Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Bzdúšek
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/256/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220459
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220459.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/608/2012-62 zo dňa 14.04.2014 a uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/608/2012-74 zo dňa 28.08.2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/608/2012-62 zo dňa 14.04.2014 p o
t v r d z u j e .
Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/608/2012-74 zo dňa 28.08.2014 p o
t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom podaným
prostredníctvom právneho zástupcu domáhal náhrady majetkovej škody v sume 4.197,36 eura, ktorá
mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci
10Er/678/2011 tým, že rozhodnutie súdu o poverení súdneho exekútora (príp. iné o jeho žiadosti na
jej vydanie) nebolo vydané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov a
že súd vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, pričom žalobcovi v dôsledku toho
vznikla škoda vo vyššie uvedenej výške z dôvodu, že táto suma bola žalobcovi priznaná rozhodcovským
rozsudkom, ktorý súd neakceptoval a viac nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu a
nemôže byť preto ani vymožená a tiež sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 839,47 eura
ako satisfakcie za porušenie nárokov žalobcu a jeho základných práv, pretože neexistuje žiaden spôsob
nápravy vzniknutého stavu. Žalobca tiež namietal, že tým, že exekučný súd včas nevydal rozhodnutie
o vydaní (alebo nevydaní) poverenia na vykonanie exekúcie, bol žalobca ukrátený na jeho právach a
vznikla mu majetková škoda tým, že žalobca si svoju oprávnenú pohľadávku nemohol vymôcť včas,
prípadne vôbec.
Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému
náhradu trov konania. Poukázal na to, že ho považuje za nedôvodný, pretože pokiaľ je exekučnýmtitulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
(tak ako v tomto prípade) a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota
neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej stránke
žalovaný namietal, že žalobca prenáša celé dôkazné bremeno na súd napriek tomu, že sám má ako
žalobca dôkaznú povinnosť, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda vôbec
vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala (čo bolo aj jedným z dôvodov,
pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť žalobcu na ÚS SR, žalobca taktiež neuvádza, na základe akého
právneho titulu si svoj nárok uplatňuje a tiež namietal, že žalobca svoj návrh podal predčasne, pred
uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie tohto nároku žalovaným. Nakoniec žalovaný vzniesol
námietku premlčania nároku žalobca na náhradu škody, pretože podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb.
sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený o škode dozvedel, teda právo
sa premlčalo 3 roky po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Namietal
tiež výšku uplatneného nároku, ktorý žalobca nijako nepreukázal a tiež to, že absentuje priama príčinná
súvislosť medzi prípadne žalobcovi spôsobenou škodou a činnosťou súdu.
Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z fotokópie exekučného spisu Okresného
súdu Komárno sp. zn. 10Er/678/2011 zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podal súdny exekútor na súd dňa 19.05.2011. Túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa
26.05.2011 zamietol, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2013.
Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného exekučného konania nebol dôvodný
(oprávnený voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia a ani proti uzneseniu o
zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver súdu) a vznik akýchkoľvek trov spojených
nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojených so správou a vymáhaním pohľadávky si
žalobca spôsobil sám podaním nedôvodného návrhu na súde (resp. u exekútora) a to bez ohľadu na
to kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalovaného pokiaľ sa týka skutočnosti, že 15-dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2,
veta druhá) ExP sa nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na
začatieexekúciezamietne,čoexplicitnevyplývaužajztoho,žeuvedená15-dňoválehotajeuvedenáiba
v druhej vete § 44 ods. 2 ExP, nie však následne vo vete tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu
o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia a teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny
názor, že nie je na mieste vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti,
neurčuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (839,47 eura), ktorá mala žalobcovi
vzniknúť, súd konštatoval, že obdobne ako je uvedené vyššie, nie je nárok žalobcu dôvodný,
pretože pokiaľ aj žalobcovi nejaká nemajetková ujma vznikla, nebola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany samotného
oprávneného (žalobcu).
Ztýchtodôvodovsúduviedol,ženedošlokžiadnemupostupusúdu,ktorýbybolomožnécharakterizovať
ako nesprávny úradný postup a k žiadnej škode, ktorá by bola žalobcovi spôsobená postupom súdu
nedošlo a návrh žalobcu je v plnom rozsahu (či už ide o vynaložené náklady alebo nemajetkovú ujmu)
nedôvodný.
Pokiaľ ide o námietku, že konaním exekučného súdu (preskúmavaním správnosti exekučného titulu),
ktorá bola nad rámec jeho právomoci boli porušené práva žalobcu, súd konštatoval, že takéto porušenie
zistené nebolo a ani existencia posudku č. 1/2014 vyhotovený dňa 17.01.2014, ktorý dal vyhotoviť
žalobca a ktorý súdu predložil nemení nič na tom, že exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 ExP oprávnene
skúmal exekučný titul a pokiaľ zistil rozpor so zákonom (ku čomu aj došlo) v súlade so zákonom zamietol
návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia a preto tento argument žalobcu neobstojí nech už je
obsah uvedeného posudku akýkoľvek. Uvedený znalecký posudok totiž odpovedá na otázku „aká bola
škoda spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami súdov SR“, avšak ako
súd konštatuje nižšie, ku spôsobeniu škody žalobcovi vôbec nedošlo, preto tento znalecký posudok je
pre toto konanie irelevantný. Išlo preto totiž o nedôvodne začatú exekúciu, resp. exekúciu, ktorá nebola
začatá na základe exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom a žalobcovi, ktorý ju takto začal a
sám si podaním nedôvodného návrhu na začatie exekúcie spôsobil trovy preto nemôže náležať žiadna
náhrada škody. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu o tom, že konaním exekučného súdu nad rámecjeho právomoci bolo spôsobené, že žalobca sa nemohol v rámci exekúcie domôcť vymoženia svojej
oprávnenej pohľadávky, pretože exekučný súd skúmaním exekučného titulu a zistením jeho rozporu
so zákonom postupoval v súlade so zákonom a naopak zistil, že pohľadávka žalobcu postavená na
exekučnom titule, ktorý je v rozpore so zákonom a preto nemôže byť oprávnená.
Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu, ktorú žalovaný vzniesol, tá dôvodnou nie je,
oprávnenýtotižprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuprevzaluzneseniesúduozamietnutížiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie niekedy medzi dňom jeho vyhotovenia
(26.05.2011) a dňom jeho právoplatnosti (19.04.2013), svoj návrh na náhradu škody žalobca uplatnil na
súde dňa 27.09.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1 zákona
č. 514/03 Zb., ktorá je trojročná.
Súd preto žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.
Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 z. č. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody
a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca ďalej
nesúhlasil s tým, ako prvostupňový súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Je toho názoru, že
k premlčaniu práva nedošlo. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na opätovné prejednanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).
Rozsudok bol vyhlásený dňa 08.09.2015.
Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nitra
žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.
Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací
súd uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom
čase, pričom ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a jej výšku
nezdokladoval a nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Z
tohtodôvoduprvostupňovýsúdpostupovalsprávne,keďznaleckédokazovaniezaúčelomeventuálneho
stanovenia výšky škody nenariadil.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané
odvolanie v sume 20,-- eur.
Účelomsúdnychpoplatkovjeaspoňčiastočnáúhradanákladovspojenýchsosúdnymkonanímzostrany
účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za
podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,-- eur podľa položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 14.05.2014
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam
žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo
súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4
ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/)
zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 14.05.2014),
ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 15.05.2014, nemožno na odvolacie konanie aplikovať
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle
prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia
odvolacieho konania, t. j. 15.05.2014, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu.
Povinnosťou žalobcu bolo zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak
neurobil, súd mu poplatkovú povinnosť uložil uznesením.
Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a
- výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle
ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal
na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich
poplatkovej povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti
podlieha podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil
nespoplatniť odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr.
ako pri položke 13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní
sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení
povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov
vymedzených žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.
Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania, odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.