteľa uplatňovať regresný nárok od spoluručiteľov. Žalobca
taktiež bližšie neuviedol, kedy mala podľa údajnej ústnej dohody nastať splatnosť záväzku žalovanej na
úhradu dlžnej sumy. Prvú platbu banke žalobca uskutočnil už 10. 02. 2009, t.j. medzi realizáciou tejto
platby a podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 10. 10. 2013 uplynuli viac ako 4 roky a
žalovaná má za to, že minimálne časť nároku žalobcu je premlčaná. V zmysle § 100 ods. 1 O.z. vzniesol

námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku. Podľa jej názoru, peňažné prostriedky, ktoré
žalobca použil na úhradu dlžnej sumy voči banke boli majetkom spoločnosti a nedošlo k úhrade záväzku
z jeho vlastných prostriedkov. K začatiu konkurzného konania došlo 11. 04. 2013, z čoho vyplýva, že
v čase uplatnenia nároku banky musela mať spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na úhradu
svojich záväzkov. V opačnom prípade bol likvidátor spoločnosti povinný podať už v tomto období návrh

na vyhlásenie konkurzu, k čomu však nedošlo. Je preto odôvodnený predpoklad, že pohľadávka voči
banke bola žalobcom uspokojená z finančných prostriedkov patriacich spoločnosti a preto žalobca nie
je oprávnený uplatňovať z tohto titulu akékoľvek nároky voči žalovanej. Navrhol žalobu zamietnuť a
uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 09. 04. 2015 uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení predložil
doklady o pôvode finančných prostriedkov, ktoré mali byť použité na uspokojenie pohľadávky veriteľa,
pričom k pôvodu finančných prostriedkov právny zástupca žalovanej uviedol, že pôvod peňažných
prostriedkov vo výške 3 300 Eur žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a uviedol, že išlo o jeho vlastné
úspory. Poskytnutie pôžičky vo výške 3 000 Eur od V. M., žalobca preukazuje čestným prehlásením

bez uvedenia dátumu a bez osvedčenia podpisu veriteľa a nemožno vylúčiť, že toto bolo vyhotovené
až dodatočne a účelovo pre potreby tohto konania. Čo sa týka sumy vo výške 2 000 Eur, žalobca túto
sumu zdokumentoval len v časti vo výške 1 614,52 Eur, časť vo výške 385,48 Eur má pochádza z
ním deklarovaných, ale bližšie nepreukázaných úspor. Suma 10 000 Eur mala byť žalobcom uhradená
z prostriedkov nachádzajúcich sa na jeho úverovom účte, ktoré žalobca získal na základe zmluvy

o úvere - pôžičky na bývanie, ktorú ako dlžník uzavrel dňa 02. 06. 2010 s Poštovou bankou, a.s.,
avšak z úverovej zmluvy vyplýva, že bankou poskytnuté peňažné prostriedky boli účelovo viazané na
rekonštrukciu v zmluve špecifikovanej nehnuteľnosti a preto žalobca nebol oprávnený použiť ich na
úhradu svojich záväzkov voči tretím subjektom. Čo sa týka čestného prehlásenia T.. T. V. o poskytnutí
pôžičky, toto bolo vyhotovené dňa 15. 12. 2014, t.j. viac než tri roky po dátume, kedy malo k poskytnutiu

pôžičky dôjsť a tento dokument vzbudzuje pochybnosť o tom, či nebol účelovo vytvorený pre účely
tohto súdneho konania. Suma 12 520,40 Eur, mala byť banke uhradená z finančných prostriedkov
manželky žalobcu, ktoré získala ako kúpnu cenu za predaj jej spoluvlastníckeho podielu k bytu a to na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24. 04. 2013. V prípade, že by boli tieto finančné prostriedky použité na
úhradu záväzkov spoločnosti, išlo by o finančné prostriedky manželky žalobcu a nie žalobcu. Žalobca by

nebol preto aktívne legitimovaný toto plnenie regresu vymáhať od žalovanej. Žalobca vôbec nepreukázal
pôvod peňažných prostriedkov, ktoré boli použité na úhradu sumy 100 Eur dňa 06. 10. 2011 a sumy
50 Eur dňa 20. 01. 2012. Má za to, že žalobca doposiaľ hodnoverne nepreukázal pôvod peňažných
prostriedkov, ktoré použil na úhradu svojho dlhu. Poukázal v tomto písomnom vyjadrení na § 32 ods.
3 zákona č. 191/1950 Zákon zmenkový a šekový, z ktorého vyplýva, že ak zaplatí zmenečný ručiteľ

zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe
zmenečne zaviazaní. Z tohto ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť existenciu regresného
nároku zmenkového ručiteľa voči zmenkovému spoluručiteľovi. Zmenkový ručiteľ tak nadobúda plnením
zmenky len nároky voči tomu, za koho sa zaručil, t.j. za dlžníka a voči osobám, ktoré boli priamo
zmenkovo zaviazané spoločnosti a za takúto osobu nemožno považovať žalovanú. Žalovaná bola

zmenkovo zaviazaná za plnenie dlhu spoločnosti len voči banke ako zmenkovému veriteľovi, teda
nie voči spoločnosti ako zmenkovému dlžníkovi. Je teda zrejmé, že hoci zmenkoví ručitelia sú vo
vzťahu ku zmenkovému veriteľovi solidárnymi dlžníkmi, tak vzhľadom na osobitnú úpravu obsiahnutú v
Zákone zmenkovom a šekovom, z tohto ich postavenia automaticky nevyplýva právo regresného postihuzmenkového ručiteľa voči svojmu spoluručiteľovi. Na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o solidárnych dlžníkoch, ako sa o to pokúša žalobca, ale len ustanovenia
Zákonazmenkovéhoašekového.Žalobcomuplatnenýnárokpovažujúnaďalejzanedôvodnýažalovaná

zotrváva na vznesenej námietke premlčania. Nie je dôvod, aby súd z hľadiska plynutia premlčacej doby
zohľadňoval súdne konanie, v ktorom si banka uplatňovala nárok na zaplatenie zmenkovej sumy voči
spoločnosti a účastníkom konania. Tento nárok nemožno stotožňovať s regresným nárokom žalobcu
uplatneným voči žalovanej a to či už z hľadiska ich právneho základu alebo účastníkov konania.
Toto súdne konanie preto nespôsobilo spočívanie premlčacej doby vo vzťahu k nároku uplatnenému

žalobcom. Poukázal aj na to, že v prípade aplikácie Občianskeho zákonníka by sa vzťah žalobcu a
žalovanej spravoval § 511 O.z. a žalobca by si svoj nárok mohol uplatniť najneskôr v čase, keď veriteľovi
uhradil viac než je výška na neho pripadajúcej časti dlhu. Žalobca mal od začiatku vedomosť o výške
pohľadávky banky, mohol určiť výšku na neho pripadajúcej časti dlhu a v prípade, ak sa domnieval, že
ním uskutočnené úhrady túto výšku presahujú, mal možnosť si svoj nárok z titulu regresného postihu
uplatniť voči žalovanej. Z prehľadu uskutočnených platieb vyplýva, že táto situácia nastala najneskôr

04. 06. 2010, t.j. viac než 4 roky pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd. Žalovaná
má za to, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu
trov konania.

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, taktiež na

dôvodoch v nej uvedených. Žalovaná prejavila ochotu spor vyriešiť mimosúdne s tým, že žalobcovi
predniesla návrh, že mu je ochotná uhradiť sumu 4 000 Eur v splátkach po 50 Eur mesačne, s
čím žalobca nesúhlasil. Žalobca navrhol, aby sa žalovaná zaviazala uhradiť sumu 8 000 Eur a to v
splátkach podľa finančných možností žalovanej. S tvrdeniami žalovanej prezentovanými vo vyjadrení, v
ktorých uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 3 Zmenkového a šekového zákona nemožno

žiadnym spôsobom vyvodiť existenciu regresného nároku zmenkového ručiteľa voči zmenkovému
spoluručiteľovi, nemožno podľa ich názoru súhlasiť. Majú za to, že žalobca ako avalista, teda zmenkový
ručiteľ zaplatil to, čo podľa zmenky mal zaplatiť a podľa čl. I § 32 ods. 3 Zmenkového a šekového
zákona, sám nadobudol práva zo zmenky a môže preto priamo vykonávať práva zo zmenky ako každý
iný majiteľ a môže vykonávať aj práva ďalšieho postihu podľa čl. I § 49 Zmenkového a šekového zákona.

Solidarita dlžníkov vyplýva priamo z čl. I § 47 Zmenkového a šekového zákona, ktoré ustanovenie
rieši vzťah medzi majiteľom zmenky a všetkými dlžníkmi zo zmenky. V prípade, ak niektorý dlžník, v
tomto prípade žalobca zmenku vyplatí, stáva sa sám majiteľom zmenky, teda veriteľom a opäť tí, ktorí
tomu zodpovedajú podľa čl. I § 49 Zmenkového šekového zákona, sú voči nemu v postavení dlžníkov
solidárni. V prípade, ak je v postavení avalistov vedľa seba viacero osôb, potom každý z nich je sám za

seba voči majiteľovi zmenky solidárnym dlžníkom. Pokiaľ jeden z vedľa seba stojacich dlžníkov zmenku
vyplatí majiteľovi a v tomto prípade žalobca ako jeden z avalistov vyplatil zmenku majiteľovi, t.j. banke,
získava preto práva zo zmenky podľa čl. I § 49 Zmenkového a šekového zákona. Toto ustanovenie
upravuje ďalší postih, to znamená, kto vyplatí zmenku, môže vymáhať od svojich predchodcov celú
čiastku, ktorú zaplatil, 6 %-ný úrok z tejto čiastky odo dňa, keď zaplatil, ako aj svoje náklady a odmenu

vypočítanú v súlade so Zmenkovým a šekovým zákonom. Z tejto úpravy vyplýva, že ten, kto zmenku
vyplatil, získava v postihu sám právo viesť ďalší postih proti tým, ktorí sú jeho predchodcovia, t.j. osoby,
ktoré sa na zmenke podpísali skôr, než postihovateľ. Pokiaľ ide o avalistov ako v tomto prípade, nezáleží
na tom, kedy sa skutočne na zmenke podpísali, ale za koho sa podpísali, ich poradie, poradie avalistov
je dané ich avalátom, t.j. za koho sa podpísali. V danom prípade za dlžníka spoločnosť CORRECT

INTERIER, s.r.o. Zo zmenky, ako aj z Dohody o vydaní a vyplnení blakozmenky zo dňa 14. 11. 2006 ako
zmenečný ručiteľ je v 1. rade označená žalovaná a zmenečný ručiteľ v 2. rade je označený žalobca. Z
dohodyovydaníavyplneníblankozmenkyvyplýva,ženazabezpečeniezáväzkuvystaviteľaakodlžníka,
pohľadávky veriteľa vystaviteľ, t.j. spoločnosť, vystavil zmenku podpísanú v dohode, ktorej zaplatenie je
na nej zaručené zmenenčným ručiteľom v 1. rade a zmenečným ručiteľom v 2. rade. Týmto vystaviteľ

určil poradie avalistov, ako avalistu v 1. rade žalovanú a avalistu v 2. rade žalobcu. Je preto nesporné,
že žalovaná je priamym predchodcom žalobcu podľa čl. I § 49 Zmenkového a šekového zákona a teda
žalobca ako súčasný majiteľ zmenky má právny nárok ďalšieho postihu voči žalovanej v prípade, ak
by spoločnosť, ktorá bola ďalším priamym dlžníkom existovala, tak aj voči tejto spoločnosti. Spoločnosť
a priamy dlžník zanikli a žalobcovi ostáva toto právo voči druhému priamemu dlžníkovi, t.j. žalovanej.

V zmysle zmenkového a šekového zákona, žalobca má právo požadovať od žalovanej celú čiastku,
ktorú zaplatil vrátane úrokov, nákladov a odmeny, ale vzhľadom na ústnu dohodu, ktorá bola medzi
nimi, žalobca si uplatnil vo vzťahu k žalovanej len 50 % z tejto sumy, ktorú zaplatil a to z toho dôvodu,
že žalobca so žalovanou boli dohodnutí, že všetky zisky a dlhy spoločnosti sa delia pomerom 50:50.Preto žalobca uplatňuje od žalovanej len polovicu zo zaplatenej sumy. Čo sa týka vznesenej námietky
premlčania,preukázalnačl.I§71Zmenkovéhoašekovéhozákona,podľaktoréhoustanovenídochádza
k prerušení premlčania za predpokladov vyplývajúcich zo zmenkového a šekového zákona. Prerušením

sa rozumejú všetky prípady, keď podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a O.s.p. premlčacia doba
ďalej nebeží alebo sa nekončí alebo kde sa začína premlčacia doba nová. Preto by mal súd zohľadniť
obdobie, kedy si veriteľ, t.j. banka uplatnila nárok voči dlžníkovi a to spoločnosti, ako aj voči účastníkom
tohto konania, pretože počas tohto konania neplynula a nemohla plynúť žalobcovi premlčacia doba na
uplatnenie nároku voči spoludlžníkovi. Čo sa týka preukázania nadobudnutia finančných prostriedkov,

z ktorých boli uhradené záväzky spoločnosti, poukázal na čestné prehlásenia, ktoré boli predložené a
navrhol, aby súd zvážil vypočuť tieto osoby, ktoré čestné prehlásenia podpísali, pretože tieto osoby môžu
jednoznačne preukázať, čo sa v čestných prehláseniach nachádza. Suma 12 000,-- Sk bola žalobcom
zaplatená z časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorú nadobudla manželka žalobcu dedením a žalobca
sa s manželkou dohodol na tom, že takto získané finančné prostriedky použije na úhradu záväzkov z
podnikania. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a mal za to, že v súdnom konaní žalobca

jednoznačne preukázal, že ako spoluručiteľ splnil záväzky za dlžníka spoločnosti CORRECT INTERIER,
s.r.o.,pričomspoluručiteľomv1.radebolažalovaná.SpoukazomnazákonnéustanoveniaZmenkového
a šekového zákona má za to, že žalovaná je zaviazaná rovnako ako dlžník spoločnosťou CORRECT
INTERIER, s.r.o., má teda postavenie priameho dlžníka a keďže žalobca ako spoluručiteľ v 2. druhom
radezmenkuvcelostivyplatil,nadobudolprávaztejtozmenky,stalsaveriteľapretojedôvodné,abyproti

spoluručiteľovi v 1. rade si uplatnil celú sumu, ktorú zaplatil vrátane príslušenstva, nakoľko so žalovanou
mali dohodu, že zisky, ako aj dlhy spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. si podelia v pomere 50:50.
Žalobca si uplatnil voči žalovanej 1/2 zo sumy, ktorú zaplatil. Navrhol v konečnom dôsledku, aby súd
zaviazal žalovanú k úhrade istiny vo výške 17 485,20 Eur, ako aj príslušenstva tak, ako to bolo uplatnené
v samotnom návrhu a zároveň, aby priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku z podanej žaloby a z trov právneho zastúpenia.

Žalobca v konaní uviedol, že na podanej žalobe trvá a pripojil sa k výpovedi svojho právneho zástupcu.
Finančné prostriedky na úhradu úveru v prospech banky boli použité z jeho súkromných finančných
prostriedkov, čo vie v konaní preukázať. Bol ochotný zohľadniť situáciu na strane žalovanej a uspokojil

by sa aj so zaplatením sumy 4 000 Eur, avšak nie v splátkach po 50 Eur mesačne, ale navrhol,
aby došlo k zaplateniu tejto sumy naraz, s čím žalovaná nesúhlasí. Ako príklad použitia finančných
prostriedkov uviedol, že jeho manželka zdedila finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti a tieto
finančné prostriedky sa použili na úhradu časti dlhu voči banke. Medzi ním a žalovanou došlo k
ústnej dohode o spoločnom vyplatení zmenkovej sumy, avšak nepamätal si, kedy to bolo a kde

to bolo, ale pravdepodobne v ich kancelárii. Žalobca nevedel súdu predniesť podrobnejší obsah
tejto dohody, pretože si to už nepamätá. V období, keď išla spoločnosť do likvidácie, spoločnosť
nemala žiadne finančné prostriedky v hotovosti a čo sa týka majetku, toto by vedel zodpovedať
likvidátor. Žalovanú pravidelne telefonicky vyzýval s tým, že finančné prostriedky treba zaplatiť, pričom
žalovaná poukazovala na tú skutočnosť, že nemá čo platiť, že nemá žiadny majetok. Žalobca nevedel

odpovedať, prečo valné zhromaždenie rozhodlo o likvidácii spoločnosti a nie o vyhlásení konkurzu.
Svoju pohľadávku si do konkurzu neprihlásil, pretože to bola súkromná pôžička a to tým, že sa vystavila
zmenka.

Právny zástupca žalovanej v konaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 16.

05. 2014, kedy poukázali na skutkový a právny stav. Žalobca uplatňuje nárok na základe ústnej
dohody, pričom ústna dohoda zo strany žalovanej nebola žiadnym spôsobom uzavretá. Poukázal na
tú skutočnosť, že na vzájomný vzťah ručiteľov zo zmenkového a šekového platobného rozkazu nie
je možné uplatňovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale je potrebné akceptovať aj
na vzájomný vzťah ručiteľov zo zmenky ako lex specialis Zákon zmenkový a šekový. Tento zákon

neuplatňuje vzájomný vzťah ručiteľov zo zmenky akýmkoľvek spôsobom a podľa názoru žalovanej to
neznamená automaticky, že je možné uplatňovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Čo
sa týka preukázania pôvodu peňazí jednotlivých splátok, najmä čo sa týka vlastníctva, žalovaná je
toho názoru, že časť týchto peňazí mohla pochádzať z vlastnej majetkovej podstaty spoločnosti a z
neprehľadnej a dlhotrvajúcej likvidácie. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nie je možné na daný

prípad aplikovať § 49 Zmenkového a šekového zákona, nakoľko žalovanú nemožno považovať za
predchodcu žalobcu tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcu a takýto výklad by bol v rozpore s
hierarchiou zmenkových záväzkov. Problematika regresného postihu medzi zmenkovými ručiteľmi je
komplexne upravená v § 32 ods. 3 Zmenkového a šekového zákona a teda bolo úmyslom zákonodarcuexplicitne upraviť možnosť regresných nárokov v tomto ustanovení. Keby bolo jeho úmyslom, aby
mal zmenkový ručiteľ možnosť postihovať svojho spoluručiteľa, nepochybne by to bolo jednoznačne
upravené v tomto ustanovení, čomu tak nie je. Mal za to, že regresný nárok žalobcu voči žalovanej zo

zmenkového ručenia nevznikol. Návrh žalobcu považoval za nedôvodný s tým, že žalobca nepreukázal
existenciu právneho titulu, z ktorého by vyplývala oprávnenosť ním uplatneného nároku, nepreukázal
existenciu ústnej dohody medzi ním a žalovanou a existenciu právneho predpisu, z ktorého by mu
vyplývala oprávnenosť jeho nároku. Navrhol žalobu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu
trov konania.

Žalovaná v konaní uviedla, že sa pripája k výpovedi svojho právneho zástupcu a zotrváva na jej
vyjadrení, že väčšina finančných prostriedkov, ktorú žalobca vyplatila, pochádzala z pohľadávok, ktoré
vymohol osobne buď žalobca alebo likvidátor firmy a následne tieto finančné prostriedky v hotovosti boli
použité na zaplatenie úveru. Ohodnotená bola hala, nachádzali sa tam stroje a nemá ani tušenia, za
akú sumu boli stroje predané. Hala bola v prenájme a finančné prostriedky boli v konečnom dôsledku

vymožené buď žalobcom alebo likvidátorom. Je presvedčená o tom, že finančné prostriedky, ktoré
žalobca použil na výplatu úveru, boli finančné prostriedky vymožené z pohľadávok spoločnosti.

Súd z fotokópie Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 7263620/SME/06/091 č. účtu: 7263620/1200 zo dňa
14. 11. 2006 zistil, že zmluvu uzavrela F. Q..A.., Š. X/A, K., T.: XX XXX XXX a spoločnosť CORRECT

INTERIER, s.r.o. so sídlom Stavebná 1, Banská Bystrica, IČO: 36 354 141, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úverového limitu 500 000,-- Sk, ktorý bolo možné čerpať dňa 14. 11. 2006 a deň konečnej
splatnosti bol stanovený na 14. 11. 2007. Za spoločnosť CORRECT INTERIER, s.r.o. zmluvu uzavreli
žalobca a žalovaná ako konatelia spoločnosti.

Súd z fotokópie Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 7263620A/SME/06/91 zo dňa 14. 11. 2006
zistil, že túto dohodu uzavreli ako vystaviteľ zmenky spoločnosť CORRECT INTERIER, s.r.o. so sídlom
Stavebná 1, Banská Bystrica, IČO: 36 054 143 a zmenečný ručiteľ 1/ žalovaná U. L., zmenečný ručiteľ
2/ žalobca P. K. a veriteľ F. Q..A.., Š. X/A, K., T.: XX XXX XXX. Z čl. II bod 2.1. tejto dohody vyplýva, že
veriteľ je účastníkom zmluvy o kontokorentnom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal v prospech

vystaviteľa ako dlžníka dočasne poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy a vystaviteľ sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, dojednané poplatky a náhrady na základe Zmluvy
o úvere uzavretej dňa 14. 11. 2006 č. 7263620/SME/06/091. Podľa bodu 2.2. tohto článku, vystaviteľ ako
dlžník sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky do sumy 500 000,-- Sk alebo pri zvýšení sumy úveru až do
1 000 000,-- Sk. V zmysle čl. III bod 3.5. sa touto dohodou žalobca a žalovaná ako zmeneční ručitelia 1/

a 2/ zaviazali, resp. vyhlásili, že ak vystaviteľ nesplní ktorýkoľvek svoj záväzok, na ktorý sa vzťahuje táto
dohoda a neuspokojí pohľadávku veriteľa, uspokojí veriteľa ako ručiteľ až do výšky zmenkovej sumy
podľa tejto dohody.

Súd z fotokópie Dodatku č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere č. 7263620/SME/06/091 zo dňa 10.

02. 2007 zistil, že zmluvu uzavreli F. Q..A.., Š.Á. X/A, K. a obchodná spoločnosť CORRECT INTERIER,
s.r.o., so sídlom Stavebná 1, Banská Bystrica a predmetom tejto zmluvy bola zmena úverového limitu
na sumu 750 000,-- Sk. Dodatok č. 1 za obchodnú spoločnosť CORRECT INTERIER, s.r.o. uzavreli
žalobca a žalovaná ako konatelia tejto spoločnosti.

SúdzfotokópieOznámeniaovyplneníblankozmenkyzodňa19.05.2008adresovanéhoUniCreditBank
Slovakia a.s. spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii zistil, že zostatok úveru zo Zmluvy
o kontokorentnom úvere č. 7263620/SME/06/091 zo dňa 14. 11. 2006 v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa
19. 02. 2007 sa stal splatným dňa 14. 11. 2007, pričom návratnosť úveru bola zabezpečená vlastnou
blankozmenkou vystavenou dňa 14. 11. 2006 vystaviteľom CORRECT INTERIER, s.r.o. a avalovanou

zmenkovým ručiteľom 1/ U. L. a zmenkovým ručiteľom 2/ P. K. v zmysle Dohody o vydaní a vyplnení
blankozmenky č. 7263620A/SME/06/091 zo dňa 14. 11. 2006.

Súd z fotokópie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 21. 12. 2011 vydaného tunajším súdom pod
č.k. 65Zm/39/2011-26 zistil, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný na návrh žalobcu UniCredit Bank

Slovakia a.s., Šancová 1/A, Bratislava proti žalovaným 1/ CORRECT INTERIER, s.r.o. v likvidácii, Prof.
Sáru 5, Banská Bystrica, 2/ U.W. L., nar. XX. XX. XXXX, 3/ P. K., nar. XX. XX. XXXX, ktorým bola
žalovaným 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne uložená povinnosť, aby do troch dní od doručenia tohto
zmenkového platobného rozkazu zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 7 364,86 Eur spolu so 6 %-nýmúrokom z jednotlivých súm, zmenkovú odmenu vo výške 24,55 Eur a nahradili žalobcovi trovy konania
vo výške 443 Eur. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22. 01. 2013.

Súd z fotokópie potvrdenia UniCredit Bank Slovakia a.s. zo dňa 15. 05. 2013 zistil, že banka vydala
potvrdenie o vyplatení pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky s tým, že pohľadávka bola v plnej výške
uhradená dňa 26. 04. 2013.

Súd z výpisu z účtu v UniCredit Bank Slovakia a.s. zo dňa 10. 02. 2009 zistil, že žalobca vložil na účet

UniCredit Bank Slovakia a.s. sumu 3 300 Eur dňa 18. 06. 2009, 3 000 Eur dňa 30. 04. 2010, 2 000
Eur dňa 04. 06. 2010, 10 000 Eur dňa 12. 05. 2011, 4 000 Eur a v hotovosti uhradil v UniCredit Bank
Slovakia a.s. čiastku 22 300 Eur, dňa 06. 10. 2011 zaplatil žalobca banke vkladom na účet sumu 100
Eur a dňa 20. 01. 2012 sumu 50 Eur.

Súd z fotokópie predžalobnej výzvy právneho zástupcu žalobcu adresovanej žalovanej zo dňa 13. 09.

2013 zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 17 485,20 Eur v lehote 3 dní od doručenia toho
listu.

Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že zásielka bola dňa 18. 09. 2013 uložená žalovanej na
pošte a následne vrátená právnemu zástupcovi žalobcu s oznamom „adresát zásielku v odbernej lehote

nevyzdvihol“.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona, záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za

ktorý sa zaručil je neplatný z iného dôvodu, než pre vadu formy.

Podľa § 32 ods. 3 citovaného zákona, ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky
proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na
nej zaručili, sú zaviazaní majiteľvi rukou spoločnou a nerozdielnou.

Podľa§47ods.2citovanéhozákona,majiteľmôžežiadaťplnenieod každéhoznichaleboodniekoľkých
z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku
a ju vyplatila.

Podľa § 47 ods. 4 citovaného zákona, uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej,

neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu
bol najprv nárok uplatnený.

Podľa § 49 citovaného zákona, kto vyplatí zmenku, môže vymáhať od svojich predchodcov 1. celú sumu,
ktorú zaplatil.

Podľa § 70 ods. 1 citovaného zákona, zmenečné nároky proti prijímateľovo zmenky sa premlčujú v troch
rokoch odo dňa zročnosti zmenky.

Podľa§71citovanéhozákona,prerušeniepremlčaniajeúčinnélenprotitomu,ukohonastalaskutočnosť

zakladajúca prerušenie.

Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca so
žalovanou boli jedinými spoločníkmi a konateľmi spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. so sídlom
Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 054 143. Žalobca, ako aj žalovaná do spoločnosti vložili vklad,

každý po 100 000,-- Sk. Dňa 14. 11. 2006 žalobca a žalovaná ako konatelia a jediní spoločníci tejto
spoločnosti podpísali Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 7263620/SME/06/091, na základe ktorej F.,
Q..A.., filiálka Zvolen poskytla spoločnosti úverový rámec na sumu 500 000,-- Sk a následne, na základe
Dodatku č. 1 zo dňa 19. 02. 2007 došlo k navýšeniu tohto úverového rámca na sumu 750 000,-- Sk.Dodatok č. 1 opätovne uzavreli žalobca a žalovaná ako jediní spoločností a konatelia spoločnosti. Na
zabezpečenie návratu požičaných finančných prostriedkov banka uzavrela so spoločnosťou CORRECT
INTERIER, s.r.o. a žalobcom ako zmenečným ručiteľom 2/ a žalovanou ako zmenečným ručiteľom

1/ Dohodu o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 7263620A/SME/06/091, pričom touto dohodou sa
žalobca a žalovaná zaviazali, že v prípade, ak ich spoločnosť neuspokojí pohľadávku veriteľa, uspokoja
pohľadávku veritelia až do výšky zmenkovej sumy žalobca a žalovaná ako zmenkoví ručitelia. Zo strany
spoločnosti CORRECT INTERIER, s.r.o. nedošlo k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov a
preto UniCredit Bank Slovakia a.s. podala dňa 09. 06. 2011 na tunajší súd návrh na vydanie zmenkového

platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 7 364,86 Eur s prísl. Tunajší súd vydal dňa 21. 12. 2011
zmenkový platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného 1/ a to spoločnosť CORRECT INTERIER,
s.r.o. v likvidácii, žalovanú 2/ U. L. a žalovaného 3/ P.E. K. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu 7 364,86 Eur s prísl., taktiež zmenkovú odmenu 24,55 Eur a náhradu trov konania
vo výške 443 Eur. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22. 01. 2013. Na základe
tohto zmenkového platobného rozkazu žalobca uhradil UniCredit Bank Slovakia a.s. postupnými vkladmi

celkovú sumu vo výške 34 970,40 Eur. Z tohto dôvodu sa žalobca ako ručiteľ 2/ voči žalovanej domáha
zaplatenia 1/2 z tejto sumy vo výške 17 485,20 Eur s prísl. z titulu regresného nároku ako ručiteľke 1/.
V danom prípade žalobca odôvodnenosť nároku vyvodzuje z ustanovenia § 32 ods. 3 a § 47 ods. 1 a
4 zákona č. 191/1950 Zmenkového a šekového, pričom poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR
č.k. 4Obo 7/2007 zo dňa 22. 01. 2008.

V danom prípade ide teda o uplatnenie regresného nároku žalobcu ako spoluručiteľa 2/ voči žalovanej
ako spoluručiteľke 1/ zo zmenky.

Zmenka je platobný úverový prostriedok, upravený v zákone 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon,

ktorý je lex specialis, teda má prednosť pred všeobecnou úpravou Obchodného a Občianskeho
zákonníka. Dôvodnosť podanej žaloby bolo preto potrebné posúdiť z ustanovení zák. 191/1950 Zb.

Tunajší súd má za to, že ustanovenie § 32 zákona č. 191/1950 Zmenkového a šekového a to ods. 1, 2,
3 upravuje práva a povinnosti ručiteľa vo vzťahu k dlžníkovi a majiteľovi zmenky, ale toto ustanovenie

neupravuje vzťah medzi viacerými ručiteľmi a preto ho nie je možné aplikovať v prípade regresného
nároku medzi účastníkmi tohto konania. O vzťahu medzi viacerými ručiteľmi, ani o príp. regresných
nárokoch medzi nimi neupravujú ani ustanovenia § 546 - § 550 Občianskeho zákonníka upravujúce
ručenie ako lex specialis k zákonu č. 191/1950 Zb. Zmenkovému a šekovému. Taktiež z ustanovenia
§ 47 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkového a šekového nevyplýva, že by toto ustanovenie upravovalo

vzťah medzi viacerými ručiteľmi a neupravuje ani príp. regresné nároky medzi nimi a upravuje len vzťah
majiteľ - vystaviteľ a majiteľ - ručiteľ, nie ručiteľ - ručiteľ. Preto taktiež toto ustanovenie nie je možné
aplikovať na daný prípad. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo 7/2007 zo dňa 22. 01. 2008, na
ktorý poukázal žalobca, vyplýva, že ustanovenie § 47 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkového
a šekového, oprávňuje majiteľa zmenky požadovať plnenie zo zmenky aj voči zmenečnému ručiteľovi,

ktorý môže byť vyzvaný na plnenie bez toho, aby vopred bolo neúspešne požadované plnenie od
zmenečnéhodlžníka,avšakneupravujevzťahručiteľ-ručiteľataktiežsatedatentorozsudoknevzťahuje
na daný prípad. Tunajší súd sa nestotožnil ani s tvrdením právneho zástupcu žalobcu v tom smere, že v
prípade, ak niektorý z dlžníkov majiteľovi zmenku vyplatí, stáva sa majiteľom zmenky, teda veriteľom a
tí, ktorí mu zodpovedajú podľa § 49 sú voči nemu obdobne v postavení dlžníkov. Tunajší súd má za to,

že nedochádza tu nikdy k vyporiadaniu dlžníkov medzi sebou a výplatou zmenky sa presúva celý vzťah
o určitú úroveň bližšie k priamym dlžníkom. Ide o solidaritu špecifickú a nie je možné použiť všeobecné
ustanovenia § 511 O.z. Ak je v postavení v niektorej vyššie zmienenej funkcii vedľa seba viac osôb, napr.
aj avalistov - ručiteľov, potom každý z nich je sám za seba voči majiteľovi zmenky solidárnym dlžníkom.
Pokiaľ v takom prípade jeden z vedľa seba stojacich dlžníkov zmenku vyplatí majiteľovi, získava síce

práva zo zmenky podľa § 49, ale i ten sa však môže obrátiť len na svojich predchodcov. Z tohto teda
jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenie rieši len vzťah medzi majiteľom zmenky a určitou úrovňou
dlžníkov zo zmenky, nie vzťahy medzi týmito osobami v rovnakom postavení, teda v postavení ručiteľov
navzájom, t.j. medzi žalobcom a žalovanou ako ručiteľmi zo zmenky. Keďže podľa ustanovení Zákona
zmenkového a šekového tu nevzniká solidarita a nie je možné použiť všeobecné ustanovenia § 511 O.z.

o solidárnych dlžníkoch, preto sa žalobca vyplatením zmenkovej sumy stal veriteľom len voči spoločnosti
CORRECT INTERIER, s.r.o., ktorá je však už t.č. vymazaná z Obchodného registra. Aj v Soudních
rozhledochč.4/2009č.48sauvádza,žeručiteľ,ktorýzaplatilzmenku,máprávonapostihprotidlžníkovi,
za ktorého sa na zmenke podpísal. Pretože dlžník zo zmenky nemôže mať žiadne nároky proti ručiteľovi,ktorý sa za neho podpísal, nie je tento ručiteľ tak jeho predchodcom. Potom platí, že ak je na zmenke
za takého dlžníka podpísaných viac ručiteľov, nemajú títo ručitelia proti sebe navzájom žiaden postih.
Vzhľadom k tomu že medzi žalobcom a žalovanou ako zmenečných ručiteľov neexistuje žiaden regresný

zmenečný vzťah, tunajší súd preto návrhu žalobcu nevyhovel a návrh v celom rozsahu zamietol.

Pri zamietnutí návrhu súd zároveň prihliadol aj na námietku premlčania vznesenú žalovanou a to pre
zaplatenie sumy vo výške 3 300 Eur dňa 10. 02. 2009, sumy 3 000 Eur zaplatenej dňa 18. 06. 2009,
sumy 2 000 Eur zaplatenej dňa 30. 04. 2010, sumy 10 000 Eur zaplatenej dňa 04. 06. 2010. Tunajší

súd vznesenú námietku premlčania posúdil ako dôvodnú pre zaplatenie týchto súm, nakoľko žalobcovi
uplynula3-ročnálehotanauplatnenienárokunasúdevzmysleustanovenia§100a§101O.z.vzhľadom
k tomu, že žaloba bola podaná až po uplynutí 3-ročnej lehoty a to dňa 10. 10. 2013. V danom prípade
sa súd nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že došlo k prerušeniu plynutia premlčacej
doby počas konania 65Zm/39/2011 o vydanie zmenkového platobného rozkazu s poukazom na § 71
zák.č. 191/1950 Zb., pretože k vyplateniu týchto súm banke zo strany žalobcu ako ručiteľa 2/ došlo ešte

pred podaním žaloby o vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorá bola podaná na tun. súd dňa
09.06.2011 a ustanovenie § 71 zák.č. 191/1950 Zb. sa nevzťahuje na vzťah žalobcu a žalovanej.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v
konaní úspešná, priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.

Trovy konania vo výške 2 936,45 Eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby
vo výške 1 049 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 887,45 Eur za 4 úkony po 336,94 Eur
(príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie k podanej žalobe, účasť na pojednávaní dňa 14. 10. 2014
a dňa 15. 10. 2015) + za 2 úkony v hodnote 1/4, t.j. 1 úkon 84,24 Eur (účasť na pojednávaní dňa 22.
05. 2014 a 28. 08. 2014, kedy sa nepojednávalo) + 6x režijný paušál roku 2014 po 8,04 + 1 x režijný

paušál roku 2015 v hodnote 8,39 Eur + 20 %-ná DPH vo výške 314,58 Eur. Priznané trovy právneho
zastúpenia sú v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Právny zástupca vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2 898,67 Eur, pričom z tejto
sumy mu súd nepriznal úkon v celej výške za účasť na pojednávaní dňa 22. 05. 2014 a dňa 28. 08.

2014 po 336,94 Eur, nakoľko v uvedené dni sa nepojednávalo a preto právnemu zástupcovi žalovanej
prislúcha odmena za úkon právnej pomoci len v 1/4. Taktiež súd nepriznal odmenu za úkon právneho
zastúpenia zo dňa 09. 04. 2015 a to podanie vo veci samej - vyjadrenie k vyjadreniu protistrany v hodnote
336,94 Eur + režijný paušál + 20 %-ná DPH, nakoľko súd takéto vyjadrenie nepožadoval a tento úkon
súd považuje za neúčelný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a
noviel - Exekučný poriadok.