Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Banghová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/45/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216953
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214216953.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: E. O., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom M. XXX/X,
M., t. č. na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníčkou Valériou Giersberg, tajomníčkou Okresného
súdu Komárno, o zaplatenie 432,30 eur s príslušenstvom,
r o z h o d o l :
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 310,74 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 310,74 € od 2.12.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume
12,80 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 432,30 € spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania v sume 62,27 € a úrokom z meškania
vo výške 8,15 % ročne zo sumy 432,30 € od 7.9.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania na
tom skutkovom základe, že odporca s navrhovateľom uzatvoril dňa 17.4.2012 zmluvu o úvere č.
4204061049, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splatiť v
pravidelných mesačných splátkach. Odporca si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, následne (po lehote splatnosti úveru) bol
listom zo dňa 13.11.2012 vyzvaný na splatenie poskytnutého úveru v lehote 15 dní. Titulom náhrady trov
konania si navrhovateľ uplatnil zaplatenie súdneho poplatku.
Súd odporcovi zdržiavajúcemu sa toho času na neznámom mieste ustanovil opatrovníčku na jeho
zastupovanie v tomto konaní.
Na pojednávanie dňa 22.9.2015 sa navrhovateľ nedostavil, predvolanie má riadne vykázané, svoju
neúčasť písomne neospravedlnil. Opatrovníčka odporcu sa na pojednávanie taktiež nedostavila,
predvolanie má riadne vykázané, svoju neúčasť písomne neospravedlnila. Z uvedených dôvodov súd
podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to prečítaním výpisu
z obchodného registra navrhovateľa, úverovej zmluvy zo dňa 17.4.2012, úverových zmluvných
podmienok, podacieho hárku na č. l. 16 spisu, prehľadu obratov na č. l. 17, výzvy na zaplatenie zo dňa
13.11.2012 a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci.
Odporca s navrhovateľom uzatvoril dňa 17.4.2011 zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy
bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 390,- €, ktorý sa odporca zaviazala vrátiť navrhovateľovi v 6mesačných splátkach po 79,26 € v období od 17.5.2012 do 26.10.2012. Úroková sadzba bola ustálená
vo výške 42,03 % ročne. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky, odporca titulom poskytnutého úveru
ku dňu podania žaloby dlhoval sumu 432,30 €, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru
vo výške 329,92 €, úrokmi v sume 39,98 €, poistením Bill protection v sume 26,40 € a upomienkou II.
v sume 36,- €.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 25/2006 Z. z. (ďalej len zákon
o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 17.4.2012 uzavreli účastníci konania zmluvu
o úvere, ktorú súd s ohľadom na povahu zmluvných strán (§ 52 Občianskeho zákonníka), ako aj
s poukazom na § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval za spotrebiteľskú. Touto
zmluvou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver (na kúpu tovaru) vo výške
390,- € a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške
79,26 €, v počte splátok 6. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 42,03 % p. a., splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá na 17.5.2012, konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 26.10.2012, splatnosť
mesačnej splátky bola dohodnutá na 26. deň v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)predstavovala 52,20 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala 41,82 %. Celková čiastka k zaplateniu
bola vyčíslená sumou 443,88 €. Z listiny zo dňa 13.11.2012 bolo zistené, že navrhovateľ z dôvodu, že
odporca nesplácal úver riadne a včas (zaplatil len prvú plátku úveru v sume 79,26 €), vyzval odporcu na
úhradu dlžnej sumy vo výške 432,30 € v lehote 15 dní od odoslania výzva navrhovateľom (16.11.2012).
Súd zistil, že v predkladanej úverovej zmluve si účastníci dohodli úrokovú sadbu úveru (zmluvný úrok) na
úrovni 42,03 %, zároveň priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk, a to zo spotrebiteľských
úverov so splatnosťou do 1 roka, predstavovala v apríli 2012 13,25 %. V zmluve dohodnutý úrok tak
3,17-násobne presahuje bežnú úrokovú sadzbu úverov poskytovaných bankami v danom čase.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba
vo výške 42,03 % je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným spôsobom, niekoľkonásobne
prevyšuje úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské úvery za rovnakých podmienok
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa
26.4.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011 vyslovil názor, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov dohodnutá podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi
konania v zmluve o úvere je potrebné kvalifikovať ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, a teda zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná, pričom ide o absolútnu
neplatnosť. Z absolútne neplatného právneho úkonu (v konkrétnej veci zmluvné dojednanie, ktorým sa
odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úroky za poskytnuté peňažné prostriedky) nemôže vzniknúť
navrhovateľovi žiadne právo a odporcovi zodpovedajúca povinnosť. Vzhľadom na poukazované
skutočnosti považoval súd dohodnutý úver za bezúročný, na základe čoho potom navrhovateľovi s
ohľadom na to, že odporca z poskytnutých finančných prostriedkov (390,- €) dodnes vrátil sumu 79,26
€, súd priznal istinu úveru zníženú o uvedenú platbu odporcu v celkovej sume 310,74 €. V časti
uplatňovaných zmluvných úrokov, vrátane vyčísleného zmluvného úroku v sume 39,98 €, súd návrh
navrhovateľa pre vyššie uvedené dôvody zamietol.
Súd navrhovateľovi ďalej nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 36,- €, ktoré boli
uplatňované na základe ustanovenia hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok, a to z dôvodu, že
navrhovateľ k žalobe nepripojil a ani do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil žiadne
relevantné dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
uplatňuje. Navrhovateľ nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie
týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto
typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje
iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
a upomienky sú neprijateľné. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR:
„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS
55/201-19). Vzhľadom na uvedené súd nárok navrhovateľa v časti uplatnených poplatkov za upomienky
spolu v sume 36,- € zamietol.
Rovnako navrhovateľ nijak nevysvetlil, ani nepreukázal nárok na zaplatenie sumy 26,40 € titulom
poistenia Bill protection. Súd v danom ohľade poukazuje najmä na skutočnosť, že v predmetnej úverovej
zmluve dojednané poistenie nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o
poistných zmluvách. Odporca ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bol
poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo 7,14 % z mesačnej splátky. Navrhovateľsúdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle Hlavy 15 §3 úverových
zmluvných podmienok, v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral odporca na
vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť
plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Navrhovateľ nepredložil súdu žiaden iný
doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti
o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi odporcom v zmysle preambuly úverových
podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej
zmluvy medzi navrhovateľom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a
so znením Zvláštnych podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských,
hotovostných a revolvingových úverov. Odporcovi ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý
ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejme o pomerne obsahovo rozsiahly
dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou 63 predmetnej zmluvy
bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy navrhovateľom a za takého stavu možno potom s
najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že odporca sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí
úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už
vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.
Takto odporcovi vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu
poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nárok v časti uplatneného poistenia zamietol.
Nad rámec uvedených dôvodov súd napokon zdôrazňuje aj skutočnosť, že v úverovej zmluve nie je
jednoznačne stanovená celková výška spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože pokiaľ mal odporca zaplatiť 6 splátok po 79,26 € ako je uvedené v
úverovej zmluve, tak celkovo by zaplatil sumu 475,56 € a nie 443,88 € ako je v zmluve, čím dochádza k
zavádzaniuspotrebiteľaohľadneskutočnejvýškycenyúveru.Pokiaľúverovázmluvauvedenúnáležitosť
neobsahuje, tak podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa takýto spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj z tohto dôvodu súd navrhovateľovi priznal len odporcom
nesplatenú časť istiny poskytnutého úveru v sume 310,74 € s príslušenstvom a v celej zvyšnej časti
jeho návrh zamietol.
Príslušenstvo priznanej istiny 310,74 € tvorí ročný úrok z omeškania 8,75 % zo sumy 310,74 € počnúc
od 2.12.2012 do zaplatenia. Výšku uplatneného úroku z omeškania súd určil v súlade s § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keďže v čase nastúpenia omeškania
odporcu (2.12.2012) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %, pričom navrhovateľovi vznikol
nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky. Úroky z omeškania súd priznal navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti
dlhu odporcu, tzn. od 2.12.2012, čo predstavuje deň nasledujúci po lehote 15 dní od odoslania výzvy
navrhovateľa na dobrovoľné splatenie predmetného dlhu odporcu.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh
v sume 29,50 €.
Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142
ods.2OSPnáhradatrovpomernerozdelená.Tovyžadujeurčiťpomerúspechuobochúčastníkov(oboch
strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej
strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú
časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli
druhému účastníkovi, je tu nerozhodná.
Súd z celkovej navrhovateľom žalovanej sumy 432,20 € s príslušenstvom v sume 98,34 € (62,27 €
vyčíslený zmluvný úrok + 36,07 € úroky z omeškania vo výške 8,15 % zo sumy 432,20 od 7.9.2014
do vyhlásenia rozsudku 22.9.2015), spolu 530,54 €, napokon odporcu zaviazal na zaplatenie iba
sumy 310,74 € s príslušenstvom v sume 69,64 € (úroky z omeškania 8,75 % zo sumy 310,74 €od 2.9.2012 do vyhlásenia rozsudku 22.9.2015), spolu 380,38 €. Navrhovateľ tak dosiahol 71,70 %
úspech vo veci a naopak mal neúspech čo do 28,30 % uplatňovaných nárokov, čo zároveň predstavuje
úspech odporcu. Pre určenie celkovej miery úspechu navrhovateľa, a teda určenie do akej miery má
navrhovateľ právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, súd od úspechu navrhovateľa (71,70
%) odčítal úspech odporcu (28,30 %), a tak ustálil čistú mieru úspechu navrhovateľa na 43,40 %, v
ktorej výške má navrhovateľ právo na náhradu svojich účelne vynaložených trov konania. Z celkovej
výšky navrhovateľových trov 29,50 € predstavuje 43,40 % sumu 12,80 €, na ktorú súd zaviazal odporcu
v rámci rozhodnutia o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.