Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Vladimír Gurka

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201536
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515201536.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Rapid Life životná poisťovňa, a.s.,
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 proti povinnému T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX o
vymoženie 236,10 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka, Exekútorský úrad Snina o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25.3.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 236,10 eur s prísl. na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C/2717/2012 zo dňa 19.1.2012. Súdny exekútor JUDr. Ján Ferko požiadal súd o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Súd pred udelením poverenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného, exekučný
titul,priloženúpoistnúzmluvuaVšeobecnépoistnépodmienkyazistil,žeoprávnenýspovinnýmuzavreli
dňa 16.12.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho
záväzku, oprávnený sa obrátil na Arbitrážny súd Košice, aby rozhodol v skrátenom konaní podľa § 29a
RokovaciehoporiadkuArbitrážnehosúduKošice.Uvedenýsúdzaviazalpovinnéhonazaplatenie236,10
eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli poistnú zmluvu. Je tiež nepochybné, že povinný v
danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ,
kým oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako
dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má
charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného do 31.12.2014 za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44
ods. 2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,
okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený

doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke
formálnej,akoajmateriálnej.Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhovnávrhunavykonanieexekúcie
a z exekučného titulu.

Uzavretá zmluva, podobne ako aj rozhodcovská doložka upravená vo Všeobecných poistných
podmienkach (ďalej len VPP) a osobitné dojednania na konci VPP, sú formulárové
listiny, ktorých obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súdu je pritom
z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy zabezpečujú

exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie sú, resp. sú
rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy vyhlásili za
neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky
nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku
spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol

dosiahnuť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola
podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve, prípadne v obchodných podmienkach alebo ide o formulárovú
zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy.Oprávnený vo vyjadrení pri predložení poistnej zmluvy a VPP vyslovil názor, že rozhodcovská doložka
spĺňa všetky náležitosti, ktoré sa pre ňu vyžadujú právne predpisy. Poukázal na to, že rozhodcovská
doložka je upravená v tzv. Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú graficky a technicky oddelené

a vyžadujú samostatný podpis poistníka.

Rozhodcovská doložka bola v danom prípade upravená v časti XV Všeobecných poistných podmienok.
Rozhodcovský súd pritom v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu
troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda oprávneným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú

právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ
sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského
súdu.

Na konci VPP je ďalší odsek „osobitné zmluvné k poistnej zmluve“, kde je v 2. bode predtlačené
vyjadrenie o tom, že účastníci poistnej zmluvy súhlasia s riešením sporov v rozhodcovskom konaní

podľa časti XV. VPP a ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku. Pod týmto prehlásením je podpis
povinného.

Z vyjadrenia oprávneného je možné vyvodiť, že rozhodcovská doložka spĺňa podmienky stanovené
právnymi predpismi, keďže rozhodcovská doložka je oddelená od zvyšku VPP, čiže bola individuálne

dojednaná. V uvedenom prípade však je potrebné prihliadať aj na § 53 ods. 2 OZ účinného od 1.1.2008 a
po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať
za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek,
ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohol
povinný žiadnym spôsobom ovplyvniť. Táto pritom umožňuje riešenie sporov iba pred rozhodcovským

súdom, čo je v zrejmom rozpore s cit. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Naviac táto rozhodcovská doložka podľa
názoru súdu značne znevýhodňuje povinného ako spotrebiteľa, a to vzhľadom na možnosť de facto
vytvorenia si rozhodcovského súdu, resp. na možnosť oprávneného vybrať si rozhodcu. Takýto spôsob
zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu, je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej
podmienky.Neprijateľnázmluvnápodmienkajepodľanázoruajpodmienka,ktorájeobjektívnespôsobilá

spôsobiť značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa bez ohľadu na to,
či túto podmienku dodávateľ reálne aj využil alebo nie, resp. či si na jej základe uplatnil nejaké právo
alebo nie. Len takýmto spôsobom je možné dosiahnuť, že neprijateľné podmienky nebudú zaväzovať
spotrebiteľov. Spotrebiteľ pritom pri uzavretí ani nevedel, ktorý rozhodcovský súd by mal vec v prípade
sporu prejednávať a ak by si aj chcel uplatniť nejaké nároky voči oprávnenému ako dodávateľovi v

rozhodcovskomkonaní,zuvedenejrozhodcovskejdoložkymunevyplývalo,naakýsúdbysamalobrátiť.
Súd pritom poukazuje aj na spôsob úpravy konca VPP a osobitných zmluvných dojednaní, keďže na
konci VPP je jeden rámček na podpis klienta a obsahujúci kolónky pre miesto, dátum a podpis klienta) a
až pod osobitnými dojednaniami sú dva rámčeky pre klienta a pre poisťovňu, pričom rámček pre klienta
pod osobitnými zmluvnými dojednaniami je väčší, ako ten na konci VPP (obsahujúci kolónky pre miesto,

dátum a podpis klienta, údaje o poistníkovi a údaje o občianskom preukaze klienta), čo zvádza k tomu,
že podpis klienta sa vyžaduje najmä do rámčeka na konci osobitných zmluvných dojednaní.

K problematike prijateľnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy súd ešte poznamenáva, že zákon
síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd

je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné

informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky.
Absentujú v nej akékoľvek informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského
konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr.
o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok
v zmysle dvojinštančnosti konania, alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na

súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a
o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť
rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná
procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanierozhodcovských zmlúv alebo doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže, resp.
vôbec nerozumejú, čo je rozhodcovské konanie a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je

podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika
predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných
zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste
(hárku) papiera. Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky navodzujú dojem, ktorý hraničí
až s presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom

zakázané (v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný)
sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci (t.j. obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom). Za tohto stavu súd
uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú a vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti za neplatnú.

Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci.
Zatakéhotostavupotomvovecirozhodolorgán,ktorýnatonemalprávomoc,čojejednouzozákladných
podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd pri posudzovaní žiadosti o
udelenie poverenia musí prihliadať. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.