Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233888
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112233888.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 14C/270/2012-99 zo dňa 24. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 14C/270/2012-99 zo dňa 24. februára 2015 návrh zamietol a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 17.9.2012 sa domáhal
voči odporcovi zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia

440,- eur. Z pripojeného spisu tamojšieho súdu č.k. 24Er/1628/2010 zistil, že návrhom zo dňa
29.3.2010, podaným na súd 28.4.2010, žiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnému C. B. a to na základe exekučného titulu - rozsudku
rozhodcovského súdu vydaného Slovenskou rozhodcovskou a.s. Súd dňa 23.9.2010 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie. Následne na základe uznesenia 24Er/1628/2010 súd rozhodol o vylúčení súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie a vyzval oprávneného, aby navrhol nového exekútora. Uznesením
24Er/1628/2010-28 zo dňa 30.9.2014 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pričom proti rozhodnutiu bolo

podané odvolanie zo strany oprávneného, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Súd ďalej citujúc
ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a §
44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorýchodporcovi,ktorýbolvkonaníúspešný,vznikolnároknanáhradutrovkonaniavočinavrhovateľovi
v konaní neúspešnému, no z dôvodu, že odporca si náhradu trov konania nevyčíslil a z obsahu spisu
trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.Podstata navrhovateľových odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že:
a) v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f),

b) v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodol vylúčený sudca (§ 205 ods. 2
písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g),
c) v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§
205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h),

d) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f).

V dôvodoch odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že

súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa § 101
ods. 2 O.s.p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejdnanie a rozhodnutie je potrebné z konania

vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Súd sa podľa
navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval

jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z
mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne
aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa
meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Podľa

neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Preto s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného
súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu i konania,

ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i
odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodné, a preto nemohol prisvedčiť
argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie. Najmä námietku navrhovateľa, že okresný
súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho

neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal nepochybne
preukázané, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 24.2.2015. Právny zástupca navrhovateľa
prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 26.1.2015. Dňa 19.2.2015 podal návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Vzmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. teda boli splnené podmienky na prejdnanie veci bez prítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, nakoľko účastník nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

K odvolaciemu dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd v tomto smere poukazuje na
uznesenieKrajskéhosúduvŽilinezodňa28.marca2013č.k.6NcC/330/2013-22,ktorýmkonajúcisudca
JUDr. Vladimír Kozáčik nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Žilina pod sp.zn. 14C/270/2012. Preto s poukazom na uvedené neobstojí námietka navrhovateľa, že
sudcu, ktorémubola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k ním vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatovať vyššie, za
situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez
prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní
dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti
(v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že okresný

súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa, je
účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil
na skutočnostiach zistených z uvedeného exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení
podmienok pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Keďže odvolací
súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.