Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/202/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210375
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210375.3
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
Quantum Credit a.s., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného: PERSPECTA
Legal, s.r.o., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: J. V., K..
XX.XX.XXXX, W. XXX, XXX XX B. K. I., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: A. R.,
súdna tajomníčka Okresného súdu B. K. I., o zaplatenie sumy 157,48 eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 102,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 14,21 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 14,22 eur od
26.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12,- eur od 26.02.2012 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,90 eur od 26.03.2012 do zaplatenia
a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,35 eur od 26.04.2012 do zaplatenia a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 4,95 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške, 17,74 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu AK PERSPECTA Legal, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 157,48 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 14,21 eur od 26.11.2011
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 14,22 eur od 26.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12,00 eur od 26.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 11,90 eur od 26.03.2012 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 53,85 eur od 26.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 3,50 eur od 26.05.2012 do zaplatenia, zo
sumy 47,80 eur od 26.02.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovanou podľa § 43
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„zákon o elektronických komunikáciách“) dňa 28.10.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Relax v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe
zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo
zistené, že žalovaná faktúry do dňa podania žaloby neuhradila. Vzhľadom na to, že si žalovaná svoj
zmluvný záväzok nesplnila, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho následne vyplýva povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu. Žalobca žalovanej vystavil 7 faktúr, pričom spolu tieto faktúry predstavovali sumu
157,53 eur. Pohľadávka s VS 7111346006 bola postúpená vo výške 14,21 eur. Vzhľadom na skutočnosť,
že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013,
predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak
Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanej. Ďalej uviedol, že podnik svoju zmluvnúpovinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Keďže
žalovaná zmluvu porušila tým, že faktúry nezaplatila, resp. nedobíjala si zmluvne dohodnutý kredit, v
dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.
Žalovanej súd vzhľadom na to, že sa mu nepodarilo doručiť potrebné listiny žalovanej a zistiť adresu na
ktorej by sa žalovaná zdržiavala, ustanovil opatrovníčku.
Opatrovníčka žalovanej sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou o
pripojení, Dodatkom k zmluve o pripojení, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2013,
faktúrou č. 7111346006, č. 7200289651, č. 7201464227, č. 7202662370, č. 7203583310, č.
7204813574, č. 7301215149, správami o pobyte žalovanej, a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledujúci stav:
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ dňa
28.10.2011 uzatvorili Zmluvu o pripojení podľa zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách,
na základe ktorej bola žalovanej priradená SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX.
Zdodatkuuzavretéhokuvedenejzmluveopripojenívyplýva,žetentododatoktvoríneoddeliteľnúsúčasť
Zmluvy o pripojení. Predmetom dodatku bolo poskytnutie hlasového programu Relax 60+ (120), za
zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,90 eur a to odo dňa uzavretia tohto Dodatku až do uplynutia
doby viazanosti. Doba viazanosti bola stanovená na obdobie 24 mesiacov. Pre prípad porušenia
akejkoľvek povinnosti uvedenej v dodatku alebo všeobecných zmluvných podmienok bola dojednaná
zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej,
že došlo k postúpeniu pohľadávky voči nej na žalobcu.
Faktúrou č. 7111346006 zo dňa 08.11.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej za
Mesačné poplatky a iné poplatky a služby sumu 14,26 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.11.2011.
Faktúrou č. 7200289651 zo dňa 08.01.2012 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej za
Mesačné poplatky a nehlasové služby sumu 14,22 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.01.2012.
Faktúrou č. 7201464227 zo dňa 08.02.2012 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej za
Mesačné poplatky a nehlasové služby sumu 12,00 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.02.2012.
Faktúrou č. 7202662370 zo dňa 08.03.2012 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej za
Mesačné poplatky sumu 11,90 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.03.2012.
Faktúrou č. 7203583310 zo dňa 08.04.2012 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej za
Mesačné poplatky, iné poplatky a služby a upomienku oneskorenej platby sumu 53,85 eur. Splatnosť
faktúry bola do 25.04.2012.
Faktúrou č. 7204813574 zo dňa 08.05.2012 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej za
upomienku oneskorenej platby sumu 3,50 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.05.2012.
Faktúrou č. 7301215149 zo dňa 08.02.2013 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej za
zmluvnú pokutu sumu 47,80 eur. Splatnosť faktúry bola do 25.02.2013.
Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.
V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).
V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
V zmysle § 526 ods. Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou
bola dňa 28.10.2011 uzavretá podľa zák. č. 351/2011 Z. z. zmluva o poskytovaní verejných služieb s
tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry za poskytnuté služby.
Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná nesplnila svoj záväzok vyplývajúci jej
zo zmluvy o pripojení uzavretej dňa 28.10.2011 a nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytnuté služby, ktoré jej pôvodný veriteľ poskytol a fakturoval jednotlivými faktúrami.
Žalovaná neuhradila faktúry za služby, ktoré jej právny predchodca žalobcu poskytol - pravidelné
poplatky za poskytovanie hlasových a nehlasových služieb a iných služieb v celkovej výške 157,48 eur.
Následne bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu.
Súd preto vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal svojho nároku na úhradu sumy 102,73 eur za
poskytnuté služby na základe žalobcom predložených faktúr. Žalovaná cenu poskytovaných služieb
právnemu predchodcovi žalobcu neuhrádzala. Súd preto považoval nárok žalobcu na sumu 102,73 eur
z faktúr č. 7111346006, č. 7200289651, č. 7201464227, č. 7202662370, časťou faktúry č. 7203583310,
tak ako to je vyššie uvedené za dôvodný a žalobe v uvedenej časti vyhovel.
Žalovaného zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
14,21 eur od 26.11.2011 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7111346006), vo
výške 9 % ročne zo sumy 14,22 eur od 26.01.2012 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po splatnosti
faktúry č. 7200289651), s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12,00 eur od 26.02.2012 do
zaplatenia(ododňanasledujúcehoposplatnostifaktúryč.7201464227),súrokomzomeškaniavovýške
9 % ročne zo sumy 11,90 eur od 26.03.2012 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry
č. 7202662370) a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,35 eur od 26.04.2012 do zaplatenia
(odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7203583310). K jednotlivým dňom omeškania bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,00% resp. 1,25% a úroky z omeškania
tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavujú výšku 9,00 % resp. 9,25%
ročne.
Faktúrou č. 7204813574 a časťou faktúry č. 7203583310 si žalobca uplatnil aj nárok na upomienku v
sume spolu 7,00 eur.
Sumu 7,00 eur z faktúry č. 7204813574 a časti faktúry č. 7203583310 za zaslanie upomienky súd
nepriznal nakoľko žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu zaslanie
nejakej upomienky a to podľa čo si túto sumu účtoval a ani nepreukázal že by mu za zaslanie týchto
upomienok vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške. Preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol.
Faktúrou č. 7301215149 si žalobca uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur.
Z uvedenej faktúry je zrejmé, že žalobca žalovanej fakturoval Zmluvnú pokutu. Zmluvné strany si môžu
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu
požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne
za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.
V zmysle dodatku uzatvoreného k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, bola medzi účastníkmi
konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka)
a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1., § 39 a § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností atáto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu
na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu
nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok , ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný
zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.
Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k
okolnostiam zmluvy. Súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom
bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola
stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný
zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná preporušenie povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovanú zo
zmlúv a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy
v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli
vpísané zástupcom spoločnosti.
V danej právnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú mu v zmysle
zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých
služieb resp. si nedobíjala stanovený kredit. Zmluvná pokuta dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení
ju zaväzovala k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24
mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované
žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom aj v prípade
nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere
žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadunato,čibykukončeniuplatnostiajdošlo.Ďalšímaspektom jeajsamotnávýška zmluvnejpokuty,
ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovanú zo zmluvy, všeobecných
podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.
Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na
prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že dojednaná zmluvná pokuta, tak ako bolo vyššie uvedené, je neprimeraná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná, v
rozpore s dobrými mravmi a preto neplatná. S prihliadnutím na uvedené návrh žalobcu v časti zmluvnej
pokuty zamietol. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v
Prešove a to vo veciach vedených pod sp. zn. 2Co/137/2010, 18Co/136/2010, 17Co/184/2011, kde v
závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty spolu s úrokom
z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisuku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 102,73 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 14,21 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9
% ročne zo sumy 14,22 eur od 26.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 12,- eur od 26.02.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,90
eur od 26.03.2012 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,35 eur od 26.04.2012
do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti návrhu, t.j. ohľadom sumy 54,75 eur s prísl. návrh zamietol.
Po prepočte pomeru úspechu a neúspechu toho ktorého účastníka bolo zistené, že žalobca mal vo veci
úspech vo výške 65% (102,73/157,48 x 100 = 65,23) a žalovaná vo výške 35 % (100-65 = 35 %).
Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní jeho neúspechu od jeho úspechu (65-35) vznikol nárok na
náhradu trov konania vo výške 30 %.
Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur.
Keďže žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 30 %, súd mu priznal 30 % zo sumy za
plateného súdneho poplatku 16,50 eur, čo činí sumu 4,95 eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:
odmena za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov. Paušálna náhrada v roku 2014 je vo výške 8,04 eur. Základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby činí 16,60 eur
– prevzatie a príprava právneho zastúpenia ..................................16,60 eur + RP 8,04 eur
– podanie žaloby na súd dňa 24.11.2015 ..................................... 16,60 eur + RP 8,04 eur
– Spolu ................................................................................................................ 49,28 eur
– DPH 20% ........................................................................................................... 9,86 eur
– Spolu odmena advokáta ................................................................................... 59,14 eur
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.
Keďže žalobca má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 30%, súd mu priznal 30 % zo
sumy 59,14 eur, čo predstavuje sumu 17,74 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.