Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/434/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209911
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312209911.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne

Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/195/2012-204 zo dňa 26. 05. 2015

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e.

Vo výroku III. rozsudok okresného súdu z r u š u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 5C/195/2012-204 zo dňa 26. 05. 2015 návrh zamietol (výrok I.).
Odporkyni náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa
na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol (výrok III.). Návrh navrhovateľa na prerušenie konania

do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke odporkyne vo veci vedenej pred
Okresným súdom v Prešove, sp. zn. 7C/6/2010 zamietol (výrok IV.).
Konštatoval, že navrhovateľ v návrhu zo dňa 27. 09. 2012 žiadal, aby mu odporca nahradil škodu vo
výške 125 eur ako majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu vo výške 275 eur. Škoda vznikla nesprávnym
úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie
nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním viac ako 5 mesiacov - č.l. 2 spisu, s
omeškaním 174 dní - č.l. 3 spisu). V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla

navrhovateľovi škoda v žalovanej výške.
Súd zamietol návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania. Konštatoval, že predvolanie s procesnými
poučeniami prevzal dňa 07. 05. 2015, procesný návrh na odročenie pojednávania vzniesol až dňa
21. 05. 2015 a pojednávanie bolo vytýčené na deň 26. 05. 2015. Dôvodom návrhu na odročenie
pojednávania bol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný
súd a prerušenie konania do rozhodnutia o prejudiciálnej otázke. Uznesenie, ktorým zákonná sudkyňa

nebolavylúčenázkonania,prevzaldňa06.12.2013.Užvtomtomomentemoholvzniesťprocesnýnávrh
naprerušeniekonaniazuvedenéhodôvodu.Súdpretokonalarozhodolpodľa§101ods.2Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Tvrdený
dôvod nepovažoval za závažný dôvod pre odročenie pojednávania. Pojednával, aj keď bol navrhovateľa jeho právny zástupca nečinný. Vychádzal z obsahu spisu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca si sami
vytvorili prekážku prítomnosti na pojednávaní. Súd im žiadne prekážky nevytvoril. Podľa § 119 O. s. p.
oznámil súd právnemu zástupcovi navrhovateľa ihneď po doručení návrhu na odročenie pojednávania

mailovou poštou, že pojednávanie nebude odročené, tvrdený dôvod súd nevyhodnotil ako závažný
dôvod na odročenie pojednávania.
Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 5Er/480/2012 (správne sp. zn. 5Er/480/2010 - poznámka
odvolacieho súdu) mal súd preukázané, že navrhovateľ uzavrel s povinným G. N., nar. XX. XX. XXXX
(správne XX. XX. XXXX - poznámka odvolacieho súdu) zmluvu o úvere dňa 11. 02. 2009 vo výške 350

eur poskytnutého úveru, ktorý bol zvýšený o poplatok 346 eur, spolu 696 eur s mesačnou splátkou 58
eur od 22. 03. 2009. Aj keď dlžník nesplácal dlh, návrh na vydanie exekučného titulu rozhodcovskému
súdu podal navrhovateľ až dňa 04.12.2009. Rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť dlh vo výške
628,85 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 628,85 eur od 27. 06. 2009 do zaplatenia,
zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 628,85 eur od 19. 11. 2009 do zaplatenia a trovy rozhodcovského
konania vo výške 177,79 eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 02. 2010,

vykonateľnosť dňa 18. 02. 2010, návrh na vydanie poverenia bol súdu doručený až 05. 08. 2010, súd
rozhodol dňa 26. 08. 2010. Žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný postup bola podaná dňa
27. 09. 2012. Navrhovateľ svoju pohľadávku nezabezpečil preventívne zabezpečovacími prostriedkami
(napr. ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy, záložná zmluva a podobne), čo mal súd zistené zo zmluvy
o úvere obsiahnutej v exekučnom spise. Napriek výzve súdu neprodukoval navrhovateľ žiadne dôkazy,

že skúmal majetkovú situáciu povinného - návratnosť úveru pred uzavretím zmluvy o úvere. Lustráciou
sporov (č.l. 63 spisu) mal súd preukázané, že dlh v rámci exekučného konania sp. zn. 5Er/480/2010
nebol jediným dlhom povinného. Je účastníkom konania a dlžníkom aj v inom exekučnom spore - sp.
zn. 6Er/517/2014 - žiadosť o udelenie poverenia. Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ nezisťoval
zadlženosť povinného ku dňu poskytnutia úveru u iných subjektov, dokonca poskytol povinnému úver,

hoci povinný bol neplatičom skorších úverov poskytnutých navrhovateľom, čo mu muselo byť objektívne
zrejmé z jeho vlastnej evidencie ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (dôkazom je, že v samotnej úverovej
zmluve zo dňa 11. 02. 2009 je uvedené číslo zmluvy, variabilný symbol XXXXXXX, číslo prvej zmluvy
5861409, pričom zmluva zo dňa 11. 02. 2009 je druhou zmluvou s číslom 5861075). Taktiež navrhovateľ
napriek výzve súdu nepreukázal, že ku dňu uzavretia týchto zmlúv zisťoval príjem na strane povinného,

skutočnosť, či je zamestnaný, či má majetok a či má z čoho zaplatiť dlh 696 eur s mesačnou splátkou
58 eur od 22. 03. 2009. Z vyjadrenia exekútora (č.l. 10 spisu sp. zn. 5Er/480/2010 a č.l. 82 spisu sp.
zn. 5C/195/2012) mal súd preukázané, že dlh vymáhaný v exekučnom konaní zanikol v celom rozsahu
vymožením - zaplatením.
Prvostupňový súd mal na mysli skutočnosť, že škoda vznikla v roku 2010, preto vychádzal z ust. § 9

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej
len „zákona č. 514/2003 Z. z.“) pred novelou zákona č. 412/2012 Z. z. Nevychádzal však z uvedeného
ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2012. Prvostupňový súd totiž
prijal záver, že k nesprávnemu úradnému postupu v danom prípade nedošlo, neboli prieťahy a nebol
nesprávny úradný postup.

Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 05. 08.
2010. Súd poverenie vydal dňa 26. 08. 2010. Čiže konštatoval 6 dní omeškania zo strany súdu. Nie
je teda pravdivé tvrdenie navrhovateľa v návrhu, že poverenie bolo vydané s omeškaním viac ako 5
mesiacov, resp. s omeškaním viac ako 174 dní. Jednak súd poukázal na rozpornosť a nepravdivosť
tvrdení samotného navrhovateľa. Skutočné omeškanie pri vydaní poverenia je 6 dní oproti zákonnej

lehote 15 dní. Ide teda o minimálne omeškanie. Napriek tomu súd mal za to, že k prieťahom v tomto
konaní nedošlo, aj keď nebola dodržaná lehota 15 dní. V danom prípade exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok. Podľa údu možno na tento prípad aplikovať novelu zákona NR SR č. 233/1995
z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) § 44 ods. 2 účinnú od 01.
06. 2010. Podľa tohto ustanovenia lehota 15 dní pre vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Za nevyhnutné považoval súd zdôrazniť potrebu osobitného
prístupu pri posudzovaní zákonných lehôt v spotrebiteľských veciach (najmä ak exekučným titulom je
rozhodcovskýrozsudok)zhľadiskaeurópskehovýznamuspotrebiteľskejochranyasúvisiacejobjektívne
vyššej časovej náročnosti poskytnutia takejto kvalifikovanej ochrany a jednak na základe záverov

Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval (napr. I.ÚS 16/2002), že nie každé porušenie zákonnej lehoty
je automaticky porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Taktiež v
konečnom dôsledku súd poukázal na spis sp. zn. 5Er/480/2010, v ktorom samotný exekútor uviedol, že
napriektomu,žepovereniebolovydanéo6dníneskôr,akoje15-dňovázákonnálehota,došlokúplnémuvymoženiu pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie, čím nárok zanikol. Teda v príčinnej súvislosti s
tým ani žiadna škoda nevznikla ani nemohla vzniknúť a už vôbec nie za omeškanie 5 mesiacov, resp.
174 dní vo výške 125 eur majetkovej škody a 275 eur nemajetkovej škody, ktoré si vypočítal zmätočným

spôsobom navrhovateľ v nadväznosti na neexistujúce meškanie.
Ďalej súd uviedol, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup
nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia
sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z.). Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil. Tým nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny úradný
postup podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Súd poukázal aj na to, že nie každý prieťah v konaní
možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy
automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods.
2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré
možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00).

V danom prípade išlo o minimálny prieťah, ktorý vzhľadom k náročnosti sporu, ktorý sa týkal posúdenia
rozhodcovského rozsudku súd nevyhodnotil tak, že nedošlo k prerokovaniu veci bez zbytočného
prieťahu. Právnu relevanciu však má hlavne to, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku neplatí, pretože v tomto prípade ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku, teda o rozhodnutie rozhodcovského súdu. K prieťahu, nesprávnemu

úradnému postupu spôsobenému nečinnosťou súdu nedošlo, nebol konštatovaný v súlade s § 9 ods.
22 zákona č. 514/03 Z. z.
Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal
nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení
čo i len jednej podmienky. Nesplnenie ďalších dvoch podmienok preto súd zdôvodnil len okrajovo a nad
rámec zákonnej povinnosti. Navrhovateľ nepreukázal vznik škody ako majetkovej ujmy. Nepreukázal
ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporcu. Rovnako nepreukázal ani vznik

podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu nemajetkovej ujmy. Návrh je aj v
tomto smere všeobecný, nepreskúmateľný.
NávrhnavrhovateľanaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnej
sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd konajúci súd
zamietol. Podľa obsahu podaní na základe § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.

p.“) za taký procesný návrh súd považoval podanie zo dňa 28. 11. 2014 (č.l. 93 spisu) a zo dňa 21. 05.
2015(č.l.192spisu),kdenavrhovateľžiadal,abyzuvedenéhodôvodu„aždoprávoplatnéhorozhodnutia
o otázke nestrannosti a o otázke zákonného sudcu v prejednávaní veci nepokračoval“. Po obsahovej
stránke toto podanie súd vyhodnotil ako návrh na odročenie pojednávania, ale zároveň aj ako návrh na
prerušenie konania, pretože podľa § 101 ods. 2 prvá veta O. s. p. súd nemôže byť nečinný bez riadneho

procesného postupu - prerušenia konania.
Procesný návrh na prerušenie konania vzniesol navrhovateľ dňa 21. 05. 2015 podľa § 109 ods. 1 písm.
b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; preto nepostúpil návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Tento dôvod teda

nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. Podľa súdu tento dôvod
na prerušenie konania nie je daný ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na
nestranný súd spočíva v tom, že každý má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo
na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo. Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku

zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v Čadci, odmieta platiť súdny poplatok za vznesenú námietku
zaujatosti. Z tohto dôvodu o vylúčení sudcov Okresného súdu v Čadci nerozhodoval Krajský súd v Žiline
ako súd nadriadený na základe námietky navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia Okresného
súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa § 15 O. s. p. z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 O. s. p. predložili
vec predsedovi Okresného súdu v Čadci a ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení.

Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa § 15a
ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na § 14 ods. 1 O. s. p. Keďže neuplatnil navrhovateľ procesné právo,
neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie
o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa. Nadriadený súd ani predseda Okresného súdu v Čadcinerozhodoval o procesnom práve navrhovateľa. Procesné právo navrhovateľa rozhodnutím predsedu
okresnéhosúduanirozhodnutímnadriadenéhosúdupretonemohlobyťporušené.PredsedaOkresného
súdu v Čadci i nadriadený súd rozhodovali o procesnom práve sudcu predložiť vec k rozhodnutiu o

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. V tomto štádiu konania zákonná sudkyňa mala za to, že
o jej návrhu na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté
predsedníčkou Okresného súdu v Čadci i nadriadeným súdom. Zákonná sudkyňa tieto rozhodnutia
rešpektuje, považuje ich za rozhodnutia v súlade so zákonom, nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami
bol porušený zákon, resp. ústava, zákonné práva sudkyne na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania

veci. Preto v nadväznosti na § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. zákonná sudkyňa nepostúpila návrh na
zaujatie stanoviska ústavnému súdu.
Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Toto
ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo
povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne, súd preto konanie
neprerušil. Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Dôvodom prerušenia

konania má byť rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke odporcu vo veci
vedenej pred Okresným súdom v Prešove, sp. zn. 7C/6/2010. Súd právo prerušiť konanie nevyužil. Mal
za to, že nie sú splnené podmienky § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Súd vo veci sp. zn. 5C/195/2012 nedal
podnet na konanie. Podnet dal odporca a pred iným súdom (Okresným súdom Prešov), v inom konaní
(7C/6/2010). Súd rozhoduje bez prieťahov (žaloba je podaná z dôvodu prieťahov v konaní) podľa stavu

ku dňu rozhodovania (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Ku dňu rozhodovania konajúcemu súdu nebolo doručené
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Vo veci sp. zn. 5C/195/2012 odporca nedal návrh Súdnemu dvoru EÚ,
aby rozhodol o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa tohto sporu. Súd preto vychádzal zo skutkového
stavu a dôkazov, ktoré mu boli známe ku dňu rozhodovania a konanie neprerušil.
Úspešným účastníkom konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.) je odporca, patrí mu právo na náhradu trov

konania. Uplatnil právo na náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslil v zákonnej trojdňovej lehote,
preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov. Výsledok konania je taký, že súd návrh voči odporcovi zamietol. Nezaviazal

preto odporcu ako úspešného účastníka konania v nadväznosti na § 2 ods. 2 poplatkového zákona k
zaplateniu súdneho poplatku za návrh. Rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a
nielen navrhovateľ, čo je ďalší dôvod, pre ktorý súd nezaviazal odporcu k zaplateniu súdneho poplatku
za návrh.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd I. stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, - dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ktoré doteraz neboli
uplatnené, - rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu (správne malo byť uvedené navrhovateľa - poznámka
odvolacieho súdu) a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p., pretože sa

navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil poukázal na to, že riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.
Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak
spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Ďalej uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil súd o

skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je
tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore

s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach, tiež s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti
zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s vedomím, že - názor krajského súdu
vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR aEurópskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; - navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu;
- nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony

a rozhodoval vylúčený sudca.
Podľa navrhovateľa konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne
pripustil odvolanie. Navrhovateľ podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Ďalej navrhovateľ vytýkal súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné
viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom

za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ
trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené
nestranným sudcom na nestrannom súde.
Tiež to, že nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a
zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd

vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Za takejto
procesnejsituáciedošlokdegradáciizásadykontradiktórnosti,kporušeniuprávanavrhovateľanasúdnu
ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
V konkrétnostiach napr. navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že
ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové

úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že na splnenie zákonnej lehoty,
resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného
súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj
moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty
na doručovanie).

Navrhovateľ v odvolaní tiež tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Dodal,žesúdvykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľný
a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť
len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu.

Podľa navrhovateľa ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k
žalobnému návrhu v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p. mal súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. Namiesto
toho, súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah
si určil sám (navrhovateľ navrhoval vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný spis)

a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc ust. § 153b O. s. p.
Pokiaľ súd zamietol návrh v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti súd sa v
odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnostisúduaopisujejuakoškodu,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostiskonanímdlžníka(povinného).
Úplne však ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a

správy informačného systému a z titulu výdajov: - na administratívne spracovanie textov urgencií, - na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, - na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie
a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia
rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o

tom, že majetková škoda nevnikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme.
Navrhovateľ tvrdil, že hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť
dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie
zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa
nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby

tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.
Navrhovateľ tvrdil, že predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný
znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Je tak jednoznačne preukázané, že nesprávny
úradný postup mal na neho negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudkuv určenej výške. V tejto súvislosti vytýkal súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením
sa s predloženým znaleckým posudkom. Z tohto totiž jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady
boli navrhovateľom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou znaleckého

posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný
prehľad o vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na tlač, na úpravu informačného systému,
nákladov na poštovné a na telekomunikačné služby.
K nemajetkovej ujme navrhovateľ uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo nekonštatoval,
že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

ÚstavySlovenskejrepubliky,akoajprávanaprejednanievecivprimeranejlehotezaručenéhočl.6ods.1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom
stanovenom čase. Sám súd predsa zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a
pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné objektívne dôvody.
Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy.

K návrhu na prerušenie konania navrhovateľ tvrdil, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom
nariadenému súdnemu pojednávaniu jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu, práva
na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej, o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na podporu uvedeného

tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vpreskúmavanejveciokresnýsúdrozsudkomvprvomporadíč.k.5C/195/2012-103zodňa04.12.2014
návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania

do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. V dôsledku podaného odvolania
zo strany navrhovateľka Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/167/2015-177 zo dňa 31. 03. 2015
rozsudokokresnéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Dôvodombolo,žeokresnýsúdvrámci
vyhláseného rozsudku zamietol návrh navrhovateľa majúc za to, že podal návrh na prerušenie konania

v súvislosti s podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na
nestranný súd. Navrhovateľ návrh s takýmto obsahom nepodal a to ani v rámci podania došlého dňa
28. 11. 2014 a označeného ako „návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu (č.l. 92 spisu). Správne mal preto okresný súd rozhodovať
o návrhu na prerušenie konania podanom dňa 28. 11. 2014 (č.l. 96 spisu) podľa § 109 ods. 2 písm. c/

O. s. p. do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní pred
Okresným súdom Prešov sp. zn. 4C/6/2010. Okresný súd rozsudkom v druhom poradí (napadnutým
rozsudkom) rozsudkom návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Návrh navrhovateľa
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre
porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. Návrh navrhovateľa

na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke odporkyne
vo veci vedenej pred Okresným súdom v Prešove, sp. zn. 7C/6/2010 zamietol.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovanej
danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,

ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ v odvolaní navrhovateľ namietal, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémomsúdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť, Krajský súd v Žiline
uznesením sp. zn. 10NcC/291/2013 zo dňa 27. 03. 2013 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Čadca
Mgr. Andra Kubjatková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod

sp. zn. 5C/195/2012, pričom ostatní sudcovia Okresného súdu Čadca nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 5C/195/2012. Bolo tak ako o nevylúčenej
sudkyni rozhodnuté aj o zákonnej sudkyni JUDr. Anne Plichtíkovej. Uznesenie krajského súdu bolo
doručené splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa dňa 06. 12. 2013. V dôsledku podaného dovolania
zo strany navrhovateľa Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo 215/2014 zo dňa 03. 10. 2014 konanie o dovolaní

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. 03. 2013 sp. zn. 10NcC/291/2013 zastavil. Uznesenie
bolo doručené splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa dňa 06. 11. 2014. V tejto súvislosti preto
odvolací súd posúdil nedôvodnosť námietky navrhovateľa, že vo veci konal vylúčený sudca. Nad rámec
uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s.
p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne
bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny
názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania
a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatéhorozhodovania.Dôvodnavylúčeniesudcunezakladáaniskutočnosť,žesudcamáprejednať

a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr.
uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc/14/2010).
Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s
podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie)
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez

oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak
na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemal možnosť
sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v

odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti,
k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom,
odvolací súd k týmto uvádza:
Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 26. 05. 2015 pojednávanie. Splnomocnený

zástupca navrhovateľa prevzal predvolanie dňa 07. 05. 2015 (č.l. 186 p.v. spisu). Dňa 21. 05. 2015 o
10.37 hod. doručil navrhovateľ zo strany splnomocneného zástupcu návrh na zrušenie pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky. Okresný
súd vec prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania a splnomocneného zástupcu navrhovateľa.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že neakceptoval žiadosť navrhovateľa a jeho

splnomocneného zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z ním uvádzaných dôvodov, vec
prejednal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. aj v neprítomností účastníkov prihliadajúc na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci bol postup okresného súdu
v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej mu v účasti na pojednávaní (§ 119 O. s. p.),

požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už
bolo opakovane uvedené vyššie) nebol dôvodný. Za dôležitý dôvod nepovažoval ani podanie návrhu
na prerušenie konania zo strany navrhovateľa. Okresný súd oznámil splnomocnenému zástupcovi
navrhovateľa mailom zo dňa 23. 05. 2015, že pojednávanie neodročuje lebo navrhovateľom tvrdené
dôvody nespĺňajú podmienky § 101 ods. 2, § 119 O. s. p. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca,

ktorí boli na pojednávanie včas predvolaní, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods.
2 O. s. p.) sa tohto nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si navrhovateľ a jeho splnomocnený
zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä
možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na
poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré realizujú

spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).
Z rovnakého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol
oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Za situácie, keď
boli v zmysle ust. 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnostinavrhovateľa a jeho splnomocneného zástupcu, pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy
vykonal,neodňaltýmnavrhovateľovimožnosťkonaťpredsúdom. Pokiaľideodokazovanie,okresnýsúd
vykonal dokazovanie navrhnuté samotným navrhovateľom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín z pripojeného

exekučného spisu sp. zn. 5Er/480/2010, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.
Podľa odvolacieho súdu pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu k návrhu, toto bolo podané okresnému súdu
dňa 13. 11. 2014, ktorý ho doručil aj splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa dňa 21. 11. 2014 - č.l.
81 p.v. spisu. Nie je tak pravdivé tvrdenie navrhovateľa v odvolaní o nemožnosti vyjadriť sa k tvrdeniam
odporcu.

Nebolo preukázaným tvrdenie navrhovateľa v odvolaní o nenariadení pojednávania vo veci. Jeho
uskutočnenie vyplýva zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 202 - 203 spisu).
Pokiaľ navrhovateľ namietol postup okresného súdu s tým, že tento rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O. s. p., poukazuje odvolací súd na to, že rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie v
zmysle § 153b O. s. p. nie je povinnosťou súdu, ale možnosťou, aj to však len za predpokladu, že
skutkový stav tvrdený navrhovateľ považuje súd za nesporný. Je zrejmé aj vzhľadom na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia, že v danom prípade tomu tak nebolo.
Podľa navrhovateľa konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne
pripustilodvolanie.Tátonámietkanavrhovateľaniejedôvodná,pretožezničohonevyplýva,žebypostup

okresného súdu nebol správny. K odvolaniu navrhovateľa do zamietnutia návrhu na prerušenie konania
do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke odporcu vo veci vedenej pred
Okresným súdom v Prešove, sp. zn. 7C/6/2010 odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa rieši
otázka náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Čadca ako súdu exekučného, konkrétne vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Naproti tomu v konaní pred
Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C/6/2010, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, sa rozhoduje o nárokoch
spotrebiteľa (dlžníka navrhovateľa) voči Slovenskej republiky a navrhovateľovi, v prospech ktorého
Okresný súd Prešov v exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
vymohol plnenie. Odvolací súd dospel k záveru, že prejudiciálne otázky položené v inom konaní nemajú

vplyv na rozhodovanie súdu v danej veci, ktorej predmetom je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že iný okresný súd návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania vyhovel (keď z návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a jeho príloh nie je zrejmé, či
uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť), keďže uvedené rozhodnutie nie je záväzné pre ostatné
súdy. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora C 76/10 vo

veciPOHOTOVOSŤ/Korčkovská(tedapriamovovzťahuknavrhovateľovi),vktorombolariešenáotázka
možnosti, resp. povinnosti exekučného súdu posudzovať neprimeranosť zmluvných podmienok ex offo.

Okresný súd v danom prípade vykonal preto dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu,
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich

procesných práv a preto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva navrhovateľa konať pred
súdom.

Preskúmaním meritórneho rozhodnutia okresný súd podľa odvolacieho súdu vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom

rozsahu stotožnil. Inak povedané, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. §
157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami,
ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné. Pokiaľ navrhovateľ v
odvolaní tvrdil, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie

rozhodnutia boli dodržané, však v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú odvolací
súd poukazuje na to, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd svoje rozhodnutie
založil na názore, že v danom prípade zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie neplatila, a to s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. 05. 2011, nakoľko exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský

rozsudok. Odvolací súd má za to, že okresný sud prijal správny právny záver, že v danom prípade
k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. V rozhodnom čase bolo účinné ustanovenie § 44 ods.
Exekučného poriadku v znení zákona č. 144/2010 Z. z. účinného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní na vydaniepoverenia na vykonanie exekúcie od doručenia žiadosti súdneho exekútora na jeho vydanie, táto neplatí
v prípade, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, t.j. ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských komisií a zmier nimi schválený. Zmyslom

tejto právnej úpravy je konštituovať výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov
neprípustnosti exekúcie. Pri tomto závere poukazuje odvolací súd na obsah dôvodovej správy k zákonu
č. 102/2011 Z. z., ktorým bolo s účinnosťou od 01. 06. 2011 novelizované aj ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku, keď už je výslovne ako podklad na vykonanie exekúcie uvedený aj vykonateľný
rozsudok rozhodcovského súdu „Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.

d/ Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila v ostatnom období svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej
republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje
sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a
zmiery nimi schválené“. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na to, že ak vychádzal z výkladu ust. §
41 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2011 prezentovaného navrhovateľom, mohla by

nastať situácia, že Exekučný poriadok by vôbec ako exekučný titul nepoznal vykonateľný rozsudok
rozhodcovského súdu alebo zmier ním schválený, a to z dôvodu, že ust. § 41 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2011 vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu alebo zmier ním
schválený ako exekučný titul explicitne neuvádza. Nakoľko nebol v danom prípade splnený základný
predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný

postup) nebol preto ani dôvod zaoberať sa ďalšími atribútmi, t. j. príčinná súvislosť, vznik škody.

Vo výrokoch I., II. a IV. odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd pre nedôvodnosť vydania zrušil výrok III. rozsudku okresného súdu, ktorým návrh

navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný
súd zamietol. Dôvodom bolo, že už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil názor, že
navrhovateľ návrh s takýmto obsahom nepodal a to ani v rámci podania zo dňa 27. 11. 2014, došlého dňa
28. 11. 2014 a označeného ako „Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho

porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu (č.l. 92 spisu). Uvedené konštatovanie sa týka aj podania
rovnakého obsahu zo dňa 05. 03. 2015 došlého súdu dňa 21. 05. 2015 (č.l. 191 spisu) a označeného ako
„Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky (prejudiciálna otázka sa týkala návrhu na prerušenie konania o
ktorom okresný súd napadnutým rozsudkom aj rozhodol).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .