Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/26/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202908
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1210202908.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci

navrhovateľa: R.. O. Q., Z. XX, N., zast. JUDr. Ján Martinec, advokát, Werferova 1, Košice, proti
odporcovi: Bononia Investigations & Security Slovakia, s.r.o., Trnavská 67, Bratislava, IČO: 35891491,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a zaplatenie mzdy, takto dňa 25.09.2015

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.12.2009 dané odporcom
navrhovateľovi je n e p l a t n é .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 4.589,44 Eur s 9%-ným úrokom

z omeškania ročne

- 1.055,04 Eur od 1.2.2010 do zaplatenia,
- 527,52 Eur od 1.8.2009 do zaplatenia,
- 527,52 Eur od 1.9.2009 do zaplatenia,
- 527,52 Eur od 1.10.2009 do zaplatenia,
- 527,52 Eur od 1.11.2009 do zaplatenia,

- 527,52 Eur od 1.12.2009 do zaplatenia,
- 527,52 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia,
- 369,28 Eur od 1.2.2010 do zaplatenia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa vo výške 4.123,76 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike zastúpenej Okresným súdom Bratislava II

náhradu trov štátu vo výške 701,52 eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.02.2010 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2010, sa navrhovateľ domáhal, aby
súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.12.2009 je neplatné a náhrady mzdy.
Súd na pojednávaní dňa 25.09.2015 pripustil zmenu petitu takto: Súd určuje, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 14.12.2009 dané odporcom navrhovateľovi je neplatné. Odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 4.589,44 Eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne
1.055,04 Eur od 1.2.2010 do zaplatenia, 527,52 Eur od 1.8.2009 do zaplatenia, 527,52 Eur od 1.9.2009

do zaplatenia, 527,52 Eur od 1.10.2009 do zaplatenia, 527,52 Eur od 1.11.2009 do zaplatenia, 527,52
Eur od 1.12.2009 do zaplatenia, 527,52 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia, 369,28 Eur od 1.2.2010 do
zaplatenia a žalovaný e povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 30.07.2008 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu s
dohodnutým druhom práce: výkon strážnej služby, na základe, ktorej vznikol medzi navrhovateľom a

pôvodným zamestnávateľom pracovný pomer, a to ku dňu 01.08.2008 (ďalej len "Pracovná zmluva").
Navrhovateľ vykonával dohodnutý druh práce v objekte hotela Hutník v Košiciach, ktorého zabezpečenie
v rámci svojej podnikateľskej činnosti realizoval odporca počas rekonštrukcie hotela.

Okamžite po skončení rekonštrukcie hotela, dňa 20.03.2009 oznámil odporca navrhovateľovi, že pre

nedostatok práce mu nebude po bližšie neurčenú dobu prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy.
Zároveň navrhovateľovi oznámil, že počas tohto obdobia má zostať v mieste bydliska a vyčkať
na jeho ďalšie pokyny. Navrhovateľ viackrát prostredníctvom svojho otca kontaktoval zodpovedného
zamestnanca odporcu ohľadom prideľovania práce a vyplatenia mzdy, ktorý na mailovú korešpondenciu
zasielanú na oficiálnu mailovú adresu odporcu ani raz nereagoval.
V mesiaci október 2009 zaslal odporca navrhovateľovi Potvrdenie (zápočtový list) datovaný dňom

30.06.2009 a Potvrdenie o príjmoch datované dňom 12.10.2009 bez písomnosti, ktorá by zakladala
skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu listom
zodňa25.11.2009okreminéhonaoznámenieakýmspôsobomsamalpracovnýpomersnavrhovateľom
skončiť a na zaplatenie nevyplatenej mzdy.
Následne dňa 21.12.2009 bolo navrhovateľovi doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru zo

dňa 14.12.2009 z dôvodu dlhotrvajúcej a neospravedlnenej absencie v práci. Nemožnosť vykonávať
dohodnutý druh práce navrhovateľom je prekážkou v práci na starne odporcu. Odporca navrhovateľovi
od dňa 21.03.2009 neprideľoval žiadnu prácu a neurčil mu pracovisko pre jej vykonávanie. Naopak
mu výslovne oznámil, aby na ďalšie pokyny vyčkal v mieste bydliska. Navrhovateľ ďalej poukázal na
skutočnosť, že odporca uhradil navrhovateľovi mzdu za mesiace marec 2009, apríl 2009 a máj 2009,

pričom v uvedenom období evidentne navrhovateľovu neúčasť v práci nepovažoval za absenciu.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.03.2010. Uviedol, že odporca
skončil výkon strážnej služby na objekte hotela Hutník v Košiciach dňa 20.03.2009, a je pravdou,
že počnúc dňom 21.03.2009 nemal odporca pre navrhovateľa náhradné pracovné miesto. Z tohto

dôvodu nariadil odporca navrhovateľovi čerpanie dovolenky, po skončení ktorého mal navrhovateľ
nastúpiť na iné miesto výkonu práce v Košiciach v zmysle podmienok dojednaných v pracovnej
zmluve. Navrhovateľ však na nové pracovné miesto odmietol nastúpiť. Následne na to bolo medzi
navrhovateľom a odporcom ústne dohodnuté, že navrhovateľ aj odporca považujú pracovný pomer
za skončený. Písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré zaslal odporca

navrhovateľovi spĺňa všetky zákonné náležitosti a zakladá sa na pravdivých skutočnostiach. Písomné
vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru ktoré zaslal odporca navrhovateľovi je platné,
a teda nezakladá navrhovateľovi nárok na vyplatenie náhrady mzdy. V zmysle ustanovení Zákonníka
práce mzda patrí zamestnancovi za vykonanú prácu. Nakoľko navrhovateľ počnúc od 21.03.2009 až
do právoplatného skončenia pracovného pomeru nevykonával pre odporcu žiadnu prácu, nepatrí mu za

toto obdobie žiadna mzda.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to návrhom na začatie konania zo
dňa 17.02.2010, pracovnou zmluvou zo dňa 30.07.2008, platobným výmerom, s okamžitým skončením
pracovného pomeru zo dňa 14.12.2009, s korešpondenciou medzi účastníkmi konania, výsluchom

svedkov M. K., Y. Z., R.. O. Q., s.t., znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadreniami
účastníkov konania prednesených na pojednávaniach konaných na tunajšom súde 28.09.2010,
17.02.2011,15.11.2011,akoipísomnýmivyjadreniamizaloženýmidosúdnehospisu,mzdovýmilistinami
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ dňa 30.07.2008 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: výkon
strážnejslužby,nazáklade,ktorejvznikolmedzinavrhovateľomapôvodnýmzamestnávateľompracovný
pomer, a to ku dňu 01.08.2008 (ďalej len "Pracovná zmluva"). Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu
neurčitú.

Dňa 20.03.2009, po skončení rekonštrukcie hotela oznámil odporca navrhovateľovi, že pre nedostatok
práce mu nebude po bližšie neurčenú dobu prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Zároveň
navrhovateľovi oznámil, že počas tohto obdobia má zostať v mieste bydliska a vyčkať na jeho ďalšie
pokyny.Dňa 21.12.2009 bolo navrhovateľovi doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
14.12.2009 z dôvodu dlhotrvajúcej a neospravedlnenej absencie v práci.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 28.09.2010 predniesol návrh zhodne s písomným.

Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2010 navrhovateľ uviedol, že u odporcu pracoval na základe
pracovnej zmluvy riadne od polovice marca 2009, to znamená kým bola ukončená stavba, ktorej

stráženie vykonával. Keďže navrhovateľ aj ostatní zamestnanci mali vedomosť o tom, že stavba bude
ukončená, spoločne z jedného telefónu telefonovali konateľovi odporcu pánovi Z. koncom mesiaca
február, aby sa informovali kde budú po skončení predmetnej stavby ďalej pracovať, a teda na miesto
výkonu práce. Tento im vtedy telefonicky oznámil, že majú čakať doma na pridelenie práce. Preto
navrhovateľ od polovice mesiaca marec 2009 odkedy sa ukončila stavba, ktorú strážil sedel doma, a
čakal na pridelenie práce. Navrhovateľ sa občas snažil telefonovať konateľovi, ten mu však nedvíhal

telefón. Žiadnu prácu navrhovateľovi nepridelil, za mesiace apríl a máj 2009 mu bola ešte poukázaná
mzda, neskôr mu už žiadna mzda poukazovaná nebola. V septembri bol navrhovateľovi zo strany
odporcu doručený zápočtový list, ale keďže navrhovateľovi nedošla výpoveď, išiel sa poradiť so
svojím právnym zástupcom o ďalšom postupe v predmetnej veci. Po tejto situácii si navrhovateľ
začal hľadať prácu, ktorú sa mu podarilo nájsť asi dva týždne potom, koncom mesiaca september.

Navrhovateľ pracuje ako predavač rozvozca v spoločnosti Sheft, Plynárenská 6, Bratislava. V decembri
navrhovateľovi odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru.

Právny zástupca odporcu uviedol, že skutočnosti opísané v návrhu sa nezakladajú na pravde, nakoľko
pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom bol ukončený k 31. marcu 2009 ústnou dohodou.

Odporca uvádza, že navrhovateľ pracoval u odporcu ako strážnik a strážil objekt hotela Hutnik
pri rekonštrukcii, pričom táto rekonštrukcia bola ukončená 20.03.2009. Odporca ako zamestnávateľ
nemal pre navrhovateľa ihneď prácu, preto mu nariadil čerpanie riadnej dovolenky od 21.03.2009.
Odporca v čase čerpania riadnej dovolenky navrhovateľom zabezpečil stráženie hotela Promenáda.
Právny zástupca predložil k nahliadnutiu listinné dôkazy, v zmysle ktorých si spoločnosť PSJ,

hydrotranzit objednala strážnu službu od 28.03.2009 a následne objednávku 31.03.2009 zrušila.
Uvedená objednávka bola zrušená práve z dôvodu, že navrhovateľ i ostatní zamestnanci, ktorí boli
vyzvaní, túto prácu odmietli. Následne sa odporca s navrhovateľom ústne dohodol na skončení
pracovného pomeru k 31.03.2009. Ústnu dohodu s navrhovateľom za odporcu uzavrel Y. Z., ktorý nie
je konateľom odporcu, ale bol priamym nadriadeným navrhovateľa. V tejto ústnej dohody sa odporca

s navrhovateľom dohodli o tom, že mu ešte dva mesiace zaplatí také kvázi odstupné, čo aj odporca
dodržal. Právnemu zástupcovi nie je známe, že by sa navrhovateľ po uzavretí ústnej dohody o skončení
pracovného pomeru u odporcu domáhal ďalšieho zamestnávania. V tejto súvislosti poukazuje na to,
že po skončení rekonštrukcie hotela Hutnik bol po odmietnutí stráženia hotela Promenáda zo strany
zamestnancov skončený pracovný pomer dohodou aj s ďalšími cca 6-7 zamestnancami, a to presne

rovnakou ako s navrhovateľom. Tiež im odporca vyplatil mzdy za dva mesiace apríl, máj, a nikto
z ostatných bývalých zamestnancov ukončenie pracovného pomeru dohodou nespochybnili ani sa
nárokov voči odporcovi nedomáhali na súde. Je pravda, že odporca nedoručil písomné dokumenty
ako zápočtový list, a ostatné spojené s ukončením pracovného pomeru navrhovateľovi bezprostredne
po skončení pracovného pomeru, ale až v septembri, avšak toto na platnosť ústnej dohody nemá

žiadny vplyv. Následne po doručení listu právneho zástupcu navrhovateľa odporca s navrhovateľom z
opatrnosti okamžite skončil pracovný pomer, hoci má doposiaľ za to, že pracovný pomer bol ukončený
už 31.03.2009 dohodou.

Navrhovateľ na otázku súdu či došlo s odporcom k ústnej dohode o skončení pracovného pomeru

k 31.03.2009 uviedol, že nie. Na ďalšiu otázku súdu navrhovateľ uviedol, že riadnu dovolenku od
21.03.2009 nečerpal. K otázke súdu či bol vyzvaný, aby nastúpil na stráženie objektu hotela promenáda
od 28.03.2009 zamestnávateľom uviedol, že nebol vyzvaný. K ďalším otázkam súdu navrhovateľ
odpovedal, že sa skúšal so zamestnávateľom skontaktovať telefonicky, ale nedovolal sa, písomne sa
prideľovania práce nedomáhal. Na otázku súdu prečo sa nedomáhal vyplatenia mzdy, resp. jej náhrady

od mesiaca jún ak mal za to že je u odporcu naďalej zamestnaný navrhovateľ odpovedal, že nevie
prečo sa nedomáhal. Navrhovateľ sa v septembri 2009 zamestnal u inej spoločnosti, aj keď sa cítil byť
zamestnancom odporcu preto, lebo mu už prišiel zápočtový list.Na otázku právneho zástupcu odporcu na navrhovateľa, komu u odporcu alebo koho od odporcu volal
alebo telefonicky kontaktoval, na aké telefónne čísla či na pevné linky alebo na mobil uviedol, že volal
na číslo, ktoré je na webovej stránke uvedené ako číslo pána Z..

SvedokStanislavHaringuviedol,žepracovalakozamestnanecuodporcuod01.12.2008do30.06.2009,
na základe pracovnej zmluvy uzavretej ústne, túto zmluvu obe strany dodržiavali. Dňa 15.03.2009 došlo
k skončeniu so strážením objektu hotela Hutnik. Svedok sa pokúšal spojiť s pánom Z. telefonicky aj sms,
ale neúspešne. Od navrhovateľa sa dozvedel, že im má pán Z. prideliť inú prácu, o akú prácu sa jednalo

svedok nevie. Svedok sedel doma a čakal kým mu bude pridelená práca. Svedok dostal potom ešte
mzdu za dva mesiace, apríl a máj 2009, bola to asi nejaká minimálna mzda dohodou nejakých, bolo to
cca 7.800,- Sk. Od októbra bol evidovaný na úrade práce. Zápočtový list mu odporca doručil, ale nevie
kedy, zrejme to bolo v septembri. Na úrad práce sa išiel prihlásiť v októbri, lebo videl v zápočtovom liste,
že je to uzavreté, tak išiel automaticky na úrad práce. Od marca 2010 je živnostník. Nedostal výpoveď
a neukončil pracovný pomer u odporcu, dostal len zápočtový list.

Svedok k otázkam právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že zamestnávateľ mu nepridelil prácu po
strážení objektu hotela Hutnik. Po skončení strážení hotela Hutnik a nepridelenia ďalšej práce mu bola
vyplatená mzda dvakrát za mesiace apríl a máj. Po skončení stráženia hotela Hutnik svedok nečerpal
dovolenku.

Na otázky právneho zástupcu odporcu svedok odpovedal, že posledným dňom, v ktorý konkrétne on
strážil hotel Hutnik, bol asi 15. marec 2009, nepamätá si však presne, mal vtedy spoločnú zmenu s
navrhovateľom. Nasledujúci deň nešiel do práce lebo ich prestriedala iná SBS, čo mu oznámil otec
navrhovateľa. Vo vzťahu k otcovi navrhovateľa pánovi Q.R. starišiemu je svedok kolega. K ďalšej otázke,
či bol otec navrhovateľa pán Q. starší pracovne nadriadený alebo bol na rovnakej úrovni svedok uviedol,

že boli na rovnakej úrovni. K poslednej otázke svedok uviedol, že mu nikto neoznámil kedy a prečo sa
končí stráženie hotelu Hutnik.

Na pojednávaní konanom dňa 17.02.2011 poverený zástupca odporcu Y. Z. uviedol, že čo sa týka
zamestnancov v Košiciach, títo vykonávali stráženie objektu hotela Hutnik počas jeho rekonštrukcie,

začiatkom roku 2009 mu zamestnanci signalizovali, že po ukončení rekonštrukcie má údajne nastúpiť
iná strážna služba, preto vycestoval do Košíc, kde zistil, že tieto skutočnosti sa zakladajú na pravde.
Následne telefonicky s otcom navrhovateľa dohodol stretnutie so zamestnancami, ktorí vykonávali
stráženie hotela Hutnik. So zamestnancami sa poverený zástupca odporcu dohodol tak, že strážnu
službu v tomto objekte budú vykonávať až do ukončenia rekonštrukcie do nástupu novej strážnej služby,

pričom on sa medzičasom pokúsi zabezpečiť pre zamestnancov ďalšiu prácu, a to stráženie nejakého
iného objektu. V prípade, že k tomu nedôjde a práca nebude, sa so zamestnancami ústne dohodol
na skončení pracovného pomeru dohodou s tým, že i m ešte zaplatí mzdu resp. odstupné za ďalšie
dva mesiace, teda apríl a máj a ich pracovné pomery sa skončia dohodou k 31.05.2009. Táto dohoda
sa rešpektovala, pričom poverený zástupca odporcu zohnal pre zamestnancov prácu a to stráženie

objektu stavby hotela Promenáda, prostredníctvom spoločnosti PSJ Hydrotranzit. O tejto skutočnosti
zamestnancov telefonicky upovedomil, konkrétne telefonoval s navrhovateľom, ktorý mu oznámil, že už
do stráženia tohto objektu nenastúpi a povedal to aj za ostatných zamestnancov. Následne došlo teda
k dohode, že platí dohoda o skončení pracovného pomeru k 31.03.2009 s tým, že ešte dva mesiace
dostanú mzdu, čo bolo splnené a za mesiace apríl a máj bola navrhovateľovi poukázaná mzda alebo

odstupné v zmysle dohody. Následne boli navrhovateľovi zaslané doklady ohľadom ukončenia ako
zápočtový list, pričom však nemal poverený zástupca odporcu vedomosť o tom, že by bol navrhovateľ
nesúhlasil s dohodou, resp. ju namietal, nakoľko dohoda bola rešpektovaná, a ani po skončení mesiaca
máj sa navrhovateľ nekontaktoval, nedomáhal zamestnania, resp. mzdy

Na otázku súdu prečo okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom listom zo dňa 14.12.2009, keď
tvrdí, že pracovný pomer bol skončený dohodou 31.03.2009 poverený zástupca odporcu odpovedal, že
toto mu poradil jeho právny zástupca, keď nevedel ako má reagovať na požiadavku právneho zástupcu
navrhovateľa z 25.11.2009. Keďže mali dobré vzťahy s otcom navrhovateľa, kamarátsky vzťah, vec
sa riešila na parkovisku a preto neuzavreli písomnú dohodu ale dohodli sa ústne. Poverený zástupca

odporcu mal za to, že vzhľadom na doterajšie vzťahy to postačuje. Poverený zástupca odporcu na ďalšiu
otázku právneho zástupcu navrhovateľa prečo nebol navrhovateľ odhlásený zo sociálnej poisťovne
odpovedal, že navrhovateľ bol odhlásený, všetkých zamestnancov odhlásil k 31.05.2009.Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2011 svedok R.. O. Q., st. uviedol, že tiež pracoval pre odporcu ale
len na dohodu. Od zamestnancov firmy PSJ Hydrotranzit sa niekedy v novembri alebo decembri 2008
dozvedel, že táto firma už v objekte hotela Hutnik končí, a s ňou teda vraj končia aj zamestnanci odporcu.

Stavbyvedúci s PSJ Hydrotranzit mu oznámil, že 21.03.2009 o polnoci končia, lebo aj oni končia, toto
svedkovi už predtým oznámil telefonicky aj pán Z.. Svedok má vedomosť o tom, že navrhovateľ doma
čakal na pridelenie práce, aj sa snažil skontaktovať s pánom Z., ale nepodarilo sa mu to, snažil sa ho
kontaktovať telefonicky aj e-mailom. Svedok ďalej nevedel uviesť či sa pán Z. ozval navrhovateľovi. Má
ale vedomosť, že navrhovateľ od 01. septembra do novej práce.

K otázkam súdu svedok uviedol, že počas doby odkedy došlo k skončeniu stráženia hotelu Hutnik sa
navrhovateľ uchádzal o zamestnanie, ale neprišla mu žiadna kladná odpoveď a že počas doby asi 2
mesiacov mu kamarát dohodil robotu v inej SBS, kam chodil len pár hodín, väčšinou cez víkend, alebo v
piatok,inaknevieoničom.Naotázkuprečosinavrhovateľhľadalprácu,keďmalzato,žejevpracovnom
pomere u odporcu a z čoho žil v tejto dobe svedok odpovedal, že nie každý sa hneď dokáže zamestnať.

Prácu si hľadal z dôvodu, že čo ak nebude práca u odporcu a tam skončí tak aby niečo mal.

Právny zástupca navrhovateľa položil svedkovi otázku či mu bolo zo strany pána Z. oznámené, že potom
ako ste skončili stráženie hotelu môžete vykonávať stráženie objektu Promenáda a ak áno odmietol ste.
Svedok uviedol, že nič také mu nebolo oznámené. Svedok ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že

by takáto ponuka bola ponúknutá navrhovateľovi.

K otázkam súdu navrhovateľ uviedol, že konkrétne jemu zamestnávateľ ohľadom, že nemáme
nastupovať po skončení stráženia hotela Hutnik do práce a máme čakať doma na jeho ďalšie pokyny,
nič neoznámil ale väčšinou všetko išlo cez otca navrhovateľa a ten mu to oznámil. Navrhovateľ ďalej

uviedol, že 22. a nasledujúceho dni do práce k zamestnávateľovi sa nedostavil lebo v objekte hotela
Hutniksmeskončiliatosadozvedelodotca.Cezotcabolonavrhovateľovioznámené,žesaniečozháňa
v Košiciach a že má čakať doma, kým sa niečo nevyrieši. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ nedostavil
do sídla zamestnávateľa. Navrhovateľ nesplnomocnil otca na jeho zastupovanie vo vzťahu k odporcovi
ohľadom jeho pracovno - právneho vzťahu. Otec navrhovateľa nebol navrhovateľovi priamy nadriadený,

boli na rovnakej pozícii. Na otázku prečo ste sa písomne nedomáhal prideľovania práce, resp. prečo
ste sa nedostavil do sídla zamestnávateľa počas celej doby od skončenia stráženia objektu Hutnik až
doposiaľ odpovedal neviem.

Následne kládol otázky navrhovateľovi právny zástupca navrhovateľa. Potom čo bolo ukončené

stráženie objektu Hutnik a navrhovateľ odo dňa 22.03.2009 nenastúpil do práce, navrhovateľa
zamestnávateľ nijako neurgoval ani nevyzval na nástup do práce. Navrhovateľ sa nijako nedohodol s
pánom Z. ani s niekým iným oprávneným konať za spoločnosť odporcu na skončení pracovného pomeru
nejakou formou hoci aj ústne.

Svedok Y. Z. uviedol, že s pracovníkmi či už dohodármi alebo v pracovnom pomere dohodol, tak, že
budú dva mesiace doma čakať na prípadné pridelenie práce, ak sa mu podarí niečo zohnať, za tieto dva
mesiaceimajzaplatil,akeďsamuničnepodarízohnaťadodvochmesiacovsaneozve,pracovnýpomer
sa skončil. Nedohadoval to konkrétne s každým zamestnancom, bol však osobne v Košiciach, možno
si svedok nepamätá, ale práve s pánom Q. starším sa dohodol takto, s tým, že on to oznámi ostatným

strážnikom. Nikto z ostatných strážnikov voči tejto dohode neprotestoval a následne po uplynutí týchto
dvoch mesiacov sa už žiadny zo strážnikov nedožadoval, svedok mal za to, že dohoda platí. Svedok
ešte uviedol, že po väčšine dohadoval veci vždy s pánom Q. starším, hoci bol radový strážnik na dohodu,
v Košiciach sa vyznal, mal tam rôzne styky, vedel prípadne zohnať ďalších ľudí, preto riešil všetky veci
ohľadne strážnikov s ním.

Súd uznesením zo dňa 20.07.2012 č.k. XXC/XX/XXXX - XXX nariadil vo veci dokazovanie znalcom
Ing. Editou Lukáčikovou a určil úlohu súdnemu znalcovi aby vypočítal priemerný mesačný zárobok
navrhovateľa za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2009.

Z Posudku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného Ing. Editou Lukáčikovou vyplýva, že za
predpokladu, že navrhovateľ pracoval v dvojzmennej prevádzke, priemerný hrubý mesačný zárobok
navrhovateľa u zamestnávateľa Bononia Investigations & Security Slovakia, s.r.o., ktorý sa používa v
1. štvrťroku 2009 je 583,94 Eur.Za predpokladu, že navrhovateľ pracoval v trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke, priemerný hrubý
mesačný zárobok navrhovateľa u zamestnávateľa Bononia Investigations & Security Slovakia, s.r.o.,

ktorý sa používa v 1. štvrťroku 2009 je 565,10 Eur.

Za predpokladu, že navrhovateľ pracoval v dvojzmennej prevádzke, priemerný hrubý mesačný zárobok
navrhovateľa u zamestnávateľa Bononia Investigations & Security Slovakia, s.r.o., ktorý sa používa v
2. štvrťroku 2009 je 545,10 Eur.

Za predpokladu, že navrhovateľ pracoval v trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke, priemerný hrubý
mesačný zárobok navrhovateľa u zamestnávateľa Bononia Investigations & Security Slovakia, s.r.o.,
ktorý sa používa v 2. štvrťroku 2009 je 527,52 Eur.

Podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia

pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú

zásielku.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods.1 veta prvá Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sanekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca naďalej zamestnával.

Podľa § 81 písm. Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,

c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu

alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., /v znení účinnom do 31. 01. 2013/, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu

S poukazom na cit. zák. ustanovenia, uvedené závery znaleckého posudku ako aj na výsledky
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru že návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, náhrady a vyplatenia mzdy je dôvodný.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi navrhovateľom ako
zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bola v písomnej forme uzavretá platná pracovná
zmluva zo dňa 30.07.2008 s dohodnutým dňom nástupu navrhovateľa do práce dňa 01.08.2008.

Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že pracovný pomer navrhovateľa vznikol na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 30.07.2008, pričom navrhovateľ bol prijatý na dojednaný druh práce: výkon strážnej
služby. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Navrhovateľ v konaní namietal, že nemožnosť vykonávať dohodnutý druh práce navrhovateľom je
prekážkou v práci na strane odporcu - zamestnávateľa a nemôže byť kvalifikovaná ako navrhovateľova

absencia v práci. Odporca navrhovateľovi od 21.03.2009 neprideľoval žiadnu prácu a neurčil mu
pracovisko pre jej vykonávanie. Naopak výslovne mu oznámil, aby na ďalšie pokyny vyčkal v mieste
jeho bydliska.

Z obsahu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.12.2009 vyplýva, že

odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu dlhotrvajúcej bezdôvodnej
neospravedlnenej absencii v práci a to v dňoch od 21.03.2009 až do dňa okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že opakované adlhotrvajúcebezdôvodnéaneospravedlnenénenastúpeniedoplánovanýchpracovnýchzmienpovažuje
za závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Súd k úplnosti uvádza, že k mimosúdnej dohode účastníkov nedošlo.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie

pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). K okamžitému skončeniu pracovného pomeru
môže zamestnávateľ pristúpiť iba v prípade, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin alebo v prípade, že porušil závažne pracovnú disciplínu. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť daný. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov

vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za
ktorých bol právny úkon urobený (judikát NS SR 5 Cdo 74/2008). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel.

Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi riadne doručené, súd sa ďalej
zaoberal jeho dôvodnosťou, keďže navrhovateľ namietal, že on sa nedopustil žiadneho porušenia
pracovnej disciplíny, keďže podľa pokynov odporcu čakal na ďalšie pokyny ohľadom prideľovania práce
doma.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v
zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia

pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť
dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie
pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z
nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za

porušenie pracovnej disciplíny.

Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy,
pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho
zamestnanca. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a

ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, pri ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a
pod.

Pokiaľ ide o ďalšie kritériá, podľa ktorých sa posudzuje intenzita porušenia pracovnej disciplíny
(osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.), odporca v konaní
ničím nepreukázal, že by mu navrhovateľ svojím konaním spôsobil škodu, ani to, že by si navrhovateľ
riadne neplnil svoje pracovné povinnosti.

Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu zaťažuje
zamestnávateľa, teda odporcu. Súd mal za to, že odporca v konaní nepreukázal, že by navrhovateľ
svojím konaním závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Navrhovateľ podľa pokynov odporcu,
že pre nedostatok práce mu nebude po dlhšiu dobu prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, zostal v

mieste bydliska a vyčkal na ďalšie pokyny odporcu.Vzhľadom na vyššie uvedené, súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a na
základe znaleckého posudku zo dňa 04.02.2013, ktorým bol vypočítaný priemerný mesačný zárobok
navrhovateľa, určil náhradu mzdy navrhovateľa za určené obdobie.

Nazákladecitovanýchzákonnýchustanoveníauvedenýchskutočnostírozhodolsúdtak,akojeuvedené
vo výroku rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a v konaní úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy

jeho právneho zastúpenia a podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej ku dňu vykonania úkonu
právnej služby (ďalej len "vyhláška") pozostávajú z:
a)trovyprávnehozastúpeniaprávnehozástupcunavrhovateľa,ktorépodľaVyhláškyMSSRč.655/2004
Z. z. pozostávajú z:

1/ Sedemúkonovprávnejslužbyprihodnoteúkonu121,17eurvychádzajúcz hodnotyveci3.208.32eur

- prevzatie a príprava zastúpenia 25.11.2009,
- písomné podanie na súd vo veci samej 16.02.2010,
- účasť na pojednávaní dňa 28.09.2010,
- účasť na pojednávaní dňa 17.02.2011,
- účasť na pojednávaní dňa 15.11.2011,

- písomné podanie na súd vo veci samej 20.01.2012,
- účasť na pojednávaní dňa 24.01.2012,

2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 30,29 eur vychádzajúc z hodnoty veci 3.208.32 eur:
- účasť na odročenom pojednávaní bez prejednania veci dňa 08.06.2010

3/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 161,01 eur vychádzajúc z hodnoty veci 4.589,44 eur:
- písomné podanie na súd vo veci samej 18.06.2013,
- účasť na pojednávaní dňa 25.09.2015,

4/ Režijný paušál - 1 x 6,95 eur, 3 x 7,21 eur, t. j. 21,63 eur, 2 x 7,41 eur t. j. 14,82 eur, 2 x 7,63 eur, t.
j. 15,26 eur, 1 x 7,81 eur, 1 x 8,39 eur, spolu 74,86 EUR.

5/ Náhrada za stratu času
- pojednávanie 08.06.2010 - 20 x 12,02 eur, t.j. 240,40 eur

- pojednávanie 28.09.2010 - 20 x 12,02 eur, t.j. 240,40 eur
- pojednávanie 17.02.2011 - 20 x 12,35 eur, t.j. 247,00 eur
- pojednávanie 15.11.2011 - 20 x 12,35 eur, t.j. 247,00 eur
- pojednávanie 24.01.2012 - 20 x 12,71 eur, t. j. 254,20 eur
- pojednávanie 25.09.2015 - 20 x 13,98 eur, t.j. 279,60 eur

Náhrada za stratu času spolu - 1.508,60 eur.

6/ Cestovné náhrady
- pojednávanie 08.06.2010........................................................... 218,40 eur

[jeden liter PHL((( 1,265 eur x spotreba 6,9 l/100 km) / 100) + 0,183) x 808 km]
- pojednávanie 28.09.2010............................................................ 217,91 eur
[jeden liter PHL((( 1,257 eur x spotreba 6,9 l/100 km) / 100) + 0,183) x 808 km]
- pojednávanie 17.02.2011 ............................................................ 225,67 eur
[jeden liter PHL((( 1,396 eur x spotreba 6,9 l/100 km) / 100) + 0,183) x 808 km]

- pojednávanie 15.11.2011 ............................................................ 229,47 eur
[jeden liter PHL((( 1,464 eur x spotreba 6,9 l/100 km) / 100) + 0,183) x 808 km]
- pojednávanie 24.01.2012 ............................................................ 230,84 eur
[jeden liter PHL((( 1,489 eur x spotreba 6,9 l/100 km) / 100) + 0,183) x 808 km]
- pojednávanie 25.09.2015 ............................................................ 217,51 eur

[jeden liter PHL((( 1,249 eur x spotreba 6,9 l/100 km) / 100) + 0,183) x 808 km]

Cestovné náhrady spolu - 1.339,80 eur.Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 1.200,50 eur + režijný paušál 74,86 eur
+ náhrada za stratu času 1.508,60 eur + cestovné náhrady 1.339,80, t. j. spolu 4.123,76 eur.

Podľa §148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že na ich
úhradu zaviazal odporcu, nakoľko ten bol v konaní neúspešný.

Trovy štátu predstavujú sumu 612,70 eur ako znalečné, na ktorých úhradu súd zaviazal odporcu.

Pri určení výšky náhrady trov štátu, súd zohľadnil skutočnosť, že odporca v konaní ako preddavok na
znalečné neuhradil ani po výzve súdu sumu 100 eur, pričom tento preddavok bol znalcovi napokon
vyplatený zo štátnych finančných prostriedkov. Zostávajúca časť znalečného vo výške 512,70 eur bola

takisto uhradená zo štátnych finančných prostriedkov a predstavuje trovy konania štátu. Súd odporcu,
ktorý bol v konaní neúspešný, ďalej zaviazal na náhradu trov štátu v sume 88,82 eur, ktoré predstavujú
svedočné priznané svedkom Uznesením č. k. XXC/XX/XXXX - XX F. Č.. N.. XXC/XX/XXXX - XXX a
vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov

Z uvedeného dôvodu súd zaviazal odporcu na úhradu trov štátu vo výške 701,52 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolaní samápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).