Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/664/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215518
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712215518.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,zast.spoločnosťouFridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 06. 07. 2015 proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/213/2012-277 zo dňa 29. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrhy navrhovateľa na prerušenie konania (výrok I.),

návrhy navrhovateľa, ktorými sa domáhal od odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy rovnako
zamietol (výrok II.) a odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok III).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené návrhy proti
Slovenskej republike, ktorými sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu, pretože súd nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Nakoľko sa jedná o totožných účastníkov a rovnaký predmet konania, súd uznesením č.k.
12C/213/2012-16 zo dňa 28.1.2013 konania vedené pod sp. zn. 12C/213/2012, 12C/214/2012,
12C/215/2012, 12C/216/2012, 12C/217/2012, 2C/218/2012, 12C/219/2012, 12C/220/2012,
12C/221/2012, 12C/222/2012 spojil do jedného konania vedeného pod sp. zn. 12C/213/2012.

Vo všetkých desiatich prípadoch navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Zvolen ako

súd exekučný mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v lehote
15 dní od doručenia žiadosti. Poukázal na to, že napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia dlho po uplynutí zákonnej lehoty. V predmetnom exekučnom konaní neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie až po tak dlhej
dobe. Z týchto dôvodov mala navrhovateľovi vzniknúť majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú

si navrhovateľ v jednotlivých žalobách vyčíslil.

V konaní začatom pod sp. zn. 12C/213/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody sumu
125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 567,95 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, ženavrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnému: W. U., nar. XX.XX.XXXX, vec bola
vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 10192/2009. Súd mal rozhodnúť o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa
12.10.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd
rozhodol dňa 3.6.2010 uznesením č.k. 21Er/1097/2009-17). Podľa navrhovateľa došlo zo strany súdu
k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej
doby, keď v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom exekučného súdu mala

navrhovateľovi vzniknúť majetková škoda vo výške 125 Eur. Navrhovateľ si súčasne uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 567,95 Eur, ktorú odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Vzniknutú ujmu navrhovateľ odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu

legitímnehoočakávanianavrhovateľa,žesprávnympostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky.
Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 567,95 Eur.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/214/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 555,04 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným
zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: I. P., nar. XX.X.XXXX, vec bola

vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 10589/2009. Súd mal rozhodnúť o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa
19.10.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný
súd prvýkrát rozhodol dňa 14.05.2010 uznesením č.k. 21Er/1098/2009-23). Odôvodnenie žaloby
navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn.

12C/213/2012..

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/215/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 446,25 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným

zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, vec bola
vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 13792/2009. Súd mal rozhodnúť o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa
17.12.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd
rozhodol dňa 27.1.201112.3.2010 uznesením č.k. 27Er 8/2010-10). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ

postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/213/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/216/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 752,35 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným

zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: Q. U., nar. X.X.XXXX, vec bola
vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 10109/2009. Súd mal rozhodnúť o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa
6.10.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd
rozhodol dňa 19.7.2010 uznesením č.k. 28Er/278/2009-21). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil

na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/213/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/217/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 971,79 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným

zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: D. H., nar. XX.X.XXXX, vec bola
vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 1144/2009. Súd mal rozhodnúť o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa
7.3.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súdprvýkrát rozhodol dňa 14.6.2009 uznesením č.k. 27Er 150/2009-27). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ
postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/213/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/218/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej
škody sumu 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1727,83 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v
žalobe vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným
podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: E. R.,
nar. XX.X.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 9552/2009. Súd

mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 23.4.2012 (exekučné
konanie sa začalo dňa 29.9.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v
skutočnosti exekučný súd rozhodol dňa 21.3.2012 uznesením č.k. 25Er/776/2009-32). Odôvodnenie
žaloby navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp.
zn. 12C/213/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/219/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 477,60 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným
zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, vec
bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX 433/2010. Súd mal rozhodnúť o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 5.10.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa
19.1.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd
prvýkrát rozhodol dňa 23.6.2010 uznesením č.k. 26Er/36/2010-11). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ
postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/213/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/220/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 580,86 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným
zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: E. R., nar. XX.X.XXXX, vec
bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX9964/2009. Súd mal rozhodnúť o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa
5.10.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd
rozhodol dňa 13.5.2010 uznesením č.k. 21Er/1086/2009-19). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/213/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/221/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 532,92 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným
zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: O. P., nar. XX.X.XXXX, vec bola
vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX11109/2009. Súd mal rozhodnúť o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa
31.10.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd
rozhodol dňa 12.3.2010 uznesením č.k. 20Er 1167/2009-15). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/213/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 12C/222/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 678,59 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným
zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému: D. Q., nar. XX.X.XXXX, vec
bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX8327/2009. Súd mal rozhodnúť o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (exekučné konanie sa začalo dňa
13.8.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (v skutočnosti exekučný súd
rozhodol dňa 13.5.2010 uznesením č.k. 21Er/792/2009-18). Odôvodnenie žaloby navrhovateľ postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 12C/213/2012.

Odporca sa k žalobám vyjadril prostredníctvom písomného podania zo dňa 22.7.2013, ktoré bolo
doručenétunajšiemusúdudňa26.7.2013.Odporcavňomokreminéhopoukázalnavšeobecnézákonné
podmienky, za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci:1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,

3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Navrhovateľ namieta
„nezákonné konania" v podobe nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň namieta

nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.

Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní, odporca poukazuje na skutočnosť, že lehota 15 dní
stanovená zákonodarcom na poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom

je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Odporca má navyše za to, že zo samotnej dikcie
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry tak Najvyššieho súdu SR
ako aj Ústavného súdu SR vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku a nekalú povahu a platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej odporca poukázal

na to, že navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu v
súvislosti s prieťahmi, ktoré mal v konaní spôsobiť súd, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by
podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a teda, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Odporca uvádza, že v zmysle uznesenia ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13,
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.

marca 2011 sp. zn. 5Cdo/291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa ako aj preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné
pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží

vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú s
cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody odporca uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je o. i.

nevyhnutnépreukázaťexistenciuškodyajejvýšku.Odporcauviedol,ženavrhovateľnepreukázaljednak
vznikaanivýškuškody.Navrhovateľneuvádza,čipredmetnévecnénákladypredstavujúpodľa§17ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Zároveň odporca uviedol, že navrhovateľom
uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona

č. 514/2003 Z.z.. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky , ktoré si
uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu odporca upriamil pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým konštatovaním, že vznik

nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní právne
irelevantné, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba
(bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované.

Odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad
postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania, a to pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009, t.j. tri
roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení
podaného návrhu a oboznámením sa s obsahom exekučných spisov vedených tunajším súdom v
dotknutých konaniach, a zistil tento skutkový stav:

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/213/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn.
21Er/1097/2009 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 12.10.2009 proti povinnej W. U.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 05068/09 zo dňa
7.7.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 4.11.2009. Okresný súd uznesením č.k. 21Er/1097/2009-17
zo dňa 3.6.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
16CoE/329/2010-42 zo dňa 30.11.2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Okresný súd uznesením
č.k. 21Er/1097/2009-56 zo dňa 16.7.2012 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/214/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn.
21Er/1098/2009 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 19.10.2009 proti povinnému I. P.,
nar. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 03666/09 zo dňa
13.8.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 28.10.2009, ktorá bola súdu doručená dňa 4.11.2009. Okresný súd Zvolen uznesením
č.k. 21Er/1098/2009-23 zo dňa 14.05.2010, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 12CoE/365/2010-49 zo dňa 18.11.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2010, zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd uznesením
č.k. 21Er/1098/2009-64 zo dňa 16.7.2012 exekučné konanie zastavil a nepriznal súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekučného konania.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/215/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn.

27Er/8/2010 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 17.12.2009 proti povinnému E.
H., nar. XX.XX.XXXX a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 16483/09 zo dňa
15.10.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 11.1.2010. Okresný súd uznesením č.k. 27Er 8/2010-10 zo
dňa 12.3.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2011.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43CoE/16/2012 zo dňa 28.2.2012 odvolacie konanie
zastavil.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/216/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn.
28Er/278/2009 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 6.10.2009 proti povinnému Q. U.,
nar. X.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 00133/09 zo dňa

28.7.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 2.11.2009. Okresný súd uznesením č.k. 28Er/278/2009-21
zo dňa 19.7.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č.k. 2CoE/64/2011-40 zo dňa 28.2.2011 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2011. Okresný súd Zvolen uznesením č.k.

28Er/278/2009-66 zo dňa 16.11.2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 21.10.2009 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.3.2012. Okresný súd uznesením č.k. 28Er/278/2009-81 zo dňa 3.12.2012 exekučné konanie zastavila zaviazal oprávneného nahradiť trovy exekúcie v sume 21,48 Eur súdnemu exekútorovi. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2013.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/217/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn.
27Er/150/2009 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 7.3.2009 proti povinnému D. H.,
nar. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 09786/08 zo dňa

7.10.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 3.4.2009. Okresný súd uznesením č.k. 27Er 150/2009-27
zo dňa 14.6.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č.k. 15CoE/323/2010-44 zo dňa 27.10.2010 odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol.
Okresný súd uznesením č.k. 27Er 150/2009-51 zo dňa 27.5.2011 exekučné konanie zastavil a náhradu
trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

8.11.2011.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/218/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn.
25Er/776/2009 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 29.9.2009 proti povinnému E. R.,

nar. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 05200/09 zo dňa
8.7.2009. Súdny exekútor následne podal dňa 2.11.2009 na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd uznesením č.k. 25Er 776/2009-12 zo dňa 28.1.2010 exekučné
konanie zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného

konania. Náhradu trov exekučného konania povinnému nepriznal. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č.k. 12CoE/228/2010-28 zo dňa 29.7.2010 uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením č.k. 25Er/776/2009-32 zo dňa 21.3.2012 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
14CoE/309/2012-54 zo dňa 15.11.2012 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 25Er/776/2009-76 zo dňa 13.10.2014 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Vo vzťahu k sp.zn. 12C/219/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn.
26Er/36/2010 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 19.1.2010 proti povinnému C.

T., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 19357/09 zo dňa
23.11.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 2.2.2010. Okresný súd uznesením č.k. 26Er/36/2010-11
zo dňa 23.6.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

18.9.2010. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/18/2010 zo dňa 26.1.2011 odvolacie
konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2011.Okresný súd uznesením č.k. 26Er
36/2010-46 zo dňa 23.9.2011 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2012.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/220/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn.
21Er/1086/2009 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 5.10.2009 proti povinnému E. R.,
nar. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 01960/09 zo dňa

30.7.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 2.11.2009. Okresný súd uznesením č.k. 21Er/1086/2009-19
zo dňa 13.5.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16CoE/283/2010-47 zo dňa 23.9.2010 uznesenie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Zvolen uznesením č.k.

21Er/1086/2009-55 zo dňa 23.3.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2012. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č.k. 16CoE/144/2012-81 zo dňa 8.6.2012 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2012. Okresný súd uznesením č.k. 21Er/1086/2009-92 zo dňa15.11.2012 exekučné konanie zastavil a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekučného konania v sume 21,48 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2013.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/221/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn. 20Er
1167/2009-15 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 31.10.2009 proti povinnému O.
P., nar. XX.X.XXXX., a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 05087/09 zo

dňa 10.6.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Okresný súd uznesením č.k. 20Er 1167/2009-15 zo dňa 12.3.2010 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 5.10.2010.

Vo vzťahu k sp.zn. 12C/222/2012 súd z exekučného spisu vedeného tunajším súdom pod sp.zn.

21Er/792/2009 zistil, že sa jedná o exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ v postavení oprávneného
podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 13.8.2009 proti povinnému D.
Q., nar. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR06339/09 zo dňa
23.6.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 25.9.2009. Okresný súd uznesením č.k. 21Er/792/2009-18
zo dňa 13.5.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.25.2011. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
43CoE/96/2011 zo dňa 19.4.2011 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.7.2011. Okresný súd uznesením č.k. 21Er/792/2009-77 zo dňa 18.7.2012 exekučné konanie

zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.11.2012.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekúciu
možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom
v čase začatia konania, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení

účinnom v čase začatia konania, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný

postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3
ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany oprávneného
subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivosť), ale postačuje preukázanie

skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho orgánu. Ústavný základ tejto
zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že kauzálny nexus

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. V nadväznosti na to treba podotknúť, že pri
zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámci
skutočností prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť,s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za
následok vznik zodpovednosti podľa citovaného zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. A teda

postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie súd žalobu
navrhovateľa vo veci pôvodného žalobného návrhu s pridelenou sp.zn. 12C/213/2012, ale aj vo veci

ostatných žalobných návrhov, ktoré boli pôvodne zapísané pod sp.zn. 12C/214/2012, 12C/215/2012,
12C/216/2012, 12C/217/2012, 12C/218/2012, 12C/219/2012, 12C/220/2012, 12C/221/2012 a
12C/222/2012, zamietol ako neodôvodnenú a neopodstatnenú, keď súd nezistil kumulatívne splnenie
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z..

Navrhovateľ sa vo všetkých uvedených prípadoch domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom s tým, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v
zákonnom stanovenej lehote, resp. že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého sa oboznámil s obsahom pripojených exekučných spisov
súd zistil, že v žiadnom z uvedených prípadov nebolo poverenie súdnemu exekútorovi udelené, ale v

každom z už uvedených exekučných konaní bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá.

V nadväznosti na uvedené súd predovšetkým poukazuje na to, že v obsahu § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože vydanie poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o
vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením
poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd dáva do pozornosti
judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011

(publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2012 s. 46), uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo
230/2011 zo dňa 18.09.2012 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2013 s. 35) a
uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10. októbra 2012 publikované v Zbierke stanovísk
NS a súdov SR č. 5/2013 s. 27).

Exekučný súd sa už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z

aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby

a nedostatky exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom,
že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak právomoc

rozhodcovského súdu závisí od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom (medziiným
aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie), je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc

rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť; pokiaľ je tento právny úkon absolútne neplatný,
hľadí sa naň, akoby nikdy nebol uzavretý. Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej doložky,
takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,ale takýto postup exekučného súdu treba považovať len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ako súd zistil vykonaným dokazovaním z obsahu predmetných exekučných spisov, vo všetkých
prípadoch išlo o výkon rozhodcovských rozsudkov voči subjektom, ktoré mali postavenie spotrebiteľa.
Pričom v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 5 Cdo 230/2011 zo dňa 18.09.2012, v dôsledku toho
aj v prípade, že spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní alebo podľa ustanovení

zákonač.244/2002Z.z.,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmaťexistenciualeboplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (doložky); v prípade zistenia, že rozhodcovská zmluva (doložka) nebola (platne)
uzavretá, musí exekučný súd konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedeného je možné vyvodiť, že exekučný súd v predmetných exekučných konaniach tým,

že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, postupoval v
súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a teda nemožno dovodiť, že samotným zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý by mal mať za následok vznik práva na náhradu škody voči odporcovi. Nakoľko nebol
naplnený tento zásadný pojmový predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, to malo za následok

konštatovanie súdu o nedôvodnosti návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Taktiež je potrebné uviesť, že rozhodcovské konanie v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. predstavuje
fakultatívnu alternatívu k občianskemu súdnemu konaniu, ktorú si na uplatnenie svojich pohľadávok
navrhovateľ voči svojim dlžníkom zvolil dobrovoľne, pričom tým nebolo dotknuté jeho právo uplatniť

predmetnépohľadávkyvobčianskomsúdnomkonaní.Pokiaľzvolilakoalternatívupreuplatneniesvojich
pohľadávok rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie, ktoré exekučný súd v rámci
prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyhodnotil ako
formálne a materiálne nevykonateľné, tak táto okolnosť nemôže byť na ťarchu odporcu.

K tvrdeniam navrhovateľa, že exekučný súd nerozhodol v predmetných exekučných veciach v zákonnej
15 - dňovej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012-20 zo dňa 14.12.2012, v ktorom tento uviedol,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť

o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súdu až do času vydania rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, ani v jednom prípade absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné
v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Na tomto mieste musí súd zdôrazniť aj tú skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade došlo k

porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, je vo výlučnej kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú
judikatúru, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu vychádzajúc pritom z kritérií
ako zložitosť veci, správanie účastníka konania a samotný postup súdu. V nadväznosti na uvedené
potom platí, že v kompetencii súdu v rámci konania o náhradu škody podľa vyššie citovaného zákona

nie je preskúmavanie súdneho konania z hľadiska existencie prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali
priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného zákona, nakoľko to prináleží iba Ústavnému súdu SR
na podklade ústavnej sťažnosti resp. predsedovi súdu na podklade sťažnosti účastníka konania na
prieťahy v konaní. V prípade opačného výkladu by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
súčasne preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov v konaní.

Záverom súd konštatuje, že v tomto konaní súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci došlo k
prieťahom.

Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému
záveru, že na strane odporcu, ktorý v danom prípade konal prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo

k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok vznik škody, a teda súd dospel k záveru, že
v danej veci neexistuje právny základ a síce zodpovednosť odporcu za škodu, ktorá mala vzniknúť na
strane navrhovateľa, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. V dôsledku uvedeného sa
súdnezaoberalvýškouškody,atedamajetkovejujmyanemajetkovejujmyuplatňovanejnavrhovateľom.K námietke premlčania vznesenej zo strany odporcu súd rovnako uvádza, že touto sa nezaoberal,
nakoľko konštatoval, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný.

Podobne, s analogickým odôvodnením, súd zamietol nároky navrhovateľa aj v ostatných veciach
spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 12C/213/2012. Dôvody súdneho rozhodnutia
sú identické a právna argumentácia totožná s argumentáciou uvádzanou vo veci žalobného návrhu
s pridelenou sp. zn. 12C/213/2012. Vzhľadom na to, že navrhovateľ právne relevantným spôsobom

nepreukázal kumulatívne splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd považoval žaloby za právne neopodstatnené a
neodôvodnené aj v spojených veciach.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p."), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu
nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ v predmetnom konaní doručil súdu dňa 21.5.2015 návrh na prerušenie konania zo dňa

21.5.2015, ktorý odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010
konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. V uvedenom konaní vystupujú na
strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky a v 2. rade spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Okresný súd Prešov v danom
konaní uznesením zo dňa 07.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení

konania do rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný v
1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom ide o
nasledovné otázky:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského

štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2. V prípade ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť

a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského
štátu?
3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok má podľa navrhovateľa pre ďalší priebeh konania a
rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny

význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Na základe
uvedených dôvodov navrhol navrhovateľ konanie sp.zn. 12C/213/2012 prerušiť v zmysle § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p..

Zároveň navrhovateľ v predmetnom konaní doručil súdu dňa 21.5.2015 návrh na zrušenie nariadeného
pojednávaniazdôvoduobjektívnehoporušeniazásadynestrannostisúduasudcuaprejudiciálnejotázky
v konaní zo dňa 21.5.2015, kde navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 12C/213/2012 prerušil, a to
doprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetomjerozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom

bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.
Navrhovateľ k svojmu návrhu na prerušenie konania priložil aj ústavnú sťažnosť, v ktorej ako sťažovateľ
namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tj.
právo na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva naprerokovanie veci nestranným súdom a základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tj. právo na nestranný
súd zriadený zákonom, do ktorých malo byť zasiahnuté uznesením Krajského súd v Banskej Bystrici sp.

zn. 23NcC/137/2012 zo dňa 10.10.2012 tak, že ponechal Okresnému súdu Zvolen možnosť rozhodovať
vo veci sťažovateľa tým, že nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednávania a
rozhodovania vo veci sp. zn. 12C/213/2012.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

V zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. je súd povinný prerušiť konanie v prípade, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú.

Ide predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p. K prerušeniu konania podľa §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd fakultatívne pristúpi vtedy, ak prebieha iné konanie alebo ak dal podnet
na také konanie, v ktorom sa rieši tzv. predbežná (prejudiciálna) otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu a ktorú by si inak mohol predbežne vyriešiť sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.).

Súd po oboznámení sa s oboma návrhmi na prerušenie konania dospel k záveru, že ani v jednom z
prípadov nezistil podmienky pre prerušenie konania vyžadované ust. § 109 O.s.p., a preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a oba návrhy navrhovateľa na prerušenie konania
zamietol.

Vo vzťahu k prvému návrhu na prerušenie konania, ktorý navrhovateľ odôvodnil tým, že pred Okresným
súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie, ktoré bolo prerušené do rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach z dôvodu
predloženia prejudiciálnych otázok, podľa názoru tunajšieho súdu v konaní vedenom Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

tunajšieho súdu v konaní vo veci samej. A to, ani pokiaľ ide o dotknuté vnútroštátne konanie vedené
Okresným súdom Prešov, ktorého predmet, ale aj okruh účastníkov je odlišný od konania vedeného
tunajším súdom pod sp. zn. 12C/213/2012. Rovnako podľa názoru súdu ani konanie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré boli v rámci predmetného vnútroštátneho konania Okresným súdom Prešov Súdnemu
dvoru položené nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

tunajšieho súdu vo veci samej.

Vo vzťahu k druhému návrhu na prerušenie konania, ktorý navrhovateľ odôvodnil podaním ústavnej
sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, keď podľa jeho názoru krajský súd
nesprávne rozhodol o nevylúčení sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednania predmetnej právnej

veci, a preto je potrebné počkať na rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti. Súd má za to, že
konanie o uvedenej ústavnej sťažnosti nie je konaním, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. že by dokonca od jej vyriešenia priamo závisel výsledok sporu
vo veci samej. To, či a ktorý sudca Okresného súdu Zvolen je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, proti odporcovi Slovenskej republike, za

ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. vyriešil
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený a to tak, že vo svojich príslušných rozhodnutiach
konštatoval, že pochybnosť o nezaujatosti môže existovať len u sudcu, ktorý sa prípadne podieľal alebo
mohol podieľať na procese a rozhodovaní v konkrétnej veci, v ktorej mala navrhovateľovi vzniknúť ním
tvrdená a uplatňovaná škoda z titulu nesprávneho úradného postupu. V zmysle uvedeného tunajší

súd uzavrel, že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože
neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v
tejto veci. Rovnako neexistuje ani dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.,
pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnominštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie Ústavný súd
v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku
46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky v skutkovo a právne totožných veciach napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06.02.2013, resp.
I. ÚS 92/2013 zo dňa 13.02.2013. Uvedenými uzneseniami Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania

veci na návrh navrhovateľa, odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky
na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Keďže v prejednávanej veci neboli zistené podmienky pre prerušenie konania vyžadované ust. §
109 O.s.p., súd návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 21.5.2015 ako v plnom rozsahu
nedôvodné zamietol."

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.
Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa, namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd

vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne
pojednávanie a ďalej vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec
netýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy
splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a
spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako

vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu
a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje

ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.