Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215200151
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215200151.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v

právnej veci navrhovateľky: X.. W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX O., zast.: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti odporkyni: V. Z., bytom V.
X, XXX XX O., zast.: JUDr. Jozef Madej, advokát, so sídlom Vysoká 20, Bratislava, o ochranu osobnosti
s náhradou nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 598,08 eur právnemu

zástupcovi odporkyne JUDr. Jozefovi Madejovi, advokátovi do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku,

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.01.2015 domáhala, aby súd uložil odporkyni
povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vyvesiť na vchodových dverách do bytového
domu na V. T. Č.. X B. O. ňou vlastnoručne podpísané ospravedlnenie v znení:
„Ja, V. Z., sa týmto verejne ospravedlňujem X.. W. R. za šírenie nepravdivých a difamujúcich tvrdení
o jej osobe. Som si vedomá skutočnosti, že X.. W. R. vedie usporiadaný rodinný život a príkladne sa
stará o svoju maloletú dcéru.“

s tým, že toto písomné ospravedlnenie musí byť napísané na liste štandardného formátu A4, čitateľne,
veľkosťou písma najmenej 12 bodov a odporkyňa je povinná zabezpečiť a strpieť jeho vyvesenie
nepretržite po dobu 14 dní.
Ďalej navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy peňažnú sumu 500,- eur a náhradu trov konania.

V návrhu navrhovateľka uviedla, že spolu s manželom vlastnia od roku 2007 byt na 3. poschodí bytového

domu na V. T.. Č.. X B. O.. Spoločne vychovávajú maloletú dcéru J. R., nar. XX.XX.XXXX. Odporkyňa
spolu s manželom obývajú byt na 2. poschodí predmetného bytového domu. Odporkyňa ako suseda
navrhovateľkysmanželomodpočiatkuvyvolávakonfliktyasvojímsprávanímopakovaneasystematicky
spôsobuje u navrhovateľky pocit stresu a diskomfortu vo vlastnom byte.

Dňa 10.03.2013 podala odporkyňa prostredníctvom e-mailu podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Bratislave (ÚPVSVaR), odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kontroly. V podnete uvádza: „Dieťa medzitým hystericky reve a behá po byte. Behá po byte
celý deň, lebo som sa pýtala aj druhých susedov, či ju niekedy viedli s dieťaťom vonku a bohužiaľ sa mi
dostalo zápornej odpovede.“ Ďalej uvádza: „Prosím o radu ako postupovať, je mi ľúto aj toho dieťaťa.“Dňa 22.04.2013 vykonali pracovníci sociálneho úradu neohlásenú návštevu - šetrenie za účelom
preverenia oznámených informácií. Ako vyplýva zo zápisnice z tohto úkonu: „Šetrením v domácnosti
manželov R. neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Rodičia sa o svoju

maloletú dcéru vzorne starajú.“

Informácie, ktoré odporkyňa uviedla v podnete boli nepravdivé, čo následne potvrdilo aj šetrenie
sociálneho úradu. Toto konanie odporkyne však zasiahlo do osobného aj rodinného života
navrhovateľky. Pre navrhovateľku ako matku, ktorá sa príkladne stará o svoje jediné dieťa, je

neakceptovateľné vysvetľovať cudzím ľuďom, že svoju dcéru nezanedbáva, „netýra ju vysávačom“, že
nie je „krkavčia matka“.

V priebehu šetrenia sociálny úrad kontaktoval aj pediatra maloletej za účelom preverenia, či maloletá
nevykazuje známky týrania. Zahanbujúca pozícia, do ktorej navrhovateľku odporkyňa svojím absurdným
a nedôstojným správaním dostala, ju primäla zvažovať zmenu pediatra, nakoľko pri každej návšteve

pediatrajevystavenánepríjemnejsituácii,kedypodvedomecítipotrebuvysvetľovať,neustáledokazovať
a obhajovať svoju riadnu starostlivosť o dcéru.

Napriek skutočnosti, že šetrením vykonaným pracovníkmi sociálneho úradu bolo preukázané, že
podnet odporkyne bol neopodstatnený, následky ním vyvolané závažne zasiahli do všetkých sfér života

navrhovateľky. Navrhovateľka pociťuje psychický diskomfort, má obavy z ďalších útokov odporkyne, cíti
saponíženeazahanbenepristretnutiachsosusedmi,predktorýmiodporkyňazámernešírilanepravdivé
a urážlivé informácie. Navrhovateľa má v prípade neposlušnosti dcéry, v rámci bežnej výchovy, dokonca
obavu zvýšiť hlas.

Skutočnosť, že odporkyňa šírila dehonestujúce informácie o rodine navrhovateľky aj pred susedmi v
bytovom dome, spôsobil zmenu správania niektorých susedov. Susedský pozdrav sa zmenil na strohé
formálne odzdravenie, po ktorom nasledujú „zvláštne pohľady“. Rodina navrhovateľky dokonca zvažuje
predaj bytu.

Je zrejmé, že podnet sociálnemu úradu nemohol byť motivovaný objektívnymi obavami čestného
človeka o zdravie a výchovu maloletej dcéry navrhovateľky. Navrhovateľka bez akejkoľvek snahy
a záujmu zistiť skutočnú rodinnú situáciu, dala podnet, ktorý vážne zasiahol do súkromnej sféry
navrhovateľky a ohrozil jej česť a dôstojnosť. Je vysoko pravdepodobné, že konanie odporkyne bolo
motivované ako akt zlých susedských vzťahov, s vedomosťou o nepravdivosti uvádzaných informácií.

Navrhovateľka vyzvala odporkyňu listom zo dňa 09.07.2014 na bezodkladné písomné ospravedlnenie,
odporkyňa sa však navrhovateľke neospravedlnila a udržuje naďalej nepriateľskú atmosféru.

Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 11.02.2015 odporkyňa žiadala, aby súd návrh

navrhovateľky zamietol. Predmetnú žalobu považuje za nedôvodnú a vo veci sú dané osobitné dôvody,
a to najmä započítateľné práva odporkyne voči navrhovateľke na ochranu osobnosti s náhradou
nemajetkovej ujmy.

Je nepravdivé tvrdenie, že by odporkyňa od počiatku vyvolávala susedské konflikty a svojím správaním

spôsobovala navrhovateľke stres a diskomfort. Naopak práve navrhovateľka od začiatku bývania sa
správala arogantne a bezohľadne, čím zasahovala do práva odporkyne na pokojné užívanie jej bytu
ako aj ostatných susedov. Vzťahy medzi nimi považuje odporkyňa za vážne narušené. Odmieta však
tvrdenie, že dôvod narušenia by sa nachádzala na jej strane. Rovnako považuje za sporné tvrdenie, že
by konala voči navrhovateľke zlomyseľne. Naopak sa snažila vyriešiť skutočnosti cestou zmieru.

Pokiaľideojejpodanieadresovanénapríslušnýúrad,vtejtosúvislostiodporkyňauviedla,žeskutočnosti
popísané v podnete nešírila ako dajakú klebetu medzi susedmi, ale naopak, požiadala príslušnú štátnu
inštitúciu o poskytnutie kvalifikovanej rady. Teda túto skutočnosť oznámila jedinému subjektu a to
štátnemu orgánu SR na to povolanému. Vec oznamovala na oficiálnu e-mailovú adresu úradu. Teda jej

cieľom nebolo zasiahnuť do súkromia a do rodinného života navrhovateľky, ale naopak legitímnymi a
legálnymi prostriedkami právnej ochrany riešiť konkrétny problém.Svojím oznámením adresovaným príslušnej štátnej inštitúcii bez toho, aby sa to dozvedela akákoľvek
tretia osoba vrátane navrhovateľky, nemohla zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov navrhovateľky.
Svoje konanie odporkyňa považuje za výkon svojho práva na slobodu prejavu a zároveň aj za plnenie si

povinností podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

Po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov X.. Š. R., H.. Y. Z., Q..
X. E., Q.. W., H.. G. S., S. S., A. W. a oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi a
zadovážených súdom, súd zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 15.04.2013 bol zaslaný e-mail na adresu: [email protected] z adresy: H..A., v ktorom
odporkyňa prosí o pomoc vo veci hlučného správania susedky. V e-maily je okrem iného uvádzané, cit.:
„Teraz ale máme problém s pani susedov v tom, že je na materskej dovolenke a každý deň vrátane
soboty a nedele začne ráno o 11.00 hod. do obeda vysávať a končí tak okolo 14.00 hod. Dieťa medzi
tým hystericky reve a behá po byte. Behá po byte celí deň. lebo som sa pýtala aj druhých susedov, či ju

niekedy videli s dieťaťom vonku a bohužiaľ sa mi dostalo zápornej odpovede. Už sa to nedá tolerovať,
lebo ja pracujem z domu a tiež mám syna ktorý sa musí pripravovať na skúšky na vysokej škole a v
tomto hluku to nie je možné. Tie isté problémy majú aj susedia čo bývajú nad R.. Bohužiaľ mám aj
strach niečo podniknúť, lebo obaja susedia sú právnici a preto mám strach aby sa to neobrátilo proti
mne. Prosím o radu ako postupovať, je mi ľúto aj toho dieťaťa. Ďakujem za pochopenie.“

Zamestnankyňa ÚPSVaR, odboru sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately p. J. X.,
prostredníctvom e-mailu zo dňa 23.04.2013 oznámila odporkyni, že vo veci porušovania domového
poriadku a susedského spolunažívania jej odporúčajú obrátiť sa na priestupkové oddelenie príslušného
Obvodného úradu. Čo sa týka starostlivosti o maloleté dieťa, uvedené prešetria a v prípade potreby

prijmú opatrenia.

Zo Zápisnice spísanej zamestnancami ÚPSVaR Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko
Bratislava II, Q.. E. a Q.. O. súd zistil, že dňa 22.04.2013 bolo vykonané šetrenie v domácnosti
X.. W. R. na adrese V. X/X. V.., O., z ktorej vyplýva, že mal. J. R., nar. XX.XX.XXXX je doma, s

matkou na rodičovskej dovolenke, manžel je zamestnaný v Prima banke. Maloletá má izbu, zariadenie
prispôsobené veku a potrebám. Maloletá je v zdravotnej starostlivosti MUDr. O., voči zisťovaniu
starostlivosti u pediatra nemá matka žiadne námietky. Matka vysáva okolo 11.00 hod., z dôvodu
upratania po mal. dcérke (max. 15-20 min.), s dcérkou chodieva von, v teplejších dňoch 2-3x. Dcérka
chodí spinkať o 21.30 hod., je živé dieťa, v čase návštevy spinkala, zdravotné problémy nemá, do 6-7

mesiacov cvičili Vojtovu metódu. O dieťa je zjavne postarané, primerane veku. Šetrením v domácnosti
manželov R. neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Rodičia sa o svoju maloletú
dcéru vzorne starajú.

Podľa správy podanej MUDr. Ľ. O., zo dňa 23.05.2013, adresovanou ÚPSVaR Bratislava, je mal. J.

R. v starostlivosti ambulancie pediatra od 11.04.2012, teda ako 3-mesačná. Dieťa je riadne očkované,
rodičia dodržiavajú termíny predvolaní do poradne, dodržiavajú liečebný program, návštevy odborných
ambulancií. Pri návštevách v ambulancii a poradni sú vždy prítomní obaja rodičia.

Listom zo dňa 09.07.2014 vyzvala navrhovateľka, cestou svojho právneho zástupcu, odporkyňu, vo

veci jej neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, ktorý sa udial dňa 10.04.2013,
kedy odporkyňa podala na navrhovateľku oznámenie na ÚPSVaR, ktorý vyvolal následné šetrenie voči
navrhovateľke, aby sa jej za podanie nepravdivého oznámenia sociálnemu úradu a s tým súvisiacim
konaním, bez zbytočného odkladu písomne ospravedlnila. Výzvu si odporkyňa prebrala dňa 14.07.2014.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že oznámenie, ktoré podala odporkyňa na
ÚPSVaR je len čiastkový útok, zo série útokov, ktoré sú vedené odporkyňou a jej manželom voči nej a
jej rodine, pričom tieto trvajú od roku 2007, kedy sa s manželom prisťahovala do predmetného bytového
domu. Najskôr nastali problémy v súvislosti s rekonštrukciou, ktorú vykonávali v roku 2007, ktorá trvala
asi 3 týždne, na ktorú sa manžel odporkyne sťažuje dodnes a ktorú označil za „najhlučnejšiu stavebnú

úpravu, akú v dome zažili za 20 rokov“. Následne začali mať problémy s údajným vytápaním, potom ich
obvinil, že mu poškodili farbou markízu na balkóne. Následne začali útoky kvôli tomu, že práši prádlo
a textílie na balkóne. Celé to vyústilo do oznámenia odporkyne na sociálke, pričom oznámenie bolo
plné nepravdivých informácii. Z uvedeného dôvodu manžel navrhovateľky podal trestné oznámenie naneznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania, pričom uvedené trestné
oznámenie vyšetrovateľ uznesením odmietol. Voči uzneseniu podal manžel sťažnosť, prokurátorka
Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením zo dňa 25.07.2013 sťažnosť zamietla, pretože nebola

dôvodná.

Následne pokračovali verbálne útoky zo strany manžela odporkyne na jej osobu, na jej manžela a
dcéru. Manžel odporkyne na ňu trúbil z auta na ulici, verbálne na ňu útočil, trieskal im na stupačky, keď
vyklepávala rezne alebo keď sa dcéra hrala na podlahe.

Dňa 13.06.2014 podala odporkyňa a jej manžel na políciu trestné oznámenie na osobu navrhovateľky.
Dňa 10.07.2014 polícia odstúpila spisový materiál na priestupkové oddelenie a dňa 29.07.2014 bola
vec odložená.

Odporkyňa vo svoje výpovedi pred súdom uviedla, že je živnostníčka a pracuje z domu, pritom ju aj s

rodinou neustále niekoľkokrát denne vyrušoval zvuk vysávača, ktorý bolo počuť z bytu navrhovateľky. V
daný deň, keď zaslala na ÚPSVaR e-mail, jej volala suseda, ktorá býva na poschodí nad navrhovateľkou,
že čo sa v tom byte deje, nakoľko má syna, ktorý sa učí na skúšky rovnako ako aj oni. Dala si do
vyhľadávača na internete nejaké pojmy, lebo nevedela na koho sa má obrátiť, vyhodilo jej to ÚPSVaR,
ktorému zaslala e-mail, ktorý je založený aj v spise (č.l. 39). Čakala na odpoveď, pričom táto jej bola

doručená až po tom, ako bola vykonaná kontrola zo sociálky u navrhovateľky. Potrebovala poradiť ako
postupovať avšak, nie je pravdou, že by tvrdila, že navrhovateľka týra svoje dieťa. Ona v e-maily prosila
len o radu, nechcela uviesť nič, že čo by poškodilo navrhovateľku. Odkedy sa však R. prisťahovali do
domu, má ona s manželom s nimi problémy, pričom s nikým iným v dome problémy nemajú, majú dobré
susedské vzťahy, navštevujú sa. To, či dieťa navrhovateľky nechodí von, sa pýtala hlavne susedov nad

nimi - S. a susedov, ktorí bývajú oproti - Q..

Svedok X.. Š. R., vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je oboznámený s predmetom konania,
nakoľko je manželom navrhovateľky a susedom odporkyne. Od prvého momentu ako sa nasťahovali
a začali predmetný byt rekonštruovať, začali vznikať konflikty, sused vstúpil prvýkrát do bytu a správal

sa nadradene a správanie v tomto štýle pokračovalo aj ďalšie roky, pričom prvých 5 rokov sa snažil
šikanovať najmä jeho a keď nepochodil, potom začal šikanovať manželku. Išlo o šikanovanie s cieľom
vyvolať nepohodu, nekľud a stres u navrhovateľky. Všetky obvinenia sú vymyslené s cieľom ohovárať
ich a poškodiť ich meno.

Nespomína si presne na deň, kedy došlo k udalosti, ktorá viedla k podaniu tejto žaloby, on bol v ten
deň v práci, volala mu svokra, že manželka strašne plače, lebo u nich zazvonili dámy zo sociálky s
tým, že musia vykonať šetrenie vo veci starostlivosti o mal. dieťa. Hneď prišiel domov, kde našiel na
gauči 2 pracovníčky zo sociálky a uplakanú manželku. Zapojil sa do rozhovoru a bol svedkom toho ako
skontrolovali domácnosť, kuchyňu, toaletu, kontrolovali, či majú všetko upratané a následne čakali, kým

sa dieťa nevyspí, nakoľko uviedli, že musia dieťa fyzicky skontrolovať, či nie je týrané. Po zobudení
dieťaťa vošli do detskej izby skontrolovať, či má postieľku, skriňu, kontrolovali jej oblečenie, zisťovali,
či je dieťa šťastné a či má vzťah k matke. Zároveň im oznámili, že musia kontaktovať detského lekára,
aby zistili, či dieťa nevykazuje známky týrania. Oznámili im, že vykonávajú šetrenie na základe podnetu,
avšak v tom čase neuviedli, kto tento podnet urobil.

Táto situácia bola pre nich zahanbujúca, hanbil sa vyjsť z bytu, s manželkou to tak zamávalo, že
vyhlásila, že nebude bývať v byte, že sa sťahuje k rodičom, chcela, aby sa odsťahovali. Počas celej
materskej dovolenky chodila na 2 - 3 týždne v mesiaci k rodičom, snažila sa z bytu odísť. Bolo pre nich
problematické stretnúť sa so susedmi a pozrieť sa im do očí, keď tvrdia, že sa nestarajú o dieťa, že s ním

manželka nechodí von. Pričom nie je pravdou, že by nechodila von, kočíkovala denne aj tri hodiny okolo
Š.. Po tejto udalosti manželka odmietla navštevovať detského lekára, tri nasledujúce návštevy musel
absolvovať on, musel detskej lekárke vysvetľovať, čo sa deje, pričom lekárka dodnes nechápe, ako toto
niektomoholurobiťaprikontroláchsaktomutoneustálevracia.Navyševčaseodoslaniamailu(podnetu
na ÚPSVaR) mala ich dcéra 15 mesiacov, nevedela ešte chodiť, len štvornožkovala, teda nemohla, ako

je uvedené v e-maily, hystericky behať po byte.

Svedok H.. Y. Z., vo svojej výpovedi uviedol, že je oboznámený s predmetom konania, nakoľko je
manželom odporkyne a susedom navrhovateľky.Uviedol, že pokiaľ išlo o predmetný e-mail zaslaný na ÚPSVaR, nešlo o oznámenie, ale bola len
položená jedna otázka, on sa o tom dozvedel večer, keď prišiel z práce. Tejto otázke predchádzal
dlhý čas chorých zvukov, ktoré vychádzali z bytu nad nami, išlo o striedanie zvukov vysávača a plaču

dieťaťa, čo nie je možné považovať za bežné zvuky. Vôbec sa nediví, že manželka napísala tento e-
mail. Manželka pracuje ako živnostníčka doma a pomáha aj jemu s podnikaním, stará sa o 2 deti, a preto
sa jej nečuduje, že takto reagovala. Zo strany navrhovateľky jej správanie vykazuje prejavy nie úplne
psychicky zdravej ženy. Jeho manželka sa nemá za čo ospravedlňovať, neurobila nič iné, len položila
otázku príslušnému orgánu. Sociálka na základe toho urobila návštevu, pričom si myslí, že sa mala

pýtať najprv u susedov. Je nesporné, že z uvedeného bytu vychádzali divné a choré zvuky, sťažovali sa
mu na to aj ich deti. Napriek tomu, že čakal vonku pred pojednávacou miestnosťou, keďže táto miestnosť
má len obyčajné dvere, počul čo sa vnútri prejednávalo. Mnohí ľudia majú posunuté právne vedomie a
bolo tu povedané priehrštie klamstiev.

Svedkyňa Q.. X. E., zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá vykonávala šerenie

v domácnosti navrhovateľky, vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom uviedla, že v domácnosti
navrhovateľky ÚPSVR na základe podnetu vykonal šetrenie, nakoľko dostali e-mail zo dňa 10.04.2013,
ktorý zároveň predložila súdu k nahliadnutiu. Tento mail sa týkal aj veci ohľadne mal. dieťaťa, preto úrad
vykonal šetrenie a to dňa 22.04.2013, o čom bola spísaná na mieste aj zápisnica. Išlo o šetrenie bez
ohlásenia, doma bola prítomná navrhovateľka a maloleté dieťa spalo. Navrhovateľka požiadala, či môže

telefonicky kontaktovať manžela, čo jej bolo umožnené, nakoľko tento je rovnako rodičom maloletého
dieťaťa, a teda sa ho to týkalo. Pán R. následne prišiel domov. Zo skutočností uvádzaných v e-maily
nebolo nič zistené. Pokiaľ ide o samotný e-mail, tento bol predložený navrhovateľke a jej manželovi,
pričom však bolo zakryté, kto je odosielateľom tohto e-mailu a jeho autorom. Išlo o jediný e-mail, ktorý
bol úradu doručený vo veci mal. J. R.. Je pritom bežné, že úrad dostáva obdobné e-maily, na úrade je

zriadená aj osobitná mailová a telefonická schránka, na ktorú sú telefonicky oznamované skutočnosti
a podnety, príp. keď sa porušujú práva a právom chránené záujmy mal. detí. Úrad je povinný prešetriť
každýpodnettýkajúcisamal.dieťaťa.Podnettýkajúcisamal.J.R.vyhodnotiliakoniepriamoohrozujúci,
čo vyplýva aj z toho, že kontrola bola vykonaná až po 12-ich dňoch od jeho doručenia. Ak by mal úrad
za to, že ide o priame ohrozenie, kontrolu by vykonali bezodkladne. Ako vyplýva aj zo zápisnice, neboli

zistené žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletú, pričom si ešte so súhlasom matky, vyžiadali
aj správu od ošetrujúcej lekárky maloletej. Susedov neoslovili, nakoľko nie je zvykom pýtať sa susedov
v takomto prípade, keď nebolo zistené žiadne zanedbanie starostlivosti. Vykonanou kontrolou neboli
zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa.

Svedkyňa Q.. Q. W., matka navrhovateľky, uviedla, že odporkyňu pozná z videnia. Vie, čo je predmetom
konania, vie to od navrhovateľky, ktorá je jej dcérou. Odkedy sa dcéra nasťahovala so zaťom do
predmetného bytu, ešte pred narodením vnučky, začali s odporkyňou a jej manželom problémy.
Spočiatku išlo o invektívy voči zaťovi, potom sa to obrátilo voči dcére a trvá to dodnes. Dcéra často
volávala domov, hovorila o tom s manželom - otcom, plakala, že búchajú, kričia. Pokiaľ ide o návštevu

„sociálky“, v tom čase tam bola na návšteve, vnučka spinkala, mala v tom čase asi 15 mesiacov. Keď
sa narodila vnučka, chodila často do O., často dcéru navštevovala. Chodili spolu kočíkovať, striedali sa,
denne to bolo 2 - 3 hodiny, pričom kočíkovali väčšinou na Š., nakoľko v okolí domu je prach. Videla ich
aj suseda, p. S. a videla ju aj prítomná odporkyňa.
Počas jednej z návštev malá spala, s dcérou sa rozprávali, bola pohoda. Keď zazvonil zvonček, dcéra

prišla vystrašená, že ide „sociálka“, nerozumela o čo ide, myslela si, že idú zo Sociálnej poisťovne alebo
že ide o omyl, dcéra však povedala, že idú k nim. Panie sa predstavili, uviedli, že majú anonymné
podanie, týkajúce sa zanedbania starostlivosti o vnučku, dcéra sa zosypala, plakala, volala zaťa, ktorý
hneď prišiel. Panie skontrolovali celý byt, chceli vidieť veci, oblečenie, a následne asi 2 hodiny sedeli na
gauči a čakali kým sa malá zobudí, pričom sa vypytovali na rôzne veci týkajúce sa dieťaťa a uviedli, že

musia počkať, kým sa malá zobudí, nakoľko chceli vidieť jej reakciu pri kontakte s matkou. Po 2 hodinách
sa vnučka zobudila, usmiata sa nechala zobrať mame na ruky, z čoho vyplynulo, že jej vzťah k svojej
matke je dobrý. Zároveň panie požiadali o kontakt na detského lekára.
Na dcéru to pôsobilo veľmi zle, vnučka je vytúžené dieťa, je chovaná ako v bavlnke. Po tejto návšteve
dcéra odmietla chodiť k pediatričke, hovorila, že sa bude veľmi hanbiť, preto začal s vnučkou chodiť

zať. Následne začala dcéra chodiť často na východ - domov, väčšinou na dvoj- až trojtýždňové turnusy,
raz tam bola dokonca mesiac. Robila to preto, lebo sa bála, nakoľko chovanie odporkyne s manželom
pokračovalo, sused začal na ňu vytrubovať, vykrikovať, aj ona bola svedkom toho, že keď malá prebehla
z obývačky do izbičky, začal sa ozývať zo spodného bytu krik a buchot, pričom malá sa hysterickyrozplakala, že ujo zase búcha. Dcéra jej napr. volala, že bol krik a buchot aj vtedy, keď o tretej poobede
klepala rezne. Svedkyňa nepovažuje takéto správanie zo strany odporkyne a jej manžela za normálne
susedské vzťahy.

Toto pritom pretrvávalo aj počas tehotenstva dcéry, dcéra bola na rizikovom tehotenstve, v tom čase mali
problémy kvôli kúpeľni, museli novú kúpeľňu celú rozbombardovať, nakoľko susedom zatekalo, podľa
ich tvrdenia, nakoniec sa zistilo, že to nebolo spôsobené dcérou a jej manželom. Dcéra je zo strany
odporkyneamanželaosočovaná,žeprášinabalkóne,pričombolaopakovanesvedkom,žesusedzbytu
nad bytom dcéry vyklepáva rohožku, dcéra v tom čase mala prádlo na balkóne a musela ho vytriasať,

nakoľko z tohto dôvodu na ňom boli chumáče prachu. Dcéra nemá žiadne koberce, deky ani prikrývky,
má koženú sedačku, nakoľko vnučka je alergická na prach, jediné čo občas vypráši dcéra na balkóne
sú detské veci. Vždy sa zdola ozýva krik, že zase prášite, pričom prášia väčšinou susedia z horného
bytu, alebo ešte z bytov, ktoré sú vyššie, dokonca našli na balkóne aj špak, pričom dcéra s manželom
nefajčia. Zakaždým však je osočená z tohto dcéra.

Svedkyňa H.. G. S., uviedla, že navrhovateľka aj odporkyňa sú jej susedami, bývajú v jednom bytovom
dome. V dome býva na 4. poschodí, teda býva nad bytom navrhovateľky. Ani s rodinou odporkyne alebo
s odporkyňou nikdy nemala problémy, ich vzťahy sú dlhodobé a priateľské. Pokiaľ ide o rodinu R., počas
trvania práceneschopnosti, keď svedkyňa bola na jar r. 2013 dlhodobo PN, počula z bytu zvuky spojené
s plačom dieťaťa, tieto sa opakovali. Volala aj susede pani Z., či to aj ona počuje, čo jej potvrdila. Okrem

toho sa tam ozýval aj hluk, ktorý identifikovala ako zvuk vysávača, pričom tento sa opakoval viackrát za
deň v rôznych časoch a bolo to vždy spojené s plačom dieťaťa. Jej osobne to vadilo, vyrušovalo ju to.
S rodinou odporkyne nijako nekomunikovala, avšak predpokladá, že keďže ona počuje tieto hlučné a
nepríjemné zvuky a býva v byte nad nimi, tak rodina pod nimi to musí počuť ešte viac.
O tom, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou je problém až tak vyhrotený, že bola podaná žaloba na

súd, nevedeli, až kým manžel navrhovateľky p. R. na schôdzi vlastníkov o tejto skutočnosti informoval.
Na tejto schôdzi bol manžel, ktorý jej o tom po schôdzi povedal. O tom, že p. Z. podala na navrhovateľku
podnet na sociálku sa dozvedeli až na schôdzi, rovnako sa tam dozvedeli aj o tom, že zo strany sociálky
bolo vykonané šetrenie v byte R..

Svedok S. S., uviedol, že navrhovateľka a odporkyňa sú jeho susedia.
Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že manželov Z. pozná odkedy sa nasťahovali, sú to slušní ľudia,
slušne vychovali svoje deti, nikomu neubližovali, vždy sa chovali slušne, priateľsky. Manželia R. sa
prisťahovali nedávno, málo sa vídajú. Navrhovateľka asi rada vysáva, nakoľko vsávala viackrát denne
a sem-tam v byte prebehne dieťa. To bolo asi 1 a pol roka dozadu, vtedy pracoval na zmeny, rušilo ho

to, nakoľko keď si ľahol po zmene, tak sa zobudil na vysávač. Bol prítomný na schôdzi, na ktorej manžel
navrhovateľky - pán R. prišiel a informoval o probléme s manželmi Z.. Informoval všetkých prítomných o
spore, bolo to v znení, že bola zavolaná sociálka, že sa to riešilo. Od neho to vie celý dom. Teda prvýkrát
sa dozvedel o podnete na sociálku až na schôdzi, predtým sa o tom nerozprávali. Keď sa stretnú vonku,
nerozprávajú sa len o susedských veciach, predtým sa rozprávali o tom, či počul ako dieťa behá a že

navrhovateľka zase vysáva.
Pokiaľ ide o dieťa navrhovateľky, dieťa chodí čisté, najedené, chodí do škôlky, on ich nepozná, nikdy
u nich nebol, len sa zdravia.

Svedkyňa A. W., vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že navrhovateľka a odporkyňa sú jej susedy.

So susedmi Z. a R. má vzťahy štandardné, Z. sú susedmi na poschodí, ide o vedľajší byt, majú 2 deti.
R. sú novými susedmi, nedávno sa prisťahovali, majú 1 dieťa. S nikým nemám žiadne problémy. Občas
ich stretáva, keď ide so psom.
Tridsať rokov sa nestretla s tým, aby kvôli susedom chodila na políciu a teraz na súd. Odtiaľ vie, že majú
problémy. Dozvedela sa to od polície. Aj tam vypovedala, že je síce zástupkyňa vlastníkov, ale stará sa

o technický stav domu, nie o vzťahy medzi susedmi. O tom, že by sa niekto sťažoval, vie zo schôdzí a
od polície. Schôdze majú dvakrát do roka. Ona je zástupkyňou vlastníkov už 15 rokov. Bola prítomná
na schôdzi, na ktorej informoval p. R. vlastníkov. Pán R. na schôdzi uviedol, že bol daný podnet na
sociálku a že sociálka vykonala kontrolu, inak by o tom nemohli nijako vedieť. V dome je 48 vlastníkov.
S p. Z. nikdy neriešila, že sa navrhovateľka nestará riadne o svoje dieťa. Pani Z. je decentná, tichá, je

rýchla, prvá poumýva schodište, keď treba niečo v dome urobiť, vždy sa stará, maximálne si požičia
rebrík alebo vozík.
Od rodiny Z. ona ako zástupkyňa vlastníkov nedostala žiadne listy, ktoré sa týkali rodiny R., napr. o
vytápaní ani o ničom inom. Pokiaľ ide o vytápanie, išlo o strešný zvod, ktorý slúži pre zvod dažďovejvody, manželia Z. volali havarijnú službu, spustila sa tam kamera, zistilo sa, že to bolo zatopené u Z.
a R.. Rúra sa vymenila a vytápanie prestalo. Listy dostáva len od správcu - spol. Progres, týkajú sa
technickej stránky veci a v súčasnosti už komunikujú e-mailom.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne :
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 6 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately“), Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
obec, vyšší územný celok, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená akreditácia

podľa tohto zákona (ďalej len „akreditovaný subjekt“), a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné dbať na to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa. Všetky orgány, právnické osoby a
fyzické osoby uvedené v prvej vete vykonávaním opatrení podľa tohto zákona zabezpečujú dieťaťu
ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ochranu jeho právom chránených

záujmov, pri rešpektovaní jeho práv priznaných medzinárodným dohovorom s ohľadom na práva
a povinnosti jeho rodičov, osvojiteľov, poručníka, opatrovníka a osoby, ktorej súd zveril dieťa
do osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov
podľa osobitného predpisu (ďalej len „osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa“).

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele každý je
povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa.

Súd, po dôkladnom posúdení a vyhodnotení namietaného konania odporkyne, ktorým malo dôjsť podľa

tvrdenia navrhovateľky k zásahu do jej osobnostných práv, dospel k záveru, že toto konanie odporkyne
nespĺňa znaky zásahu ako takého.

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že dňa 15.04.2013 zaslala odporkyňa na e-mailovú adresu:
[email protected] z adresy: H..A. e-mail, v ktorom okrem iného uviedla, cit.: „Teraz ale máme

problém s pani susedov v tom, že je na materskej dovolenke a každý deň vrátane soboty a nedele začne
ráno o 11.00 hod. do obeda vysávať a končí tak okolo 14.00 hod. Dieťa medzi tím hystericky reve a behá
po byte. Behá po byte celí deň. lebo som sa pýtala aj druhých susedov, či ju niekedy videli s dieťaťom
vonku a bohužiaľ sa mi dostalo zápornej odpovede. Už sa to nedá tolerovať, lebo ja pracujem z domu a
tiež mám syna ktorý sa musí pripravovať na skúšky na vysokej škole a v tomto hluku to nie je možné. Tie

isté problémy majú aj susedia čo bývajú nad R.. Bohužiaľ mám aj strach niečo podniknúť, lebo obaja
susedia sú právnici a preto mám strach aby sa to neobrátilo proti mne. Prosím o radu ako postupovať,
je mi ľúto aj toho dieťaťa. Ďakujem za pochopenie.“

Z ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka je taktiež zrejmé, že pokiaľ dôjde k neoprávnenému

zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov, ďalej aby je bolo poskytnuté
primerané zadosťučinenie a v prípade ak by bol zistený zásah (v podobe zníženia dôstojnosti alebo
vážnosti v spoločnosti) a sú splnené aj všetky ďalšie zákonom stanovené predpoklady (§ 13 ods.2 OZ), aby bola tejto osobe priznaná za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Základným predpokladom pre nastúpenie uvedených následkov je však
to, že došlo k zásahu do osobnostných práv a že ide o zásah neoprávnený.

Základným predpokladom pre priznanie ochrany osobnosti je teda v prvom rade existencia
neoprávneného zásahu, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu. Súd má za to, že v danom prípade nešlo o
neoprávnený zásah. Je síce pravdou, že odporkyňa podala podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny,podľanázorusúduvšakpodanietakéhotopodnetunemôžepredstavovaťzásahdoosobnostných

práv navrhovateľky.

Neoprávneným zásahom do práv ch;ánených § 11 a násl. OZ nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a
cieľa je možné považovať za podnety, návrhy a žiadosti, ak boli urobené v prostredí, ktoré je oprávnené
takéto veci riešiť a objasňovať (v danom prípade odbor sociálnoprávnej ochrany detí príslušného
ÚPSVaR). Neoprávnenosť takéhoto zásahu je vylúčená vtedy, ak by došlo k neoprávnenému zásahu

v rámci konania, ktoré prebehlo v súlade s platnými predpismi. Vyjadrenie subjektívneho názoru,
vrátane uvedenia údajov o osobe, uvedené v konaní pred príslušným orgánom, nemožno označiť za
neoprávnený zásah do osobnosti účastníka konania a to aj v prípade, ak by sa takýto zásah týkal
osobnosti účastníka.

Ďalej platí, aby bolo možné hovoriť o zásahu do osobnostných práv, že musí v prípade difamujúcich
tvrdení, dôjsť k ich zverejneniu, a to osobou, ktorá má byť pôvodcom zásahu. K zásahu do osobnostných
práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nielen nepravdivými tvrdeniami, ale j tvrdeniami pravdivými,
ako aj prezentovaním kritiky určitého správania tejto osoby, avšak o zásahu možno hovoriť len
vtedy, ak zasahovateľ určitú nepravdivú skutočnosť prejaví verejne. Bez takéhoto zverejnenia hoci aj

nepravdivých tvrdení nemôže dôjsť k zásahu do osobnostných práv, a to bez zreteľa na to, či by zásah
inak bol oprávnený alebo nie.

K zásahu do práv na ochranu osobnosti vo vzťahu k ochrane vážnosti, cti a dôstojnosti môže teda
dôjsť iba tak, že zasahovateľ určitú nepravdivú skutočnosť prejaví verejne, teda pred aspoň jednou

osobou, ktorá je odlišná od osôb dotknutých účastníkov a nie je oprávnená túto vec prejednať z úradnej
povinnosti. Bez takéhoto zverejnenia, hoci aj nepravdivých tvrdení, nemôže dôjsť k zásahu do práva na
ochranu cti, dobrej povesti a vážnosti v spoločnosti.
O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce
neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva

alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti, avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú
uskutočnené v rámci a v medziach týchto zákonov. Je pritom vždy na pôvodcovi zásahu do práva
na ochranu osobnosti, aby preukázal, že existoval konkrétny dôvod (okolnosť), ktorý podľa právneho
poriadku neoprávnenosť zásahu vylučuje.

Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec, dospel súd k záveru, že zo strany odporkyne v žiadnom
prípade nemožno hovoriť o zverejnení údajov, ktorými by v danom prípade mohlo dôjsť k zásahu do
osobnostných práv navrhovateľky. Uvedenie údajov v podnete adresovanom príslušnému Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, nemožno podľa názoru súdu, považovať za zverejnenie údajov, tak ako to
uvádza navrhovateľka. V predmetnej veci, ako bolo preukázané v konaní, odporkyňa vo vzťahu k

navrhovateľke postupovala zákonnom dovoleným a predpokladaným spôsobom (podnet na šetrenie
pomerov v rodine s maloletým dieťaťom). Toto konanie odporkyne nevybočilo z medzí právnych noriem
(zákon č. zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele) a odporkyňa teda
postupovala len v rámci ustanovení zákonov.

Za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva, chráneného ustanovením § 11
Občianskeho zákonníka je potrebné považovať prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli
prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie, a nemohla byť nimi znížená vážnosť
dotknutej osoby. Nebolo preukázané, že by odporkyňa obsah listiny obsahujúcej podnet na ÚPSVaR
zverejnila, alebo verejne oboznámila. V konaní nebolo ani preukázané, že by tieto skutočnosti verejne

rozoberala alebo riešila so susedmi resp. že by medzi susedmi šírila skutočnosti o nedostatočnej
starostlivosti navrhovateľky o jej maloleté dieťa. K samotnému zverejneniu skutočností uvedených v
písomnom podaní odporkyne adresovanom ÚPSVaR došlo až na domovej schôdzi, kde sa susedia
prvýkrát dozvedeli o týchto skutočnostiach na základe informácií uvedených manželom navrhovateľky,ktorý ich touto formou oboznámil s rozhodujúcimi skutočnosťami (s podnetom odporkyne na ÚPSVaR
a s vykonanou kontrolou).

Na základe vyššie uvedeného preto možno konštatovať, že konanie odporkyne, vo vzťahu ku ktorému
sa navrhovateľka domáhala ochrany jej osobnostných práv, nepredstavuje neoprávnený zásah do
osobnostných práv navrhovateľky, ktorý je základným a nevyhnutným predpokladom pre priznanie
primeraného zadosťučinenia a tiež náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovení § 13
Občianskeho zákonníka.

Keďže teda v prejednávanej veci neboli splnené základné predpoklady pre priznanie uplatnených práv
navrhovateľky, vyžadované ustanovením § 13 Občianskeho zákonníka, súd žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne, že má rovnaké započítateľné práva voči navrhovateľke na ochranu

osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy a týchto sa v konaní domáha v rovnakom rozsahu ako
si uplatnila svoje nároky navrhovateľka, pričom svoj nárok na ospravedlnenie a nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy 500,- € žiada započítať proti uplatneným nárokom v zmysle §98 O.s.p., pričom súd
toto podanie vzhľadom na jeho obsah a charakter konania o ochranu osobnosti, vyhodnotil ako obranu
odporkyne v konaní a to aj s poukazom na podanie odporkyne doručené súdu dňa 28.09.2015, v ktorom

táto uvádza, že si svoj nárok už neuplatňuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech,
priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia spolu v sume 598,08 €, ktoré
súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Podľa § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o
masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich

sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej
ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 2 000,-
eur v sume 91,29 eur za jeden úkon právnej služby.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky súd priznal právnemu
zástupcovi odporkyne odmenu za 6 úkonov právnej služby vrátane režijného paušálu, spolu v sume
598,08 eur, a to za nasledujúce úkony právnej služby:
a) príprava a prevzatie zastúpenia dňa 04.02.2015 - 1 x 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur,

b) písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 11.02.20015 - 1 x 91,29 eur + režijný paušál
8,39 eur,
c) účasť na pojednávaní dňa 18.03.2015 - 1 x 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur,
d) účasť na pojednávaní dňa 06.05.2015 - 1 x 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur,
e) účasť na pojednávaní dňa 03.06.2015 - 1 x 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur,

f) účasť na pojednávaní dňa 25.09.2015 - 1 x 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporkyne odmenu za 4 úkony označené ako: „porada s klientom“,
nakoľko ich vykonanie právny zástupca súdu nijakým spôsobom nepreukázal (zápisnica z rokovania,
úradný záznam).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd
Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.