Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 37C/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711213903
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1711213903.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci veci navrhovateľov: v 1. rade:

V. Š., D. Š. X, T., v 2. rade: Z. Š., D. Š. X, T., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Jela Mikušková, so
sídlom Račianska 66, Bratislava, proti odporcovi: J. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K., T., T..Č.. D. K. X, T.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Niťová 3, Bratislava, o
zaplatenie sumy 5.544,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.
Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľom právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2011 sa navrhovatelia
domáhali, aby súd uložil odporcovi a S. R., R.. XX.XX.XXXX, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

navrhovateľom sumu 5.544,58 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť im trovy konania. V odôvodnení
svojho návrhu uviedli, že na základe kúpnej zmluvy C. - XXX/XX zo dňa 27. 1. 2010 sú bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností, ak do domu so súpisným číslom XXX (ďalej len „ budova bývalej pošty")
postavenomnapozemkusparcelnýmčíslomXXX/Xvovýmere496m2,druhpozemkuzastavanéplochy
a nádvoria, pozemku s parcelným číslom XXX/X vo výmere 496 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, pozemku s parcelným číslom XXX/X vo výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie Tomášov, obec Tomášov,

okres Senec.

Poukázali na to, že tieto nehnuteľnosti odkúpili od spoločnosti ELT servis, s.r.o., so sídlom v Bratislave
ako priemyselný objekt, postavený cca v roku 1914, ktorý bol využívaný prevažne ako budova spojov,
resp. neskôr ako pošta, ako aj na to, že v kúpnej zmluve zo dňa 4. 11. 2009, ktorou ich právny
predchodca nadobudol do vlastníctva tieto nehnuteľnosti je v článku I. v bode 1. 4 uvedené, že nie sú
zaťaženéžiadnymiprávamitretíchosôb,okremnájomnýchpráv,vyplývajúcichzriadneuzavretejzmluvy

o nájme, kde ako nájomca vystupuje pán S. R., ktorý užíva dvojizbový byt v budove č.s. XXX. Spolu s
kúpnou zmluvou boli odstúpené ich právnemu predchodcovi aj doklady vzťahujúce sa k tomuto nájmu,
a to: a) Rozhodnutie o pridelení dvojizbového bytu Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava
vydané pod číslom XXXX/ŠKP/XXXX zo dňa 2. 4. 1986, na dobu určitú a to pokiaľ bude pracovať v
OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 20 rokov od odovzdania bytu na užívanie, b) Zápisnica o
prevzatí bytu z 21. 5. 1986, z ktorej vyplýva, že pánovi Jánovi Navrátilovi bol tento byt už raz pridelený
dňa 1. 10. 1948 na dobu určitú a v roku 1986 sa táto doba predložila novým rozhodnutím zo dňa 2. 4.

1986, a to znova na dobu pokiaľ bude pracovať v OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 20 rokov
od odovzdania bytu na užívanie, c) Evidenčný list pre výpočet nájomného pre S. R. zo dňa 1. 11. 2008
na sumu 1481,63 Sk, ktoré od 1. 12. 2009 suma 49,18 € mesačne.Navrhovatelia argumentovali tým, že ich právny predchodca pri preberaní nehnuteľností zistil, že S. R.
sa odsťahoval v decembri 2008 do SENIOR PARKU v Rohovciach, z dôvodu potreby 24 hodinovej
dennej starostlivosti, ktorú si vyžiadali jeho vek a zdravotný stav. Taktiež bolo zistené, že do domu,

ktorý užíval sa medzičasom nasťahoval jeho vnuk J. J. s priateľkou U. I. a ich maloletou dcérou, ktorí
časť budovy bývalej pošty aj s priľahlým pozemkom užívali spolu až do augusta 2010, kedy sa U. I. s
maloletou dcérou z domu odsťahovali. S.Á. R. by podľa ich vedomostí mal byť umiestnený v SENIOR
PARKU v Rohovciach, ale podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu trval na tom, že v budove bývalej
pošty v Tomášove má bydlisko, a že tam má spoločnú domácnosť s odporcom, ktorý tam býva doteraz.

Navrhovatelia tvrdili, že po uzatvorení kúpnej zmluvy boli presvedčení, že sa jedná o nájomný vzťah,
čo sa však následným skúmaním dokladov a právnych skutočností preukázalo ako nepravdivé, a to z
dôvodu, že budova bývalej pošty v Tomášove nikdy nebola bytovým domom, nakoľko nikdy nebola
skolaudovaná za bytovú budovu a tak daná do užívania, v katastri nehnuteľností je evidovaná ako
nebytová budova označená súpisným číslom XXX, a aj jej bývalý vlastník Slovenská pošta, a.s., so

sídlom v Banskej Bystrici v ponuke na predaj uvádzal, že ponúka na predaj objekt pre obchody a služby,
budovu, ktorá slúžila predchádzajúcemu vlastníkovi od roku 1944 ako poštový úrad, pričom poštový
úrad tam sídlil aj v medzivojnovom období a aj cez druhú svetovú vojnu.

Navrhovatelia poukázali nato že dňa 27. 1. 2010 písomne zrušili S. R. platobný predpis nájmu za 1. 1.

2008, resp. 1. 12. 2009 určený na sumu 49,18 € mesačne, nakoľko sa na nich dovtedy platný predpis
o regulácii nájomného už nevzťahoval a uviedli, že nový predpis nájmu bude zaslaný po jeho stanovení.
Toto sa následne zrealizovalo listom navrhovateľov S. R. z 22. 3. 2010 potom, ako si dali vypracovať
znalecký posudok na určenie hodnoty nájmu bytu v katastrálnom území Tomášov v budove bývalej
pošty, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za byt vo výške 224,- € mesačne. Z dôvodu, že

medzičasom sa zistilo, že sa jedná o nebytové priestory, bol na požiadanie navrhovateľov vypracovaný
dodatok k uvedenému znaleckému posudku, a to na určenie hodnoty nájmu priestorov zatriedených
ku kanceláriám, t.j. nebytovému priestoru. Na základe dodatku znaleckého posudku bola stanovená
všeobecná hodnota nájmu mesačne vo výške 341, - €, pričom tejto mesačnej úhrady za užívanie resp.
bezdôvodné obohacovanie sa odporcov za obdobie od februára 2010 do augusta 2011 sa navrhovatelia

aj domáhajú. Celkovo predstavuje nedoplatok za 19 mesiacov sumu 5 544,58 €, nakoľko úhradu za
užívanie za S. R. vykonáva jeho právny zástupca len vo výške 49,18 € mesačne.

Na návrh vydal súd dňa 24.05.2012 vo veci platobný rozkaz č. k. 10Ro/491/2011-41, ktorým odporcom
uložil, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi zaplatili spoločne

a nerozdielne istinu vo výške 5.544,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej
sumy odo dňa 30.08.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania: (súdneho poplatku) vo výške 332,50
€ + (trovy právneho zastúpenia) vo výške 396,60 €.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal dňa 12.7.2012 odporca odpor, v odôvodnení ktorého nesúhlasil

so závermi znaleckého posudku a považoval stanovené sumy za nadhodnotené. Nesúhlasil ani s
tvrdenímnavrhovateľov,ževtomtosporeideonebytovýpriestor,nazákladečohobolastanovenávyššia
hodnota nájmu. Poukázal na to, že nakoľko viac, ako polovica využiteľnej podlahovej plochy budovy
bývalej pošty je určená na bývanie, považuje sa v zmysle § 43b zákona č. 50/1976 Zb. táto za bytovú
budovu a preto navrhovatelia nemajú nárok na nájomné za užívanie nebytového priestoru. Poukázal aj

na to, že navrhovatelia boli oboznámení s právnym stavom týkajúcim sa predmetnej nehnuteľnosti, keď
ju kupovali od spoločnosti ELT servis, s.r.o., keďže navrhovateľ 1/ jediným spoločníkom a konateľom
uvedenej obchodnej spoločnosti. Zrušenie platobného výmeru zo strany navrhovateľov, ako ani dôvod
tohto zrušenia nepovažuje za relevantný. Uviedol tiež, že S. R. i odporca si svoju povinnosť platiť
nájomné vo výške 49,18 € mesačne plnili riadne a včas, no navrhovatelia si riadne neplnia svoje

povinnosti prenajímateľov a odporcovi obmedzujú jeho právo na riadne užívanie nehnuteľnosť.

Podaním zo dňa 28.08.2012, doručeným súdu dňa 30.08.2012 vzali navrhovatelia späť návrh na začatie
konania v časti návrhu proti S. R. z dôvodu jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX, pričom súd uznesením č. k.:
37C/38/2013-79 z 2.9.2013 konanie v časti návrhu proti S. R. zastavil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním alebo oboznámením
obsahu listinných dôkazov a to: č. l. 1-5 - návrh, č. l. 6 - osvedčenie o registrácií pre DPH, č. l. 9-13 -
doplnok č. 1 Znaleckého posudku č. 32/2010, č. l. 14 - výzva a stanovenie nájomného, č. l. 15 - kópiadoručenky, č. k. 16 - zrušenie platobného predpisu, č. l. 17 - platby za užívanie domu, č. l. 18 - kópia
listu odporcu 1/, č. l. 19 - kópia zápisnice o prevzatí bytu, č. l. 20 - kópia rozhodnutia o pridelení bytu, č.
l. 21-22 - evidenčný list pre výpočet nájomného, č. l. 23 - výpis z LV č. XXX, k. ú. Tomášov, č. l. 24-27

- kúpna zmluva z 4. 11. 2009, č. l. 41 - platobný rozkaz, č. l. 47-49 - odpor proti platobnému rozkazu, č.
l. 60-62 - vyjadrenie k odporu, späťvzatie návrhu, č. l. 72-75 - zápisnica o predbežnom vyšetrení, č. l.
76-77 - uznesenie OS Pezinok 13D/507/2012 z 19. 11. 2012, č. l. 79 - uznesenie o čiastočnom zastavení
konania z 2. 9. 2013, č. l. 87 - oznámenie SAK, č. l. 88-89 - vyjadrenie odporcu, č. l. 115-139 - Znalecký
posudok č. 02/2012 s prílohami, č. l. 148 - náčrt, č.l. 149-160 - Znalecký posudok č. 33/2010 znalkyne

Ing. Margaréty Zadražilovej, č.l. 165-182 - Záznam o ohliadke aj s fotodokumentáciou, spis Okresného
súdu Pezinok sp. zn. 5C/202/2010, čl. 185-186 -záverečné vyjadrenie navrhovateľov, čl. 187-189 -
výpisy z katastra nehnuteľností pre LV č. XXX, č.l. 190 -výpis z inzercie, č.l. 191 - odpoveď Slovenskej
pošty, a.s., č.l. 192-194 - vyjadrenie vo veci 5C /202/2010. Súd tiež vykonal i ohliadku miesta. Súd
vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach; pritom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci konania,

resp. ich zástupcovia a zistil nasledovný:

Skutkový stav:

Budova bývalej pošty v obci Tomášov bola postavená okolo roku 1920, na pôdoryse 11,40 m x 9,35
m. Evidovaná bola v pozemkovoknižných vložkách (číslo XXXX pre katastrálne územie Fél, číslo
XXXX pre katastrálne územie Tomášov), a to ako dom s popisným číslom XXX v intraviláne, postavený
na pozemku s parcelným číslom XXX/X. V súčasnosti je evidovaná na liste vlastníctva číslo XXX pre
katastrálne územie Tomášov ako iná budova - stavba postavená na zemskom povrchu. Od roku 1935

bola vo vlastníctve politickej obce Fél, od roku 1958 bola vo vlastníctve Československého štátu -
správy spojov. Slovenská pošta, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa
4. 11. 2009 previedla vlastníctvo k tejto budove na spoločnosť ELT servis, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
ktorá následne kúpnou zmluvou C.-XXX/XX zo dňa 27. 1. 2010 previedla vlastníctvo k tejto budove
na navrhovateľov, ktorí sú v súčasnosti jej bezpodielovými spoluvlastníkmi. Predmetná budova bola

využívaná minimálne od roku 1944 ako sídlo poštového úradu obce Tomášov. Na základe rozhodnutia
o pridelení bytu, vydaného Riaditeľstvom pôšt Bratislava bol dňa 1. 10. 1948 pridelený dvojizbový byt na
pošteTomášovS.R.,ktorýnapoštepracoval. Vsedemdesiatychrokochminuléhostoročiabolikbudove
bývalej pošty pristavené dve nelegálne prístavby, z ktorých jedna slúžila ako vstupná hala do bytu
prideleného S. R.. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu, vydaného Západoslovenským riaditeľstvom

spojov Bratislava pod číslom 3153/ÚKP/1986 dňa 1. 4. 1986 (so súhlasom vedenia Okresnej správy
spojov Bratislava vidiek, ZV ROH pri OKSS Bratislava - vidiek ako i členskej schôdze ZV ROH), bol
dvojizbový podnikový byt (Mierová 4, Tomášov) pridelený pracovníkovi S. R., a to na dobu pokiaľ bude
pracovať u OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 10 rokov od odovzdania bytu do užívania. Do
užívania bol byt S. R. odovzdaný dňa 21. mája. 1986, o čom svedčí spísaná zápisnica. Dohodu

uzatvorenou dňa 23.6.1988 medzi Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava a S. R. prišlo k
30.6.1988 ku skončeniu pracovného pomeru S. R.. V pridelenom byte S. R. býval dlhé desaťročia a
vyrástli v ňom všetky jeho štyri deti. Od roku 2002 S. R. v tomto byte býval v spoločnej domácnosti so
svojím vnukom J. J., ktorého požiadal, aby sa k nemu nasťahoval, keďže sa vzhľadom na svoj vysoký
vek a zdravotný stav nebol schopný sám postarať o domácnosť. Budova bývalej pošty v Tomášove

zvonka pripomína samostatne stojaci starší rodinný dom s jedným nadzemným podlažím a sedlovou
strechou. Pôvodná budova má pôdorys obdĺžnika. K budove sú nelegálne pristavené dve prístavby.
Jedna je drevená, je ju vidieť z hlavnej cesty a v minulosti slúžila ako vstup do poštového úradu. Druhá
je murovaná, nachádza sa vzadu, v minulosti slúžila ako vstupná hala do priestorov obývaných S. R., a
tomuto účelu slúži dodnes odporcovi. Murovaná prístavba bola vybudovaná v sedemdesiatych rokoch

minulého storočia, v miestach, kde nadväzuje na pôvodnú budovu bývalej pošty sa tvoria trhliny, podľa
vyjadrenia znalca hrozí jej zrútenie. Z tejto murovanej prístavby sa v súčasnosti vchádza do priestoru
užívaného odporcom ako kuchyňa. V kuchyni sa nachádza kuchynská linka s plynovým sporákom a
jedálenský stôl so stoličkami. S kuchyňou bezprostredne susedia ďalšie miestnosti a to: kúpeľňa s
WC, špajza a jedna z obytných miestností, pričom do nich možno vstúpiť priamo z kuchyne. Tieto

miestnosti sú od kuchyne priestorovo oddelené dvermi. V kuchyni sa nachádza aj okno, ktoré pred
vybudovanímnelegálnejmurovanejprístavbyslúžilonapriamevetraniekuchyne.Vkúpeľnisanachádza
vaňa, umývadlo a WC. Kúpeľňa je svetlá vďaka oknu, ktoré jej zabezpečuje priame vetranie. V špajzi
sa nachádza polica na skladovanie vecí, a je v nej umiestnený i železný rebrík, pomocou ktorého sa dádostať na povalu. Z kuchyne sa vchádza do prvej z obytných miestností, ktorá je prechodná a dá sa z
nej dostať do druhej z obytných miestností. Obe obytné miestnosti sú vďaka vyšším stropom v budove
a veľkým oknám svetlé, obe sú zariadené nábytkom, každá z nich má samostatné plynové kúrenie

pomocou tzv. gamatiek. Priestory užívané odporcom majú pritom vlastný okruh plynového potrubia,
ktorý je z vonkajšej časti budovy osadený samostatným plynomerom. Prvá obytná miestnosť má
výmeru 15,5 m2, slúži ako spálňa. Druhá obytná miestnosť má výmeru podlahovej plochy 23,18 m2 a
slúži ako druhá spálňa, resp. ako pracovňa. S J. J. žila v budove bývalej pošty aj jeho družka U. I. so
svojou maloletou dcérou, a to až do augusta 2010, kedy sa definitívne z budovy odsťahovala. S. R. žil v

budove bývalej pošty až do 29.12.2008, kedy bolo umiestnený do domova sociálnych služieb SENIOR
PARK, n.o. so sídlom v Rohovciach. na základe rozhodnutia bratislavského samosprávneho kraja o
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby číslo XXXXXX/ XXXX - I. X vydaného dňa 10.
5. 2010 bol S. R.T. umiestnený v domove sociálnych služieb, nakoľko jeho stavu vyžadoval nepretržitú,
24 hodinovú starostlivosť ktorou mu bolo možné zabezpečiť len zariadení s celoročným pobytom. hoci
boli Ján Navrátil umiestnený v domove sociálnych služieb, v budove bývalej pošty si ponechal svoje

osobné veci a v liste zo dňa 20.4. 2010 vyjadril svoju vôľu vrátiť sa do prideleného bytu, v prípade, že
mu to jeho zdravotný stav dovolí, nakoľko nechcel umrieť mimo svojho domova.

V kúpnej zmluve uzavretej dňa 4.11.2009 medzi predávajúcim (Slovenská pošta, a.s. so sídlom v
Banskej Bystrici) a kupujúcim (ELT servis, s.r.o. so sídlom v Bratislave) je v článku I. v bode 1. 4 uvedené,

predávajúci vyhlasuje, že predmet kúpy je v jeho výlučnom vlastníctve ak nie je zaťažený žiadnym
právom tretej osoby zapísaným v katastri nehnuteľností obmedzujúcim prevod okrem nájomných práv
vyplývajúcich z riadne uzatvorených nájomných zmlúv uvedených v tabuľke číslo 1. v tabuľke číslo 1
tejto zmluvy je ako nájomca uvedený S.R. R., ako keby tu je uvedený dvojizbový byt, ako mesačná
úhrada v € je uvedená suma 49,18 €, ako nájomný vzťah je uvedený zápis o dohode po odovzdaní

a prevzatí bytu a ako doba trvania nájmu je uvedená doba neurčitá. V článku I. v bode 1. 5 tejto
zmluvy kupujúci prehlasuje, že s podmienkami tohto nájmu bola riadne oboznámený a tento nájomný
vzťah v čase podpisu zmluvy akceptuje . V článku I. v bode 1. 6 tejto zmluvy sa uvádza , že kupujúci
po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vstupuje podľa § 680 občianskeho zákonníka do
právneho postavenia prenajímateľa z nájomných vzťahoch uvedených v tabuľke číslo 1. táto zmluva je

za predávajúceho podpísaná predsedom predstavenstva a členom predstavenstva, za kupujúceho je
podpísaná konateľom spoločnosti (navrhovateľom 1/).

Na základe evidenčného listu pre výpočet nájomného vydaného podľa opatrenia Ministerstva financií
Slovenskej republiky z 23. apríla 2008 číslo 01 /R/2008 o regulácii cien nájmu bytov , bolo Jánovi

Navrátilovi s platnosťou od 1. 11. 2008 určené výsledné mesačné nájomné za užívanie bytu vo výške
1481,63 Sk.

Na základe evidenčného listu pre výpočet nájomného vydaného podľa opatrenia Ministerstva financií
Slovenskej republiky z 23. apríla 2008 číslo 01 /R/2008 o regulácii cien nájmu bytov , bolo S. R. s

platnosťou od 1. 12. 2009 určené výsledné mesačné nájomné za užívanie bytu vo výške 49,18 €. Tento
evidenčný list je podpísaný projekt managerom (Ing. Tomáš Biskupič) a konateľom (navrhovateľ 1/)
spoločnosti ELT servis, s.r.o.

Navrhovatelia listom z 27. 1. 2010 oznámili S. R., že rušia doteraz platný predpis nájomného zo dňa

15. 12. 2009 a evidenčný list pre výpočet nájomného a všetky s tým súvisiace doklady.

Navrhovatelia listom z 22. 3. 2010 oznámili S. R. výmer nájomného za byt v priemyselnom objekte na
adrese K. Č. X, T.. Cena nájmu za byt 71m2 činí 224,- € mesačne a podiel na fonde opráv v zmysle
zákona činí 279,93 € mesačne.

Znalkyňa Ing. Margaréta Zadražilová v doplnku číslo 1 k znaleckému posudku číslo 32/2010, podľa
objednávky navrhovateľa 1/ zatriedila priestor ku kanceláriám a určila všeobecnú hodnotu nájmu
kancelárii za mesiac vo výške 341,42 €.

Znalec Ing. Juraj Kozakovič vo svojom znaleckom posudku číslo 02/2012 zo dňa 31. 1. 2012 doporučil
vzhľadom na zistený technický stav dožívajúcej stavby budovy ohrozujúce bezpečnosť a zdravie osôb
a ohrozujúcej materiálne hodnoty k nej ako aj v okolí svojím možným zrútením túto stavbu odstrániť -
zbúrať.Rozhodnutím spoločného stavebného úradu v Tomášove zo dňa 9. 4. 2013 bolo povolené odstránenie
stavby objektu so súpisným číslo 400, na pozemku s parcelným číslom XXX/X v katastrálnom území

T. R. K. B..

Relevantné právne normy:
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a

s bytovými náhradami v znení účinnom do 30.11.2001 ( ďalej len "zákon č. 189/1992 Zb.") služobným
bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
Podľa § 1 ods. 2, písm. a/ zákona č. 189/1992 Zb. služobným bytom je byt postavený v prevádzkovej,
verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie pracovníka povereného strážením,
údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je
prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho

zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo
železničnej doprave. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. povahu služobného bytu stráca byt vtedy,
keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a
prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa§35ods.1 Občianskehozákonníkaprejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne
uhradzujú náklady na svoje potreby.

Podľa § 153 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 štátne, družstevné a iné
socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania,
a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 rozhodnutím o
prideleníbytuvydanýmmiestnymnárodnýmvýboromaleboinýmorgánompríslušnýmpodľapredpisovo

hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo,
aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 právo užívať byt
vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.
Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 o dohode o

odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan,
ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu,
predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za
služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať
občanovi odpis zápisnice.

Podľa § 183 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 právo užívať byt zanikne
písomnou dohodou medzi organizáciou a užívateľom alebo písomným oznámením užívateľa, že nechce
byt užívať. V písomnom oznámení musí byť uvedená lehota, kedy sa má užívanie skončiť, a to najmenej
jeden mesiac tak, aby sa skončila ku koncu kalendárneho mesiaca; ak nie je lehota uvedená, skončí sa
užívanie koncom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oznámenie organizácii došlo.

Podľa § 184 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 súd môže na návrh
organizácie zrušiť právo užívať byt: a) trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie, ak
doterajší užívateľ prestal pre ňu pracovať a organizácia naliehavo potrebuje byt pre iného svojho
pracovníka. V odôvodnených prípadoch môže súd uložiť organizácii povinnosť nahradiť užívateľovi
sťahovacie náklady; b) ak užívateľ alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek výstrahe hrubo porušujú zásady

socialistickéhospolužitiaaleboakužívateľhruboporušujesvojepovinnosti,najmätým,ženeplatíúhradu
za užívanie bytu alebo za služby po čas dlhší ako tri mesiace; c) ak užívateľ má dva byty; d) ak užívateľ
neužíva bez vážnych dôvodov byt vôbec alebo ho užíva len občas.
Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

Podľa§663 Občianskehozákonníkanájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným

bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno
uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu
v domoch osobitného určenia.
Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej

zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo

na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt.
Podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky
prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel,
najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu

nájmu bytu nedošlo.
Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania bytu a právo užívania iných
obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.
Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie
pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené
zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na
nájom.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v

rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 50/1976 Zb. ) stavby sa podľa stavebnotechnického

vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
Podľa § 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené
budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí,
zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy
a nebytové budovy.

Podľa § 43b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica
podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c)
ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky
pre bezdomovcov.
Podľa § 43b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s

príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
Podľa § 43b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím
stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.Podľa § 43b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré
plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.
Podľa § 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica

ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria a) hotely,
motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, b) budovy pre administratívu,
správu a na riadenie, pre banky a pošty, c) budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích
staníc, d) dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská, e)
priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá, f) budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá,

knižnice a galérie, g) budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, h) nemocnice, zdravotnícke a
sociálne zariadenia, i) kryté budovy pre šport, j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale, k)
budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny, l) kultúrne pamiatky, ktoré
nie sú bytovými budovami, m) ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne.
Podľa § 43c ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa
hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.

Aplikujúc citované právne normy na z dokazovania preukázaný skutkový stav súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľov je potrebné zamietnuť, ako nedôvodný.

Súd uvádza, že v posudzovanej veci si najskôr musel ako prejudiciálnu otázku posúdiť to, či priestory v

súčasnosti obývané odporcom boli alebo neboli v roku 1986 (kedy boli odovzdané S.R. R. do užívania)
bytom, od čoho sa odvíjalo právne posúdenie, či vzniklo alebo nevzniklo S. R. právo užívania bytu,
ktoré sa po prijatí zákona č. 509/1991 Zb. transformovalo na nájom služobného bytu, resp. po uplynutí
trojmesačnej lehoty uvedenej v zákone č. 189/1992 Zb. na nájom bytu, ktorá otázka mala kľúčový
význam pre právne posúdenie celej veci. Tento súd uznáva, že podľa platnej právnej úpravy právomoc

rozhodnúť o tom, či je nejaký priestor v budove bytom alebo nie, patrí v súčasnosti jedine príslušnému
správnemu orgánu. Zároveň však treba dodať, že právomoc posúdiť ako prejudiciálnu otázku, či sa
jedná alebo nejedná o bytovú budovu, resp. byt náleží v prípade absencie takéhoto rozhodnutia súdu,
preto súd , hoci to účastníci konania nenavrhli, vykonal aj ohliadku na mieste samom. Súd dospel k
záveru, že v prípade budovy bývalej pošty v Tomášove môže byť táto budova považovaná za bytovú ,

nakoľko skutočne viac ako polovica jej podlahovej výmery je užívaná na bývanie. Navrhovateľ 1/ , ktorý
je zároveň spoločníkom v spoločnosti, ktorá bola právnym predchodcom navrhovateľov, preukázateľne
mal pri podpise kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že v nehnuteľnosti sa nachádza aj dvojizbový byt,
ktorého nájomníkom je S. R., v akej výške je dohodnuté nájomné, ako aj to, že nájomná zmluva s S.
R. je uzatvorená na dobu neurčitú. Pretože navrhovateľka 2/ je manželkou navrhovateľa 1/, je podľa

názoru súdu takmer vylúčené, aby v čase kúpy budovy bývalej pošty navrhovateľka 2/ nevedela o
existencii uvedenej nájomnej zmluvy. Každopádne však možno uzavrieť, že navrhovateľka 2/ o existencii
tejto nájomnej zmluvy vedieť mohla a s prihliadnutím na okolnosti prípadu i mala.

Pokiaľ teda v roku 1986 bolo Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava vydané rozhodnutie o

pridelení bytu S. R., medzi uvedenou organizáciou a S. R. bola spísaná dohoda o odovzdaní a prevzatí
bytu a do užívania bol dvojizbový podnikový byt zápisnične odovzdaný S. R. dňa 21. mája. 1986,
vzniklo S. R. podľa vtedy platnej právnej úpravy právo osobného užívania služobného bytu. Nakoľko
Západoslovenské riaditeľstvo spojov Bratislava (potom, čo S. R. v roku 1988 skončil svoj pracovný
pomer) sa so svojím bývalým pracovníkom nedohodlo na zániku osobného užívania služobného bytu

a S. R. nikdy písomne neoznámil, že nechce byt užívať, toto právo osobného užívania trvalo až do
31.12.1991. Od 1.1.1992 sa však právo osobného užívania bytu zmenilo na nájom bytu. Do právneho
postavenia prenajímateľa tak následne podľa § 680 ods. 2 OZ vstúpili ďalší vlastníci budovy bývalej
pošty.
Zhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel záveru, že medzi navrhovateľmi a S.R. R. vznikol

po nadobudnutí bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov k budove bývalej pošty v Tomášove
záväzkovýprávnyvzťah(nájombytu),obsahomktoréhobolnajednejstranezáväzoknavrhovateľov,ako
prenajímateľa, prenechať S. R., ako nájomcovi, do užívania dvojizbový byt, a na strane druhej záväzok
nájomcu platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 49,18 € mesačne. Obsah záväzkového právneho
vzťahu v posudzovanej veci je teda daný. Súd uzatvára, že pokiaľ odporca žil v spoločnej domácnosti

s S. R. od roku 2002, došlo smrťou S. R. v roku 2012 (v zmysle § 706 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka) k prechodu nájmu bytu na odporcu, nakoľko S. R. bol v čase svojej smrti umiestnený v
domove sociálnych služieb iba dočasne a pred svojou smrťou prejavil vôľu vrátiť sa do prideleného
bytu, teda spoločnú domácnosť s odporcom nikdy natrvalo neopustil (ako to v auguste 2010 učinila U.I. s jej maloletou dcérou). Vo vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom teda stále existuje záväzkový
vzťah (nájom bytu), pričom pôvodne určené nájomné vo výške 49,18 € mesačne možno, ako podstatný
obsah záväzku, zmeniť iba dohodou prenajímateľa s nájomcom, prípadne súdnym rozhodnutím o určení

výškynájomného,nievšakjednostrannýmprávnymúkonom-listomnavrhovateľov,ktorývychádzaceny
nájmom nebytových priestorov. Z ohliadky budovy bývalej pošty, ako i z náčrtu terajšieho stavu budovy
bývalej pošty jednoznačne vyplýva, že viac ako polovica podlahovej plochy tejto budovy (nerátajúc
plochu ilegálnych prístavieb, ktoré by mali navrhovatelia, ako ich vlastníci odstrániť) je fakticky užívaná
na bývanie. Za toho stavu veci súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 141 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a procesne
úspešnému odporcovi priznal proti neúspešným navrhovateľom právo na náhradu trov konania vo
výške100%.Poprávoplatnostitohtorozsudku rozhodneovýškenáhradytrovkonaniasúdsamostatným
uznesením.

Súd pripomína, že je treba ochraňovať oprávnenú dôveru občanov v právo, v danom prípade očakávanie

navrhovateľov, že podľa práva budú môcť vec vo svojom bezpodielovom spoluvlastníctve užívať a brať z
nej pôžitky, ako aj očakávanie odporcu, že ak podľa práva na neho prejde nájom bytu, bude musieť platiť
rovnaké nájomné, ako jeho právny predchodca. Pokiaľ teda navrhovatelia majú dojem, že sú na svojich
vlastníckych právach poškodení, keď sa v dôsledku štátom regulovanej ceny nájomného nemôžu od
odporcu domáhať zaplatenia trhovej ceny nájomného a nemôžu sa s odporcom na inom nájomnom ani

dohodnúť, môžu o náhradu požiadať štát, prípadne sa domáhať určenia výšky nájomného na príslušnom
súde. V posudzovanej veci sa takejto ochrany navrhovatelia nedomáhali, preto súd svojim rozhodnutím
musel ochrániť oprávnenú dôveru odporcu v právo, pričom prihliadol aj na postupný vývoj právnych
noriem vzťahujúcich sa na konkrétnu vec.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať odvolanie na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.