Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/258/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114222765
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114222765.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská

cesta 82, 923 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so
sídlom Záhradnícka č. 27, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XX/X,
XXX XX A., o zaplatenie 382,43 eur s prísl., o späťvzatí návrhu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v celom rozsahu z a s t a v u j e.

II. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd v r a c i a navrhovateľovi z účtu súdnych poplatkov sumu 12,80 eur po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.7.2014 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ
domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže odporcu zaplatiť mu 382,43 eur s prísl. a
náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca ako držiteľ motorového vozidla AUDI A4, ev.č.
A. XXX C. zavinil dopravnú nehodu na motorovom vozidle zn. Hyundai Getz ev.č. W.-XXX F., ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bola T. F.. Vozidlo odporcu nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne
poistené proti zodpovednosti za škodu a z uvedeného dôvodu vznikla navrhovateľovi podľa § 24 ods. 2

písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné
plnenie za spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ poskytol dňa 11. 3.2014 z poistného
garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 482,43 eur. Vyplatením náhrady
škody prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu na
navrhovateľa. Odporca pohľadávku navrhovateľa ku dňu podania žaloby neuhradil v plnom rozsahu.
Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške a žiadal priznať sumu 382,43
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 482,43 eur od 27.4.2014 do 26.5.2014,

zo sumy 432,43 eur od 27.5.2014 do 26.6.2014 a zo sumy 382,43 od 27. 6.2014 do zaplatenia.

Podanímzodňa5.8.2014navrhovateľvzalnávrhvčasti50eurspäťažiadalvtejtočastikonaniezastaviť
a priznať sumu 332,43 eur s prísl. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 7Ro 314/2014- 40 dňa 3.9.2014, ktorým
upravenému návrhu navrhovateľa vyhovel. Odporca podal voči platobnému rozkazu odpor, ktorý žiadal
zrušiť platobný rozkaz, nariadiť pojednávanie a priznať náhradu trov konania. Odpor odôvodnil tak, že
listom, ktorý prevzal 11.4.2014, mu bola oznámená výzva na úhradu poistného plnenia vo výške 482,43

eur.Najejzákladekontaktovalnavrhovateľae-mailomažiadaloumožneniezaplateniasumyvsplátkach
vo výške 50 eur mesačne. S navrhovateľom sa dohodli na splácaní dlhu vo výške 50 eur mesačne
a uzavreli uznanie dlhu č. PA 19618, ktorý zaslal navrhovateľovi s overeným podpisom 29.5.2014. V
zmysle uznania uznal svoj dlh a zaviazal sa ho splácať vo výške 50 eur k 25. dňu v mesiaci počínajúcod 25.5.2014 do zaplatenia. Uviedol, že záväzok v zmysle uznania si aj plní každý mesiac k 25-dňu
pravidelne zasiela navrhovateľovi splátky vo výške 50 eur na účet navrhovateľa. Uviedol, že zrejme
nedostatočnou komunikáciou medzi navrhovateľom a jeho právnym zástupcom sa nedostalo uznanie

dlhu JUDr. P., za čo on nemôže a pretože si svoj záväzok riadne plní bez omeškania, považoval podaná
návrh navrhovateľa za nedôvodný a žiadal platobný rozkaz zrušiť a nahradiť trovy konania.

Podaním doručeným súdu dňa 24. 6.2015 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že
po podaní návrhu odporca zaplatil žalovanú sumu, poslednou úhradou zo dňa 19.5.2015 vo výške 50

eur . Uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania z dôvodu, že tieto neboli odporcom uhradené a to
spolu vo výške 208,44 eur a zároveň žiadal vrátiť súdny poplatok.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Pretože navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal návrh pred prvým pojednávaním späť, súd
konanie zastavil.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného
ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu

nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení
konania, pričom konštatuje, že k zastaveniu konania došlo zavinením odporcu, ktorý zaplatil žalovanú
sumu po podaní návrhu a tým spôsobil zastavenie konania. Súd skúma pri zastavení konania len
procesnú stránku zastavenia konania a v tomto prípade zavinil zastavenie konania odporca a preto

navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania.

Súd po preskúmaní všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že je potrebné aplikovať ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,

ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch

viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom

hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Do
úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj
účastníkov v konaní. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk.

Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Súdrozhodolonáhradetrovkonaniapodľa§150O.s.p.anavrhovateľovináhradutrovkonanianepriznal
z nasledovných dôvodov. Navrhovateľ cestou jeho právneho zástupcu podal návrh na začatie konania
dňa 28.7.2014 na sumu 382,43 eur s prísl. Odporca preukázal, že na výzvu navrhovateľa na zaplatenie
sumy 482,43 eur zo dňa 26. 3.2014 reagoval mailom zo dňa 25.4.2014, kde žiadal, aby mu navrhovateľumožnil splácať dlžnú sumu v splátkach po 50 eur mesačne. Navrhovateľ reagoval mailom zo dňa 28.
4.2015 tak, že môže splácať dlžnú sumu po 50 eur a dňa 30. 4.2014 mu zaslal splátkový kalendár,
ktorý mal vrátiť v jednom vyhotovení späť potom, čo ho podpíše a overí svoj podpis na matrike alebo

u notára. V uznaní dlhu zo dňa 30.4.2014 je uvedené, že odporca uznáva svoj dlh voči navrhovateľovi
čo do dôvodu a výšky - 482,43 eur , ktorý je tvorený istinou vo výške 482,43 eur a 5,24% ročným
úrokom z dlžnej sumy od 26.4.2014 do zaplatenia vo výške 11,37 eur. Sumu 493,80 eur mal splácať v
splátkach po 50 eur, splatných k 25.- dňu v mesiaci, s prvou splátkou splatnou 25.5.2014 a poslednou
splátkou vo výške 43,80 eur splatnou 25.2.2015. Splátky sú splatné na účet, ktorý je uvedený v dohode

a nezaplatením ktorejkoľvek splátky je splatný celý dlh.

Následne odporca mailom požiadal navrhovateľa, ako je možné, že mu prišiel platobný rozkaz zo súdu,
ak uznal dlh a tento aj spláca. Navrhovateľ mu odpovedal, že je to tým, že vystavili plnú moc pre
advokátsku kanceláriu približne v rovnakom čase, ako sa dohodli s ním na splácaní dlhu. Uviedol, že
vydaný platobný rozkaz na veci nič nemení, môže ďalej splácať a ohľadom trov konania ich advokáta

sa treba dohodnúť s ním.

Odporca predložil k odporu aj dôkaz z internetbankingu podľa ktorého realizoval platbu 50 eur na účet
navrhovateľa 23.5.2014, sumu 50 eur 25.6.204, sumu 50 eur dňa 25.7.2014, 50 eur 26.8.2014, suma
50 eur dňa 25.9.2014, sumu 50 eur dňa 3.11.2014, sumu 50 eur dňa 27.11.2014 sumu 50 eur dňa

2.12.2014 a sumu 93,80 eur dňa 25.3.2015 a 18.5.2015 sumu 50 eur. Napriek tomu, že odporca v
čase podania žaloby, t.j. 25.7.2015 začal plniť splátkový kalendár a do podania žaloby zaplatil 3 splátky
v zmysle splátkového kalendára, podal právny zástupca žalobu, čo však súd posúdil ako nedôvodne
podanú, ak odporca predtým uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky a začal plniť splátkový kalendár, ktorý
bol v dohode uvedený. Podaná žaloba sa javí ako účelová , práve pre ten účel, aby si mohol právny

zástupca navrhovateľa účtovať za úkony, najmä za žalobu, ktorá bola podaná zbytočne, ak odporca
plnil splátkový kalendár a potom za čiastkové späťvzatia istiny.

V posudzovanej veci pri svojom rozhodnutí vzal súd do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ podal žalobu
napriek tomu, že uzavrel s odporcom uznanie dlhu a splátkový kalendár, ktorý si ku dňu podania žaloby

a aj následne odporca plnil. právny zástupca si vyúčtoval za úkony a to jednotlivé podania - čiastočné
späťvzatia potom, čo si odporca plnil splátkový kalendár, čo súd považoval za účelové konania na
jeho strane. Žaloba je opodstatnená vtedy, ak sa navrhovateľ nemôže iným spôsobom domôcť svojho
práva, čo v prejednávanej veci nebolo dané, ak odporca plnil podľa splátkového kalendára, ktorý mu
navrhovateľodobrilaokremtohoajuznaldlhčododôvoduavýšky,čomávplyvajnaplynutiepremlčacej

doby
Pretože súd dospel k názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, o náhrade trov konania
navrhovateľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, ďalej len "zákon, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.

Podľa § 11 ods.4 zákona, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku
1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eur. Ak sa návrh vzal
späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu, zároveň rozhodol podľa § 11

ods.4 zákona o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, ktorý platil, pričom ho krátil o sumu 6,70 eur
podľa § 11 ods.4 zákona. Navrhovateľ na výzvu súdu zaplatil súdny poplatok vo výške 19,50 eur, súd
ho vráti krátený o 6,70 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.