Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/611/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213499
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
8C/267/2012-86 zo dňa 19.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 14. 11. 2014
zamietol. Súd žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a nemajetkovú ujmu zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania

na základe návrhu žalobcu zo dňa 14. 11. 2014, ktorý súdu doručil dňa 20. 11. 2014, a to do
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu pre
prerušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd. Okresný súd návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že nie je dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109
ods. 1 písm. b/ O. s. p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., keďže o námietke zaujatosti v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorým
rozhodnutím je okresný súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie konania, pretože o námietke

zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu. Podanie
sťažnosti na ústavný súd, teda nie je dôvodom na prerušenie konania vzhľadom na to, že o zaujatosti
sudcov okresného súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté.

Okresný súd následne posúdil i návrh žalobcu vo veci samej a z vykonaného dokazovania mal za
preukázané,ževdanejveciniesúsplnenéhmotnoprávnepodmienkyprezodpovednosťštátustanovené
ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody spolu s nárokom na nemajetkovú
ujmu na základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd
v zákonnej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo k vzniku škody na strane
navrhovateľa na základe nesprávneho úradného postupu súdu. Na základe vykonaného dokazovaniaokresný súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod č. 3Er/3000/2010 súdny
exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 10. 12. 2010, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. o žiadosti súdneho exekútora o

vydanie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 04. 03. 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 05.
2011.Následnebolaexekúciazastavenáuznesenímzodňa23.06.2011,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňom 26. 08. 2011. Prvostupňový súd dospel k záveru, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom v čase začatia exekúcie pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného

poriadok exekučný súd lehotou 15 dní nebol viazaný. Vzhľadom k tomu, že exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok, prvostupňový súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných
podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a
to nesprávny úradný postup okresného súdu. Z týchto dôvodov sa súd v ďalšom konaní ani nezaoberal
skúmaním otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda
alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k prieťahom v súdnom konaní
poukázal na to, že nie je možné konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, pričom
toto oprávnenie má len ústavný súd, pričom poukázal aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (ÚS 46/01, I.ÚS 66/02, II.ÚS
57/01). Poukázal na prax žalobcu, ktorý podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko
tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúcie na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov
a týmto de facto znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúcie
podáva opakovane a aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že navrhovateľom používané

exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti o vydanie
poverenia zamietajú. Okresný súd konštatoval, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného
konania nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným
prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
ktoré by zakladali právo navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň
musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred

vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo
doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia

akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však
v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu
mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek

tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok
spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 357/09). Žalobca v konaní uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič

nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie, okresný
súd preto nemal vec meritórne prejednať. Vo vzťahu k majetkovej škode v odvolaní namietal, žesúd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, pričom v tejto časti

namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Okrem iného ďalej namietal, že
nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník
(povinný). Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť
dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie
zabezpečil. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,
zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje
za dôvodné a prijateľné.

K rozhodnutiu okresného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací súd
uvádza, že sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa žalobca domáha
náhrady škody, ktorá by mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom
sudca vykonáva súdnictvo nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie

je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a
nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/43/2013). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov,
pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu
odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takúto vec (napr. sp. zn. I.ÚS 89/2013, I.ÚS
92/2013) s odôvodnením, že okolnosť, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje
sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z jej prejednávania vylúčený,

je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa O. s. p. a ústavný
súd nemá právomoc preskúmať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Za takejto
situácie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, ktorým
sa žalobca domáha prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd

považuje za vecne správne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený uznesením sp. zn. 16NcC/569/2012 zo dňa
16.10.2012 o námietkach žalobcu obsiahnutých v žalobách vo veciach vedených na Okresnom súde
Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/268/2012, 8C/267/2012, 8C/161/2012, 9C/309/2012, 9C/307/2012,

8C/320/2012, 16C/164/2012, 9C/140/2012, 12C/306/2012, 16C/157/2012, 16C/91/2012, 16C/97/2012,
9C/139/2012, 8C/328/2012, 8C/124/2012 rozhodol tak, že konania o námietkach zaujatosti vedených
pod spisovými značkami 16NcC/567/2012, 16NcC/569/2012, 16NcC/572/2012, 16NcC/577/2012,
16NcC/579/2012, 16NcC/581/2012, 16NcC/570/2012, 16NcC/575/2012, 16NcC/580/2012,16NcC/573/2012, 16NcC/574/2012, 16NcC/571/2012, 16NcC/576/2012, 16NcC/578/2012 a
16NcC/582/2012 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod spisovou značkou
16NcC/567/2012. Ďalej rozhodol, že sudca Okresného súdu Rimavská Sobota F.. O. W. je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí vedených pod sp. zn. 8C/268/2012, 8C/267/2012, 8C/161/2012,
9C/309/2012, 9C/307/2012 a 8C/320/2012, v ostatných veciach z prejednávania a rozhodovania
vylúčený nie je, sudca Okresného súdu Rimavská Sobota F.. C. M. je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania vecí vedených pod sp. zn. 16C/164/2012, 9C/140/2012 a 12C/306/2012, v ostatných
veciach z prejednávania a rozhodovania vylúčený nie je, sudkyňa Okresného súdu Rimavská Sobota F..

W. Z. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 16C/157/2012, v ostatných
veciach z prejednávania a rozhodovania vylúčená nie je, sudkyňa Okresného súdu Rimavská Sobota
F.. L. X. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 16C/91/2012, v ostatných
veciach z prejednávania a rozhodovania vylúčená nie je, sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota
F.. Q. C., X.. E. L., F. M., F.. L. J., F.. L. U., F.. O. D., F.. E. X., X.. L. C., X.. C. U., F.. X. Z. a F.. X. C. nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania vyššie uvedených vecí. Zákonnú sudkyňu z prejednávania a

rozhodovania veci nevylúčil, nakoľko nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci. Aj keď žalobca podal
sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na porušovanie základného práva zaručeného článkom
46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, otázku či vo veci rozhodoval
vylúčený sudca môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu,
na čo odvolací súd už poukázal vyššie. Okresný súd teda dospel k správnemu názoru, že neexistoval
dôvod na prerušenie konania.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom

súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd
porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu a
uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej, toto tvrdenie žalobcu je

sícepravdivé,avšakodvolacísúdpoukazujenato,žežalovaný doručil vyjadrenie kžalobesúdulendňa
18. 11. 2014. Odvolací súd poukazuje na to, že z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že
žalovaný v obdobných súdnych sporoch podáva v zásade rovnaké vyjadrenie k žalobám žalobcu, pričom
žalobcovi je nepochybne známy obsah vyjadrení žalovaného k žalobám žalobcu, ktorými sa domáha
plnenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorým

mal vzniknúť žalobcovi tým, že súd v exekučnom konaní nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Za danej situácie nemožno
prvostupňovému súdu vyčítať nesprávny procesný postup s prihliadnutím aj k tomu, že žalobca bol na
pojednávanie riadne predvolaný, keď právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa
10.11.2014,pojednávaniesauskutočnilodňa19.11.2014ajezrejmé,žeboladodržanálehotavzmysle

§ 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobcovi nič nebránilo, keďže mal dostatok času na
prípravu na pojednávanie, dostaviť sa na pojednávanie a oboznámiť sa aj s vyjadrením žalovaného.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 19. 11. 2014, účastníci na
toto pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný
a napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním zo dňa
14. 11. 2014 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestranného súdu a sudcu, ktorým podaním zároveň žiadal súd o prerušenie konania až do

právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Keďže
žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý
sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu a jehoprávneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou
žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť

prejednanie veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný
považované za postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania,
oboznámiť sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať
pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania
spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu,

že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a
zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle
§ 101 ods. 2 O. s. p.

Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred

súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej. Žalobca v návrhoch na začatie konanie tvrdil, že okresný súd rozhodol
o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

Ďalej odvolací súd preskúmaním veci zistil, že na Okresnom súde Rimavská Sobota sa viedlo exekučné
konanie pod sp. zn. 3Er/3000/2010, pričom žiadosť o udelenie poverenia doručil súdny exekútor
súdu dňa 10. 12. 2010, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a. s., súd o žiadosti súdneho exekútora, ktorou žiadal vydať poverenie na
vykonanie exekúcie, rozhodol uznesením zo dňa 04. 03. 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedený postup a obdobie nemožno považovať za
nesprávnyúradnýpostup,jeplneodôvodnenýpotrebouskúmaniaformálnejamateriálnejvykonateľnosti
predloženého exekučného titulu. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu
o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora, ktorou požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov

zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalobcu o
nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívala predovšetkým v tvrdení, že k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.
Súdna prax je ustálená na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IIÚS/243/2013,
IVÚS/605/2012).Zasituácie,žeokresnýsúdzpripojenéhoexekučnéhospisuzistil,žežiadosťoudelenie
poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 10.12.2011 a súd žiadosť súdneho exekútora zamietol
uznesením zo dňa 04.03.2011, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný

postup s prihliadnutím na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ okresný
súd skúmal exekučný titul, postupoval v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda bol
oprávnený preskúmavať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Keďže preskúmaním exekučného titulu vo forme rozhodcovského rozsudku
dospel súd k záveru, že tento exekučný titul je v rozpore so zákonom, dospel potom exekučný súd aj

k správnemu záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Naviac odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že oprávnený voči uzneseniu, ktorým súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a ani voči uzneseniu, ktorým
exekučný súd exekúcie zastavil, nepodal odvolanie, pričom uznesenia boli riadne doručené právnemu
zástupcovi oprávneného, teda žalobca nevyužil riadne opravné prostriedky a riadnym inštančným

postupom sa nedomáhal zmeny, resp. zrušenia uznesenia, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a až následne sa domáha náhrady škody a
nemajetkovej ujmy.

K námietke žalobcu v odvolaní, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla na

udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov, odvolací súd na zdôraznenie správnosti
záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je zodpovednosť objektívna, bez
zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti jejednakvdanejvecivytýkanýnesprávnyúradnýpostupokresnéhosúdu,ďalejexistenciaškodyapríčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich
predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy

štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z
rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup nebol v konaní
zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okresný súd postupoval v súlade so
zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol teda zistený jeden zo základných
predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti a teda existenciou škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným
postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3

O. s. p.). Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z
ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie
§ 151 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc

ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.