Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214914
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713214914.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava
proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Poprad zo dňa 04. 09. 2014, č. k. 21C/225/2013-42 a proti uzneseniu zo dňa 26. 01.
2015, č. k. 21C/225/2013-56 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

P o t v r d z u j uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov
nepriznáva náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáha od

žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Kežmarok ako súdu exekučného v konaní sp. zn. 3Er/942/2011, v rámci
ktorej nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
15 dní od doručenia takejto žiadosti. Súd prvého stupňa poukázal na obsah spomínaného exekučného
konania, vec právne posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a ust. § 41
a nasl. Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu

po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne
v exekučných konaniach, pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných
titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia
výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Poukázal tiež na ust. § 9 ods. 2
zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnomod01.01.2013.Súdprvéhostupňanevideldôvodnapriznanie
škody či nemajetkovej ujmy aj s poukazom na spomínané nálezy Ústavného súdu SR o priznaní

finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní, výškou uplatneného
nároku predstavujúceho majetkovú a nemajetkovú ujmu sa súd nezaoberal, keďže boli dané iné dôvody
pre zamietnutie žaloby.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust.§ 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namieta skutočnosť, že súd rozhodolv merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právoplatné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Poukázal
na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej

lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, načo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami neguje
doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru ESĽP, ktorá je základom štandardu ochrany základných

práv v Európe. Žalobca nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd
vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide tak o prejav nesústredenej
činnosti súdu. Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s. r. o. znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzite v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom je preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a

objektívne spôsobil zníženie jeho majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
s predloženým znaleckým posudkom. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu, návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o
prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nesprávny súd na základe ústavnej sťažnosti podaný na Ústavnom súde SR bol súd povinný pred

rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1, 2 O. s.
p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na

podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu v tom zmysle, že aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť na vzniknesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nemožno aplikovať na právne vzťahy,
pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto
zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie

zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona novelou vykonanou zákonom č. 412/2012
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné len na
zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. tie, ktoré vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca)

uviesť právne významné okolnosti uvedené v tomto ustanovení a to v kontexte skúmania, ktoré musí
súd vykonať, aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v
konaní) pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré
bolo účinné v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v
namietanom exekučnom konaní uvedenom v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,

či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol

vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom
rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona

o rozhodcovskom konaní.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah spisu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn.
3Er/942/2011,zktoréhojezrejmé,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieboladoručená
Okresnému súdu Kežmarok 07. 09. 2011 a povinným v danom prípade bol N. C., T. S. č. XX/XX, D.

W.. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03464/11 zo dňa 16.
05. 2011. Listom z 26. 09. 2011 exekučný súd vyzval oprávneného na predloženie uzavretia zmluvy
pre účely podnikania so zdôraznením, že za takéto preukázanie súd nebude považovať len všeobecný
údaj o tom, že zmluva je uzatvorená na účel výkonu povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku,
aké je podnikanie odoberateľa a aký konkrétny súvis má uzavretie zmluvy s týmto podnikateľom. Na

výzvu exekučného súdu reagoval žalobca ako oprávnený podaním doručeným dňa 04. 11. 2011, keď
následneuznesenímzodňa16.11.2011,č.k.3Er/942/2011-14exekučnýsúdzastavilexekučnékonanie
a rozhodol o trovách exekúcie.

Takto uvádzaná dĺžka exekučného konania rozhodne nebola takej povahy, že by predstavovala

porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tejto veci bol plne
opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom na vykonanie
exekúcie nezaväzoval povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, príp. právom nedovolené
alebo či nejde o plnenie odporujúce dobrým mravom. Tieto zistenia majú svoj právny význam, pretože

pokiaľ rozhodcovský rozsudok vyššie spomínaným zákonným kritériám odporuje, je daná prekážka na
vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu.Je tiež potrebné zdôrazniť, že 15-dňová zákonná lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor v žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom. Ak zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a pre takýto postup exekučný poriadok zákonnú
lehotu neurčuje.

Rovnako je potrebné stotožniť sa s tvrdením prvostupňového súdu o neunesení dôkazného bremena
zo strany žalobcu pri preukazovaní vzniku škody a existencie dôvodov na priznanie nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona
č. 514/2003 Zb. sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov,
zodpovednosť žalovaného účastníka plynúca zo zákona č. 514/2003 Z.z. daná nie je a túto okolnosť

súd prvého stupňa vyhodnotil správnym spôsobom.

Je ďalej potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa sa oboznámil aj s predloženým znaleckým posudkom
č. 1/2014, v tomto smere vykonal navrhované dokazovanie a s obsahu spisu nevyplynulo, žeby zo strany
žalobcu bol v štádiu prvostupňového konania podaný návrh na prerušenie konania.

So zreteľom na tieto dôvody tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.
s. p.).

Uznesením zo dňa 26. 01. 2015, č. k. 21C/225/2013-56 súd prvého stupňa uložil žalobcovi, aby do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 20 Eur podľa
položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia poukázal na ust. § 1 a nasl. zákona č. 71/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov aj v spojení s položkou č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie
ako neopodstatnené zrušiť. V dôvodoch odvolania žalobca poukazuje na existenciu položky č. 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, keď zdôrazňuje, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na
náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri

položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Uvádza, že z jeho strany bolo podané odvolanie proti
rozsudku a nie žaloba. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu
poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V
prílohe Zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi tak bola v rozpore so zákonom o
súdnych poplatkov uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany
súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR. Ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom ukladaná poplatková povinnosť tam kde ju
nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu, spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale tak aj porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1
písm. a) Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho
medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci
viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí, že môže konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukazuje tiež na ust.§ 18ca Zákona o súdnych poplatkoch, keď

zdôrazňuje, že v danom prípade bola žaloba podaná pred 01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred
účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny
stav platný do 30. 09. 2012, keď dovtedy konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo od poplatku vecne
oslobodené.

Aj toto rozhodnutie odvolací súd preskúmal podľa ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie dôvodné nie je.Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len „poplatkového zákona“), oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na
zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novele zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené

s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného
oslobodenia vzťahujúce sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté od 30.09.2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným úradný postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na
jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho neprávnym postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatokzaodvolaniepodľa§6ods.2druhávetapoplatkovéhozákona,položky7asadzobníkasúdnych

poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa
30.04.2014).

S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust.§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O. s. p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
predsedníčka senátuPoučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
predsedníčka senátu