Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/676/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218603
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113218603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporcovi: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX,
K., o zaplatenie 206,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 15. mája 2014, č.k. 17C/281/2013-42 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. júna
2014, č.k. 17C/281/2013-58, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa odporcovi
uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 159,09 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6,01
eur od 12.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 119,27 eur od 12.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,81 eur
od 12.07.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 9,54
eur, ktoré sumy je povinný poukázať na účet navrhovateľa č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX a

titulom trov právneho zastúpenia sumu 35,80 eur, ktoré trovy právneho zastúpenia je povinný poukázať
na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, v lehote 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej súd určuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o pripojení z 28.05.2010 k telefónnemu číslu
XXXXXXXXXX v bode 3 a to: V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy
alebo v článku 3 bod 3 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník

povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1, § 43 ods.
5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z., § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k) § 53 ods. 5 a § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., keď z vykonaného dokazovania mal za
preukázané že postupca uzavrel s odporcom dňa 28.05.2010 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej
postupca poskytoval odporcovi zmluvne dohodnuté služby, za ktoré však odporca tak, ako je uvedené

v návrhu postupcovi, nezaplatil, ktorá pohľadávka bola postúpená Zmluvou o postúpení z 03.10.2012
na navrhovateľa, preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi, v zmysle § 42 ods. 4 písm.
b) zákona č. 610/2003 Z.z. sumy 159,09 eur titulom poskytnutých mu telekomunikačných služieb. Súd
zároveň navrhovateľovi priznal aj právo na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskehozákonníka vo výške 9% ročne, ktorý úrok z omeškania zodpovedá nariadením vlády stanovenému úroku
z omeškania zo súm a za dobu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, to je od nasledujúceho
dňa po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola odporcovi vyfakturovaná cena za

poskytnuté mu telekomunikačné služby, kedy odporca sa už dostal do omeškania s ich zaplatením a
vo zvyšku čo do zmluvnej pokuty uplatnenej vo výške 47,80 eur súd zamietol návrh navrhovateľa,
pretože mal za to, že táto zmluvná pokuta ako sankcia za nesplnenie zmluvného záväzku odporcom, je
neprimerane vysoká a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou, pretože v

rámci doby viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku nerozlišuje, kedy k porušeniu zmluvného
záväzku v zmysle bodu 3 zmluvy zo strany odporcu ako spotrebiteľa dôjde a je rovnako vysoká, keď k
porušeniu záväzku by došlo hneď po uzavretí zmluvy, ako keby k nemu došlo tesne pred uplynutím doby
viazanosti. Súd preto v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky uviedol aj vo
výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa pomeru
úspešnostinavrhovateľaaodporcuvsporeanakoľkonavrhovateľbolúspešnývsporevrozsahu76,90%

a odporca bol úspešný v spore v rozsahu 23,10%, teda po odpočítaní neúspešnosti navrhovateľa v
spore 23,10%, bola táto jeho celková úspešnosť v spore v rozsahu 53,80%, súd preto zaviazal odporcu
na zaplatenie navrhovateľovi súdneho poplatku vypočítaného z priznanej mu sumy a zaviazal odporcu
aj na zaplatenie navrhovateľovi náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia za nasledovné
úkony právnej pomoci: prevzatie zastúpenia 19.02.2013, spísanie návrhu 19.02.2013, 2 x 19,92 eur =

39,84 eur, 2 x režijný paušál po 7,81 eur = 15,62 eur, DPH v sume 11,09 eur, spolu v sume 66,55 eur, z
ktorej sumy súd priznal navrhovateľovi 53,80% podľa jeho úspešnosti v spore v sume 35,80 eur podľa
§ 10, § 16, § 18 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z..

Protitomutorozsudkusúduprvéhostupňapodalvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľvčasti,vktorej

bol návrh navrhovateľa zamietnutý a určená zmluvná podmienka neprijateľnou a v súvisiacom výroku
o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti v zmysle
§ 220 O.s.p. zmenil. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa zamietnuť nárok navrhovateľa čo
do zmluvnej pokuty a jej označenie za neprijateľnú podmienku nesúhlasí v celom rozsahu, nakoľko v
tejto časti rozhodnutie nemá zákonnú oporu. Zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporcom bola dojednaná platne podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne
s uvedením výšky zmluvnej pokuty a dojednanie je dojednaním individuálnym. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva zákaz jednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom. Dojednanie o
zmluvnej pokute s odporcom bolo dojednaním individuálnym, a preto ani prípadná aplikácia § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty by neprichádzala do úvahy. Ak by
žalovaný chcel, mohol uzavrieť zmluvu aj bez dojednania pokuty, teda mohol ovplyvniť obsah vo vzťahu
k tejto zmluvnej podmienke. Zmluvná pokuta nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými
stranami. Zmluvnú pokutu možno dojednať len za porušenie, pričom nerozhoduje, či ide o vážne alebo
o menej vážne, alebo veľmi intenzívne, či menej intenzívne porušenie povinnosti. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/4/99. Naviac právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi
benefit v podobe 2-násobného počtu voľných minút pre príslušný program služieb počas 24-mesiacov
nasledujúcich po uzavretí zmluvy za nezmenenú cenu. Primárnym cieľom zjednanej zmluvnej pokuty
nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie
plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo vzťahu založeného zmluvou o pripojení. Postavenie

odporcu ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo. Nakoľko nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty by navrhovateľovi nevznikol, ak by si odporca bez ohľadu na to, či je alebo nie je
spotrebiteľom plnil svoje povinnosti. Odporcovi nič nebránilo vybrať si balík služieb v plnej hodnote bez
záväzku doby viazanosti zmluvou o pripojení, mal možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení bez
doby viazanosti a bez benefitov, samozrejme bez zmluvnej pokuty. Odporca dal prednosť výhodnejším

cenám volaní, čomu zodpovedá protizáväzok spočívajúci v 24-measačnej dobe viazanosti. Je treba
zdôrazniť, že i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať
ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Právny predchodca navrhovateľa svoj záväzok
vyplývajúci mu zo zmluvy o pripojení dodržal, bol to práve odporca, ktorý svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy porušil. Nezaplatenie ani len minimálnej fakturovanej ceny za poskytnuté služby pri

záväzku doby viazanosti malo za následok vznik povinností odporcu zaplatiť navrhovateľovi dojednanú
zmluvnú pokutu, ktorú nie je možné označiť za neprimeranú. Poukázal tiež na skutočnosť, že vyslovenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto zmluvnú podmienkubol dojednal priamo navrhovateľ a malo by to význam v tom smere, aby pre neho platil zákaz jej ďalšieho
používania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne
správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/281/2013 bolo zaplatenie sumy
206,89 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením
súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 159,09 eur a úrok z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 6,01 eur od 12.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 119,27 eur od 12.08.2010 do
zaplatenia, zo sumy 33,81 eur od 12.07.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného
súdneho poplatku v sume 9,54 eur, ktoré sumy je povinný poukázať na účet navrhovateľa č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX a titulom trov právneho zastúpenia sumu 35,80 eur, ktoré trovy
právneho zastúpenia je povinný poukázať na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. ú. XXXXXXXXXX/

XXXX, VS XXXXXXX, v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej súd určuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve
o pripojení z 28.05.2010 k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX v bode 3 a to: V prípade porušenia
akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy alebo v článku 3 bod 3 Všeobecných podmienok
alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému

vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume
47,80 eur.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti zamietnutia návrhu vo zvyšku, určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti trov konania.

V zmysle § 153 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná
(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010).

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky

alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej
podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2).

Špecifikom právnej úpravy od 1. marca 2010 v ustanovení § 53a Občianskeho zákonníka je, že na
jej základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v
takom, kde má základná požiadavka navrhovateľa pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho
predmet (konania) tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v

žalobe, alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť.
Nie je pritom rozhodné, či žalobu v takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie,
ale len to, že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa
(čo platí obdobne aj na osoby vstupujúce do práv a povinností dodávateľa až po vzniku prvotnéhospotrebiteľského vzťahu, ako aj v prejednávanej veci na základe postúpenia pohľadávky) alebo naopak v
prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa

za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti na
porušenie noriem spotrebiteľského práva reagovať aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere
eliminovania rizika výskytu neprijateľných podmienok.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej

zmluve rozhodnúť tak na návrh, ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.

Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok, ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2

podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008, § 52 Občianskeho zákonníka v znení
v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. Je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. Hlava Občianskeho

zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1,
odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust.
§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnýmiustanoveniamijenespornéaprvostupňovýsúdvpreskúmavanomrozsudkusprávneuzavrel,
že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľomv zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003
Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Podľa § 53 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej
zmluvy účastníkov), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007

Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku
sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. §
53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe

od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa

bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých ktoré sa
môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

S poukazom na obsah a dôvody podaného odvolania v konaní nebolo sporné, že predmetná zmluvná

podmienka, na základe ktorej bola dojednaná zmluvná pokuta, nebola medzi účastníkmi individuálne
dojednaná, o čom svedčí už len to, že bola zapracovaná do predtlače zmluvy, resp. jej dodatku bez
možnosti zásahu do textu v tejto časti zo strany spotrebiteľa.

Odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti
podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatku, ktoré sú s
prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa. Je pravdou,
že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskejzmluvebolaprimeraná.Tátopodmienka,alevdanomprípadeipodľanázoruodvolacieho
súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Jetomutakpredovšetkýmpreto,ževyžadujeodspotrebiteľa,abyzaplatildojednanúzmluvnúpokutubez
ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne
pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na kúpnu cenu za mobilný telefón musí
byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých

služieb s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom
vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti
je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto
hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej
doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie

stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté
služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť
vysokú zmluvnú pokutu teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o
zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvná
podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v cit. čl. 4 Dodatku
k Zmluve o pripojení o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53

ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide
o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné
(§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom
v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutejv spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou viazaný. ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval,
že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že

rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny
dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť
odstrašujúciúčinokpredodávateľovspočívajúcivtom,žesatakétonekalépodmienkyvočispotrebiteľovi
jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je
ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť

obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky
používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu
tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy
pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby
nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná
podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých

podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie
citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd v súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako

celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, (príp. ju akceptovať iba
v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie), v dôsledku čoho
bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať
a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ako nedôvodný zamietol. Rovnako
správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku
rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ako
vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods.1 v spojení s §

224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi.
Keďže, ale odporca si náhradu trov konania riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil,
nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.