Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221888
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213221888.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, o zaplatenie 341,16 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa27.9.2013navrhovateľsúdudoručilnávrh,ktorýmsadomáhal,abysúdzaviazalodporcuzaplatiťmu
sumu 341,16 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca s

jehoprávnympredchodcom(spoločnosťouSlovenskásporiteľňa,a.s.)uzatvorildňa26.3.2008 zmluvuč.
XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť.
Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 3.008,- € (z toho dlžná istina
2.505,92 €, riadny úrok vo výške 148,06 €, úrok z omeškania vo výške 354,02 €). Podaným návrhom
na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.10.2010 do 20.3.2011
v počte 6 a celkovej výške 341,16 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za
obdobie od 21.10.2010 do 20.3.2011 vo výške 6,43 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 341,16 € od 21.3.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných
obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, zmluvy o postúpení
pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných operácií a
ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.9.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. O postúpení pohľadávky bol odporca
oboznámený právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 28.9.2011. Ako vyplynulo z prílohy

zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 28.9.2011) bol odporca v omeškaní
s úhradou dlžnej sumy 1 224 dní. Podľa predloženého prehľadu finančných operácií bola posledná
splátka úveru uhradená dňa 14.10.2008 vo výške 1.713,- Sk.Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dňa 26.3.2008 zmluvu o splátkovom úvere č.
0242674112. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.659,70 € (50.000,- Sk),
ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 56,86 € (1.713,- Sk) v období od 20.4.208

do 20.3.2011. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 11,75 % ročne. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok odporca titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval
sumu 3.008,- €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.505,92 €, úroku vo výške 148,06 €
a úroku z omeškania vo výške 354,02 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky
úveru splatné od 20.10.2010 do 20.3.2011 v počte 6 a celkovej výške 341,16 €. Odporca

v priebehu konania uviedol, že zmluvu o splátkovom úvere uzatváral v dobe, keď bol ešte ženatý.
K rozvodu manželstva došlo v mesiaci október 2008. Po rozvode manželstva sa dohodol so svojou
bývalou manželkou na tom, že nakoľko mali ako manželia dve pôžičky, jednu bude splácať on a jednu
jeho bývalá manželka. Pohľadávku navrhovateľa, ktorá je predmetom tohto konania, mala splatiť jeho
bývalá manželka. Uznal, že naposledy uhradil splátku úveru dňa 14.10.2008, odvtedy titulom úveru nič
neuhradil. Tiež nič neuhradila ani jeho bývalá manželka. V súčasnej dobe je zamestnaný ako operátor

s priemerným mesačným príjmom vo výške 400,- €. Je zamestnaný v Maďarsku v meste Oroszlány.
Je rozvedený a má jednu vyživovaciu povinnosť. Vlastní nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkom, v
ktorom býva spolu s rodičmi. Inú nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo, prípadne inú hnuteľnú vec
väčšej hodnoty nevlastní. Pravidelne mesačne uhrádza výživné na maloleté dieťa vo výške 80,- €,
poplatok za službu Magio vo výške 10,- € a zálohovú platbu za spotrebu elektriny vo výške 120,- €. V

prípade, ak by ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy, žiadal o povolenie možnosti túto uhradiť v
mesačných splátkach po 100,- až 150,- € mesačne. Podľa § 497 Obchodného zákonníka,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť

na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je
dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa
§ 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon
neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ

nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe
veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prejednávanej veci súdvykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Súd mal za
preukázané,žeprávnypredchodcanavrhovateľaakoveriteľaodporcaakodlžníkuzavrelidňa26.3.2008
zmluvu o splátkovom úvere č. 0242674112. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo

výške 50.000,- Sk (1.659,70 €), ktorý sa odporca zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť
spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 11,75 % ročne v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 56,86 € v období od 20.4.2008 do 20.3.2011 (v mesačných splátkach splatných vždy k 20.
dňu v mesiaci). Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporca čerpal úver v sume
1.659,70 € dňa 26.3.2008. Tento riadne a včas nesplácal, keď od 15.10.2008 už neuhradil žiadnu splátku

úveru. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 20.3.2011. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k
28.9.2011 evidoval právny predchodca navrhovateľa v bankovom informačnom systému pohľadávku zo
zmluvy o splátkovom úvere v sume 3.008,- €, keď navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenie
splátok splatných v období od 20.10.2010 do 20.3.2011. Predmetom konania v tejto veci
bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv.
absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah(§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka),predmetnázmluva

je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,

že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka

a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i
skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni

súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a
o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014
povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné

vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide
aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá
novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale
ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS

16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas
platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti
podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom),
boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto
nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci

zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver
o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru

súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej

veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu naplnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je

objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania. V prejednávanej veci z predložených výpisov z účtu mal súd preukázané,
že poslednú splátku úveru uhradil odporca dňa 14.10.2008, pričom právny predchodca navrhovateľa si

účtoval úrok z omeškania z dlžných splátok až do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 28.9.2011. Potom
deň, kedy bol navrhovateľ oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň
začatia plynutia premlčacej doby. Z predloženého prehľadu finančných operácii vyplynulo, že naposledy
odporca uhradil splátku úveru dňa 14.10.2008, ktorú skutočnosť odporca v priebehu konania i potvrdil.
Najneskôr od 21.2.2008 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.11.2008)

začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2
Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa
20.2.2011. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 27.9.2013 doručením návrhu na súd
(§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom

na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac
ako piatich rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako
zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni

priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S
ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa
výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže

si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.