Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/276/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208631
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813208631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX,
zastúpenému opatrovníkom S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I. XXX/XX za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, zastúpenému
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Stará Baštová 2, o zaplatenie 547,80
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.06.2014

č.k. 4C/510/2013-73 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol námietku prípustnosti vedľajšieho účastníctva
v tomto konaní a pripustil do konania na strane žalovaného ako vedľajšieho účastníka Občianske
združenieOZprávnapomocspotrebiteľomsosídlomvKošiciach.Žalobuzamietol,žalovanémunáhradu
trovkonanianepriznalažalobcoviuložilpovinnosťuhradiťvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovaného

trov konania vo výške 89,12 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi konania došlo 27.08.2008 k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.000 Sk, žalovaný
ho mal splácať v splátkach po 550 Sk s tým, že išlo o 30 mesačných splátok. Ročná úroková sadzba
úveru predstavovala 161,41 %, zmluvná odmena za poskytnutie úveru dosahovala 10.500 Sk. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že 28.06.2009 došlo k zosplatneniu celej pohľadávky žalobcu.

Súd prvého stupňa sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatnenou zo strany opatrovníka
žalovaného ako aj vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na strane žalovaného. Zdôraznil,
že v danom prípade je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia Občianskeho
zákonníka na daný právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Zdôraznil, že premlčacia doba
začala plynúť dňom 29.06.2009, uplynula dňa 29.06.2012, keď žaloba zo strany žalobcu bola podaná
až 21.08.2013. Nárok žalobcu je tak premlčaný a preto bolo potrebné žalobu ako neopodstatnenú
zamietnuť. Súd prvého stupňa tiež zistil, že žalovaný dňa 27.08.2008 konal v duševnej poruche, ktorá ho

robila neschopným na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, a preto aj z tohto dôvodu je predmetná
zmluva neplatným právnym úkonom podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď v tejto súvislosti
poukázal na správu súdnej znalkyne MUDr. J. I. z 12.06.2014. Zdôraznil, že aj za predpokladu, že by
úver nebol premlčaný a pokiaľ by aj predmetná úverová zmluva bola plante uzatvorená, k čomu všaknedošlo,súdprvéhostupňabyžalobcovinárokuplatňovanýžalobouvcelomrozsahunemoholpriznať.V
tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na § 4 ods. 2 písm. g), i) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zdôraznil, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorú Zákon o spotrebiteľských úveroch

vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitosti. V zmluve je uvedená mesačná splátka 18,26 Eur v počte
30 mesiacov s termínom splátky 20. deň v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok
istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. V zmluve tiež chýba údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v
dôsledku čoho je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Úroky dohodnuté v úverovej

zmluve sú neprimerane vysoké v porovnaní s úrokmi v bankách v auguste r. 2008, kedy priemerná výška
úrokov spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami pre daný typ úveru predstavovala 13,69 % ročne.
Dohodnuté úroky viac ako 11-násobne prevyšujú mieru úrokov poskytovanú v danom období bankami.
So zreteľom na všetky tieto dôvody žalobu ako neopodstatnenú zamietol a o trovách konania účastníkov
a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom o zamietnutí žaloby a o trovách konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý v tejto časti navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a
vrátiťvecnaďalšiekonanie.Žalobcanapádazáversúdu premlčaní,kedytentovychádzaznesprávneho
právneho posúdenia. Žalobca napáda aplikáciu 3-ročnej premlčacej lehoty. Použitie obchodnoprávnej
úpravy na právny vzťah založený zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva zo zákonnej úpravy nie

z dohody zmluvných strán v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právna úprava premlčania
voči obom stranám právneho vzťahu musí pôsobiť rovnako. Nemôže byť a nie je rozhodujúcim pre
aplikáciu Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka či osobou zaviazanou plniť nárok je
spotrebiteľ alebo dodávateľ. Práve len v situácii, ak by sa dĺžka premlčacej doby mala riadiť tým, kto
je dlžníkom, potom by sa medzi zmluvnými stranami žiadna rovnováha nevytvorila. Zdanlivá výhoda

použitia občianskoprávnej úpravy premlčania oproti obchodnoprávnej sa prejaví ako nevýhoda vtedy,
ak dôjde napríklad k uznaniu dlhu dlžníkom, teda ak je spotrebiteľ dlžníkom zo zmluvného vzťahu.
Podľa predpisov občianskeho práva je v takom prípade premlčacia doba 10 rokov, podľa predpisov
obchodnoprávnych je dĺžka tejto lehoty 4 roky. Aj z § 54 ods. 2 OZ vyplýva, že v prospech spotrebiteľa
sa v prípade pochybnosti má vykladať len obsah zmluvy, nie právna úprava. Vyplýva to aj z toho, že

výklad zákona musí vzhľadom na požiadavku predvídateľnosti jeho výkladu a aplikácie byť rovnaký.
Žalobca týmto namieta aj dôvody, pre ktoré súd dospel k záveru o účelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník vzhľadom na obsah rozsudku neuplatnil žiadnu námietku, ktorá
by prispela ku výsledku sporu. Námietku premlčania vzniesol účastník a súd v odôvodnení tvrdí, že na
premlčanie prihliadal ex offo. Potom je zrejmé, že úkon vedľajšieho účastníka nemá povahu účelnosti.

V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby a o

trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 27.08.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, medzi účastníkmi konania bola dňa 27.08.2008 uzatvorená
zmluva o revolvingovom úvere č. 83000012805, ktorou bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 6.000

Sk (199,16 Eur) a žalovaný sa ho zaviazal splácať v mesačných splátkach po 550 Sk (18,26 Eur), a to
v 30 mesačných splátkach. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním stanovených splátok,
žalobcazosplatnildlhkudňu28.06.2009.Jepritomzrejmé,žežalobažalobcubolanasúdprvéhostupňa
v predmetnej veci doručená dňa 21.08.2013, a teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty určenej v §
101 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvého stupňa vo veci správne aplikoval po tom, čo žalovaný a

aj vedľajší účastník v konaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku.

Podstatnou pre posúdenie predmetnej veci bola aplikácia premlčacej lehoty podľa Občianskeho
zákonníka, ktorú zvolil súd prvého stupňa a tento postup bol z jeho strany aj riadne zdôvodnený. Súd
prvého stupňa poukázal na § 52 ods. 2 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom z týchto

ustanovení vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v
tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok.

Je potrebné konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to
znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere §

54ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže
zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v
spotrebiteľskej zmluve. Táto ochrana je taktiež zakotvená v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto
právnepredpisytedazaručujúprednostnúaplikáciutýchvspotrebiteľskomprávnomvzťahu,ktorésúpre
spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia

spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.

Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobcu v tom zmysle, že v skutočnosti najmä pri uznaní
záväzku a v ďalších prípadoch je obchodnoprávna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Je bez právneho významu poukaz na to, že v Obchodnom zákonníku je presne stanovené, ktoré z

jeho ustanovení sa na právny vzťah účastníkov spotrebiteľského charakteru nemôžu použiť, alebo
ktoré upravujú obmedzenia pre ich použitie. Nie je právne významné, že úprava premlčania k týmto
ustanoveniam nepatrí, pretože aplikácia § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva priestor
pre použitie občianskoprávnych predpisov aj v otázke premlčania ako to správne realizoval súd prvého
stupňa.

Súd prvého stupňa napokon správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov a trovách konania
vedľajšieho účastníka, a to v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní
vznikložalovanémuprávonanáhradutrov,avšaktietotrovyuplatnenéneboliarovnakovedľajšíúčastník
vystupujúci v konaní na strane žalovaného má nárok na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny

právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z § 93 ods. 4
O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, pričom tento právny predpis v § 24 umožňuje účastníkovi dať
sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom nepochybne môže byť aj advokát. Je tiež

zrejmé, že vedľajší účastník v konaní účinne bránil žalovaného, na strane ktorého vystupoval a taktiež
aj z jeho strany bola v priebehu konania vznesená námietka premlčania, na ktorú prvostupňový súd
opodstatnene prihliadol. Pokiaľ ide o výšku trov vedľajšieho účastníka, táto bola súdom prvého stupňa
určená správnym spôsobom.Poukazujúc na všetky tieto dôvody, odvolací súd rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby a o trovách
konania potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému
v tomto konaní trovy nevznikli. Rovnako ani zo strany vedľajšieho účastníka trovy tohto štádia konania
uplatnené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.