Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201296
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815201296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovaným: 1. Q.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Č. XX, X. K. Q., 2. Z. R.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Č.
XX, X. K. Q. o zaplatenie 19 273,66 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 12 254,69
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 14.10.2014 do zaplatenia a to všetko sa im
povoľuje splácať v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po
právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25- tého dňa, toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody

splátok a spolu s trovami konania vo výške 323,68 eur.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
sumu 19 273,66 eur s 6,49 % ročným úrokom za úver zo sumy 17 054,62 eur od 14.10.2014 do
zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 19 273,66 eur od 14.10.2014 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2636204 1 04 bola so
žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2636204 9 05 a stavebnom úvere č.
2636204 1 04 zo dňa 15.02.2010, súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver
vo výške 18 000 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru 6,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 97,35 eur a do pridelenia cieľovej
sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 28,80 eur. Po pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov

vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 126,15 eur. Žalovaní porušili zmluvne
dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 17.09.2014 žalobca
odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby v 7 dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Žalovaní
peňažné prostriedky nevrátili. Podľa čl. VII bod 5 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká
záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Dlžná suma ku dňu
odstúpenia od zmluvy vo výške 19 186,52 eur pozostáva z istiny 17 054,62 eur, z nezaplatených úrokov
za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 2131,90 eur. Podľa

čl. VII bod 6 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca ďalej úročí istinu
dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,49% p.a. Podľa úverovej zmluvy a všeobecných podmienok
pre zmluvy o stavebnom sporení, účinnosťou odstúpenia sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie odzmluvy doručené všetkým žalovaným. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 13.10.2014. Dlžná suma ku dňu
účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu 19 273,66 eur, pričom pozostáva z istiny 17 054,62
eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 2 219,04 eur. V súlade s

čl. VII bod 8 úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy žalobca úročí
celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a.

Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že s podanou žalobou súhlasia v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie
pre fyzické osoby, odstúpením od zmluvy, výpisom z účtu z odstúpeného medziúveru, výpoveďou
žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, pojednávanie odročiť

nežiadal.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že dobrovoľne podpísal zmluvu o poskytnutí medziúveru spolu so svojou
manželkou ( žalovanou v 2.rade), pričom žiadali o poskytnutie medziúveru vo výške 18 000 eur. Z
dôvodu, že mal ešte úver v Slovenskej sporiteľni, podmienkou poskytnutia úveru bolo uhradiť úver

v Slovenskej sporiteľni a až následne mu bola vyplatená suma medziúveru. Potvrdil, že mu bola
poskytnutásuma17867,37eurataktiežpotvrdilajúhradusplátok,ktoréuviedolžalobca.Bolvomeškaní
s úhradou nejakých splátok, avšak následne omeškané splátky vykonal jednorázovo zvýšenou úhradou
vo výške 1070 eur. Odstúpenie od zmluvy mu osobne nebolo doručené, nakoľko keď si prišiel vyzdvihnúť
zásielku na poštu, tak táto tam už nebola, avšak jeho manželka si to prevzala. V ďalšom uviedol, že

nemaldostatokfinančnýchprostriedkovapretopožiadalžalobcuozníženesplátok.Tenmuvšakvyhovel
len tak, že mu odpustil dobu 6-tich mesiacov, avšak znížiť splátky mu nepovolili. Spolu s manželkou,
keďže sú nezamestnaní a evidovaní na úrade práce poberajú dávku v hmotnej núdzi 196 eur + rodinné
prídavky na dve deti. Minulý mesiac sa zamestnal, avšak pracuje len na dohodu. Z tejto dohody mal
minulý mesiac príjem 80 eur, pričom tento príjem závisí od počtu odpracovaných hodín. Majú dve deti vo

veku 7 a 10 rokov, pričom staršie dieťa má výdavky na cestovné, pretože navštevuje školu vo Vranove
nad Topľou. Ďalej majú výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Zvýšené výdavky nemajú.

Žalovanáv2.radeuviedla,žedobrovoľnepodpísalasmanželomzmluvunaposkytnutieúveruazároveň
bola poučená o tom, ako má úver splácať a o následkoch v prípade nesplácania úveru. Súdu potvrdila,

že dostala aj list s názvom odstúpenie od zmluvy. V ďalšom uviedla tieto výdavky pre rodinu: elektrinu a
vodu platia mesačne po 100 eur, ďalej splácajú hypotekárny úver od Č., ktorý si zobrali spolu s bratom
s tým, že ona spláca úver po 82 eur a jej brat taktiež po 82 eur, ktorý budú splácať ešte 15 rokov. V
minulosti poberali dávku v hmotnej núdzi po 400 eur. Tento mesiac to bolo iba 196 eur z dôvodu, že
manžel nastúpil do práce a mal príjem z dohody a taktiež ona pracovala 3 dni v spoločnosti LINORA,

avšak po 3 dňoch ju z práce prepustili. Od mesiaca október opätovne budú poberať dávku vo výške
400 eur.

Podľa článku I. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 15.02.2010, žalobca na preklenutie

obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi mimoriadny
medziúver pod č. 2636204 9 05 vo výške 18 000 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver
zmení na stavebný úver pod č. 2636204 1 04 vo výške cca 10 8000 eur. Presná výška stavebného úveru

sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení.

V zmysle článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru, časť Mimoriadny medziúver- dlžník je povinný v súlade s touto zmluvou, ako

aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom
sporení, poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 28,80
eur. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 4090,81 eur pozostáva z istiny 3802,97 eur,
z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovejvýške 287,84 eur. Výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom
sporení je 2% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť
poskytnutý mimoriadny mimoriadny medziúver vrátane úrokov. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho

medziúveru je 6,49% p.a. počas trvania prijatia dlžníka ako poistenej osoby typu A/B do poistenia
definovaného v bode 10 tohto článku.

V zmysle článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru, časť Stavebný úver - výška úrokovej sadzby stavebného úveru je 4,7% p.a.

Dlžník sa zväzuje pravidelnými mesačnými splátkami úveru vo výške 126,15 eur uhradiť plnú výšku
poskytnutého stavebného úveru a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými
platbami poistného vo výške 7,20 eur jednou platbou v celkovej výške 133,35 eur na účet stavebného
úveru č. 2636204 1 04.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 1.a 2. ak je dlžník v omeškaní so splátkou

povinného mesačného vkladu na zmluvu o stavebnom sporení, má veriteľ právo účtovať si 5% p.a. úrok
z omeškania zo zameškaných splátok. Ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať
si 3% p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a.. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad
dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti
vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. a 6 čl. VII. zmluvy odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne
ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Odstúpením tejto zmluvy nezaniká ani

právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.
310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy

o stavebnom sporení.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v

omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 17.09.2014 žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaní zostávajú v omeškaní na účte
stavebného s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru s viac ako

dvomi splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. 2636204 9 05 a stavebnom úvere č. 2636204 1 04 zo dňa 15.02.2010 a zároveň požaduje
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do 7 dní
od doručenia tohto listu žalovaní neuhradia dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo
spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovaný v 1.rade si zásielku neprebral v odbernej

lehote a tá sa žalobcovi vrátila dňa 16.10.2014. Žalovaná v 2.rade si zásielku prebrala dňa 22.09.2014.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný v 1.
a 2. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospechspotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá

sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol

daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom
zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný v 1. a 2. rade ako dlžník uzavreli

dňa 15.02.2010 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2636204 9 05 a stavebnom úvere č. 2636204 1
04. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkom mimoriadny medziúver. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 18 000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na
stavebný úver pod číslom 2636204 1 04 vo výške 10 800 eur.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver. Žalovaní však svoj
záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca

listom zo dňa 17.09.2014 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom

vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu

popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).

Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie

úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v

ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co
218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, ods. 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.

Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľaoproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo

skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 8 „po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere

3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5%
p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.“

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. Tejto zmluvy.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide

o „odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v

budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným

spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo

plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 17 867,37 eur, pričom

títo do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 5612,38 eur. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z výpisu
z účtu. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 17867,37 eur, pričom žalovaní mu
uhradili k predmetnej úverovej zmluve sumu 5612,68 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú
vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 12
254,69 ( 17 867,37- 5612,68= 12 254,69eur), preto súd zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v

prevyšujúcej časti, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý im žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostali do omeškania. V súlade s príslušným ustanovením Občianskehozákonníka v spojení s nariadení vlády mal žalobca nárok požadovať úrok z omeškania vo výške 8,05%
ročne, žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% a preto mu súd priznal predmetný úrok
len v takej výške ako požadoval a to dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovaným v

odstúpení od zmluvy, t.j. od 14.10.2014 do zaplatenia ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku
žalobu v tejto časti zamietol.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovaným sumu, na zaplatenie ktorých boli
zaviazaní, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 19 273,66 eur bolo žalobcovi priznaných 12 254,69 eur ( priznaná sumu vyčíslená
ku dňu vyhlásenia rozsudku). Žalobca tak mal v konaní úspech 64% a neúspech 36%, čo predstavuje
úspech žalovaných. Po odpočítaní úspechu žalovaných mu vznikol nárok na náhradu trov konania v

pomere 28%.

Takto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie iných trov konania v sume 323,68 eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania (28% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1156 eur).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.