Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/300/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220187
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220187.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmene:MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/442/2012-61 zo dňa 05.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/442/2012-61 zo dňa 05.09.2014 p o
t v r d z u j e.

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa svojim návrhom domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške 409,37
eura z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal
navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod

spisovou značkou EX 14665/2010. Súdny exekútor podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom
poriadku, najmä podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku mal predložiť návrh žalobcu (oprávneného)
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu -
Okresnému súdu Nové Zámky (ďalej aj „ exekučný súd “) spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím malo dôjsť k zákonnému
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci
a to v zákonom ustanovenej dobe.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať prvky nadmernej právnej
zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 03.05.2011 a to rozhodnutím o poverení po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty - omeškanie viac ako 222 dní, pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,

pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania mal
nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa
mal dozvedieť o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škodypo doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému súdu dňa 26.11.2013 poukázal na zmätočnosť podania

žalobcu, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na
súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je
jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného

postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka
uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného
stavu,vdruhomrademázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnenýposudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V podmienke
uplatnenia nároku na súde poukázal na to, že dňa 23.04.2012 boli žalovanému doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 a vzhľadom na to, že dňa

28.09.2012 bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy
na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody,

o ktorého prerokovaní sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4
ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému
postupu uviedol žalovaný, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok,najmävprípadochexistenciedôvodovpodľa§45ods.

1 písm. c) z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných
exekúcií a zbytočného vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C- 40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Ďalej
žalovaný poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 resp. § 41 ods.
2 písm. d) Exekučného poriadku. Vzhľadom na túto právnu úpravu, ak bola žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Ďalej
poukázal na znenie ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku pred dňom 01.06.2011. V
dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku je uvedené,
že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojim autentickým výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. b)

Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudku aj pred dňom 01.06.2011. Ďalej
žalovaný poukázal na judikatúru ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s

ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V
otázke existencie prieťahov v konaní poukázal žalovaný tiež na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom od 01.01.2013 a konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu

SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo
skutkovýchokolnostíuvádzanýchžalobcom,žalobcasavniektorýchprípadochoškodemuseldozvedieť
v období pred dňom 23.04.2009, teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej

lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a uplynula po troch rokoch od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené
žalovaný vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 15dňovejlehotynavydaniepoverenianavykonanieexekúciepreddňom23.04.2009,t.j.trirokypreddňom,
kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil, že dňa 23.09.2010 bola začatá exekúcia
na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62 (ďalej aj exekútor), keď oprávneným
je POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným K. O., exekučným titulom mal byť
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.08.2010 SR 22918/09 a predmetom exekúcie bolo

vymoženie 1 188,- eur s príslušenstvom. Dňa 09.12.2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie
exekúcie, plnomocenstvo udelené oprávneným pre Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava zmluva
o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, výpis oprávneného z obchodného registra, ako
aj vyššie citovaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Na základe výzvy exekučného súdu dňa
11.03.2011 oprávnený doručil exekučnému súdu zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia

úveru a zmenku. Uznesením exekučného súdu 6Er/1062/2010-14 zo dňa 14.03.2011, právoplatné
dňa 23.04.2011 bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Následne uznesením exekučného súdu 6Er/1062/2010-23 zo dňa
08.11.2011, právoplatné dňa 11.02.2012 bolo exekučné konanie zastavené (spis Okresného súdu
Komárno 6Er/1062/2010).

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od žalovaného
náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 409,37 eura,
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným
súd vychádzal z tej skutočnosti, že exekúcia bola začatá dňa 23.09.2010, žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku bola žalovanému doručená 23.04.2012, žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 09.12.2010, exekučný súd vydal citované
uznesenie dňa 14.03.2011. Trojročná subjektívna premlčacia doba uvedená v § 19 ods. 1 citovaného

zákona nezačala plynúť skôr, ako 14.03.2011, kedy bolo vydané exekučným súdom citované uznesenie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pretože najskôr dňom vydania citovaného uznesenia mohol
teoreticky oprávnený nadobudnúť vedomosť o vzniku prípadnej škody, kto za ňu zodpovedá, ktorý orgán
štátujuspôsobilaakýjejejorientačnýrozsah.Zuvedenéhojezrejmé,ženámietkapremlčaniavznesená
žalovaným je bezdôvodná.

K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúci citovaného zákona súd poukazuje, že v zmysle
vyjadrenia žalovaného mu boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27.09.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo veci samej

a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je nepochybné,
že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní
dňa 05.09.2014 , lehota 6 mesiacov už uplynula.

Citovaný zákon ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej

moci pri výkone verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia
byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že dňa 09.12.2010 bola
exekučnému súdu doručená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, exekučný súd o žiadosti

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého rozhodol uznesením 6Er/1062/2010-14 zo dňa 14.03.2011.

Súd konštatuje, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný
súd posudzoval na základe ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase
začatia exekúcie. Hoci predmetné ustanovenie stanovuje 15 dňovú lehotu, o ktorej žalobca tvrdí,

že nebola súdom dodržaná, táto lehota sa však vzťahuje iba na rozhodnutie súdu, ktorým udelí
poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Zákonodarca mal pri zohľadnení jazykového-
gramatického, logického a systematického výkladu na mysli predovšetkým rozhodnutia súdu, ktorými
tento „poveril“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V opačnom prípade by aj v prípade naplneniapodmienokprerozhodnutiesúdu,ktorýmzamietolžiadosťoudeleniepoverenia(§44ods.2Exekučného
poriadku, druhá veta) uviedol, že súd je povinný/súd rozhodne v určitej konkrétnej lehote. Neuvedením
konkrétnej lehoty zákonodarca jasne prejavil svoju vôľu, že súd v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, nie je povinný rozhodnúť v tak krátkej lehote, ako v prípade
„poverenia“, pretože pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia sa jedná o náročnejšie rozhodnutie, pri
ktorom súd podrobuje žiadosť, návrh a exekučný titul vlastnému skúmaniu. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že v prípade ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku zákonodarca nestanovil lehotu
15 dní na vydanie rozhodnutia, ale iba na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie (to neplatí v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného
poriadku ). Vzhľadom k uvedenému súd môže len konštatovať, že exekučným súdom nedošlo k
porušeniu povinnosti rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote.

Znalecký posudok č. 1/2013 a znalecký posudok č. 1/2014, ktorý si v priebehu konania dal vypracovať
žalobca a ktoré tým pádom majú charakter na úrovni listiny ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú

vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie. Ak bol žalobca v procesnom postavení oprávneného
v exekúcii špecifikovanej vyššie toho názoru, že citované uznesenie exekučného súdu, ktorým bola
zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vecne nesprávne, nič mu
nebránilo, aby podal odvolanie, v ktorom mohol podrobne rozviesť svoju argumentáciu. Žalobca však

týmto spôsobom pre súd z neznámych dôvodov nepostupoval a preto citované uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a následne na jeho základe exekučný súd ďalším uznesením exekúciu zastavil v súlade
s Exekučným poriadkom. Ďalší znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu.
Tento znalecký posudok pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad
škody je bezpredmetný vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedisponoval riadnym exekučným titulom

a zároveň aj z toho dôvodu, že v konaní nebol zistený ani jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t.j. nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému úspešnému v konaní
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1
z.č. 514/2003 Z.z. a § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. a § 45 ods. 1, 2 z.č. 244/2002 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,

nesprávneho právneho posúdenia vec, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Práva neistota existuje vždy do času,

kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody
a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto

žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).
Rozsudok bol vyhlásený dňa 08.09.2015.
Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým Okresný súd Nové Zámky žalobu
žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom
prvostupňovéhosúdudošlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom.Vpodanomodvolanížalobca
ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho

možnosti konať pred súdom.
K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.