Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lenka Kvasnicová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115200127
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115200127.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľky T. B.,

bydliskom B. XXXX/XX-XX, R. M. F., štátnej občianky SR, proti odporcovi F. B., bydliskom B. XXXX/XX-
XX, R. M. F., štátnemu občanovi SR, o zrušenie spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Právo účastníkov spoločného nájmu k 2 - izbovému bytu č. XX s príslušenstvom, ktorý sa nachádza vo
vchode č. XX bytového domu č. XXXX na ulici B. v R. M. F. sa z r u š u j e .

Za členku Okresného stavebného bytového družstva U. Q. sa u r č u j e navrhovateľka, ktorá bude
nájomcom predtým uvedeného bytu.

Odporca n e m á právo na bytovú náhradu.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia spoločného nájmu k družstevnému bytu č.
XX nachádzajúcemu sa v bytovom dome súp. č. XXXX, vo vchode č. XX na B. ulici v R. M. F.
a určiť ju za ďalšieho člena družstva a nájomcu bytu. Svoj návrh odôvodnila tým, že vlastníkom
bytu je Okresné stavebné bytové Družstvo U. Q.. S odporcom žila v manželstve od 20.08.1983

a 01.01.1989 prevzali do osobného užívania predmetný byt, čím sa stali spoločnými nájomcami
bytu. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.12.2012, právoplatným
dňa 22.01.2013. Poznamenala, že v dotknutom byte býva ona, nakoľko odporca sa dňa 25.12.2011
odsťahoval. Nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu a kompletnú údržbu zabezpečuje výlučne ona.
Odporca byt neužíva, poplatky za byt neplatí napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný. Navrhovateľka ďalej
uviedla, že odporca mal pred rozvodom exekúcie. Odporca má prístup k bytu, s čím ona nesúhlasí.
Odporca si nepreberá poštu. Navrhovateľku obťažuje neustále vyzváňanie exekútorov. Odporca sám

v konaní o rozvod uviedol, že má novú rodinu, z čoho vyplýva, že má aj kde bývať, preto náhradné
ubytovanie považuje za bezpredmetné. V súčasnosti býva vo F. Q.. S odporcom sa v súvislosti s
užívaním bytu snažila dohodnúť, ale odporca na ňu naliehal, aby ho vyplatila.
Odporca sa k návrhu nevyjadril a na pojednávanie dňa 12.10.2015 sa bez ospravedlnenia nedostavil,
hoci mal predvolanie riadne a včas doručené. O odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd podľa
§ 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením rozhodnutia o pridelení bytu zo
dňa 08.11.1988, zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, oznámenia Okresného stavebnéhobytového družstva U. Q. zo dňa 07.05.2015 a rozsudku tunajšieho súdu č. k. 27C/12/2012-23 zo dňa
13.12.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 08.11.1988 bol byt č. XX v dome súp. č. XXXX v R. M. F.
pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva pridelený odporcovi, pričom na základe tohto
rozhodnutia mu vzniklo právo na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu do osobného užívania.

Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 08.12.1988 vyplýva, že Okresné stavebné

bytové družstvo U. Q. ako vlastník bytu odovzdáva odporcovi dňom 01.01.1989 byt č. XX na druhom
poschodí v dome č. XXXX do osobného užívania. Súčasne zobralo na vedomie, že odporca v čase
uzavretia dohody žil v manželstve s T. B. a že s ňou trvale žije, čím uzavretím tejto dohody vzniká
spoločné užívacie právo týchto manželov.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27C/12/2012-23 zo dňa 13.12.2012, právoplatným dňa 22.01.2013

bolo manželstvo účastníkov uzavreté dňa 20.08.1983 rozvedené.

Z oznámenia Okresného stavebného bytového družstva U. Q. zo dňa 07.05.2015 vyplýva, že OSBD
ponecháva na rozhodnutí súdu, ktorí z bývalých manželov bude ďalej nájomcom predmetného bytu. V
uvedenom byte býva navrhovateľka so synom, ktorá pravidelne platí zálohové platby za užívanie bytu.

Dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, o ktorej bola dňa 08.12.1988 spísaná zápisnica, vzniklo
účastníkom právo spoločného užívania bytu č. XX na ulici B., č. domu XXXX/XX v R. M. v zmysle
ustanovení § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia dohody. Dňom 01.01.1992
sa v zmysle novely Občianskeho zákonníka (ust. § 871 ods. 1) zmenilo toto právo spoločného užívania

bytu manželmi na spoločný nájom.

Podľa § 705 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo

na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účastníci ako
manželia nadobudli do užívania predmetný byt, v dôsledku čoho im vznikol nie len spoločný nájom bytu,
ale i spoločné členstvo v družstve. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, k zániku spoločného
nájmu bytu manželmi nedochádza rozvodom manželstva priamo zo zákona. Dochádza k nemu až

rozhodnutím súdu o jeho zrušení za predpokladu, že sa na jeho zániku bývalí manželia nedohodli.
Základnými podmienkami zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu manželmi sú teda spoločné
členstvo oboch manželov v družstve, zánik manželstva rozvodom, absencia dohody bývalých manželov
o zániku spoločného nájmu bytu návrh jedného s manželov podaný súdu. V danom prípade možno
konštatovať, že všetky uvedené podmienky boli splnené, keď účastníci počas manželstva nadobudli

užívacieprávokpredmetnémubytuatýmnadobudliajspoločnéčlenstvovdružstve,ichmanželstvobolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27C/12/2012-23 zo dňa 13.12.2012, na zániku spoločného
nájmu bytu sa nedohodli, v dôsledku čoho navrhovateľka podala súdu návrh na zrušenie spoločného
nájmu bytu. Vzhľadom k tomu súd spoločný nájom predmetného bytu manželmi zrušil. Súčasne určil,
že jediným členom a nájomcom tohto bytu bude navrhovateľka. Pri rozhodovaní v tejto časti zohľadnil

súd najmä to, že v byte naďalej býva navrhovateľka, ktorá sa stará aj o úhradu nákladov spojených s
bývaním.

Podľa § 712 ods. 8 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety
môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo

len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.V danom prípade súd odporcovi bytovú náhradu nepriznal, a to s poukazom na tvrdenia navrhovateľky,
že tento má bytovú otázku vyriešenú, nakoľko už niekoľko rokov žije u svojej priateľky a toho času žijú
spolu vo F.j. Tieto tvrdenia súd nemal dôvod spochybňovať.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mala plný úspech vo veci navrhovateľka. Súd jej však náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko si túto v konaní neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.