Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Cb/45/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310210372
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8310210372.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu JANES, s.r.o.,

Duchnovičova529,Medzilaborce,IČO:36451860,zastúpenéhoJUDr.OndrejomKellerom,advokátom,
Námestie slobody 2, Humenné proti žalovanému PJ BIKE, spoločnosť s ručením obmedzeným, so
sídlom Mierová 94, Humenné, IČO: 36193135, zastúpenému JUDr. Milošom Kunecom, advokátom so
sídlom Jána Bottu 151/11, Snina v konaní o zaplatenie 19 750,38 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.9.2010 upresnenou podaním zo dňa 28.9.2010 sa domáhal

na žalovanom zaplatenia sumy 19 750,38 eur s príslušenstvom t.j. s úrokom z omeškania od 28.9.2006
do zaplatenia z dôvodu nezaplatenia faktúry č. 74/2006 zo dňa 21.9.2006, ktorou žalobca vyúčtoval
žalovanému presťahovanie prevádzky žalovaného zo spoločnosti Chemes Humenné do spoločnosti
STS Humenné.

Rozsudkom č.k. 21Cb/45/2011-309 zo dňa 29.10.2013 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
19 750,38 eur spolu s 10,5 % úrokom z omeškania od 17.6.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti

súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 19 750,38 eur od 28.9.2006 do 16.6.2011
zamietol a o trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 2Cob 83/2013-339 zo dňa
16.6.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Po vrátení veci tak predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 19 750,38 eur spolu s
10,5 % úrokom z omeškania od 17.6.2011 do zaplatenia.

Po vrátení veci došlo na strane žalobcu k zmenám s tým, že uznesením č.k. 21Cb/45/2011-378 zo dňa
6.5.2015 do konania vstúpil žalobca spoločnosť JANES, s.r.o., Duchnovičova 529, Medzilaborce, ktorý
nadobudol pohľadávku vo vzťahu k žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
24.4.2015 od spoločnosti PULMOMED, s.r.o., Humenné.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:Z obsahu žaloby vyplýva, že dňa 20.9.2006 právny predchodca žalobcu ROTAX ARCH, s.r.o., Humenné
ako dodávateľ presťahoval prevádzku žalovanej spoločnosti ako odberateľa zo spoločnosti Chemes
v Humennom do spoločnosti STS Humenné, pričom dňa 21.9.2006 žalobca vyúčtoval žalovanému

faktúrou č. 74/2006 sumu 595 000,- Sk po prepočte 19 750,38 eur s tým, že žalovaný predmetnú faktúru
v lehote splatnosti nezaplatil. Zástupca žalobcu poukazoval na to, že žalobca predmetnú faktúru eviduje
vo svojej účtovnej evidencii a z tejto faktúry aj riadne odviedol DPH.

Právny zástupca žalobcu po vrátení veci zotrval na žalobe v celom rozsahu a navrhoval v tomto konaní

opätovne vypočuť svedka P.. X. Z., advokáta, ktorého výpoveď resp. dôveryhodnosť jeho výpovede bola
spochybnená v rámci odvolacieho konania.

Zároveň navrhoval vypočuť svedka D.. J., ktorý bol taktiež vypočutý v predchádzajúcom konaní a
navrhoval vyžiadať si správu zo spoločnosti Chemes Humenné od kedy do kedy došlo k vysťahovaniu
hnuteľných vecí žalovanej spoločnosti.

Štatutárna zástupkyňa žalovaného, a to konateľka žalovanej spoločnosti D.. M. U. počas konania
žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pričom tvrdila, že žaloba je postavená na neexistujúcich
právnych základoch s tým, že priestory, teda prevádzku, ktorú mala žalovaná spoločnosť v objekte
Chemesu Humenné si presťahovali sami, a to prostredníctvom svojich zamestnancov. Konateľka

žalovanej spoločnosti potvrdila, že žalovaná spoločnosť mala svoju prevádzku v objekte Chemesu
Humenné, ktorú následne presťahovala do objektu STS Humenné na ulici Mierovej, pričom konateľka
nepoprela skutočnosť, že na vysťahovanie si požičali od P.. Z.I. jedno nákladné auto zn. Liaz s tým, že
P.. Z. poskytol k tomuto vozidlu aj šoféra, avšak naftu si žalovaný kupoval sám, a taktiež si žalovaná
spoločnosťpožičalazospoločnostiSTAVOMONTžeriav,avšakžalovanýtejtospoločnostiriadnezaplatil.

Konateľka žalovaného popierala akékoľvek dohody s P.. X. Z., ktorý mal jednať za žalobcu a popierala
akékoľvek presťahovanie zo strany žalobcu. V súvislosti s faktúrou, ktorá bola predmetom sporu
konateľka žalovanej spoločnosti tvrdila, že predmetná faktúra im ani zaslaná nebola a o tejto sa prvýkrát
dozvedela až počas tohto súdneho konania.

Právny zástupca žalovaného počas konania žiadal žalobu zamietnuť a poukazoval na výsluchy svedkov
F., K., X. a Š., teda zamestnancov žalovaného, ktorí mali potvrdiť, že všetky hnuteľné veci žalovaného
boli nimi vysťahované bez súčinnosti nejakej inej osoby, pričom žalovaný nepopieral skutočnosť, že
im boli poskytnuté motorové vozidla spoločnosti Stavomont, a to na základe dobrých vzťahov medzi
žalovanou spoločnosťou a P.. Z. s tým, že tieto vozidla boli poskytnuté žalovanému bezplatne.

Z výsluchu svedka P.. X. Z. vyplýva, že konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti ROTAX-
ARCH, s.r.o., teda žalobcu, je svedkova matka s tým, že svedok túto spoločnosť zastupuje na báze
generálnej plnej moci. Svedok ďalej uviedol, že v roku 2005 pre žalovanú spoločnosť zabezpečil
resp. sprostredkoval odkúpenie podniku v konkurze, a to SUKMONT STS, a.s. od správcu konkurznej

podstaty s tým, že žalovaná spoločnosť v tom čase sídlila v areáli spoločnosti Chemes, a.s. Humenné,
kde mala prenajaté priestory, pričom koncom roku 2005 skončili výrobu a potrebovali sa presťahovať
do nových priestorov, ktoré kúpili v rámci konkurzu. Svedok uviedol, že bol osobne s konateľkou
žalovanej spoločnosti za D.. J. v Chemese, kde bolo dohodnuté, že žalovaná spoločnosť odíde z
areálu Chemesu po dohode bez výpovednej lehoty s tým, že po tejto dohode sa svedok ústne dohodol

s konateľkou žalovanej spoločnosti D.. U. o presťahovaní ich prevádzky a všetkých strojov a zásob
mimo galvanizačnej linky do areálu STS SUKMONT v Humennom na ulici Mierovej, ktorý žalovaná
spoločnosť kúpila. Svedok jednoznačne počas konania, kedy bol vo veci dvakrát vypočutý potvrdil
dohodu o presťahovaní priestorov s konateľkou žalovanej spoločnosti a dohodu o odmene, ktorá
predstavovalasumu,ktorábolavyúčtovanávofaktúret.j.500000,-SkbezDPH.Svedokďalejuviedol,že

presťahovanie žalovanej spoločnosti bolo urobené za pomoci mechanizmov spoločnosti STAVOMONT,
kde svedok je spolumajiteľom. Svedok ďalej uviedol, že po presťahovaní žalovanej prevádzky bola
žalovanému vystavená faktúra po dohode a z tejto faktúry žalobca aj odviedol DPH štátu.

Z výsluchu svedka X. B. vyplýva, že svedok mal vedomosti o presťahovaní prevádzky žalovanej

spoločnosti a toto presťahovanie sa uskutočnilo na základe požiadavky konateľky pani U., pričom s
odstupom času si svedok už nepamätal presne na obdobie, ale mohlo ísť o prelom rokov 2005 - 2006 s
tým, že svedok dozoroval a v podstate menežoval toto presťahovanie s tým, že zabezpečil mechanizmy
zo STAVOMONTU, a to žeriav, autá a ľudí s tým, že žalovaná spoločnosť mala v tom čase zamestnanýchuž len troch ľudí. Svedok potvrdil, že stroje z prevádzky žalovaného presťahovali do priestorov STS,
kde boli vyložené do veľkých hál. Svedok uviedol, že samotné sťahovanie trvalo až tri mesiace, pretože
niektoré stroje a technologické vybavenia neboli demontované. Svedok potvrdil vedomosť o dohode o

odmene za presťahovanie vo výške 500 000,- Sk bez DPH, pretože bol prítomný pri jednaní P.. Z. s
konateľkou žalovanej spoločnosti D.. U..

ZvýsluchusvedkaP.Q.vyplýva,žesvedokjezamestnancomspoločnostiSTAVOMONTarobívedúceho
na doprave, pričom svedok zabezpečoval autá a žeriavy na presťahovanie prevádzky žalovaného s tým,

že svedok potvrdil, že bol požiadaný P.. Z., aby boli prevezené stroje z areálu Chemlonu do areálu STS.
Svedok ďalej uviedol, že mechanizmy obsluhovali zamestnanci STAVOMONTU s tým, že bolo použité
nákladné auto a žeriavy patriace STAVOMONTU s označením 28 a 148.

Z výsluchu svedkyne T. J. vyplýva, že svedkyňa robí účtovníctvo pre P.. Z. vo všetkých jeho
spoločnostiach, a teda aj v spoločnosti žalobcu. Svedkyňa uviedla, že vystavila faktúru, ktorá je

predmetomsporu,pričomuviedla,žebolazavolanádokancelárieP..Z.naZ.č.XvO.,kdebolaprítomná
aj konateľka žalovaného D.. U. a obaja jej dali spoločne pokyn, aby vystavila faktúru, ktorá je predmetom
sporu, pričom svedkyňa následne túto faktúru vystavila a osobne ju odovzdala konateľke žalovanej
spoločnosti D.. U.. Svedkyňa však nevedela uviesť presný dátum, kedy sa toto uskutočnilo. Svedkyňa
potvrdila to, že predmetnú faktúru zaviedla riadne do účtovnej evidencie žalobcu a z tejto faktúry bola

odvedená aj DPH.

Z výsluchu svedka D.. V. J. vyplýva, že sa pamätal na to, že žalovaná spoločnosť, ktorá mala prevádzku
v spoločnosti Chemes Humenné si našla nové priestory v STS Humenné, pričom oznámila spoločnosti
Chemes Humenné, že sa budú sťahovať, a tak svedok si našiel nového nájomcu. Svedok uviedol, že

oznámil žalovanej spoločnosti, že je nutné presťahovať prevádzku žalobcu do určitého termínu, pretože
svedok zabezpečil nového nájomcu, avšak svedok s odstupom času už si nepamätal na presný termín
dokedy bolo potrebné prevádzku presťahovať. Svedok potvrdil existenciu Dohody o ukončení nájmu so
žalovanou spoločnosťou zo dňa 1.12.2005, nachádzajúcu sa na čl. 164 a 165 spisu.

Z výsluchu svedka T. Š. vyplýva, že svedkyňa bola zamestnaná u žalovaného s tým, že jej pracovný
pomer skončil v septembri 2006 a svedkyňa potvrdila, že sťahovanie prevádzky žalovaného zo
spoločnosti Chemes sa ukončilo v decembri 2005, pričom tvrdila, že haly boli úplne vypratané a na
vysťahovaní sa podieľali zamestnanci žalovaného okrem nej zamestnanci K., F.I., X. a P..

Z výsluchu svedka P. F.I. vyplýva, že svedok bol v pracovnom vzťahu so žalovanou spoločnosťou do
marca roku 2006 s tým, že sťahovanie prevádzky žalovaného robili zamestnanci žalovanej spoločnosti
s tým, že nakladali veci na auto zn. Liaz, ktoré tam bolo zabezpečené a následne ho vykladali na STS,
pričom svedok uviedol, že presťahovanie bolo urobené do konca roku 2005.

Z výsluchu svedka F. K. vyplýva, že svedok pracoval v žalovanej spoločnosti s tým, že od leta 2005 sa
začala príprava na presťahovanie firmy, pričom spoločne s pánom F. zo začiatku chystali stroje iba sami
dvaja a neskôr boli k sťahovaniu privolaní aj ďalší zamestnanci žalovaného. Stroje boli rozoberané na
časti a stroje boli prevážané pomocou nákladného auta zn. Liaz, ktoré bolo zapožičané, ale od koho bolo
požičané svedok nevedel uviesť. Svedok ďalej uviedol, že raz tam bol aj slabší žeriav a presťahovanie

bolo ukončené do konca roku 2005.

Z výsluchu svedka F. X. vyplýva, že svedok bol zamestnaný u žalovaného a tento taktiež pracoval
pri presťahovaní prevádzky žalovaného zo spoločnosti Chemes do STS v Humennom, pričom so
sťahovaním sa začalo v apríli 2005 a ukončilo sa v decembri 2005. Svedok potvrdil skutočnosť, že

sťahovanie im pomáhalo uskutočniť aj nákladné auto zn. Liaz, ale komu toto auto patrilo svedok nevedel
potvrdiť.

Z výsluchu svedka D.. P. B. vyplýva, že svedok pracoval v spoločnosti Chemes, a. s. do 31.12.2009,
že svedok nemal vedomosti o tom kto vykonával presťahovanie prevádzky žalovaného zo spoločnosti

Chemes,žetotobolovecounájomcov,pričomsvedokuviedol,žedohodyoukončenínájmovavýpovede
podpisoval jeho nadriadený, a to D.. J..Z obsahu faktúry č. 74/2006 zo dňa 21.9.2006 vyplýva, že predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval
žalovanému presťahovanie prevádzky žalovaného zo spoločnosti Chemes do spoločnosti STS za
dohodnutú sumu 500 000,- Sk bez DPH, čo spolu s DPH vo výške 19 % predstavuje 595 000,- Sk.

Z obsahu správy Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 26.3.2012 vyplýva, že žalobca má
faktúru č. 74/2006 zaevidovanú v evidencii odoslaných faktúr za rok 2006, a taktiež evidenciu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006 a platiteľ, teda žalobca DPH z tejto faktúry
zaúčtoval a daň odviedol v daňovom priznaní za september 2006.

Zo správy Daňového úradu Humenné zo dňa 21.12.2011 vyplýva, že Daňový úrad Humenné vykonal
dňa 20.12.2011 miestne zisťovanie v žalovanej spoločnosti, pričom bolo zistené, že táto spoločnosť,
teda žalovaný, faktúru č. 74/2006 zo dňa 21.9.2006 nemá zaúčtovanú v účtovníctve spoločnosti a ani
zaevidovanú v evidencii dane z pridanej hodnoty za mesiac september 2006 a z tejto faktúry nebol
uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť v celom
rozsahu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybností.

Žalobca, resp. právny predchodca v tomto konaní svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 20.6.2006 ako
dodávateľ presťahoval prevádzku žalovaného ako odberateľa zo spoločností Chemes Humenné do
spoločnosti, STS Humenné a v tejto súvislosti poukazoval na faktúru č. 74/2006 zo dňa 20.6.2006.
Počas konania žalobca tvrdil, že tieto práce vykonal na základe ústne uzavretej dohody, podľa ktorej
bola žalovanému vyúčtovaná aj cena za presťahovanie prevádzky žalovaného.

Tak ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 2Cob 83/2013-339 zo dňa
16.6.2014 v spore bolo teda na žalobcovi, aby preukázal kedy a s akým obsahom došlo k uzavretiu
ústnej zmluvy so špecifikáciou dohodnutého plnenia, s podmienkami rozhodujúcimi pre určenie výšky
ceny plnenia, jej splatnosti, či s podmienkami o doručovaní faktúry a vplyvu doručenia tejto faktúry na

jej splatnosť.

Napokon žalobca mal preukázať , že podmienky dohodnutej ústnej zmluvy z jeho strany boli naplnené
aj s nárokom na uplatnenie dohodnutej ceny plnenia. Pre splnenie dôkaznej povinnosti na tieto tvrdenia
mal žalobca povinnosť aj označiť dôkazy.

Ďalej súd poukazuje na odôvodnenie Krajského súdu v Prešove, ktorý uviedol, že ani dôkazy navrhnuté
samotným žalobcom (výsluch svedka B. či Q.) nepotvrdzujú, že by k plneniu, za ktoré žiada žalobca
zaplatenie ceny, došlo v mesiaci september 2006, či dokonca presne 20. 9. 2006. Svedok B. vo
svojej výpovedi uviedol ako pravdepodobný čas plnenia zimné obdobie na prelome rokov 2005 - 2006,

ale skôr január 2006 a svedok Q. zimu v roku 2006 s ukončením niekedy v auguste 2006. Tieto
svedecké výpovede nekorešpondujú však s obsahom dohody o ukončení nájmu zo dňa 1. 12. 2005,
na ktorú odkázal v dôvodoch rozhodnutia aj súd prvého stupňa. Obsah tohto listinného dôkazu potvrdili
aj svedkovia D.. V. J. a D.. P. B., vyjadrenia ktorých nikto zo sporových strán konania nenamietal.
Tieto dôkazy v podstate v otázke času realizácie presťahovania prevádzky žalovaného zodpovedajú

svedeckým výpovediam T. Š., P. F., F. K. i F. X.Č., ktorí zhodne konštatovali presťahovanie prevádzky do
konca roka 2005. Obsahom spisu sú aj faktúry vystavené žalovanému spoločnosťou STAVOMONT, spol.
s r.o. Humenné č. 2052375, 2052412, 2052405 (č.l. 136 a nasl. spisu), ktorými označená spoločnosť
účtovala žalovanému cenu za poskytnutie autožeriavov v dňoch 27. 10. 2005, 21. 11. 2005 a 28.11. 2005. Prílohou týchto faktúr sú aj doklady o zaplatení ceny plnenia účtovaného predmetnými
faktúrami. Aj obsah týchto listinných dôkazov, okrem času realizácie týchto plnení, nasvedčuje aj tomu,
že presťahovanie prevádzky žalovaného si zabezpečoval aj samotný žalovaný.

Naopak v tejto veci svedkovia, a to zamestnanci žalovaného F., K., X. a Š. vo svojich výpovediach
uviedli, že k presťahovaniu prevádzky žalovaného došlo dokonca roka 2005 a tomuto nasvedčuje aj
skutočnosť, že počas konania boli predložené dôkazy t.j. faktúry vystavené spoločnosťou Stavomont,
s.r.o., Humenné, ktorými táto spoločnosť vyúčtovala žalovanému cenu za poskytnutie autožeriavov v

dňoch 27.10.2005, 21.11.2005 a 28.11.2005, pričom prílohou týchto faktúr sú aj doklady o zaplatení ceny
zo strany žalovaného, a tieto listinné dôkazy nasvedčujú tomu, že presťahovanie prevádzky žalovaného
si zabezpečoval aj samotný žalovaný.

Z týchto dôvodov teda súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázaní svojho
tvrdenia o uzavretí ústnej dohody, podľa ktorej mal právny predchodca žalobcu v tomto konaní vykonať

pre žalovaného práce t.j. presťahovanie prevádzky žalovaného z areálu Chemesu Humenné do areálu
STS Humenné, pretože žalobca po zrušení veci odvolacím súdom neoznačil ďalšie nové návrhy na
preukázanie svojich tvrdení okrem výsluchu svedka P.. Z. a D.. J., ktorí už boli v konaní vypočutí.

V súvislosti s výpoveďou svedka P.. X. Z. je potrebné poukázať aj na odôvodnenie Krajského súdu v

Prešove v uznesení č.k. 2Cob 83/2013-339 zo dňa 16.6.2014, ktorý spochybnil vierohodnosť výpovede
tohto svedka vzhľadom na skutočnosť, že tento svedok vystupoval ako právny zástupca žalobcu.

Z týchto dôvodov súd teda zamietol návrh na dokazovanie opätovným výsluchom svedka P.. Z. a D.. J.,
a to aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočností, v zmysle ktorých žalobca neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie uzavretia nepomenovanej zmluvy t.j. ústneho zmluvného dojednania medzi účastníkmi
konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý súd nepriznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania súd považoval tú

skutočnosť, že počas konania došlo na strane žalobcu postupne k zmene, keď namiesto pôvodného
žalobcu spoločnosti ROTAX ARCH, s.r.o., Humenné do konania postupne vstúpil žalobca PULMOMED,
s.r.o., Humenné a nakoniec žalobca JANES, s.r.o., Medzilaborce, a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.4.2015 a podľa názoru súdu by teda nebolo spravodlivé, aby nový žalobca, ktorý
je v poradí už tretím žalobcom mal niesť zodpovednosť za výsledok tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.