Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714204891
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714204891.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I
13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Martinom Bránikom,
advokátom, so sídlom K. U. XX, XXX XX G., proti žalovanému: DOPPLER SK s.r.o., so sídlom Červenej
armády 1193, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31 339 956, zastúpenému zástupcom Advokátska
kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Grösslingova 51, 811 09 Bratislava, IČO: 35 918

187, v konaní o zaplatenie 5.278,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 18Cb/161/2014-86 zo dňa 22.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/161/2014-86 zo dňa 22.10.2014 z r u š u
j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je

povinný nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 453,53 Eur a
iné trovy konania vo výške 316,50 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu, ktorou žalobca žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 5.278,62 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnu náhradu vo výške
40 Eur a trovy konania. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že ako postupník uzatvoril
dňa 18.12.2013 so spoločnosťou R A V T E X, spol. s r.o., Koceľova 25, 821 08 Bratislava, IČO: 35

775 637 ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol voči
žalovanému pohľadávku vo výške 7.119,98 Eur s príslušenstvom. Postupovaná pohľadávka vznikla na
základe faktúry č. 1311109 zo dňa 18.11.2013. Žalovaný uskutočnil jednostranné započítanie svojej
pohľadávky vo výške 1.938,80 Eur, ktorú mal voči spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o.
voči pohľadávke vo výške 7.119,98 Eur a zostávajúca dlžná suma je 5.181,18 Eur. Žalobca postúpenie
pohľadávky preukázal žalovanému formou e-mailu zo dňa 21.1.2014, ktorého prílohou bola aj zmluva.

Napriek tomu, že žalovaný bol riadne oboznámený s postúpením pohľadávky na žalobcu, dňa 24.1.2014
uskutočnil úhradu časti pohľadávky vo výške 5.181,18 Eur na bankový účet spoločnosti R A V T E X,
spol. s r.o., ktorá v tom čase už nebola majiteľom pohľadávky. S prihliadnutím na čiastočné započítanie
žalobca uplatnil dlžnú sumu vo výške 5.278,62 Eur, z čoho suma 5.181,18 Eur predstavuje postúpenú
pohľadávkua97,44Eurúrokzomeškaniazaobdobieod28.11.2013do21.1.2014zosumy7.119,98Eur.

Vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom sp. zn. 1Rob/150/2014 zo dňa 20.8.2014, proti ktorému
podal v zákonnej lehote žalovaný odpor (č.l. 28), v ktorom uviedol, že žalobca zaslal dňa 21.1.2014
e-mailom v prílohe Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013, uzavretú medzi žalobcom a
spol. R A V T E X, spol. s r.o.. Žalovaný namietal voči žalobcovi preukázanie postúpenia predmetnej
pohľadávky z dôvodov, že v hlavičke Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013 nie je uvedené,
kto konal v mene postupcu, resp. za postupcu, je uvedené nesprávne obchodné meno postupníka, za

postupníka konala L. V., ktorej oprávnenie konať za postupníka žalovanému nebolo žiadnym spôsobom
preukázané. V prílohe zmluvy nie je pohľadávka postupcu voči žalovanému žiadnym spôsobom bližšiešpecifikovaná, resp. definovaná (právny dôvod, odkaz na daňový doklad). V prílohe Zmluvy o postúpení
pohľadávky je v rámci detailnej špecifikácie uvedené iba: Názov: DOPPLER SK s.r.o., IČO: 31 339 956,
Výška dlhu (EUR): 7.119,98 Eur.

Za aplikácie ust. § 37 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 261 ods. 1
Obchodného zákonník, s ohľadom na vykonané dokazovanie okresný súd nemal preukázanú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu titulom postupníka zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, podpísanej postupcom
- spol. R A V T E X, spol. s r.o. a postupníkom - žalobcom dňa 18.12.2013 z dôvodu, že túto vyhodnotil

ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre nesplnenie
podmienky určitosti tohto právneho úkonu čo do identifikácie postupovanej pohľadávky. Okresný súd
poukázal na to, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu
alebo zánik práv alebo povinností, t.j. že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky nedošlo k zmene
oprávnenej osoby - veriteľa z postupcu na postupníka. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje jeho
určitosť. Určitosť sa musí týkať aj podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého

sa právny úkon týka. Ak obsah právneho úkonu je zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná
obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. V danom prípade nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné,
čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť
písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné
pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

Okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ išlo o určitosť čo do podstatnej zložky obsahu právneho úkonu
vo vzťahu k predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok, potom obsah právneho úkonu v tejto časti
nebol dostatočne určitý, t.j. identifikácia postupovanej pohľadávky ako podstatná zložka obsahu tohto
právneho úkonu nebola dostatočne určitá len označením subjektu, vo vzťahu ku ktorému má postupca

postupovanú pohľadávku uvedením obchodného mena tohto dlžníka, jeho IČO-m a výškou dlhu, ako
to vyplýva z Prílohy č. 1, a to ani vo väzbe na článok III./1 zmluvy, nakoľko medzi postupcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom mohli vzniknúť viaceré pohľadávky v súvislosti „..s jeho obchodnou
činnosťou...“ a žalovaný by v takom prípade nevedel, ktorý konkrétny svoj záväzok (pohľadávku
veriteľa - postupcu) má plniť novému veriteľovi. Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na to,

že spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok poskytol postupca žalobcovi ako postupníkovi aj ďalší
súbor listín, predovšetkým faktúru, kde bola postupovaná pohľadávka vyúčtovaná - faktúra č. 1311109
(č.l. 13), okresný súd poukázal, že výpoveďou právneho zástupcu žalobcu a zmluvou o postúpení
pohľadávok bolo preukázané, že táto faktúra nebola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o postúpení
pohľadávok. Bez toho, aby táto faktúra bola, ako v prípade prílohy č. 1, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

o postúpení pohľadávok, potom bola postupovaná pohľadávka identifikovaná neurčito. Podľa okresného
súdu nestačilo, že účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávok bolo jasné, čo je predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávok, nakoľko z textu Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok táto určitosť
písomného prejavu vôle nevyplývala, prejav vôle nebol dostatočne určitý, aby nevzbudzoval dôvodné
pochybnosti o jeho obsahu (ani u tretích osôb), teda o tom, ktorá konkrétna pohľadávka veriteľa bola

postúpená z postupcu na postupníka.

Okresný súd uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od
začiatku, na ktorú musí súd prihliadnuť aj bez návrhu, z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal
okresný súd na to, že neplatnosť právneho úkonu namietal aj žalovaný v odpore proti platobnému

rozkazu. Vecná legitimácia je otázkou hmotného práva, t.j. či účastník konania je nositeľom práva,
prípadne povinnosti, o ktorej sa koná. Žalobca nepreukázal, že mu patrí právo, že nadobudol platne
pohľadávku vo vzťahu k žalovanému, nie je aktívne vecne legitimovaný, a preto okresný súd žalobcu
zamietol.

Námietky žalovaného týkajúce sa platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k absencii mena
osoby, ktorá konala za postupcu, nesprávneho uvedenia obchodných mien postupníka a žalovaného,
či nepreukázanie plnej moci osoby konajúcej za postupníka, okresný súd vyhodnotil v súlade so
stanoviskom žalobcu uvedeným vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, ako aj právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 22.10.2014. S námietkou, že postupovaná pohľadávky nie je v

zmluve bližšie špecifikovaná, sa okresný súd stotožnil.

S argumentáciou žalobcu, že došlo k preukázaniu postúpenia pohľadávky oznámením postupníka,
ktoréhosúčasťoubolaajzmluvaopostúpenípohľadávok,atýmnedôvodnostiskúmaniaplatnostizmluvyo postúpení pohľadávok, sa okresný súd nestotožnil. Pokiaľ žalobca argumentoval rozhodnutím NS
ČR sp. zn. 32Odo/842/2003, tak okresný súd poukázal na to, že aj podľa odôvodenia predmetného
rozhodnutia NS ČR vyplýva, že ak oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky postupca, nie je dlžník

oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Okresný súd vychádzajúc z odôvodnenia
tohto rozhodnutia mal za to, že skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky neprichádza do
úvahy v prípade, ak oznámenie postúpenia pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, čo v danom
prípade preukázané nebolo, vychádzajúc z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa
22.10.2014. V prípade, ak oznámenie postúpenia pohľadávky preukázal žalovanému ako dlžníkovi

žalobcaakopostupník,bolodôvodnéskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávkyatejtoneplatnosti
mal právo sa domáhať aj žalovaný ako dlžník. Za situácie, že nebolo postúpenie oznámené postupcom,
ale preukazované postupníkom, súčasne aj so zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola prílohou
e-mailu žalobcu zo dňa 21.1.2014, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, bolo správne
zaoberať sa aj (ne)platnosťou Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013. Rozhodnutie NS ČR,
z ktorého vychádzal pri argumentácii právny zástupca žalobcu, vychádzalo z oznámenia postúpenia

pohľadávky dlžníkovi postupcom a pre oznámenie postupcu sa nevykonáva dokazovanie zmluvou o
postúpení pohľadávky. V danej sporovej veci takéto oznámenie postupcu nebolo uskutočnené, preto
dôvodne okresný súd dokazoval Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013, naviac, ak jej
platnosťrozporovalajžalovaný,čovyplývaajzozákonnejúpravy §526ods.2Občianskehozákonníka.
Otrováchkonaniarozhodolvsúladesust.§142ods.1O.s.p.ažalovanémuakoúspešnémuúčastníkovi

priznal náhradu trov konania podľa vyčíslenia v odpore proti platobnému rozkazu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z
dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e), f) O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil s dôvodmi zamietnutia žaloby.
Poukázal na to, že v zmysle aplikovateľnej právnej úpravy regulujúcej zmluvu o postúpení, predmetný

zmluvný typ nemá žiadne osobitné obligatórne náležitosti, a preto sa na posudzovanie platnosti tohto
právneho úkonu používajú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa právnej teórie a
judikatúry zmluva o postúpení podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí obsahovať a)
označenie účastníkov, b) označenie postúpenej pohľadávky. Spôsob označenia predmetu plnenia - teda
postupovanej pohľadávky, rovnako nie je osobitne zákonom určený a je výlučne na účastníkoch zmluvy,

aký spôsob zvolia, avšak nimi zvolený spôsob musí spĺňať zákonné kritériá určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu. S prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.10.2002, sp. zn.
29 Odo 654/2003 žalobca uviedol, že neexistujú žiadne konkrétne pravidlá, akým spôsobom má byť
postupovaná pohľadávka identifikovaná, avšak najčastejším spôsobom je označením predmetu plnenia,
osoby dlžníka a prípadne právneho dôvodu. Normatívom je identifikovať pohľadávku tak, aby nebola

zameniteľná s inou pohľadávkou voči tomu istému dlžníkovi. V prípade pohľadávky vo výške 7.119,98
Eurpostupovanejnažalobcunapodkladezmluvy,súsplnenévšetkykritériáurčitostianezameniteľnosti,
a to z dôvodu, že
a) medzi postupcom a žalovaným sa jednalo o jedinú existujúcu pohľadávku, a preto ani hypoteticky
nemohlo dôjsť k akejkoľvek zámene s inou pohľadávkou, a teda žalovaný - dlžník nemohol byť v právnej

neistote, komu má plniť postúpenú pohľadávku,
b) postúpená pohľadávka bola v prílohe č. 1 zmluvy identifikovaná podľa
presnej špecifikácie dlžníka (obchodné meno a IČO) a presnej špecifikácie predmetu plnenia - peňažnej
pohľadávky v konkrétne uvedenej výške dlhu - výška postupovanej pohľadávky presne korešponduje
výške fakturovanej sumy podľa faktúry č. 1311109,

c)účastnícizmluvybolidostatočneuzrozumení,čojepredmetompostúpeniaanavyše,súčasťouzmluvy
bolo aj odovzdanie dokumentácie súvisiacej s postúpením,
d) žalovaný bol dostatočne uzrozumený, ktorá pohľadávka bola žalobcovi postúpená, čo vyplývalo
aj z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá je obsahom súdneho spisu. Z tejto
dokumentácie je zreteľné, že poverená zamestnankyňa žalovaného - Ing. M. vedela, o akú postúpenú

pohľadávku sa jedná, keďže navrhla v e-maile zo dňa 21.01.2014, aby si žalovaný započítal svoju
pohľadávku vo výške 1.938,80 Eur voči postúpenej pohľadávke žalobcu v pôvodnej výške 7.119,98 Eur,
a súčasne, že zostatok vo výške 5.181,18 Eur žalovaný uhradí na účet XXXXXXXXXX/XXXX, čo je
účet žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť, o akú pohľadávku sa jedná, potvrdil aj fakt, že
žalovaný po tom, ako mu bolo preukázané postúpenie pohľadávky, uskutočnil napriek

vedomosti o postúpení dňa 24.01.2014 úhradu zostatku vo výške 5.181,18 Eur postupcovi, a to pod
variabilným symbolom dotknutej faktúry (VS: 1311109).
Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvého stupňa, ktorý zastal rigidný právny názor, že
právny úkon - Zmluva, nie je dostatočne určitý v časti predmetu plnenia, lebo špecifikácia dlhu formouoznačenia dlžníka a výšky dlhu nie je dostatočne určitá. Podľa žalobcu v okolnostiach tohto sporu
je zrejmé, že všetky dotknuté strany boli dostatočne uzrozumené, o akú postupovanú pohľadávku
sa jedná. Konajúci súd postupoval rovnako nesprávne, ak pri posudzovaní platnosti právneho úkonu

vychádzal z hypotetickej situácie - ak by existovalo medzi postupcom a žalovaným viac pohľadávok.
Žalobca zvýraznil, že súdy v rámci svojej činnosti posudzujú, resp. zisťujú vždy konkrétne skutkové
okolnosti a na tie aplikujú právne normy. V tomto konkrétnom prípade nemohlo dôjsť k žiadnej zámene
pohľadávok postupcu, keďže existovala iba jediná pohľadávka postupcu voči žalovanému. Zároveň
žalobca poukázal na ustálenú prax pri výklade právnych úkonov, podľa ktorej ...„ak je pri výklade

právneho úkonu pochybnosť ohľadom jeho platnosti, má sa preferovať výklad v prospech platnosti
právneho úkonu“ s odkazom na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 01.01.2009, sp. zn. I. ÚS 242/2007.
Žalobca považoval za neprípustné, aby súd prvého stupňa posúdil štandardnú zmluvu o postúpení
pohľadávok za absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu neurčitosti, ktorú nachádzal iba v
nedostatočnom označení postúpenej pohľadávky. Uvedené právne posúdenie nemá oporu v žiadnom
zákonnom ustanovení, je nedôvodné, prísne voči účastníkom súkromno-právneho vzťahu, ktorý navyše

preukázateľne vedeli, čo je predmetnom zmluvy. Osobitne tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa
29.02.2012, sp. zn. 5Obo 16/2012, ktoré závery možno analogicky použiť aj pre prípad uzatvorenej
zmluvy a oznámenia žalobcu o postúpení pohľadávky. Žalovaný vedel, aká pohľadávka je predmetom
postúpenia, inú pohľadávku postupca voči žalovanému nemal a o spôsobe úhrady postúpenej

pohľadávky žalovaný dokonca priamo komunikoval so žalobcom, preto jeho tvrdenia o neistote, o akú
pohľadávku ide, možno hodnotiť v tejto fáze konania ako účelové tvrdenia. Na doplnenie uviedol, že
prvostupňovému súdu na pojednávaní dňa 22.10.2014 poukázal na to, že postupca bol povinný v zmysle
čl. IV bod 4 zmluvy poskytnúť súčinnosť v podobe odovzdania potrebnej dokumentácie, čo si splnil a
spoločne so zmluvou odovzdal aj sprievodnú dokumentáciu. Uvedené správanie sa účastníkov bolo

dostatočne určité. Žalobca zároveň uviedol, že pri špecifikácii žaloby došlo k zrejmej nesprávnosti v
časti úrokov z omeškania zo sumy 5.181,18 Eur, konkrétne ktoré žalobca má v úmysle uplatňovať nie
od 21.04.2014, ale od 21.01.2014, a tým navrhuje v tejto časti postup podľa § 95 ods. 1 O.s.p... Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne si uplatnil
náhradu trov konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Uviedol,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca nemal preukázanú aktívnu
legitimáciu titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2013, ktorú okresný súd vyhodnotil
ako absolútne neplatný právny úkon pre nesplnenie podmienky určitosti tohto právneho úkonu čo do

identifikácie postupovanej pohľadávky. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že žalovaný ako dlžník mal
byť dostatočne uzrozumený, o akú postupovanú pohľadávku sa jedná. Medzi postupcom a žalovaným
existovala viacročná obchodná spolupráca, v súvislosti s ktorou boli postupcom vystavované viaceré
faktúry. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s priznaním náhrady
trov odvolacieho konania.

K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Argumentáciu žalovaného hodnotil ako výlučne subjektívnu, účelovú a ničím nepodloženú. V prípade,
ak žalovaný tvrdí, že nemá, resp. nemal dostatočnú vedomosť, o akú postupovanú pohľadávku sa jedná,
tak uvedené tvrdenie je výlučne subjektívne a účelové, pretože ho vyvracia priamo opačné správanie sa

žalovaného, ktorý v čase pred začatím tohto sporového konania vedel, o akú pohľadávku v pôvodnej
výške 7.119,98 Eur ide. Žalobca zotrval na tvrdení, že medzi účastníkmi neexistovala iná pohľadávka,
pretokžiadnejhypotetickejzámenenemohlodôjsť.Zamestnankyňažalovaného-Ing.M.vkomunikáciis
postupcom presne identifikovala postupovanú pohľadávku a žalovaný pri úhrade zostatku postupovanej
pohľadávky použil variabilný symbol faktúry č. 1311109, čo je faktúra, na základe ktorej vznikla

postupovaná pohľadávka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a v celom rozsahu
žalobe vyhovel. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu

zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením preskúmaval odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, uvedených v písomne podanom odvolaní

zo dňa 12.12.2014. Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka nesprávneho právneho
posúdenia veci prvostupňovým súdom, pokiaľ zamietol žalobu z dôvodu zhodnotenia Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2013 ako absolútne neplatnej podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu neurčitosti tohto právneho dôvodu čo do identifikácie postupovanej pohľadávky.

Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že Obchodný zákonník v rámci osobitných ustanovení o niektorých
záväzkových vzťahoch neupravuje zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka, a preto aj pre obchodné
záväzkové vzťahy platí právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Jednou z právnych
skutočností, ktorej dôsledkom je zmena subjektu záväzkového vzťahu, je postúpenie pohľadávky
predstavujúce zmenu v osobe veriteľa. K postúpeniu pohľadávky, upravenému v ust. § 524 až §
530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom ako

postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka.
Voči nemu sa postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného
veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky, alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom. Zákon
tedarozlišuje,čisadlžníkopostúpenípohľadávkydozvieodpostupcualeboodpostupníka.Oznámením
alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť

plniť novému veriteľovi. Do tejto doby dlžník s účinkami zbavenia sa záväzku môže plniť pôvodnému
veriteľovi, a tento nemôže plnenie odmietnuť.

Pre posúdenie odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd oboznámil s obsahom súdneho spisu, z
ktorého zistil, že žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený žalobou na zaplatenie istiny 5.278,62 Eur

s príslušenstvom a svoju aktívnu legitimáciu od Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi
spoločnosťou R A V T E X, spol. s r.o. a ACCENTUS s.r.o. dňa 18.12.2013. Z čl. II. bod 1. tejto zmluvy
vyplývalo, že ...„predmetom tejto zmluvy je odplatné postúpenie pohľadávok postupcu za dohodnutú
odplatu postupníkovi“. Podľa čl. III. bod 2. zmluvy ...„pohľadávky určené k postúpeniu podľa tejto
zmluvy sú detailne uvedené v prílohe tejto zmluvy“. Z Prílohy č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok bol

zistený údaj: DOPPLER SK, s.r.o., IČO: 31 339 956, Výška dlhu (EUR): 7.119,98. Žalobca k žalobe na
preukázanie predmetného nároku pripojil i faktúru č. 1311109, vystavenú postupcom voči žalovanému
dňa 18.11.2013 na celkovú sumu 7.119,98 Eur. Zároveň pripojil i e-mailovú správu, z ktorej nepochybne
vyplývalo, že dňa 21. januára 2014 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a súčasne
pripojil uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohou. Žalovaný vo vzťahu k doručenému e-

mailu reagoval a vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok namietal absenciu mien pri podpisoch, z
ktorého dôvodu ju vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Zároveň z ďalšej e-mailovej správy podpísanej Ing.
M. zo dňa 21. januára 2014 (č.l. 34 spisu) vyplynulo tvrdenie o záväzku spoločnosti DOPPLER SK s.r.o.
voči spoločnosti R A V T E X, spol. s r.o. 7.119,98 Eur, s návrhom započítania pohľadávky a doplatenie
zvyšnej sumy 5.181,18 Eur na uvedený účet žalobcu.

Podľa ust. § 526 os. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je
oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa
dlžník záväzku plnením postupcovi.

Vychádzajúc z toho, že v danom prípade postúpenie pohľadávky postupoval postupca, mal dlžník
právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a tým sa aj mohol
účinne dovolávať neplatnosti takejto zmluvy v súdnom konaní. Z uvedeného preto okresný súd správne
postupoval, ak sa námietkou neplatnosti, vznesenou žalovaným, zaoberal a túto zhodnocoval.

Okresný súd založil záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok na nedostatočnej a neurčitej
identifikácii postupovanej pohľadávky.

Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Zákonná úprava vyžaduje pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky písomnú formu, zároveň
predpokladá, že z hľadiska určitosti je zmluva platná, ak je v nej jednoznačne určená postupovaná
pohľadávka, predovšetkým vymedzením predmetu plnenia osoby dlžníka, prípadne právneho dôvodu,a to natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia a aby ju nebolo
možné zameniť s inou pohľadávkou. Postupovaná pohľadávka je bez ohľadu na údaje, ktoré boli k
jej špecifikácii použité, dostatočne vymedzená aj vtedy, ak je zistiteľné, o akú pohľadávku ide a ak ju

nie je možné zameniť s inou pohľadávkou (rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Cdo 690/2009). Za situácie,
kedy zákon nevymedzuje, akým spôsobom má byť postupovaná pohľadávka v zmluve o postúpení
pohľadávky identifikovaná, tak túto identifikáciu je možné vykonať primárne označením postupcovho
dlžníka a popisom pohľadávky. Z pohľadu požiadavky na určitosť postupovanej pohľadávky nie je nutné
právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky v predmete zmluvy uvádzať, nakoľko takáto požiadavka

zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva.

Podľa ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa týmto ustanovením viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav

vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho
výkladom nemožno dospieť k nepochybnému záveru, čo chcel účastník prejaviť. Vôľa vyjadrená v
zmluve je svojim prejavom určitá, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak môže účastník túto vôľu
bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. Zmyslu úpravy obsiahnutej v ust. § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka neodporuje, aby nezameniteľná identifikácia postupovanej pohľadávky

bolavykonanáajsprostredkovane.Nietvšakpochybnostiotom,žepostupovanúpohľadávkuidentifikuje
predovšetkým údaj o osobe dlžníka a predmete plnenia. Ak nemá postupca voči dlžníkovi v dobe
postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako u
postupovanej pohľadávky (teda iné pohľadávky zameniteľné s postupovanou pohľadávkou), potom platí,
že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočne určite identifikovaná aj

vtedy, ak je vymedzená len údajom o osobe dlžníka a predmete plnenia.

V prejednávanej veci postupca a postupník v zmluve o postúpení pohľadávky v rámci jej Prílohy
č. 1 identifikovali predmetnú pohľadávku osobou žalovaného a výškou peňažnej pohľadávky. Takéto
vymedzenie predstavuje dostatočne určitú identifikáciu postupovanej pohľadávky, nevyvolávajúcu

pochybnosťotom,akápohľadávkabolapostúpená.Vprvostupňovomkonaníneboloúčastníkmitvrdené
a ani preukázané, že by postupca mal v dobe postúpenia voči dlžníkovi inú peňažnú pohľadávku, ktorá
bybolaspôsobilouzámenyspeňažnoupohľadávkouvovýške7.119,98Eur.Zuvedenéhopretoodvolací
súd odlišne od záveru prvostupňového súdu zmluvu o postúpení pohľadávok nezhodnotil so záverom
jej absolútnej neplatnosti, z titulu neurčitosti identifikácie postupovanej pohľadávky, a preto odvolanie

žalobcu bolo opodstatnené, ktorý záver je v zhode s názorom vysloveným v uznesení NS ČR sp. zn.
29 Odo 776/2004.

Ak žalovaný až následne, a to vo vyjadrení k odvolaniu poskytol tvrdenie, že medzi postupcom a
žalovaným boli uzavreté viaceré obchody, tak na toto tvrdenie nebolo možné zo strany odvolacieho súdu

ako relevantné prihliadať, z dôvodu splnenej procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom
podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom bolo len vo všeobecnej rovine.

Odvolací súd pri posudzovaní (ne)platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávok vychádzal
i z názoru vysloveného v Náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1. apríla 2015, podľa ktorého,

prílišný formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavno-právneho hľadiska
akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti.
Ústavný súd zdôraznil, že jedným zo základných právnych princípov výkladu zmluvy je priorita výkladu,
ktorá nevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie k jej platnosti, ak do úvahy
prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha

súkromného práva a s ním spojená spoločenská hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má
byť teda výnimkou a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto
nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. I. ústavy (I.
ÚS 640/2014). Vždy je potrebné vychádzať z individuálnych okolností, teda na konkrétnych zisteniach

založených rozmerov každej súdom prejednávanej veci (sp. zn. I. ÚS 118/2013).

Z vyššie uvedených záverov bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Okresný súd v novom konaní za dôkaznej povinnosti sporových strán preto nárok žalobcu opätovne
posúdi, vykoná k nemu dokazovanie v rozsahu návrhov účastníkov a vo veci rozhodne.

Podľa ust. § 226 O.s.p. súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací
súd priamo.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.