Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/492/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893861
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014893861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: Komunálna poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom: Štefánikova 8, Bratislava proti odporcovi:
R. O., O..: XX.XX.XXXX, Z. V.: V. X, V., zastúpenému advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, so sídlom:
Ševčenkova 5, Bratislava, o zaplatenie 41.574,57 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 11C/233/2010-171 zo dňa 30.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke na účet
č. 120222008/5600, VS 0000116054, vedený v Prima banke Slovensko, a.s. istinu 41.574,57 eura
spolu s úrokom z omeškania 9,6% ročne z dlžnej istiny od 5.4.2009 až do zaplatenia a nahradiť jej trovy
konania 2.494,- eur, spočívajúce v súdnom poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súdprvéhostupňanapadnutýrozsudokpoprávnejstránkeodôvodnilpodľa§566, §567ods.1,ods.2,
§ 571 ods. 1, ods. 2 Obch. zákonníka a čl. III bod 1, bod 6, čl. IV bod 6 zmluvy o sprostredkovaní poistenia

zo dňa 29.11.2006 a uviedol, že navrhovateľka žiadala, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania 3% ročne z dlžnej sumy od 5.4.2009 do zaplatenia spolu s
trovami konania, titulom vrátenia provízie z poistných zmlúv, ktoré zanikli. Dôvodnosť žalovaného nároku
čo do právneho dôvodu preukazovala zmluvou o sprostredkovaní, čo do výšky províznou zostavou ku
dňu 28.2.2009-výpisom provízií daných na výplatu. Podaním doručeným súdu dňa 27.7.2012 žiadala
titulom omeškania tiež úrok z omeškania v sadzbe 9,5% ročne zo žalovanej istiny od 5.4.2009 do
zaplatenia.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvého stupňa namietal, že z priloženého
výpisu provízií nevie určiť, ktoré zmluvy a v ktorom období boli stornované. Namietal tiež, že vo výpise
sú uvedené sumy, o ktorých nevie kedy a kým boli uzatvorené a aké povinnosti z týchto zmlúv pre
neho vyplynuli. Namietal neurčitosť pojmu „zmluvy v krátkej dobe stornované“ a tvrdil, že ak boli zmluvy
stornované do 1 roka, provízie z nich mu boli strhávané v nasledujúcom mesiaci z ďalšej provízie.
Provízie zo stornovaných zmlúv tak už navrhovateľke zaplatil vždy v nasledujúcom mesiaci po zrušení

zmluvy.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je
dôvodný. Žalovaná suma predstavuje súčet provízií, na ktoré odporcovi nevznikol nárok a ktoré súuvedené v províznej zostave pod radovým číslom 138-196 a vo zväzku listín na č.l.141 vyznačené
farebne. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že odporcovi nevznikol nárok na províziu z
fiktívnych poistných zmlúv uvedených v províznej zostave na čísle riadku 158, 159 a 160, 161,162,

163, 164, 165, 166, 171, 172,173 a 174 v celkovej sume 25.094,53 - eura ani na medziprovíziu pri
fiktívnych zmluvách na čísle riadku 167,168,169, 170,175,176,177, 178, 179,180, 181, 182, 183 a
184,185 a 186,187,188, 189,191, 192, 193,194, 195 a 196 v súhrnnej sume 3.572,29 eura. Neexistencia
právneho titulu na vyplatenie provízie u 24 vyššie uvedených zmlúv je právnym dôvodom, pre ktorý
odporcovinároknavyplatenieprovízievsume28.666,82euranevznikol,ktorýsúdpovažovalsodkazom

na dôkazy získané orgánmi činnými v trestnom konaní za preukázaný. Navrhovateľka preukázala
(zväzok listín č.l.141), že poistné zmluvy uvádzané pod položkou 138 až 157 províznej zostavy zanikli
pre neplatenie poistného v 1. roku od uzavretia zmluvy. Podľa zmluvných podmienok dojednaných
zmluvou o sprostredkovaní poistenia odporcovi nevznikol nárok na províziu ani z týchto zmlúv, pričom
pri týchto zmluvách predstavuje celkovo vyplatená provízia sumu 14.861,79 eura. Súd prvého stupňa
mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikla dvojstranná zmluva, ktorej predmetom

bol zo strany odporcu v pozícii výlučného sprostredkovateľa poistenia záväzok vykonávať činnosť v
oblasti sprostredkovania poistenia v rozsahu určenom v čl. II zmluvy, na čo navrhovateľke vznikla
povinnosť vyplácať odporcovi províziu na jeho účet raz mesačne na základe zúčtovania, s následným
vystavením výpisov provízií za sprostredkovateľa a odporcovi recipročne povinnosť vrátiť poisťovni
vyplatenú províziu, ak poistná zmluva zanikne. Právnym titulom uplatňovania nárokov navrhovateľky

boli dojednané zmluvné podmienky a ustanovenia zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia.
Jedná sa o zmluvu uzatvorenú podľa § 566 a nasl. Obch. zákonníka a § 4 ods. 1 zák. č. 340/2005 Z.
z. o sprostredkovaní poistenia. Z listín predložených navrhovateľku mal súd za preukázané, že odporca
svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia, vrátiť províziu, na ktorú mu
nevznikol nárok nesplnil, preto sa navrhovateľka dôvodne domáha jej zaplatenia. Navrhovateľke tak

priznal nárok uplatnený titulom plnenia zo zmluvy. Nepodloženú námietku odporcu, že nárok na vrátenie
provízie zo zaniknutých zmlúv bol zúčtovnaý v nasledovnom mesiaci súd bez ďalšieho nepovažoval
za dôkaz spôsobilý vyvrátiť preukázanú výplatu provízií a ich výšku aj zo stornovaných zmlúv, ktoré
je odporca povinný vrátiť. Podľa výzvy zo dňa 18.3.2009, ktorú odporca prevzal dňa 20.03.2009, bola
žalovaná pohľadávka splatná do 15 dní od doručenia, t.j. dňa 4.4.2009. Do omeškania sa tak dostal

dňa 5.4.2009, pričom odporcu podľa § 369 ods.1 Obch. zákonníka a § 3 ods.1 nariadenia 87/1995 Z. z.
zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1O. s. p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu
trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh sume 2.484,- eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Namietal výšku žalovanej istiny s tým, že nemá vedomosť o
príjme finančných prostriedkov - provízií v súlade s výškou žalovanej istiny. Poukázal na tvrdenia
navrhovateľky na pojednávaní dňa 15.4.2013 o nespochybniteľnosti nároku vo výške 28.666,- eur,

pričom namietal, že nebol na pojednávaní prítomný a nemal tak možnosť vyvracať tento nárok
navrhovateľky. Nie je mu pritom zrejmé, akým výpočtom sa navrhovateľka dopracovala k výške
žalovanej istiny. Mal za nepochybné, že k stornám provízií z jeho strany došlo a to opakovane,
najmä po uplynutí dlhšieho obdobia, pričom tento postup odporoval aj zmluve o sprostredkovaní
poistenia. Provízie mu boli vyplácané na účet zriadený u navrhovateľky, s ktorým nemal možnosť

disponovať bez telefonických hlásení pracovníčke navrhovateľky. Výpisy podľa názoru odporcu nemohli
preukazovať a nepreukazujú nárok požadovaný navrhovateľom, pričom samotný súd prvého stupňa
mal listinné dôkazy predložené navrhovateľom za zmätočné. Poukázal na výpoveď svedkyne, bývalej
zamestnankyne navrhovateľky, podľa ktorej sa provízne listiny nezasielali priamo navrhovateľovi; nemal
tak prehľad o vyplatených províziách. Navrhovateľka pritom tiež potvrdila, že storná jednotlivých provízií

sa riešili každý mesiac po uzávierke a to oproti nároku na províziu. Tvrdenia navrhovateľky o jeho
vedomosti o presných stornách ako i vyplácaných províziách postrádajú elementárnu logiku, poukázal
pritom na čl. IV bod 6 Zmluvy o sprostredkovaní poistenia, podľa ktorého sa poisťovňa zaviazal
informovať sprostredkovateľa o závažných skutočnostiach, týkajúcich sa platnosti poistného vzťahu
vzniknutého činnosťou sprostredkovateľa ako aj sprostredkovateľa pravidelne informovať, ak budú

ohrozené zánikom (stornom) poistné zmluvy, uzatvorené sprostredkovateľom. Prehľad o províziách
tak mala len navrhovateľka, ktorá mala odporcu informovať. Poukázal na skutočnosť, že aktérom
konania, teda navrhovateľom nebol on, pričom súdu prvého stupňa muselo byť známe, že nedisponuje
žiadnymi listinnými dôkazmi z uvedeného obdobia. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, ženavrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nedostatočným spôsobom preukázala uvádzaný a
požadovaný nárok. Nemal za zrejmé, na základe akých skutočností navrhovateľka dospela k žalovanej
sume či výpočtu žalovanej istiny, výpis mal za zmätočný, pričom navrhovateľka počas celého priebehu

konania nekonkretizoval jednotlivé storno položky, ďalej poukázal na opakujúce sa položky a ďalšie
nejasnosti uvádzané vo výpise.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Poukázala na to, že práve na návrh odporcu bola na pojednávaní dňa 14.04.2014

vypočutá P.. X.G. ako aj súčasný zamestnanec navrhovateľky. P.. X. uviedla, že suma tvoriaca províziu
sa poukazovala na účet sprostredkovateľa, vedený u navrhovateľa, pričom pokiaľ sprostredkovateľ
po uplynutí mesačného obdobia zistil rozdiel medzi vyplatenou či očakávanou províziou, mal
možnosť túto skutočnosť riešiť osobne či telefonicky a to podľa sumy, ktorú si vypočítal podľa
osobnej evidencie. Odporca počas trvania zmluvného vzťahu s navrhovateľkou nevyužil svoje právo
odsúhlasovať objem a štruktúru vyplatených provízií a neargumentoval vlastnou evidenciou zmlúv.

Taktiež výsluchom zamestnanca navrhovateľky, ktorý pracuje so systémom účtujúcim provízie a ich
následným prerozdelením sprostredkovateľom boli jednoznačne objasnené všetky nejasnosti či rozpory,
na ktoré poukazoval odporca. Odporca v priebehu celého konania nepredložil či neoznačil ani jeden
dôkaz, ktorým by preukázal nedôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku. V ďalšom zotrvala na
svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom

skutkovomstaveveci,ktorýpoprávnejstránkesprávneposúdilasvojeúvahy,ktorýmisaprirozhodovaní
riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľka riadne preukázala nárok na vrátenie provízií
z fiktívnych či stornovaných zmlúv, vplytených odporcovi na základe zmluvy o sprostredkovaní poistenia,
a to čo do dôvodu ako aj výšky.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa má odvolací súd zrejmé, že medzi právnou predchodkyňou
navrhovateľky a odporcom bola dňa 13.12.2006 uzatvorená zmluva o sprostredkovaní poistenia,
na základe ktorej odporca v prospech navrhovateľky vykonával činnosť v oblasti sprostredkovania
poistenia. Odporca v podanom odvolaní namietal, že nemal vedomosť o príjme žalovaných provízií.
Z obsahu spisu má však odvolací súd zrejmé, že provízie a medziprovízie v žalovanom rozsahu boli

odporcovi vyplácané na jeho účet zriadený u navrhovateľky (tzv. OPU účet) a tieto boli následne
prevedené na osobný účet odporcu. Odporca tak skutočnosť existencie predmetného účtu ako ani
žalovaný mínusový zostatok relevantným spôsobom nespochybnil. Výška provízií bola preukázaná
výpismi provízii za získateľa, predloženými navrhovateľkou. Uplatňovaný nárok navrhovateľky bol
zistený na základe inventarizácie vzájomných záväzkov, nakoľko k 31.12.2009 došlo k ukončeniu

sprostredkovateľskej činnosti odporcu pre navrhovateľku. Ďalej odporca namietal, že nemohol
odporovať tvrdeniu navrhovateľky, prednesenom na pojednávaní v konaní pred súdom prvého stupňa
dňa 15.04.2013, o nespochybniteľnosti nároku vo výške 28.666,- eur, ktorú odvolaciu námietku však
odvolací súd nezohľadnil, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa bol vynesený dňa 30.04.2014,
dokedy mal odporca dostatočný časový priestor realizovať svoje procesné práva a uplatniť námietky

a spochybniť či vyvrátiť dôvodnosť nárokov uplatňovaných navrhovateľkou v konaní. Z obsahu spisu
má pritom zrejmé, že právna zástupkyňa odporcu bola dňa 31.05.2013 nahliadnuť do súdneho spisu
v prejednávanej veci (č.l. 121), kedy sa mohol oboznámiť s vyjadreniami navrhovateľky, prednesenými
na pojednávaní. Taktiež nemožno prihliadnuť na námietku odporcu o tom, že nemal prehľad o výške
vyplácaných provízií, nakoľko takáto nevedomosť odporcu ho nezbavuje povinnosti tvrdenia či dôkaznej

povinnosti v konaní, ktorých nesplnenie má za následok neúspech v spore. Jednalo sa pritom najmä o
provízie či medziprovízie za fiktívne zmluvy, a teda zmluvy, ktoré odporca uzatváral s neexistentnými
osobami, resp. boli poistné zmluvy uzatvárané s uvedením údajov existujúcich osôb, ktoré však o
uzatvorení predmetných zmlúv nemali vedomosť. Odporca sa v podanom odvolaní obmedzil len na
všeobecnú konštatáciu zmätočnosti výpisu účtu navrhovateľky, predloženého v konaní, bez uvedenia,

v čom mala predmetná zmätočnosť spočívať, v čom odporca videl nesúlad jednotlivých položiek so
skutočným stavom, a teda v čom mal za nesprávne právne závery vyslovené v napadnutom rozhodnutí
súdu prvého stupňa.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p.
V odvolacom konaní úspešnej odporkyni však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej
v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.