Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213873
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213873.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlomPribinovač.25,81109Bratislava,IČO:35807598,zast.advokátskoukanceláriouFridrichPaľko,
s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11

Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Brezno č.k. 13C/317/2012-65 zo dňa 30.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 13C/317/2012-65

zo dňa 30.09.2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu škody vo výške 125,- Eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 291,35 Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Tvrdený nesprávny úradný postup okresného súdu
mal spočívať v tom, že v exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Okresný súd

vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov konania a ich prílohami a
fotokópiami listín urobených z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.
zn. 1Er/1280/2011, a to so žiadosťou o udelenie poverenia, zápisnicou o spísaní návrhu na vykonanie
exekúcie, uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia zo dňa 26.08.2011 a uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota o zastavení
exekúcie zo dňa 14.10.2011. Prvostupňový súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola na súd

doručená 20.05.2011 vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnej Estere Szabóovej o vymoženie
944,87 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave.
Exekučný súd uznesením zo dňa 26.08.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol,
nakoľko po preskúmaní exekučného titulu zistil, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Ďalej z dôvodu, že exekučný titul zaviazal povinnú na plnenie právom

nedovolené, ktoré je v rozpore so zákonom i dobrými mravmi. Následne bola exekúcia uznesením
zo dňa 14.10.2011 zastavená. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia žiadna lehota zákonom stanovená nie je; súd
bol povinný o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd
mal za to, že Okresný súd Rimavská Sobota ako súd exekučný sa pri svojom rozhodovaní nedopustil
porušenia zákona, časový úsek medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o tejto

žiadosti nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného súdu. Pokiaľ
sa teda žalobca domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávnehoúradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (pričom táto nie je zákonom daná), resp.
v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žalobu považoval prvostupňový súd za nedôvodnú.
Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia preskúmaval predložený rozhodcovský

rozsudok a žiadosť o udelenie poverenia. Z dôvodu potreby posúdenia zákonnosti vedenej exekúcie
doba exekučného konania (od doručenia žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia o tejto žiadosti)
nie je podľa prvostupňového súdu takej povahy, aby bolo možné vysloviť porušenie práva žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že súd postupoval nelegálne, keď
skúmal predložený exekučný titul, toto tvrdenie považoval prvostupňový súd za nesprávne, nakoľko

exekučný súd mal povinnosť skúmať exekučný titul podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal
pritomnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/1/2012asp.zn.6Cdo/135/2012.Prvostupňový
súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal, že by v exekučnej
veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona),
a teda nepreukázal, že by bola splnená jedna z podmienok pre zodpovednosť štátu podľa zákona. Preto
súd existenciu ďalších podmienok už neskúmal. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 9 ods. 1 a

2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“, § 41 ods. 2 písm.
d), § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“).Otrováchkonaniaprvostupňový
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli
splnené zákonné podmienky. Odvolateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol preto

dôvody a predložil listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Nebolo podľa neho prípustné, aby konanie
pokračovalO ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Súd
ignoroval jeho žiadosť o zrušenie - odročenie nariadeného pojednávania. Trval pritom na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde.Okresnýsúdmuodňalmožnosťkonaťpredsúdom,pretožesanemalmožnosťvyjadriťktvrdeniam

žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo
aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Je dôležité skúmať nielen moment, kedy súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy
poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,

nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich protitvrdení. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil
sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej
lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberáuplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou.Žalobcavodvolanízároveňnamietal,
žeprvostupňovýsúdbolpovinnýpredsamotnýmrozhodnutímvovecisamejojehonávrhunaprerušenie
konania osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p., pričom rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2
a § 156 ods. 1, 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa
28.08.2015 a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa§3ods.1,2zák.č.514/2003Z.z.(1)Štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôkazy.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia

vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorý nesprávny postup mal spočívať v zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobca navrhol vykonať
dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom Okresného súdu Rimavská Sobota. Priamo v žalobe
žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený

súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný
súd doručil návrh žalobcu žalovanému na vyjadrenie; podané vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne
doručil žalobcovi prostredníctvom pošty. Prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávanie riadne
predvolal, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonaní
dokazovania vyhlásil rozsudok. Do spisu okresného súdu sú pripojené listiny z exekučného spisu

1Er/1280/2011, o.i. žiadosť o udelenie poverenia s návrhom na vykonanie exekúcie, doručená súdu dňa
20.05.2011, Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Er/1280/2011-16 zo dňa 26.08.2011,
ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá,
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Er/1280/2011-21 zo dňa 14.10.2011, ktorým bola
predmetná exekúcia zastavená. V tomto exekučnom konaní mala by žalobcovi podľa návrhu vo veci

samej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená žalobcom tvrdená škoda.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na
charakter uplatnených odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný

konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že
pravdepodobne z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne
súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných
dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostuňovými súdmi

Slovenskej republiky v obdobných veciach. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené
podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termín pojednávania
bol zo strany prvostupňového súdu riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a
včas doručené. V odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení (okrem iného na jednej strane odvolateľtvrdí, že nemal možnosť sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného, na druhej strane tvrdí, že okresný súd mal
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože žalovaný sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu
k veci nevyjadril),

žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento v odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie, vrátane napadnutého rozsudku. V plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovýmiaprávnymizávermiokresnéhosúduavzmysle§219ods.1a2O.s.p.nanevcelomrozsahu

odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec správne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom rozsahu správny, pretože
žalobca nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom exekučnom
konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) sa pri
posudzovaní veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom okresného

súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nepovažuje odvolací súd za
dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca

na argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to,

že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v
inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013
zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne možno poukázať aj
na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.06.2013 sp. zn. 7Cdo/141/2013, podľa ktorého „Dôvod na

vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť
vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď. napríklad uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez
ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojim nesprávnym úradným postupom v
inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003

Z.z.“. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v Českej republike pri zhodnej právnej
úprave (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010
Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho

o námietke zaujatosti (41NcC/193/2012-8 zo dňa 10.10.2012 v spojení s opravným uznesením č. k.
41NcC/193/2012-49 zo dňa 05.08.2014) bolo účastníkom riadne doručené. Iné, resp. nové dôvody
zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania

v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie,
tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie okresný súd doručil právnemu
zástupcovi žalobcu riadne (prostredníctvom pošty) a včas (s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty
na prípravu na pojednávanie). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného
žalobcu boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so

zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti žalobcu
konať pred súdom nedošlo ani v procese dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámenia
s návrhom (žalobou) a písomnými podaniami účastníkov konania pozostávalo len s oboznámením sa
s listinami z exekučného spisu, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhu

na začatie konania. Žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania 1Er/1280/2011 a obsah
exekučného spisu mu je ako účastníkovi konania nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný súd
nevykonal. Žalobcovi bolo dňa 04.06.2014 riadne doručené aj vyjadrenie žalovaného k návrhu. Žalobca
mal dostatok času pred súdnym pojednávaním oboznámiť sa so skutkovými a právnymi tvrdeniamižalovaného. Zákonným postupom okresného súdu nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať
pred súdom, k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej
rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na prerušenie konania, túto námietku odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že o návrhu žalobcu rozhodol okresný súd osobitným
uznesením č.k. 13C/317/2012 zo dňa 30.09.2014 tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo preto ani postupom okresného súdu,

ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia
o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Týmto postupom okresného súdu žalobca nebol
vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia. Postup okresného súdu bol plne
odôvodnený hospodárnosťou konania. Navyše vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.), a preto mohol pokračovať v konaní.

Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívalo v tvrdení, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia došlo až po zákonnej

15 dňovej lehote a zároveň v tvrdení, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať exekučný titul,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe
však 15 dňová lehota plynúca od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí v prípade, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie (napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012
zo 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 z 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 z 25.04.2013 alebo sp.
zn. II.ÚS/112/2013 z 13.02.2013). Ak okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 20.05.2011 (vo vzťahu k
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce, kedy začalo samotné exekučné

konanie) a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 26.08.2011, uvedený postup a uvedené
časové obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, resp. prieťahy v konaní a je plne
odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.
Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne
akceptovateľná aj dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad

uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013
zo dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť je potrebné osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom
pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia - rozhodcovské rozsudky. Exekučný súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný

titul podľa § 41 Exekučného poriadku má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§
44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu
bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) je oprávnený vyvodiť všetky

dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou
zmluvou viazaná (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011, R
66/2013). Žalobca postup súdu, ktorým skúmal splnenie formálnych a materiálnych predpokladov pre
vedenie exekúcie, vytýka exekučnému súdu bezdôvodne.

K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej
činnosti je mu známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom
čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní, a tak v dôsledku jeho subjektívneho konania došlo k
rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom. Jeho postup bol ovplyvnený i tým, že
exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly (vrátane zmlúv uzavretých medzi účastníkmi,

návrhov na vykonanie exekúcie i žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie atď.). Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne reagoval na nezákonnosť vedenia
exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcom v postavení oprávneného, nemožno sastotožniť s tvrdením žalobcu, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu
(viď. uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS/606/2012 - 20 zo dňa 14.12.2012).

Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani túto
námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci - nesprávny úradný postup exekučného súdu. Keďže už nesplnenie čo len jednej z viacerých

podmienok zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie
žaloby, v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo preto potrebné, aby sa okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej
ujmy, resp. splnením ďalších podmienok zodpovednosti za škodu. Táto skutočnosť preto nespôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik
nemal odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu. Odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.