Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. august 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/268/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111229223
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111229223.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci navrhovateliek: X/F. B., bytom
Z., K.. O. XX, X/D.. bytom Z., L. XX, obidve zastúpené JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom so
sídlom Nitra, Sv. Beňadika 30/B proti odporcom: 1/Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula Nitra, so
sídlom Nitra, Hradné námestie 7, IČO: 35 593 016, zastúpený JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom

so sídlom Nitra, Kupecká 18, 2/Mesto Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 60, IČO: 308 307,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 1. rade EURO CITY PARK, a.s., so sídlom
Bratislava, Námestie slobody 11, IČO: 35 947 888, zastúpený JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so
sídlom Bratislava, Ventúrska 18, o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní navrhovateliek proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 21. augusta 2012 č.k. 25C/185/2011-327, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z -n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa návrhom domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi nebohom
X. B. zomrelom XX.X.XXXX patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. I. označená na prídelovom
pláne bývalého Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.6.1946 ako parcela
č. XXXX/X kat. o výmere 989 m2. V priebehu odvolacieho konania zmenili žalobný petit potom, čo si dali
vyhotoviť geometrický plán a odvolací súd uznesením č.k. 7Co/268/2012-374 zo dňa 14. januára 2015
pripustil zmenu návrhu v zmysle písomného podania navrhovateliek v 1. a 2. rade doručeného súdu

dňa 12. 10. 2012, ktorý znie "Súd určuje, že do dedičstva po nebohom X. B., zomrelom XX.X.XXXX patrí
nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. I. na prídelovom pláne bývalého povereníctva pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy zo dňa 12.06.1949 označená ako parc. č. XXXX/X, k.ú. Z., stavebná plocha o
výmere989m2,identifikovanomgeometrickýmplánomD..P.X.číslo12/2012overenejSprávoukatastra
Nitra pod č. 1596/12 ako parc. č. XXXX/X- ostatná plocha o výmere 5 m2, XXXX/X ostatná plocha
o výmere 27 m2, parc.č.XXXX/X -zastavaná plocha o výmere 368 m2, parc.č. XXXX/XX,-zastavaná
plocha o výmere 20 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 279 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná

plocha o výmere 119 m2, a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 171 m2, všetky k.ú. I.."
Návrh odôvodnili tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol ich právny predchodca manžel
navrhovateľky v 1. rade a otec navrhovateľky v 2. rade X. B., zomr. XX.XX.XXXX, na základe prídelovej
listiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.06.1949, pričom k zrušeniu
tohto prídelu nikdy nedošlo, pretože bývalé národné výbory nemali právo odnímať prídely. Pôvodným
pozemnoknižnýmvlastníkompredmetnejpôdy zapísanýmvpozemkovejknihevložka č.5bolodporcav

1. rade, ktorému však bola pôda odňatá a prešla do vlastníctva štátu a ten ju následne pridelil prídelcom
prídelovými listinami , medzi nimi aj právnemu predchodcovi navrhovateliek. Odporca v 1. rade , ktorý
je teraz zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, nepreukázal, na základe čoho nadobudol späťdo vlastníctva spornú nehnuteľnosť a preto ju nemohol platne (zámennou zmluvou) previesť na odporcu
v 2. rade. Aj napriek tomu, že právny predchodca navrhovateliek nebol zapísaný v pozemkovej knihe
ako vlastník spornej parcely, vlastníctvo nadobudol na základe prídelovej listiny zo dňa 12.06.1949,

ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu a k jej platnému zrušeniu nikdy nedošlo.
Vzhľadom na to, že štát so spornými nehnuteľnosťami nakladal (ich pridelovaním, odnímaním) je
preukázaním toho, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo odporcovi v 1. rade ako
pôvodnému pozemnoknižnému spoluvlastníkovi odňaté a prešlo na štát resp. na prídelcov.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že

navrhovateľky sú povinné zaplatiť odporcovi v 1. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania k
rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Svorada Petrušku v sume 3.340,84 eura a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu v 1. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania k rukám jeho právneho
zástupcu JUDr. Karola Spišáka v sume 6.075,63 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na vykonané dokazovanie a po právnej stránke ustanoveniami § 80 písm. c) OSP, § 3 ods. 1,

§ 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 868,
§ 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 70 ods. 1, 2, zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 1 ods. 1, § 5 ods. 1, 2
zákonač.282/1993Z.z.ozmierneníniektorýchmajetkovýchkrívdspôsobenýchcirkvámanáboženským
spoločnostiam, § 1 ods. 2, § 6 ods. 1, § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov

k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, § 8 ods. 1, § 14 ods. 3, § 17 zákona č. 142/1947 Sb.
o revízii prvej pozemkovej reformy, § 1 , § 5 , § 10 zákona č. 215/1919 Sb. o zabraní veľkého majetku
pozemkového ( záborový zákon) , § 1, § 5 bod 3 nariadenia vlády č. 451/1920 Sb. o obvodových
úradovniach pozemkového úradu, § 9, § 26, § 28 zákona č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za
zabraný majetok pozemkový (zákon náhradový). V dôvodoch rozsudku uviedol, že navrhovateľky sú

oprávnené dedičky po nebohom X. B. zomr. XX.XX.XXXX (manžel navrhovateľky v 1. rade a otec
navrhovateľky v 2. rade) , ktorý mal spornú parcelu č. XXXX/X k.ú. Z. o výmere 989 m2 pôvodne
zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. 5 pre kat. úz. I. ako vlastníctvo Nitrianskej sídelnej kapituly
nadobudnúť na základe prídelovej listiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa
12.06.1949. Podľa identifikácie sa sporná parcela, ktorá v súčasnosti reálne neexistuje, nachádza v

parceliach č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. I., vo vlastníctve odporcu v 2. rade, parceliach č.
XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/XX,XXXX/X,XXXXzapísanénaLVč.XXXXkat.úz.I. vovlastníctve
odporcu v 1. rade. Parcely č. XXXX/X, XXXX/XX,XXXX/X má v dlhodobom nájme vedľajší účastník na
strane odporcu v 1. rade, ktorý na týchto parceliach mienil realizovať výstavbu. Z pozemnoknižnej vložky
č. 5 vyplýva, že pod pol. Č. 56 bol vykonaný zápis dňa 08.08.1948 , Čd.XXXX/XXXX o tom, že „ podľa

návrhu a oznámenia Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. B 226/48-I/D
zamýšľa Povereníctvo pôdohospodárstva prevziať nehnuteľnosti na strane A a že tieto sú predmetom
revízie podľa zák. č. 142/47 v znení zák. č. 44/48 Zb. Ďalší zápis v pozemkovej knihe vo vložke č. 5
bol vykonaný dňa 11.05.1953 o zapísaní poznámky o zahájení vyvlastňovacieho pokračovania pre
Československý štát. Tieto zápisy súd vyhodnotil len ako prenatačné poznámky, ktoré nezakladali

zmenu vlastníctva, lebo k samotnému vyvlastneniu pozemkov patriacich Nitrianskejssídelnej kapitule
nedošlo. V pozemnoknižnej vložke, ani v rámci vykonaného dokazovania, nebolo zistené žiadne
rozhodnutie o zmene vlastníka predmetnej pôdy. Naopak, v spise sa nachádza list finančného odboru
MNV v Nitre adresovaný ONV v Nitre zo dňa 27.03.1972 (č.l. 211), v ktorom je konštatované, že
nehnuteľnosti sú vedené v pozemkovej knihe na Nitriansku sídelnú kapitulu. Preto aby sporná parcela

bola predmetom prídelu, musela najskôr prejsť do majetku štátu. Okrem toho súd zistil, že v roku 1992 a
1995 si odporca v 1. rade dal zapísať vlastníctvo k predmetnej pôde na "C" list vlastníctva s tým, že časť
nehnuteľností evidovaných na parc. č. XXXX kat. úz. I. ( vrátane sporných parciel) prevádza na základe
zámennej zmluvy zo dňa 29.04.1992 odporca v 1. rade na odporcu v 2. rade. Od uvedenej doby odporca
v 2. rade dobromyseľne nakladá s predmetnou parcelou ako so svojim vlastníctvom. Navrhovateľky

poukazovali na to, že predmetná pôda bola pridelená ich právnemu predchodcovi na základe prídelovej
listiny, ktorej platnosť súd nemá oprávnenie skúmať, pričom prídelová listina bola vydaná po tom
ako mal Československý štát nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd zistil, že
prídelová listina zo dňa 12.6.1949 je vydaná Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ,
opatrená pečiatkou a podpismi, ale nie je na nej uvedená prídelová cena. Právnemu predchodcovi

navrhovateliek,akoajďalšímosobám,malibyťpridelenépozemkyvrámciprojektustavebnéhodružstva
"Práca". Stavebné družstvo "Práca" malo záujem o odkúpenie nehnuteľností od Nitrianskej kapitoly
pre svojich členov, medzi nimi bol aj právny predchodca navrhovateliek X. B., ktorý vložil do Roľníckej
vzájomnej pokladnice v prospech stavebného družstva "Práca" 30.000 korún dňa 22.11.1947. Družstvo"Práca" netrvalo na kúpnej zmluve s Nitrianskou kapitolou, žiadalo len aby bolo započaté prídelové
pokračovanie. Podľa daného uznesenia malo družstvo vrátiť preddavky zainteresovaným osobám,
keďže títo budú povinní platiť prídelovú cenu povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.

Rozhodnutím MNV v Nitre z 31.01.1958 bolo prídelové pokračovanie zrušené a to aj prídelcovi X. B.,
ktorý sa voči tomuto odvolal dňa 24.02.1958 (č.l.15). Zo správy PH - LH rady KNV zo 14.03.1958
vyplýva, že odvolanie právneho predchodcu navrhovateliek bolo zamietnuté. Samotné rozhodnutie o
zamietnutí odvolania sa v rámci dokazovania nepodarilo zabezpečiť. Následne MsNV v Nitre rozhodlo
dňa 05.012.1959 o náhrade investícií do pozemkov, konkrétne aj v prospech X. B. .

Vychádzajúczozistenéhoskutkovéhostavusúdprvéhostupňadospelkzáveru,ženávrhnavrhovateliek
treba ako nedôvodný zamietnuť. Súd ako predbežnú otázku riešil naliehavý právny záujem
navrhovateliek na požadovanom určení vlastníckeho práva. Navrhovateľky sa voči odporcom ako
evidovaným vlastníkom domáhali určenia vlastníctva s poukazom na prídelovú listinu vydanú podľa
§ 8 zákona č. 142/1947 Sb. O revízii prvej pozemkovej reformi. Navrhovateľky opierali naliehavý
právny záujem o to, že ide o konanie o určenie vlastníctva, ktoré môže byť podkladom v konaní o

dedičstve ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľky majú naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c)
OSP nna určovacej žalobe i keď v minulosti Najvyšší súd SR vyslovil opačný právny názor (rozsudok
4Cdo/130/2007, rozsudok 4Cdo/48/2008), avšak postupom času prišlo k zjednoteniu týchto právnych
názorov. Najvyšší súd ako aj Ústavný súd SR konštatovali, že je možné sa domáhať nárokov nielen

podľa osobitného právneho predpisu (zák. č. 229/91 Zb.) ale aj v zmysle Občianskeho zákonníka
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011). Navrhovateľky sa domáhali určenia, že sporné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi na tom základe, že tento ku dňu smrti
bol ich vlastníkom na základe prídelovej listiny zo dňa 12.6.1949. Navrhovateľky tvrdili, že ich právny
predchodca uhradil prídelovú cenu v sume 30.000 korún. Z dokazovania však bolo preukázané, že túto

sumu platil ich právny predchodca družstvu "Práca", ktoré rozhodlo o vrátení tejto platby, keďže za prídel
mali prídelcovia platiť prídelovú cenu Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, resp.
štátu. Navrhovateľky tak nepreukázali, že by prídelová cena bola hradená, ani že by bola vôbec určená
príslušným úradom. V danom prípade i keď právny predchodca navrhovateliek pridelenú parcelu užíval v
50-tych rokoch, táto nikdy nebola zapísaná do príslušných pozemkových kníh, či registra nehnuteľností.

Právny predchodca navrhovateliek nemal k nej evidovaný list vlastníctva, pričom MsNV v Nitre celé
prídelové pokračovanie zrušilo v r. 1958, i keď toto rozhodnutie s poukazom na rozsudok NS 4Cdo
123/2003 možno považovať za akt nulitný, keďže rozhodol vecne nepríslušný správny orgán. Právny
predchodca navrhovateliek sa voči tomuto rozhodnutiu v roku 1958 odvolal s tým, že v roku 1959 MsNV
vNitrerozhodloonáhradáchzavykonanéinvestícienapozemkoch aprávnypredchodcanavrhovateliek

predmetnú pôdu opustil, jej vlastníctva sa ďalej nedomáhal. Navyše ani navrhovateľky sa po roku 1989
v rámci reštitúcií, či iným spôsobom nedomáhali navrátenia vlastníctva Z uvedeného je zrejmé, že
navrhovateľky ako aj ich právny predchodca predmetnú pôdu opustili a vzdali sa svojich vlastníckych
nárokovknej,pričomichúkonybolivsúlades§34až37Občianskehozákonníka. Súdnávrhzamietolaj
z dôvodu, že na Československý štát a teda ani na právneho predchodcu navrhovateliek nikdy neprešlo

vlastníctvo k predmetnej pôde, pretože až do roku 1992 ostala vlastníkom pôdy Sídelná kapitula v
Nitre ( okrem parc. XXXX až do súčastnosti), ktorej nikdy nebolo vlastníctvo odňaté. Podľa názoru
súdu v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. o revizii prvej pozemkovj reformy a s ním s poukazom na § 17
zákona č. 142/1947 Sb. súvisiacich zákonov č. 215/1919 Zb ( záborový zákon) č. 329/1920 Sb. ( zákon
náhradový) bolo úmyslom štátu odňať predmetnú pôdu odporcovi v 1. rade, avšak k reálnemu odňatiu

nikdy nedošlo. Navrhovateľky uvádzali, že k prechodu sporného majetku na štát došlo súpisom majetku,
resp. účinnosťou Stredného občianskeho zákonníka k 01.01.1951. V konaní však nebolo preukázané,
že by bol vykonaný súpis sporného majetku a v prípade, že by k prechodu malo dôjsť k 01.01.1951,
nepostupoval štát v súlade so zákonom 90/1947 Sb. s poukazom na § 14 zákona č. 142/1947 Sb.,
ani v súlade s § 26, §28 zákona č. 329/1920 Sb. Poukazujúc na ust. § 5 zákona č. 215/1919 Sb.

súd konštatoval, že až záborom by mohol štát rozhodnúť o spornom majetku. V danom prípade tak
o predmetnej parcele bolo v roku 1949 predloženou prídelovou listinou rozhodnuté predčasne, keď
k reálnemu odňatiu majetku nedošlo. Pokiaľ išlo o prenatačnú poznámku v zmysle § 9 zákona č.
329/1920 Sb. v pozemnoknižnej vložke č. 5, táto nemala právoplatné účinky prevzatia sporného majetku
štátom. Súd prvého stupňa nepovažoval za hospodárne a to tak z hľadiska ekonomického i časového,

vypracovanie geometrického plánu, ktorý by určil, kde presne sa žalovaná parcela nachádzala, keď
dôvod pre ktorý treba zamietnuť návrh navrhovateliek sa týkal všetkých parciel, na ktorých by sa podľa
identifikácie žalovaná parcela nachádzala. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania v tomto
smere ako neefektívny a nedôvodný zamietol, keďže geometrický plán by pre rozhodnutie súdu nemalžiaden právny význam. Vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateliek na základe predloženej
prídelovej listiny nemohol nikdy nadobudnúť vlastníctvo k žalovanej parcele, ktorej vlastníctvo nikdy
neprešlo na štát, súd návrh ako nedôvodný zamietol. V tejto súvislosti dodal, že odporca v 1. rade

bol neprerušene vlastníkom dotknutých pozemkov a aj ním ostal, okrem pozemku, ktorý v súlade so
zákonom previedol na odporcu v 2. rade v roku 1992. Odporca v 1. rade preto nebol povinný si
uplatňovať vydanie veci v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 282/1993 Z.z. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP tak, že odporcovi v 1. rade priznal právo na náhradu trov konania v
sume 3.340,84 eura. Súd akceptoval odporcom v 1. rade špecifikovanú hodnotu sporu v sume 52.252,79

eura určenú s poukazom na zákon 582/2004 Z.z. ( 989 m2 x 53,11 eur). Trovy konania odporcu v 1. rade
pozostávali z trov právneho zastúpenia za šesť úkon po 526,13 eura ( prevzatie veci, písomné vyjadrenie
zo dňa 26.10.2011, účasť na pojednávaniach 29.11.2011, 12.01.2012, 14.02.2012, 21.08.2012) z úkonu
v sume 131,53 eura ( účasť na odročenom pojednávaní 27.10.2011), štyroch režijných paušálov po
7,41 eura ( rok 2011), troch po 7,63 eura ( rok 2012) v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Súd odporcovi v 1. rade nepriznal úkon porada

s klientom, ktorý nebol preukázaný ako opodstatnený. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania
nepriznal, pretože si ju neuplatňoval. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 1. rade súd priznal
právo na náhradu trov konania v sume 6.075,63 eura. Súd vychádzal z rovnakej ceny nehnuteľností ako
u odporcu v 1. rade v sume 52.252,79 eura určenú s poukazom na zákon 582/2004 Z.z. ( 989 m2 x 53,11
eura). Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za osem úkonov po 526,13 eura (prevzatie

veci, podanie na súd zo dňa 13.10.2011, písomné vyjadrenie zo dňa 27.10.2011, písomné vyjadrenie
k návrhu na prerušenie konania zo dňa 03.05.2012, účasť na pojednávaniach 29.11.2011, 12.01.2012,
14.02.2012, 21.08.2012) z úkonu v sume 131,53 eura ( účasť na odročenom pojednávaní 27.10.2011),
piatich režijných paušálov po 7,41 eura (rok 2011), štyroch po 7,63 eura ( rok 2012), náhrady za stratu
času v sume 376,98 eura, cestovných náhrad v sume 277,91 eura za päť ciest na pojednávania B. a

späť, všetko s 20% DPH v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnej pomoci.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľky a žiadali po pripustení zmeny
petitu (špecifikácii sporných nehnuteľností podľa geometrického plánu) napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a vyhovieť návrhu v znení zmeneného petitu a v prípade, že odvolací súd

nepripustí navrhovanú zmenu petitu, žiadali rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietali nesprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa , ktorý nepovažoval predloženú
prídelovú listinu za platnú preto, že neobsahovala prídelovú cenu. Z dokazovania vyplýva, že prídelovú
cenu ich právny predchodca zaplatil a neuvedenie prídelovej ceny v prídelovej listine nespôsobuje
neplatnosť. Prídelovú listinu, ktorá bola vydaná oprávneným subjektom, je datovaná, podpísaná,

obsahuje označenie nehnuteľnosti ktorej sa týka, je platná verejná listina spôsobilá vlastníctvo prídelcu
preukázať. nesúhlasili ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že nehnuteľnosti nikdy neprešli na štát a že
odporca v 1. rade nikdy nestratil vlastníctvo k predmetnej pôde a nesúhlasili ani so záverom súdu prvého
stupňa že právny predchodca navrhovateliek spornú nehnuteľnosť opustil a vzdal sa vlastníckych práv.
Prechod sporného majetku nastal súpisom majetku podliehajúceho režimu zákona č. 142/1947 Sb.

o revízii prvej pozemkovej reformy a k odňatiu vlastníctva ich právnemu predchodcovi ako prídelcovi
nikdy nedošlo. Mali za to, že v konaní bolo preukázané nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami zo
strany štátu, ktorý ich prideľoval a odnímal, čo preukazuje, že vlastníctvo k sporným pozemkom bolo
odporcovi v 1. rade odňaté a prešlo na štát, resp. na prídelcov, pričom za najneskorší termín prechodu
vlastníctva je potrebné považovať deň 1.1.1951. Namietali, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

nie je zrejmé, čím mal súd za preukázaný zánik vlastníckeho práva ich právneho predchodcu. Odporca v
1. rade vlastnícke právo stratil a v dôsledku opustenia intabulačného princípu od 1.1.1951 nezapísanie
vlastníckeho práva do evidencie v pozemno-knižnej vložke, resp. nezapísanie prechodu vlastníckeho
práva nebolo na prekážku prechodu vlastníctva. Keďže konečný prídelový plán bol vypracovaný až v
roku 1954 , nebola zákonná potreba vyznačiť zmeny vlastníctva v pozemno-knižnej vložke. Preto ak by

si odporca v 1. rade nedal nezákonne zapísať záznamom vlastníctvo do katastra nehnuteľností v roku
2003, po identifikácii geometrickým plánom a po prejednaní dedičstva po poručiteľovi (prídelcovi) by
Správa katastra zapísala vlastníctvo v prospech navrhovateliek. Z geometrického plánu, ktorý si dali
vypracovať vyplýva, že odporca v 1. rade si nechal na LV zapísať záznamom nehnuteľnosti, vrátane
sporných nehnuteľností, až po roku 2003. Preto v danom prípade nešlo o oprávnenú držbu po dobu 10

rokov a odporca v 1. rade nemohol sporné nehnuteľnosti nadobudnúť titulom vydržania. Na podporu
svojich tvrdení poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 123/2003, sp. zn. 1 Cdo
56/2003 , sp. zn. 5 Cdo 47/2011, sp. zn. 5 Cdo 82/19998, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Cdo
257/2009, sp. zn. 8 Co 258/2009, sp. zn. 29Co 152/1996, sp. zn. 15C 24/20007 v spojení s rozsudkomKrajského súdu v Nitre sp. zn. 8 Co 201/2009 ktoré riešili danú problematiku. Navrhovateľky nesúhlasili
ani s vyčíslením trov právneho zastúpenia, keďže náhrada trov sa mala vypočítať podľa § 11 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Odporca v 1. rade a vedľajší účastník na strane odporcu v 1. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
Odporca v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že predmetná prídelová listina bola vydaná v období, keď zo
zápisu v pozemnoknižnej vložke nevyplývalo vlastníctvo Československého štátu, v mene ktorého malo
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy tento pozemok prideliť do vlastníctva prídelcu.

V roku 1949 , t.j. v roku vydania prídelovej listiny, platil ešte pre pozemkovú knihu intabulačný princíp.
Z uvedeného je zrejmé, že Československý štát , zastúpený povereníctvom, pridelil tento pozemok ako
nevlastník, pretože odporca v 1. rade nikdy nestratil vlastnícke právo k parc. č. XXXX/X a XXXX/X ,
zapísanýmvpozemnoknižnejvložkeč.Xprek.ú.Z..Navyšenavrhovateľkyvkonanínepreukázali,žeby
bol vytvorený súpis majetku odporcu v 1. rade, ktorý mal podliehať záboru v zmysle zákona č. 142/1947
Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Navyše pred uzatvorením zámennej zmluvy uzavretej medzi

ním a odporcom v 1. rade dňa 29.4.1992, predmetom ktorej bol pozemok parc. reg. „C“ KN č. XXXX -
ostatná plocha o výmere 4757 m2, zapísaný na LV č. XXXX, si overil, výpismi z evidencie nehnuteľností,
že odporca v 1. rade je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, a preto sa cíti ako vlastník parc. č. XXXX
a celé roky s ňou nakladal ako s vlastnou.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

navrhovateliek (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213
ods.1OSP),prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2OSP,sverejným
vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní
veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolanie navrhovateliek
nie je opodstatnené. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň mal na

zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnosť napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľkami
v odvolaní zo dňa 12.10.2012 odvolací súd dodáva, že na Československý štát a teda ani na právneho
predchodcu navrhovateliek nikdy neprešlo vlastníctvo k predmetnej pôde, pretože až do roku 1992
ostala vlastníkom pôdy Sídelná kapitula v Z. ktorej nikdy nebolo vlastníctvo odňaté. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. a s ním s poukazom na § 17 zákona č.

142/1947Sb.a súvisiacichzákonovč.215/1919Zb(záborovýzákon)č.329/1920Sb.(zákonnáhradový)
bolo úmyslom štátu odňať predmetnú pôdu odporcovi v 1. rade, avšak k reálnemu odňatiu nikdy
nedošlo. Predmetná prídelová listina zo dňa 12.6.1949 (č.l. 10 spisu) bola vydaná v období, keď zo
zápisu v pozemnoknižnej vložke nevyplývalo vlastníctvo Československého štátu, v mene ktorého malo
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy tento pozemok prideliť do vlastníctva prídelcu.

Vzhľadom na to, že v roku 1949 , t.j. v roku vydania prídelovej listiny, platil ešte pre pozemkovú
knihu intabulačný princíp, Československý štát, zastúpený povereníctvom, pridelil tento pozemok ako
nevlastník, pretože odporca v 1. rade nikdy nestratil vlastnícke právo k parc. č. XXXX/X a XXXX/X ,
zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. X pre k. ú. Z.. Pokiaľ išlo o prenatačnú poznámku v zmysle § 9
zákona č. 329/1920 Sb. v pozemnoknižnej vložke č. 5 pod por. č. XX o zamýšľanom prevzatí (č.l. 103

spisu) táto nemala právoplatné účinky prevzatia sporného majetku štátom, ale iba evidenčný význam a
sama osebe nemala žiadny vplyv na trvanie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. V konaní nebola
preukázaná existencia žiadneho správneho rozhodnutia o prevzatí nehnuteľností do vlastníctva štátu,
v dôsledku čoho sporné nehnuteľnosti do vlastníctva štátu nikdy neprešli. O tejto skutočnosti svedčí
aj fakt, že v pozemnoknižnej vložke č. X pre k.ú. Z. je v časti B vpísaných viacero záznamov a to

prídelových konaní, prevodov nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktoré boli vykonané a podložené
zápismi v predmetnej pozemnoknižnej vložke až do roku 1964, pričom ani jeden zápis sa netýka
žalovaných nehnuteľností. Navrhovateľky v konaní tvrdili, že ich právny predchodca uhradil prídelovú
cenu v sume 30.000 korún. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že túto sumu platil ich právny
predchodca družstvu "Práca", ktoré rozhodlo o vrátení tejto platby, keďže za prídel mali prídelcovia platiť

prídelovú cenu Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, resp. štátu. Uvedené vyplýva
zo správy PH-LH rady KNV zo dňa 14.3.1958 (č.l. 146 spisu). Okrem toho MsNV v Nitre celé prídelové
pokračovanie zrušilo rozhodnutím zo dňa 31.1.1958 (č.l. 165 spisu) a rozhodnutím MsNV v Nitre zo dňa
5.12.1959 (č..l. 168 spisu) rozhodlo o určení náhrady za vykonané investície, a to v bode 1. aj právnemupredchodcovi navrhovateliek spolu v sume 715 Kčs. Zo správy pôdohospodárskeho odboru Rady MsNV
v Nitre zo dňa 1.7.1958 (č.l. 175 spisu) vyplýva, že predmetné stavebné pozemky boli znovu scelené a
prehlásené za ornú pôdu a tým i všetkým 86. prídelcom (vrátane právneho predchodcu navrhovateliek)

zrušené a bolo nariadené individuálne vyúčtovanie užívacieho poplatku s jednotlivými prídelcami.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že právny
predchodca navrhovateliek na základe predloženej prídelovej listiny nemohol nikdy nadobudnúť
vlastníctvo k žalovanej parcele, ktorej vlastníctvo nikdy neprešlo na štát a preto ju štát nemohol ďalej

pridelovať. Súd prvého stupňa zamietol návrh z niekoľkých dôvodov, z ktorých za podstatný dôvod, s
ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, treba považovať to, že navrhovateľky nepreukázali svoje tvrdenie,
že pôvodnému pozemnoknižnému vlastníkovi spornej nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. 5 pre kat.
úz. Z. nebola táto nehnuteľnosť nikdy odňatá a neprešla na štát, ktorý ju následne nemohol platne
prideliť prídelovou listinou zo dňa 12.6.1949 právnemu predchodcovi navrhovateliek. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že prídelová listina zo dňa 12.6.1949 o ktorú navrhovateľky opierajú nadobúdací

titul ich právneho predchodcu, bola skutočne vydaná, no nebola nikdy do pozemkovej knihy zapísaná,
čo by ale nespôsobovalo stratu vlastníckeho práva prídelcu. V tomto prípade však nestačí posúdenie
veci len od momentu vydania prídelovej listina, ale podstatné bolo zaoberať sa tým, či pôvodný vlastník
( cirkev) stratil svoje vlastníctvo a akým spôsobom. Navrhovateľky tvrdili, že sporná nehnuteľnosť bola
odňatá pôvodnému vlastníkovi , ale nekonkretizovali akým spôsobom mala byť odňatá. Podľa záznamov

v pozemkovej knihe Povereníctvo pôdohospodárstva len „ zamýšľalo“ prevziať nehnuteľnosti, ktoré
mali byť predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, no k
odňatiu spornej parcely pôvodnému vlastníkovi nedošlo. Uvedená poznámka však sama osebe nemala
právne účinky prechodu vlastníckeho práva na štát, a pretože nebolo preukázané, že by došlo k
prechodu vlastníctva na štát, ani štát nemohol previesť vlastníctvo k spornej parcele na prídelcu, pretože

sám nebol vlastníkom, čo je v súlade so zásadou, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako
má sám.

S ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrh zamietol a to absencia prídelovej ceny v prídelovej listine,
nepovažoval odvolací súd za správny. Pokiaľ ide o výmery a prídelové listiny je potrebné uviesť, že

po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády
č. 104/1945 Sb.n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Zb.n. SNR výmery o vlastníctve pôdy a bývalé
okresné národné výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. prídelové
listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v
súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými

listinamiprezápisnadobudnutéhovlastníctvadokatastranehnuteľností.Abybolivkladuschopné,museli
byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Nad rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je
oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide
o akt nulitný. Nulitným aktom je správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom,
z ktorého nevznikajú žiadne právne následky. V danej veci bola prídelová listina vydaná v tom čase

oprávneným subjektom na jeho vydanie a vydal ho v medziach jeho právomoci. Je v ňom uvedené,
kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, obsahuje
presné označenie nehnuteľnosti a podmienky, za ktorých sa pridelenie uskutočňuje. Prídelová listina
bola opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal a bola podpísaná. Ide preto nepochybne o prídelovú
listinu, ktorú treba považovať za perfektnú, a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo

prídelcu preukázať. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že prídelová listina neobsahuje
prídelovú cenu, ktorých absencia nemá za následok nulitnosť tohto právneho aktu.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bolo pre rozhodnutie potrebné vyriešiť otázku, či v danom
prípade bolo vlastnícke právo, ktoré bolo predmetom prídelu, evidované na pozemnoknižnej vložke č. 5
pre k. ú. I. v prospech Sídelnej kapituly Z. v súlade s vtedajšími platnými právnymi predpismi vlastníkovi

riadne odňaté. Odvolací súd sa stotožnil z dôvodov vyššie uvedených so záverom súdu prvého stupňa,
že v konaní nebolo preukázané, že by vlastnícke právo pôvodnému vlastníkovi bolo riadne odňaté,
svoje vlastníctvo k spornej parcele nikdy nestratil a iba samotná prídelová listina, nemôže byť právnym
titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom navrhovateliek.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí už podrobne nezaoberal ďalšími dôvodmi
odvolania navrhovateliek. Odvolací súd neprihliadal na podanie navrhovateliek zo dňa 9.10.2014,
doručené odvolaciemu súdu dňa 9.10.2014 (č.l. 365 spisu) označené ako odvolanie proti rozsudku,
podané prostredníctvom právneho zástupcu, pretože ide o odvolanie podané po uplynutí odvolacejlehoty (rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený pôvodnému právnemu zástupcovi navrhovateliek
dňa 2.10.2012 a doplnenie odvolania bolo podané až 9.10.2014.

Odvolací súd za správny považoval rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa trov konania.
V preskúmanej veci bolo predmetom konania určenie, že do dedičstva po nebohom X. B., zomrelom
XX.X.XXXX patrí aj nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. I. na prídelovom pláne bývalého povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.06.1949 označenom ako parc. č. XXXX/X, k.ú. Z.,
stavebná plocha o výmere 989 m2, identifikovanom geometrickým plánom D.. Jany Pauknerovej číslo

12/2012 overenej Správou katastra Nitra pod č. 1596/12 ako parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere
5 m2. Súd prvého stupňa preto správne pri priznávaní náhrady trov konania vychádzal z tarifnej odmeny
stanovenej v § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. V danej veci išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný
v peniazoch (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 17/2010 zo dňa
15. apríla 2011) a preto bolo potrebné pri priznávaní náhrady trov konania vychádzať z § 9 ods. 1 v

spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky. Odvolací súd poukazuje na to, že ak ide o konanie o návrhu na určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti (ako je to v prejednávanej veci), sú predmetom konania, t.j. tým, čoho sa
účastník pri procesnej ochrane svojho subjektívneho práva (oprávneného záujmu) domáha, skutočnosti,
na ktorých sa zakladá ochrana vlastníckeho práva vrátane jeho predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú
vec. Možno preto uzavrieť, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho

sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to
aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci.

V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia v 1. a 2. rade a vedľajší účastník na strane odporcu v 1.
rade, preto by im patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP.

V tomto štádiu konania im však žiadne trovy nevznikli a ani o ne podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP
nepožiadali. Preto odvolací súd rozhodol, že sa im náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.