Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ferdinand Zimmermann

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/572/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214851
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414214851.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacívprávnejvecinavrhovateľa:PeterU.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom L. E. XXX, proti odporkyni: W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. E. XX, o zníženie vyživovacej
povinnosti na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 24. 04. 2015 proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/214/2014-53 zo dňa 11. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať odporkyni výživným
v sume 75 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01. 03. 2015 k rukám
odporkyni. V zostávajúcej časti, čo do zvyšku bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Rozhodnutím procesného súdu bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

10P/419/2011-32 zo dňa 06. 06. 2012, čo do výšky výživného navrhovateľa k odporkyni.

Bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ podal dňa 31.12.2014 (čl. 1-4) na Okresný súd v
Žiari nad Hronom návrh, ktorým sa domáha zníženia vyživovacej povinnosti voči odporkyni zo sumy

150 € mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona mesačne počnúc dňom podania návrhu na tunajší súd vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám odporkyni. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/419/2011-32 zo dňa 06.06.2012 kedy bolo
výživné určené vo výške 150 € mesačne. Došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa vzhľadom
na hlavný jeho zdravotný stav pričom v súčasnosti nie je možné v jeho možnostiach a schopnostiach

uhrádzať takúto výšku vyživovacej povinnosti odporkyni.

Na súdne pojednávanie konané dňa 11.03.2015 sa dostavili účastníci konania. Súd vo veci vykonal
dokazovanie, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/214/2014, s
pripojenými prílohami a správami, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovateľ T. U. vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní trval na podanom návrhu v ktorom
špecifikoval dôvody pre ktoré žiada zníženie vyživovacej povinnosti voči odporkyni. Poukázal na
skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/419/2011-32 zo dňa 06.06.-2012
bolo jeho manželstvo s matkou odporkyne rozvedené. Zároveň bol zaviazaný prispievať v tom čase na
mal. dcéru W. - odporkyňu výživným vo výške 150 € mesačne od právoplatnosti súdneho rozhodnutia
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa. Poznamenal, že je pravdou, že dcéra

W. - odporkyňa býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. S matkou odporkyne pochádza aj syn N.
U.nar.XX.XX.XXXX,ktorýbývasnímvspoločnejdomácnosti.Tentot.č.jevevidenciipríslušnéhoÚPSVa R, nepoberá žiadnu dávku v hmotnej núdzi ani sociálne príspevky. Jediným jeho príjmom je príjem
cez víkendy kedy si privyrába na diskotékach vo výške bribližne 20-25 € za víkend. Iný príjem nemá.
Býva s ním v spoločnom 3-izbovom byte, ktorý majú v nájme. Všetky výdavky týkajúce sa nájmu bytu

ako aj zabezpečenie chodu domácnosti. Tento zároveň poukázal, že podaný návrh na zníženie svojej
vyživovacej povinnosti voči odporkyni odôvodňuje predovšetkým skutočnosťou, že v januári 2013 mal
vážny pracovný úraz. Bol hospitalizovaný, práce neschopný od 02.01.2013 do 05.06.2013. Vzhľadom na
pokles jeho pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% zamestnávateľ dňa 05.06.2013
ukončil s ním pracovný pomer. Rozhodnutím sociálnej poisťovni zo dňa 06.08.2013 mu bol priznaný

čiastočný invalidný dôchodok vo výške 278,50 € mesačne. Vzhľadom na súčasný jeho zdravotný stav
nie je v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si primeranú prácu, aby mohol v plnej výške uhrádzať
doposiaľ určené výživné odporkyni. Okrem čiastočného invalidného dôchodku, ktorý uviedol vyššie iný
príjem nemá. Jeho výdavky v súčasnosti je nájom za byt vo výške 133,70 €, náklady na bývanie, inkaso,
elektrika, voda, plyn, RTVS a DIGI vo výške spolu 99,66 € + ďalšie náklady týkajúce sa stravy približne
vo výške 50 €, hygienické potreby 2 € mesačne, oblečenie, obuv 5 € mesačne, lieky na ktoré si dopláca

mesačne približne vo výške 25 €. Cesta k lekárom 4 x 1,40 € Banská Štiavnica a späť vo výške 5,60
€, mobilný telefón 18 € a poistka, ktorú uhrádza odporkyni vo výške 8,60 €. Vzhľadom k tomu, že s
ním v spoločnej domácnosti býva aj plnoletý syn XXXko uviedol vyššie vo svojej výpovedi, ktorý t. č.
je nezamestnaný v evidencii príslušného ÚPSV a R Banská Štiavnica nepoberá žiadne sociálne dávky
ani dávku hmotnej pomoci, kryje aj jeho potreby na chod spoločnej domácnosti a základné jeho životné

potreby. Zároveň vo svojej výpovedi opravil, že od podania návrhu na tunajší súd v súčasnosti poberá
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 281 € mesačne. Iný príjem nemá. Vo februári 2015 uhradil
odporkyni zameškané výživné vo výške 4.000 € jednonárazovo pričom túto finančnú čiastku si požičal od
svojej matky, ktorá má 81 rokov a je starobnou dôchodkyňou s tým, že finančnú čiastku jej vráti. Poukázal
na svoj zdravotný stav a zároveň na skutočnosť, že aj keď je vyučený sústružník v tejto oblasti ako aj v

inej oblasti v mieste svojho bydliska poprípade okolia vzhľadom na svoj zdravotný stav i keď vynakladá
snahu nájsť si zamestnanie, nie je to možné. Finančné prostriedky, ktoré si vypožičal z Prima banky v
roku 2012 v septembri vo výške 2.000 € a následne ďalších 1.000 € všetky finančné prostriedky boli
použité pre jeho plnoletého syna v tom čase, ktorý nastúpil na vysokú školu na zakúpenie rôznych vecí a
poplatkov spojených s jeho štúdiom na vysokej škole avšak túto po troch mesiacoch tento zanechal a t.

č. je ako uviedol vyššie nezamestnaný a býva s ním v spoločnej domácnosti. Okrem bežného výživného
odporkyni keď ho požiadala a to pri zabezpečení exkurzii do Francúzska a Anglicka jej poskytol finančnú
čiastku 10 - 20 €. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto žiadal, aby súd mu znížil vyživovaciu povinnosť
na základnú vyživovaciu povinnosť t. j. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa počnúc
dňom podania návrhu na tunajší súd.

Odporkyňa W.U. vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní poukázala na svoje písomné vyjadrenie na
čl. 25. Uviedla, že vie o jeho situácii do ktorej sa momentálne dostal jej otec - navrhovateľ, ale v žiadnom
prípade nesúhlasí s tak výrazným znížením vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na jeho momentálnu
finančnú situáciu ako aj zdravotný stav minimálne prehlásila, že žiada výživné vo výške 80 € mesačne.

Poukázala na svoje výdavky spojené so štúdiom na Súkromnej hotelovej škole v Banskej Štiavnici
keďže je vo 4. ročníku a jedná sa o 5 ročné štúdium a všetky náklady spojené so štúdiom ako aj
na zabezpečenie jej základných životných potrieb zabezpečuje jej matka s ktorou žije v spoločnej
domácnosti a ktorá ju finančne podporuje. Navrhovateľ nijakým spôsobom ju finančne nepodporuje.
Potvrdila, že v roku 2013 jej prispel navrhovateľ finančnou čiastkou 200 € na exkurziu do Londýna

pričom jej matka jej dala vreckové vo výške 150 € a doplatila 20 € poplatok. V roku 2014 kedy bola
na 3-mesačnej praxi vo Francúzsku jej prispel finančne navrhovateľ výšku 150 €. Ostatné poplatky
približne vo výške 200 € hradila jej matka. Poukázala na skutočnosť, že súkromná hotelová škola na
ktorej študuje je spoplatnená. Mesačné výdavky spojené so školou sú vo výške 92 € mesačne, školné +
strava v škole vo výške 76 € mesačne + cestovné do školy približne 20 € mesačne. Raz ročne uhrádza

príspevok na stužkovú vo výške 50 €. Ďalšie výdavky má spojené so stravou doma, mobilný telefón,
hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, ktoré sú približne vo výške okolo 100 € mesačne. Poukázala
na skutočnosť, že jej matka s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá jej kryje výdavky spojené nie
len so štúdiom, ale aj osobné výdavky je evidovaná u príslušného ÚPSV a R Banská Štiavnica. Zároveň
pracuje na dohodu o výkone práce v penzióne Lux - pizzeria 10 hodín týždenne + poberá dávku v

hmotnej núdzi a prídavky na deti. Jej mesačný príjem je vo výške 227 € mesačne.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd na základe prevedeného dokazovania a to vypočutím účastníkov konania navrhovateľa a odporcu,
predložením ich písomných podkladov nachádzajúcich sa v súdnom spise mal potom preukázané, že
naposledy bola určovaná vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 10P/419/2011-32 zo dňa 06.06.2012 kedy súd rozviedol manželstvo rodičov

odporkyni v to čase mal. G. zveril do osobnej starostlivosti jej matky a určil vyživovaciu povinnosť
otcovi mal. dieťaťa - navrhovateľovi vo výške 150 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti súdneho
rozhodnutia vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa. V tom čase mal súd
preukázané, že navrhovateľ býval v obecnom nájomnom 3-izbovom byte spolu so svojím plnoletým
synom N.. Uhrádzal nájomné, elektriku, plyn, odpad, svoju životnú poistku, životnú poistku manželky

a detí v celkovej výške 8.000 - 9.000 Sk mesačne. Bol zamestnaný vo firme ANTON ANTOL, s.r.o.
Dobrá Niva, kde jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 535,43 € netto. Nebolo preukázané, že
by vlastnil nejaké nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci vyššej hodnoty. Matka odporkyni v tom čase bola
zamestnaná v BILLE F. U. ako predavačka, kde jej priemerný mesačný príjem bol okolo 350 € netto.
Bývala v spoločnej domácnosti s mal. dcérou - odporkyňou u svojej matky v jej 2-izbovom rodinnom

dome. V tom čase odporkyňa bola žiačkou základnej školy. V súčasnej dobe je študentkou 4. ročníka
Súkromnej hotelovej školy v Banskej Štiavnici pričom sa jedná o 5 ročné štúdium. Nevlastní žiadne
nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá t.
č. je evidovaná na príslušnom ÚPSV a R Banská Štiavnica, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 206
€ + prídavok na dieťa a zároveň pracuje na dohodu v penzióne N. - pizzeria na 10 hodín. Jej mesačný

príjem je približne vo výške 227 €. U navrhovateľa súd zistil, že t. č. inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Rozhodnutím sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave zo dňa 06.08.2013 mu bol priznaný čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 278,50 € mesačne, ktorý mu bol zvýšený dňom január 2015 (čl. 29)
na sumu 285,70 € mesačne. Čiastočný invalidný dôchodok mu bol priznaný z dôvodu, že má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní zo zdravou fyzickou osobou. Zároveň bolo

konštatované tieto správy, že sa stal invalidným v dôsledku pracovného úrazu. T. č. býva naďalej v
spoločnej domácnosti so svojím plnoletým synom v 3-izbovom nájomnom byte kde uhrádza výdavky
ako uviedol vyššie vo svojej výpovedi. Jeho syn je nezamestnaný, nie je poberateľom žiadnej dávky,
sociálnych príspevkov ani dávky v hmotnej núdzi. Všetky dávky spojené s užívaním tohto bytu, chodom
domácnosti ako aj náklady týkajúce sa svojho plnoletého syna hradí tak ako uviedol aj vo svojej výpovedi

vyššie na súdnom pojednávaní.

Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav posudzujúc podmienky zníženia vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporkyni berúc do úvahy skutočnosť, že naposledy bolo upravované výživné takmerpred 3 rokmi a je nepochybné, že aj na strane odporkyni došlo k zmene pomerov keďže t. č. študuje v
4. ročníku 5 ročného štúdia na Súkromnej strednej škole. Svojím štúdiom sa pripravuje v budúcnosti na
zabezpečenie svojho zamestnania pričom nepochybne sa zvýšili jej výdavky nielen spojené so štúdiom,

aleajsnákladmitýkajúcichsajejzákladnýchživotnýchpotriebstrava,oblečenie,zdravotnástarostlivosť,
hygienické potreby a pod., ktoré v prevažnej miere hradí jej matka, ktorá t. č. tak ako je uvedené vyššie je
nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi a dohodou o výkone práce si privyrába na zabezpečenie
aj nákladov svojej dcéry. Je nepochybné, že aj na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov oproti
poslednejúpravevyživovacejpovinnostikodporkyniatovzhľadomnajehozdravotnýstav,alevzhľadom

na hore citované zákonné ustanovenie si navrhovateľ musí uvedomiť svoju vyživovaciu povinnosť k
odporkyni, ktorá t. č. i keď je plnoletá naďalej je odkázaná na výživu na svojich rodičov pretože nemá
schopnosť samostatne sa živiť v dôsledku riadneho denného štúdia na strednej škole a preto považoval
súd zníženie jeho vyživovacej povinnosti ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia
za primeranú vzhľadom na vek, potreby, zvýšené potreby u odporkyni vzhľadom na jej štúdium ako aj
vzhľadom na možnosti a schopnosti povinného rodiča za primeranú. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ

uhradildlhnabežnomvýživnomodporkynivofebruári2015jednorázovovovýške4.000€súdpovažoval
zníženie jeho vyživovacej povinnosti dňom 01.03.2015 za relevantné.

Súd v zostávajúcej časti potom návrh čo do zvyšku zamietol ako neopodstatnený a neodôvodnený.

O trovách konania súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto súdneho rozhodnutia
vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech a odporkyňa si trovy konania
neuplatňovala vzhľadom k tomu súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Poukázal, že výživné tak ako ho ustálil okresný súd, teda
75 € mesačne a zároveň ho súd považuje za primerané potrebám odporkyne, ako aj možnostiam a
možnostiam navrhovateľa, nevyplýva z vykonaného dokazovania. Vytýka súdu nepreskúmateľnosť jeho
rozhodnutia a určené výživné 75 € mesačne nie je navrhovateľ schopný platiť z dôvodu, že tým by ohrozil
svoju existenciu. Takto určené výživné nie je primerane vysoké, vzhľadom na jeho osobné, majetkové

a zárobkové pomery.

Dieťa má nepochybne právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a to v pozitívnom ale aj v negatívnom
zmysle. Keď je životná úroveň rodiča nízka, je nízka aj životná úroveň dieťaťa.

Nie je preskúmateľné, na základe čoho dospel súd k záveru, že pri príjme navrhovateľa 285,70 €
mesačne a jeho výdavkoch 347,56 € je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 75 € a to v kontexte
tvrdenia navrhovateľa, ktorý už v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa rozdiel vo svojich príjmoch a
výdavkoch uhrádzal iba za pomoci svojej 81 ročnej matky. V súčasnosti si navrhovateľ môže dovoliť dať
na stravu mesačne iba 50 € a to pre seba a syna.

Navrhovateľ tiež vytýka súdu, že určil zníženie vyživovacej povinnosti počnúc dňom 01. 03. 2015, pričom
návrh navrhovateľa bol súdu doručený dňa 31. 12. 2014. K zmene pomerov navrhovateľa došlo dňa 02.
01. 2013, teda dňom kedy utrpel pracovný úraz. Z týchto dátumov nijako nemožno dôjsť k záveru, že
výživné je potrebné znížiť počnúc dňom 01. 03. 2015. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že navrhovateľ

uhradil v exekúcii dlh navrhovateľke jednorázovo vo výške 4 000 € vo februári 2015 a preto znížil
vyživovaciu povinnosť ku dňu 01. 03. 2015. Takéto konštatovanie je nielenže neurčité, ale nemá oporu
ani v hmotnom práve. Odporkyňa je plnoleté dieťa kde neplatí zásada, že spotrebované výživné sa
nevracia. Výživné sa navyše platí na miesiac vopred a navrhovateľ vo februári uhradil výživné na marec
2015.Okremtohonavrhovateľuhradildňa04.02.2015sumu5244,30€aniesumu4000€.Jepotrebné

uviesť, že navrhovateľ v predmetnej exekúcii uhradil odporkyni navyše aj výživné, ktoré jej už predtým
razvyplatilkjejrukámatozdôvodu,žesiodnejnikdynepýtalpísomnýdokladoprevzatípeňazí,ktoréjej
dával. Ide o duplicitne vyplatenú sumu minimálne vo výške 1 114 €. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že
na jednej strane došlo u odporkyne k získaniu príjmu od otca, ktorým si vie bez akýchkoľvek problémov
zabezpečiť všetky svoje náklady na posledný rok štúdia (avšak na druhej strane u navrhovateľa došlo

k zadlženiu sa o takúto sumu, ktorú bude musieť svojej matke vracať).

Súd prvého stupňa teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie je možné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.U navrhovateľa však došlo od prvého rozhodnutia aj k ďalšej podstatnej a vážnej zmene jeho
zdravotného stavu, ktorá pre neho znamená zvýšené výdavky na lieky, ktoré nevyhnutne potrebuje.

Dňa 19. 03. 2015 bol navrhovateľ hospitalizovaný v nemocnici v Žiari nad Hronom po tom ako bol od
dopoludňajších hodín v bezvedomí po epileptickom záchvate. Dňa 23. 03. 2013 (zrejme má ísť o 23.
03. 2015) bol prepustený do ambulantnej starostlivosti s diagnózou G 40.3 - generalizovaná idiopatická
epilepsia a epileptické syndrómy. Dňa 20. 04. 2015 navrhovateľ absolvoval psychiatrické vyšetrenie

v Banskej Štiavnici, kde mu boli diagnostikované diagnózy F 32.1 - depresívna porucha mierneho až
stredného stupňa, diagnóza F 02.8 - dementný syndróm ťažkého stupňa a F 10.2 - syndróm závislosti na
alkohole. Navrhovateľ žije v období pred 40-timi rokmi a potrebuje 24 hodinovú nepretržitú starostlivosť.
Tento stav však naďalej progreduje.

Záverom navrhovateľom žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa odporkyňa vyjadrila a uviedla, že žiada o prešetrenie odvolania, pretože
advokátka má mylné informácie. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 11. 03. 2015 neuviedol pravdivé
skutočnosti a sám uviedol, že môže pracovať. O všetko je ochotná informovať súd na pojednávaní a

navrhuje vypočuť svedkyňu M. U..

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h),
f) OSP.

Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a preto vec nesprávne právne posúdil. Z odvolania tiež
vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ešte neexistovali dôvody týkajúce sa zdravotného
stavu navrhovateľa v súčasnosti.

Pri rozhodovaní procesný súd vychádzal z overiteľných skutočností ako napr. že pokles navrhovateľa
vykonávať zárobkovú činnosť je „iba 50 %“. Súd však nezisťoval, či vzhľadom k obmedzenej možnosti
vykonávať právu, môže vzhľadom na svoj zdravotný stav, nájsť navrhovateľ vôbec nejakú prácu vo
svojom okolí, samozrejme musí ísť o prácu, ktorú by mohol vykonávať bez ďalšieho ohrozenia svojho
zdravia.

Okresný súd tiež nezisťoval aké sú skutočné možnosti a schopnosti matky odporkyne a teda v akom
rozsahu by sa aj ona mohla, vzhľadom ku všetkým skutočnostiam a teda aj svojmu zdravotnému stavu
podieľať na výživnom pre odporkyňu.

Odporkyňa je schopná sama sa živiť. Pripravuje sa však na svoje budúce zamestnanie. V súčasnosti je
už plnoletá. Plnoletou bola aj v čase podávania návrhu. Rodič dieťaťa však nemá povinnosť prispievať
dieťaťu nad rozsah svojich možností a schopností ani v prípade, ak sa dieťa, ktoré je už schopné
samé sa živiť, pripravuje na budúce povolanie a táto príprava vyžaduje extrémnej finančné nároky.
Jednoducho povedané, plnoleté dieťa môže študovať iba na takej škole, ktorej náklady dokáže samo a

so zodpovedajúcou pomocou svojich rodičov finančne pokryť.

Pre určenie vyživovacej povinnosti otca k odporkyni preto nie je rozhodujúci výpočet nákladov, ktoré
odporkyňa na štúdium má.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich základnou povinnosťou, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Nemožno ale opomenúť, že pokiaľ okresný súd akceptuje, že navrhovateľ žije so svojím plnoletým
synom, ktorý je nezamestnaný a dáva mesačne na stravu seba a svojho syna 50 €, ide o nepoužiteľný

argument. K plnoletému synovi, ktorý je schopný sám sa živiť (opak nie je konštatovaný), nemá otec
vyživovaciu povinnosť aj keď s ním žije v spoločnej domácnosti.Znamená to, že pri určovaní výživného na odporkyňu nemožno v prvom rade prihliadať na jej potreby,
ktoré sú dané náročnosťou jej štúdia. V prvom rade treba zisťovať skutočné možnosti a schopnosti
oboch rodičov.

Tiež nemožno opomenúť, že od rozhodovania okresného súdu sa mal zdravotný stav navrhovateľa
výrazne zhoršiť. Toto tvrdenie bude potrebné preveriť a samozrejme pri rozhodovaní o výživnom do
budúcna je potrebné na výsledok dokazovania v tomto spore prihliadať.

Odvolanie vytýka súdu prvého stupňa, že rozhodnutie o zníženom výživnom zahŕňa iba čas od 01. 03.
2015. Návrh na zníženie výživného bol podaný dňa 31. 12. 2014. V návrhu sa zníženie výživného žiada
ku dňu podania návrhu na začatie konania. Argumenty súdu o dôvode prečo priznal zníženie výživného
iba od 01. 03. 2015 sú však neurčité.

Za tohto stavu veci bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.