Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. október 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207936
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214207936.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Credium

Slovakia, a.s., IČO: 35 845 490, so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, proti žalovanému: Á. W., W.. XX.
S. XXXX, bytom I. XX, zastúpenému: Y. K., bytom Q. XX, o 3.040,04 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 3.040,04 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 24. septembra 2013 sa
zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 16. apríla 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej
vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným 12. augusta 2009 uzavrel zmluvu o úvere, ktorou
mu poskytol úver na financovanie motorového vozidla. V dôsledku krádeže tohto vozidla žalobca k

10. septembru 2013 zmluvu ukončil. K tomuto dňu dlžná suma pozostáva z dlžných splátok 258,60 €,
nesplatenej istiny 2.380,24 € a nárokov vzniknutých z titulu predčasného ukončenia 401,20 €, pričom
žalovaný ju mal uhradiť do 23. septembra 2013.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že motorové vozidlo užívala jeho dcéra. Po krádeži vozidla
však poisťovňa nevyplatila plnenie z havarijného poistenia, pretože žalovaný neodovzdal dva kľúče od
vozidla. Tie však predložiť nemohol, pretože ich jeho dcére ukradli s kabelkou.

3. Žalobca v replike podrobnejšie vysvetlil jednotlivé uplatnené nároky. K námietkam o nevyplatení
poistného plnenia uviedol, že poisteným z poistnej zmluvy je žalovaný a bolo na ňom, aby si poistné
plnenie uplatňoval. Ak mu nebolo vyplatené, nemôže to ísť na ťarchu žalobcu.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku),
ktoré sa konalo v termínoch 10. apríla a 9. októbra 2015. Žalobca sa nedostavil ani raz, pričom

vždy sa ospravedlnil a súhlasil s konaním v neprítomnosti. Žalovaný sa dostavil na termín 10. apríla
2015, na termín 9. októbra 2015 sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil. Preto súd pojednával v
neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, a to:
zmluvaoúvereN.(č.l.5a6),všeobecnézmluvnépodmienkypreúveryžalobcu(č.l.7až12),potvrdenie
o prebratí vozidla (č. l. 16), dohoda o platbách k zmluve N. (č. l. 17), oznámenie o zániku úverovej zmluvy
s doručenkou (č. l. 18 a 19), list žalobcu z 10. septembra 2013 (č. l. 20), návrh poistných zmlúv (č. l. 56
a 57), zmluvné dojednania pre havarijné poistenie (č. l. 58), list žalobcu z 31. júla 2013 (č. l. 59), faktúra

č. S. (č. l. 43), sadzobník poplatkov (č. l. 44), záverečná správa k inkasnému konaniu (č. l. 45), faktúra
č. XXXX/XXXX (č. l. 46) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121,
§ 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tentoskutkový stav:

5. a) Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z

vlastných zdrojov. Žalovaný v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonala na účely
podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

b) Žalobca je pri výkone svojej činnosti v stálom obchodnom styku so spoločnosťou Optimalit Slovakia,
s.r.o., ktorá je splnomocneným zástupcom Generali Slovensko poisťovne, a.s., IČO: 35 709 332, ale

tiež s touto poisťovňou na základe bližšie neurčenej rámcovej zmluvy (čl. I ods. 1 zmluvných dojednaní,
č. l. 58).

c) Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali 12. augusta 2009 listinu označenú ako „Zmluva o
úvere č. N.“ (č. l. 5 a 6). V tejto listine sa veriteľ zaviazal na žiadosť dlžníka poskytnúť úver 5.352 € splatný
v60mesačnýchsplátkachpo131,20€(ztoho16,66€havarijnépoistenie)sRPMN11,29€(čl.II).„Výška

splátok, ich splatnosť a skladba“ mali byť uvedené „v Splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy“. Dlžník mohol poskytnutý úver použiť len na kúpu osobného automobilu DACIA
Sandero Ambiance 1,6 („PF“). V čl. V až IX tejto listiny bol upravený zabezpečovací prevod práva k
tomuto vozidlu na žalobcu.
Táto listina obsahovala okrem iného tieto ustanovenia:

„XII. Odkladacie a rozväzovacie podmienky účinnosti zmluvy...
12.2. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný havarijne poistiť PF a predložiť Veriteľovi vinkuláciu
poistného plnenia v prospech Veriteľa. Zmluvné strany sa pre prípad, ak PF nebude havarijne poistený
do 7 dní od prevzatia PF Dlžníkom..., táto Zmluva zaniká od počiatku.
XIII. Záverečné ustanovenia...

13.6. Súčasťou tejto zmluvy o úvere sú:
a) Všeobecné zmluvné podmienky pre úvery poskytované obchodnou spoločnosťou Credium Slovakia,
a.s.,...
b) Splátkový kalendár...“

d) Všeobecné zmluvné podmienky pre úvery poskytované obchodnou spoločnosťou Credium Slovakia,
a.s., platné od 15. apríla 2009 (č. l. 7 až 12) obsahovali okrem iného tieto ustanovenia:
„III.
Podmienky a spôsob poskytnutia úveru...
1. Veriteľ poskytne úver uvedený v ÚZ po uzatvorení ÚZ a splnení nasledovných podmienok:...

g)predloženiepoistnejzmluvynapoisteniepredmetufinancovaniaalebovinkuláciepoisteniavprospech
veriteľa...
4.ČerpanieúverusauskutočnípouzavretíÚZ,aksúsplnenépodmienkyuvedenévods.1...Poskytnutie
úveru sa uskutoční tak, že veriteľ jednorazovo prevedie sumu zodpovedajúcu výške úveru priamo na
účet predávajúceho...

VI.
Splácanie úveru
1. Dlžník sa zaväzuje platiť veriteľovi počas dohodnutej doby splatnosti úveru podľa zmluvy splatnú časť
istiny úver spolu s jeho príslušenstvom - úrokom z nesplatenej časti istiny úveru v pravidelných splátkach
vo výške a v lehotách uvedených v splátkovom kalendári. ...splátka... sa skladá zo splatnej časti istiny

úveru a príslušných úrokov, resp. poistného - ak klient platí poistné prostredníctvom Credium Slovakia,
a.s...
VII.
Predčasná splatnosť úveru...
7. Zmluvné strany sa dohodli, že ak... ÚZ zanikne z akéhokoľvek dôvodu pred dobou jej splatnosti, vtedy

celý dlh dlžníka pozostávajúci z istiny, neuhradených splátok... a dlh vyplývajúci z úrokových rozdielov a
kurzových rozdielov, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky, náklady na vymáhanie pohľadávok a
iné príslušenstvo ku dňu ukončenia... sa stanú splatnými v jednej sume.... môžu sa požadovať od klienta
najmä nasledovné položky:
a) neuhradené splátky...

b) neuhradená zmluvná pokuta...
c) dlžná istina, ktorá sa ešte nestala splatnou...
f) poplatok za predčasné ukončenie zmluvy...9. Veriteľ môže jednostranne vyhlásiť úver poskytnutý dlžníkovi za predčasne splatný... v nasledovných
prípadoch:...
g) totálne zničenie alebo krádež predmetu financovania...

11. Ak nastane niektorá z okolností uvedených v bode 10 (správne má ísť o bod 9, pozn.) tohto článku,
je veriteľ oprávnený:...
c) domáhať sa uspokojenia pohľadávky z úveru dlžníkom resp. tretími osobami z poskytnutých
zabezpečení...
IX.

Poistenie
1. Dlžník je povinný... počas doby splatnosti ÚZ dojednať a udržiavať v platnosti poistenie predmetu
financovania:...
b) havarijné poistenie, ktoré... poskytuje záruku v prípade... odcudzenia...
5... Pokiaľ dlžník neuzatvára zmluvu cez Optimalit Slovakia, s.r.o., je povinný predložiť veriteľovi
vinkuláciu poistenia...

7. Dlžník berie na vedomie, že veriteľ je ako inkasant splnomocnený príslušnou poisťovňou na inkaso
poistného od neho...
10. V prípade poistnej udalosti je dlžník povinný písomne doporučeným informovať veriteľa o poistnej
udalosti,oznámenieškodypoisťovniasúčinnosťprivybavovanípoistnejudalostivzáujmevysporiadania
škody je povinnosťou dlžníka.

11. Akékoľvek plnenie poisťovne v prípade poškodenia, zničenia alebo odcudzenia predmetu
financovania, ktorý je predmetom Zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, patrí veriteľovi. Za
tým účelom dlžník vinkuluje poistenie v prospech veriteľa. Veriteľ je oprávnený použiť prijaté poistné
plnenie na úplné alebo čiastočné pokrytie vlastných škôd a nákladov a tiež na uspokojenie akýchkoľvek
záväzkov dlžníka voči nemu...“

Táto listina bol žalovaným osobne podpísaná.

e) V rovnaký deň (12. augusta 2009) žalovaný ako „poistník/poistený“ a spoločnosť Optimalit Slovakia,
s.r.o., ako splnomocnenec Generali Slovensko poisťovne, a.s., podpísali listinu označenú ako „Návrhy

poistných zmlúv pre havarijné poistenie motorových vozidiel a poistenie zodpovednosti...“ (č. l. 56). V
nej bolo okrem iného dohodnuté havarijné poistenie pre riziko „havária a krádež a iné riziká uvedené
vo VPP pre poistenie motorových vozidiel“, a to do výšky poistnej sumy 8.690 €. Poistné plnenie bolo
vynkulované v prospech žalobcu až do písomného oznámenia o ukončení „leasingovej zmluvy“.
Súčasťou návrhu mali byť Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie vozidiel U. Q. XX, ich

obsah však nebol dokázaný, ako aj Zmluvné dojednania Optimalit Slovakia, s.r.o.

f) Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel (č. l. 58) podpísané žalovaným a spoločnosťou
Optimalit Slovakia, s.r.o., obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
»Článok I...

1. Tieto zmluvné dojednania sa vzťahujú výlučne na poistné zmluvy pre havarijné poistenie motorového
vozidla, dojednané a uzatvorené na základe „Rámcovej zmluvy o spolupráci...“ medzi Generali
Slovensko... a spoločnosťou Credium Slovakia, a.s...
2. Pre účely týchto poistných zmlúv a zmluvných dojednaní vystupuje... dlžník ako držiteľ vozidla
zapísaný v TP vozidla a zároveň ako poistník, CREDIUM vystupuje v zmluvnom vzťahu ako vlastník

vozidla, v prospech ktorého je počas... doby úveru vinkulované poistné plnenie z havarijného poistenia
vozidla a zároveň ako poistený...
Článok II...
4. Plnenie Poisťovne z havarijného poistenia je po dobu trvania... úverovej zmluvy vinkulované na
žiadosť poistníka v prospech CREDIUM. Na základe tejto vinkulácie Poisťovňa v prípade vzniku

poistnej udalosti vyplatí poistné plnenie inej osobe ako CREDIUM len s písomným súhlasom CREDIUM.
Poisťovňa sa zaväzuje informovať CREDIUM o vzniku nároku na poistné plnenie...«

g) Žalovaný motorové vozidlo DACIA Sandero Amiance 1.6 prevzal hneď 12. augusta 2009 (potvrdenie
č. l. 16). Po prevzatí ho zveril do užívania svojej dcére Y. K. (nesporné tvrdenie žalovaného). Približne v

roku 2012 jej bola odcudzená kabelka s kľúčami od tohto motorového vozidla. Následne jej 21. augusta
2012 bolo odcudzené aj toto motorové vozidlo a náhradné kľúče k nemu stratila. (nesporné tvrdenie
žalovaného, záverečná správa č. l. 45, list č. l. 59)h) Žalovaný oznámil žalobcovi krádež motorového vozidla. Nedatovaným listom označeným ako
„Oznámenie o zániku Úverovej zmluvy č. N. z dôvodu poistnej udalosti“ (č. l. 18) žalobca oznámil
žalovanému, že táto úverová zmluva zanikla k 14. septembru 2012 z dôvodu „krádeže predmetu

financovania“. Listom z 31. júla 2013 (č. l. 59) žalobca žalovaného vyzval, aby urýchlene doložil
poisťovni všetky kľúče od vozidla. Nebolo dokázané, že by ich žalovaný predložil. Následne listom z 10.
septembra 2013 (č. l. 20) vyzval žalovaného na zaplatenie 258,60 € z titulu dlžných splátok, 2.380,24 €
z titulu nevrátenej časti istiny, poplatku za predčasné ukončenie v sume 322 € (určeného v sadzobníku
poplatkov platnom od 15. júla 2012, č. l. 44) a iných nákladov 79,20 € (suma uhradená tretej osobe za

to, že prešetrila dôvody neplatenia zo strany žalovaného - záverečná správa č. l. 45, faktúra č. l. 46,
výpis z účtu č. l. 47), a to do 10 dní od doručenia tohto listu. .

6. Takto zistený skutkov ý stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti
(§ 132 O. s. p.).
Všetky skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp.

vychádzajú z nesporných tvrdení žalobcu alebo žalovaného.
Pokiaľ ide o skutkové závery v bode 5 písm. b) a e), žalobca nedokázal obsah ani rámcovej zmluvy
s Generali Slovensko poisťovňou, a.s., ani obsah všeobecných poistných podmienok, aj keď bol na
ich predloženie vyzvaný (výzva č. l. 53). Nenavrhol ani vykonanie žiadnych iných dôkazov v tomto
smere. Ako bude vysvetlené ďalej, dôkazné bremeno na preukázanie ich obsahu zaťažovalo žalobcu,

nie žalovaného. Bolo teda žalobcovou povinnosťou (§ 120 ods. 1 O. s. p.) navrhnúť dôkazy potrebné
na zistenie obsahu týchto úkonov (dokumentov), keďže to bol žalobca, kto si z nich odvodzuje pre seba
určité práva.
V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu
žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie

uvedených listín totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie
hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle
uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca sa pritom mohol dostaviť aj na pojednávanie
(dokonca na dva termíny), kde by ho samosudca bol mohol oboznámiť s tým, čo považuje za sporné (§
118 ods. 2 O. s. p.); ak tak žalobca neurobil, musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy o úvere z 12. augusta 2009. Z čl. I a II tejto zmluvy
v spojení s čl. III ods. 4 všeobecných zmluvných podmienok vyplýva, že úver mal byť poskytnutý tým

spôsobom, že žalobca previedol dohodnutú sumu na účet predávajúceho, ktorý žalovanému predal
osobné motorové vozidlo. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania
a žalovaný ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 12. augustu 2009, a táto zmluva
je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý by bol

spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 2 písm. a) cit. zákona].

8. Nároky žalobcu mali vzniknúť v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy, ktoré bolo následkom
krádeže predmetu financovania (vozidla), a žalobca ich opiera v podstate o čl. VII ods. 7 a ods. 10 písm.
g) všeobecných zmluvných podmienok v spojení s vyúčtovaním z 10. septembra 2013. Pre tento prípad

(krádež) však bolo vozidlo aj poistené a z čl. IX ods. 11 všeobecných zmluvných podmienok vyplýva, že
poistné plnenie by malo byť vyplatené žalobcovi a znížilo (prípadne úplne uspokojilo) by jeho nároky zo
zmluvy o úvere. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným (resp. jeho dcérou - splnomocnenkyňou)
je práve otázka, či takéto poistné plnenie malo alebo nemalo byť poskytnuté, a pokiaľ nebolo poskytnuté,
či sa tak stalo právom alebo neprávom. Žalovaný sa v podstate bráni odkazom na to, že poisteným z

havarijnej poistnej zmluvy bol žalovaný, ktorý si tak má svoje nároky voči poisťovni uplatňovať sám. Taký
názor však nezodpovedá obsahu právnych úkonov medzi žalobcom a žalovaným, ako aj žalovaným a
poisťovňou.

9. Poistná zmluva bola v prerokúvanej veci uzatvorená podpísaním listiny „Návrhy poistných zmlúv...“, v

ktorej bolo dohodnuté aj tzv. havarijné poistenie pre prípad (okrem iného) krádeže motorového vozidla.
Havarijné poistenie je bežne používaný výraz pre poistenie rôznych rizík týkajúcich sa poškodenia,
zničenia alebo straty motorového vozidla, takže niet pochýb (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
že ním strany uzavreli poistenie majetku. Z neho má podľa § 806 Občianskeho zákonníka poistenýprávo, aby mu bolo poskytnuté plnenie, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Poisteným sa v zmysle § 797 ods. 1 Obč. zák. rozumie ten, na ktorého majetok sa poistenie vzťahuje.
Pri úvahe o tom, kto je poisteným z poistnej zmluvy medzi žalovaným a poisťovňou z 12. augusta 2009

treba predovšetkým uvážiť, že na čas splácania úveru bol v čl. V a nasl. zmluvy o úvere dohodnutý
zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Vlastníkom motorového vozidla (i keď
len obmedzeným) v tomto čase teda nie je žalovaný, ale žalobca, takže sa dohodnuté poistenie vzťahuje
na jeho majetok (v právnom slova zmysle). Okrem toho, aj v čl. I ods. 2 zmluvných dojednaní pre
havarijné poistenie je výslovne dojednané, že poisteným nie žalovaný, ale žalobca, ktorý je vlastníkom

predmetu financovania. Podľa citovaného ustanovenia je navyše poistné plnenie z havarijného poistenia
„vinkulované“ v jeho prospech. Ustanovenia o vinkulácii sú ďalej obsiahnuté v čl. XII ods. 12.2 zmluvy
o úvere, kde sa vinkulácia poistného určuje za rozväzovaciu podmienku zmluvy. O vinkulácii sa ďalej
zmieňuje aj ust. čl. IX ods. 5 všeobecných zmluvných podmienok.
Podľa názoru súdu tak citované ustanovenia jednotlivých dokumentov používaných medzi žalobcom a
žalovaným v skutočnosti priznávajú právo na poistné plnenie žalobcovi, nie žalovanému. V dôsledku

toho sa v zmysle citovaného § 797 ods. 1 Obč. zák. musí za poisteného považovať nie žalovaný,
ale žalobca. Na tom nič nemení ani označenie žalovaného v poistnej zmluve ako „poistník/poistený“.
Podľa názoru súdu v danom prípade ide o všeobecné označenie políčka, ktoré sa pri uzavretí zmluvy
vypĺňa, nie o natoľko zrejmý prejav vôle, aby z neho bolo možné odvodiť, že poisteným je žalovaný.
Naopak, jasný prejav vôle je obsiahnutý v už citovanom čl. I ods. 2 zmluvných dojednaní pre havarijné

poistenie, ktoré za poisteného počas trvania úverového vzťahu vyhlasuje žalobcu, nie žalovaného. Ani
inécitovanéustanoveniapoužívajúcepojem„vinkulácia“nesvedčiaoopaku.Akovyplývaajzcit.čl.Iods.
2 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie, pojem „vinkulácia“ sa tu používa ako druh synonyma pre
vyjadrenie toho, že žalobca má priamy nárok na výplatu poistného plnenia. To okrem iného dosvedčuje
skutočnosť, že to bol žalobca, nie žalovaný, kto pri likvidácii poistnej udalosti komunikoval s poisťovňou.

Žalobca totiž žalovanému postúpil požiadavku poisťovne na predloženie všetkých kľúčov (list z 31. júla
2013).
Poistnú zmluvu pre havarijné poistenie uzavretú v listine „Návrhy poistných zmlúv...“ z 12. augusta 2009
tak treba považovať za uzavretú v prospech poisteného - žalobcu. Na tom nič nemení skutočnosť, že
ju uzatváral žalovaný ako poistník. Takýto postup totiž pripúšťa § 794 v spojení s § 50a Občianskeho

zákonníka. V prerokúvanej veci navyše možno usudzovať na to, že žalobca ako tretia osoba dal súhlas s
poistnou zmluvou jednak generálne vopred (keďže sám uzavrel rámcovú zmluvu o spolupráci s Generali
Slovensko poisťovňou, a.s.), jednak v prerokúvanej veci možno danie súhlasu vyvodiť práve z toho, že
to bol žalobca, kto s poisťovňou vo veci poistnej udalosti komunikoval a sprostredkoval žalovanému aj
požiadavky poisťovne. Takéto konanie podľa názoru súdu v každom prípade svedčí o tom, že žalobca

chcel využiť výhodu vyplývajúcu preňho z poistnej zmluvy (právo na poistné) a podľa § 35 ods. 3
Občianskeho zákonníka ho tak treba interpretovať ako prejav súhlasu s touto zmluvou. Ustanovenie §
50 ods. 2 Obč. zák., na ktoré § 794 Obč. zák. odkazuje, pritom pre takýto súhlas nepredpisuje žiadnu
formu, možno ho tak dať aj konkludentne (jednu z takýchto konkludentných foriem výslovne uvádza aj §
794 ods. 2 Obč. zák.). Žalobca sa tak v každom prípade stal oprávneným z tejto poistnej zmluvy a tým

aj poisteným s priamym nárokom na vyplatenie poistného plnenia.

10. Tieto závery však podstatným spôsobom menia nazeranie na konanie oboch strán zmluvy o úvere pri
jej ukončení a na dojednania v súvislosti s poistením. Ak by bol poisteným žalovaný, ako to tvrdil žalobca,
potom by bola naozaj pravda to, že by poistné patrilo jemu a mal by si ho vymáhať sám. Ako však vyplýva

z predošlého výkladu, právo na poistné plnenie tu nemá žalovaný, ale žalobca, ktorý je poisteným
z havarijného poistenia. Žalovaný ako poistník nemá zo zákona žiadne právo domôcť sa vyplatenia
poistného plnenia, a to ani pre seba, ani pre žalobcu. Ust. § 797 ods. 1 a § 806 Obč. zák. v spojení s čl.
I ods. 2 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie z 12. augusta 2009 totiž dávajú právo na poistné
(uplatniteľné súdne, § 4 Obč. zák.) poistenému, nie poistníkovi. Naproti však z ustanovení čl. II a čl. XII

ods. 12.2 zmluvy o úvere, čl. III ods. 1 písm. g), čl. VI ods. 1, čl. IX ods. 1, 5 a 7 všeobecných zmluvných
podmienok vyplýva, že uzavretie havarijného poistenia dlžníkom je podmienkou trvania zmluvy o úvere
a vyplatenia úveru. Dlžník tak v prerokúvanej veci je povinný uzatvoriť poistnú zmluvu a platiť poistné (v
rámci jednotlivých splátok) za poistenie v podstate cudzieho majetku - majetku veriteľa, ktorý bol naňho
zabezpečovaco prevedený. Ako už bolo uvedené, žalobca konal v prerokúvanej veci ako dodávateľ

a žalovaný ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 12.
augustu 2009 a zmluva o úvere medzi nimi je tak spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí okrem iného vtedy, ak ide o individuálne vyjednané podmienky.
Treba preto posúdiť platnosť a výklad vyššie citovaných ustanovení zmluvy o úvere a všeobecných
zmluvných podmienok z pohľadu ochrany spotrebiteľa.

11. Ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zák. ustanovuje, že neprijateľné podmienky sú neplatné. Podľa ods. 10
cit. paragrafu sa neprijateľnosť má hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluvauzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyanavšetkyostatnépodmienky
zmluvy. Zároveň však v zmysle § 54 ods. 2 Obč. zák. pri výklade spotrebiteľských zmlúv platí výklad

výhodnejší pre spotrebiteľa. V prerokúvanej veci je tak predovšetkým potrebné posúdiť, či dojednanie o
povinnosti žalovaného uzavrieť a platiť poistné je neprijateľnou podmienkou, alebo je možné ho vyložiť
na jeho prospech.
Predpokladom neprijateľnosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je značná nerovnováha v
právach a povinnostiach. V prerokúvanej veci je z citovaných ustanovení zmluvy o úvere a všeobecných
zmluvných podmienok zrejmé, že z nich vyplýva povinnosť žalovaného - spotrebiteľa dojednať a platiť

poistné za účelom poistenia majetku žalobcu - dodávateľa. Z obsahu poistnej zmluvy (ako ju vyložil
súd) pritom vyplýva, že dodávateľ je zároveň poisteným, teda má nárok na poistné. Z takto nastavených
ustanovení sa tak na prvý pohľad zdá, že dlžník - žalovaný má v súvislosti s poistením len povinnosti,
žiadnepráva.Jetotižpovinnýpoisteniedohodnúť,uzavrieťaplatiť,niejevšakoprávnenýpoistnéplnenie
žiadať ani vymáhať, pretože nie je poisteným (§ 797 Obč. zák.). Žalobca - veriteľ má zasa len práva -

žiadať, aby mu dlžník poistil vozidlo, a následne vymáhať poistné plnenie, no nemá žiadne povinnosti
voči dlžníkovi v tejto súvislosti. Tomu nasvedčuje aj znenie čl. IX ods. 11 všeobecných zmluvných
podmienok o tom, že veriteľ je oprávnený použiť poistné plnenie na pokrytie „vlastných škôd“. Bolo by
preto možné uzavrieť, že povinnosť žalovaného dojednať havarijné poistenie je vlastne neprijateľnou
podmienkou a je neplatné podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. To by však - paradoxne - pre žalovaného

ako spotrebiteľa nemalo žiaden zmysel. Žalovaný by nemohol žiadať späť zaplatené poistné, keďže to
neplatil žalobcovi, ale poisťovni. Taktiež by to nemalo vplyv na samotnú zmluvu o úvere, keďže tá je
nepochybne platná a žalobca z nej má nárok na vrátenie minimálne nesplatenej časti úverovej istiny.
Nanajvýš by sa tak dlžníkovi - žalovanému vrátilo postavenie poisteného, takže by mohol vymáhať
voči poisťovni poistné plnenie, to by však nemalo žiaden priamy vplyv na jeho vzťah k žalobcovi. Súd

okrem toho uvážil, že podľa dnes už ustálenej judikatúry treba pri výklade právnych úkonov vychádzať
z preferencie ich platnosti pred neplatnosťou, teda treba ich primárne vykladať tak, aby zostali platné
(porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, a iné).

12. Výklad in favorem contractus v spojení s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (spotrebiteľsky

priaznivejší výklad) tak znamená: ak má súd možnosť zmluvnú podmienku vyložiť tak, že medzi
dodávateľom a spotrebiteľom zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnosti a tým je neplatná,
alebo tak, že výkladom v prospech spotrebiteľa možno nájsť rovnováhu v právach a povinnostiach oboch
strán a tým zachovať zmluvnú podmienku v platnosti, treba uprednostniť druhý postup a zachovať ju
v platnosti.

Podľa názoru súdu tak v prerokúvanej veci treba zo všetkých ustanovení zmluvy o úvere a všeobecných
zmluvných podmienok, v ktorých žalobca podmienil trvanie zmluvy a poskytnutie úveru uzatvorením
havarijného poistenia na predmet financovania, v spojení so skutočnosťou, že na základe rámcovej
zmluvy medzi žalobcom a poisťovňou sa medzi žalovaným a poisťovňou používajú zmluvné dojednania
pre havarijné poistenie, ktoré žalobcovi (veriteľovi) dávajú postavenie poisteného s nárokom na poistné

plnenie, vyvodiť povinnosť žalobcu (veriteľa) v takýchto prípadoch zabezpečiť za žalovaného (dlžníka)
u poisťovne vyplatenie poistného plnenia. Zároveň však treba z takýchto zmluvných dojednaní vyvodiť
nárok žalovaného dlžníka na to, aby žalujúci veriteľ najskôr zabezpečil svoje uspokojenie z poistného
plnenia na základe havarijnej poistnej zmluvy, a až následne (pokiaľ to nebude možné alebo pokiaľ
nebudepostačovať)žiadaluspokojeniesvojichnárokovvočidlžníkovi.Lenvtedytotižexistujerovnováha

v právach a povinnostiach medzi veriteľom a dlžníkom a len za týchto okolností dáva vôbec právny a
ekonomický význam, aby dlžník platil poistné na účely poistenia majetku veriteľa (ktorý tento má titulom
zabezpečovacieho prevodu). Ako už bolo uvedené, akýkoľvek iný výklad by vytváral medzi veriteľom
a dlžníkom značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach - dlžník by totiž platil poistné z poistnej
zmluvy na účely ochrany majetku veriteľa, ktorý by sa z nej bude môcť uspokojiť, no nedostával by

za to zo strany veriteľa žiadne zmysluplné protiplnenie. Takým protiplnením (vyrovnávajúcim povinnosť
dlžníka platiť poistné na tento účel) môže byť práve a jedine záväzok veriteľa „odbremeniť“ dlžníka od
povinností spätých podľa zmluvy s predčasným ukončením v dôsledku poistnej udalosti tým spôsobom,
že si najskôr svoje plnenie uplatní a bude vymáhať od poisťovne a až následne (subsidiárne) od dlžníka.Dlžník tak za svoj záväzok v podobe platenia poistného v prospech veriteľa môže a má očakávať od
veriteľa povinnosť chrániť v tomto rozsahu záujmy dlžníka už uvedeným spôsobom, teda uplatniť poistné
plnenie, domáhať sa ho a na dlžníka sa obrátiť len subsidiárne. Takýto výklad zmluvných podmienok

medzi žalobcom a žalovaným je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Obč. zák.) a v jeho dôsledku
nemožno tieto zmluvné podmienky považovať za nerovnovážne v právach a povinnostiach v zmysle §
53 ods. 1 Obč. zák. Tým sa predíde ich posúdeniu ako neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zák.) a urobí sa tým
zadosť aj požiadavke výkladu in favorem contractus.

13. Takýto výklad má však svoje podstatné procesné dôsledky. Žalujúci veriteľ je totiž povinný v rozsahu,
v akom to je logicky možné, tvrdiť (§ 79 ods. 1 O. s. p.) a dokázať (§ 120 ods. 1 O. s. p.), prečo nebolo
možné domôcť sa plnenia voči poisťovni. Samozrejme, nie je povinný dokazovať neexistenciu určitej
skutočnosti, je však povinný dokázať, že poisťovňa bola oprávnená odoprieť poistné plnenie za určitých
okolností a že tieto okolnosti (ak sú pozitívne) nastali. Ide teda o podobnú situáciu ako pri uplatňovaní
nárokov veriteľa voči ručiteľovi, kedy je veriteľ povinný dokázať nielen to, že existuje jeho záväzok voči

dlžníkovi, ale aj to, že splnil podmienky na jeho uplatnenie voči ručiteľovi (písomná výzva a pod.). Veriteľ
je teda povinný preukázať skutočnosť, že si nárok na poistné plnenie uplatnil, ako aj existenciu a platnosť
všeobecných poistných podmienok, podľa ktorých môže poisťovňa odoprieť poistné plnenie v určitých
prípadoch.
V prerokúvanej veci sa žalobca domáha voči žalovanému svojich nárokov bez toho, aby tieto skutočnosti

dokázal. Dokázané je, že síce svoj nárok voči poisťovni uplatnil (o čom svedčí dodatočná požiadavka
poisťovne na predloženie dokladov), nedokázal však, či poisťovňa skutočne opodstatnene mohla
odmietnuť plniť. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu podstatné najmä to, či poistné podmienky
skutočne žiadali predložiť „dva“ kľúče od vozidla, alebo „všetky“ kľúče, ako sa uvádzalo v liste žalobcu
z 31. júla 2013. Rozdiel medzi týmito pojmami je celkom zreteľný - ak dva kľúče neexistujú, povinnosť

predložiťdvakľúčejenemožnáadlžníkjuvžiadnomprípadeniejepovinnýsplniť(§38ods.2,§575ods.
1 Občianskeho zákonníka); povinnosť predložiť „všetky“ kľúče je splniteľná tým, že dlžník predloží všetky
kľúče, ktoré má (teda podľa okolností aj žiaden). Bez preukázania týchto skutočností nemožno vôbec
uvažovať nad tým, že by odopretie plnenia zo strany poisťovne bolo opodstatnené, a teda ani o tom,
že by boli splnené predpoklady uplatňovania nároku voči dlžníkovi, ktorý (podľa predošlého výkladu) je

len subsidiárny. I keď treba priznať, že ani žalovaný nedokázal svoje tvrdenie, že kľúče mu (resp. jeho
dcére) boli odcudzené alebo ich stratili, nemá to samo osebe význam pre posúdenie nárokov žalobcu.
Až keby žalobca dokázal, že poistné podmienky skutočne umožňovali (a v ktorých prípadoch) odoprieť
poistné plnenie, nastúpila by povinnosť žalovaného dokázať, že tieto dôvody neexistovali, resp. že boli
podmienky na výplatu poistného plnenia beztak splnené.

Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že poistná suma, na ktorú bolo vozidlo poistené, aj
po odpočítaní spoluúčasti 5 % výrazne prevyšuje žalovanú sumu. Ak by teda žalobca bol dosiahol jej
výplatu,moholuspokojiťvšetkysvojenárokyzozmluvyoúvereaeštebyajzvyšokmoholvydaťdlžníkovi
(žalovanému).

14. Dôsledkom nedokázania, či poisťovňa oprávnene odoprela poistné plnenie, žalobca nedokázal, či
sú splnené podmienky pre subsidiárne uplatnenie týchto nárokov voči žalovanému, a ak áno, v akej
výške. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).

15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď neúspešnému žalobcovi

žiadavšiemu náhradu trov (§ 151 ods. 1 O. s. p.) túto nepriznal a vo vzťahu k úspešnému žalovanému
žiadne rozhodnutie nevydal, keďže tento ich priznanie nežiadal (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňadospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej uspokojenia v exekúcii.