Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/686/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217413
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217413.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Vsi č.k.
9C/96/2012-127 zo dňa 28. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená tvrdeným
nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Spišská Nová
Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. Zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania.
Žalovanému náhradu trov konania súd prvého stupňa nepriznal.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd prvého stupňa v
jednotlivých exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),

- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č.k. 9C/96/2012-7 zo dňa 09.10.2012 spojil súd prvého stupňa na spoločné konanie veci

vedené pod sp.zn. 9C/96/2012, 9C/115/2012, 9C/119/2012, 9C/126/2012, 9C/142/2012, 9C/150/2012,
9C/245/2012, 9C/152/2012, 9C/155/2012, 9C/165/2012, 9C/196/2012, 9C/217/2012, 9C/239/2012,
9C/252/2012, 9C/281/2012, 9C/291/2012, 9C/309/2012 a 9C/315/2012 s tým, že spoločné konanie je
ďalej vedené pod sp.zn. 9C/96/2012. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázal nato, že v jednotlivých žalobách sa vyskytuje viacero nedostatkov, napr. že sú zmätočne označení povinní,
nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní. Čo sa týka žalobcom uvádzaným
prieťahom v konaní poukázal na to, že „žiadosti o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za

riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súd prvého stupňa sa oboznámil v tomto spoločnom konaní s jednotlivými exekučnými spismi

Okresného súdu Spišská Nová Ves, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný. Exekučnými
titulmi vo všetkých exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu
resp. notárske zápisnice. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že námietka žalovaného poukazujúca
na nedostatky žalobných návrhov nie je dôvodná, pretože žalobca správne označil účastníkov konania,
opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy, uviedol, čoho sa domáha,
a preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. považoval za nedôvodný. Rovnako sa súd prvého stupňa

vysporiadaval s uplatnenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu zo strany žalovaného a
dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo a žalobné návrhy boli podané
v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

Súd prvého stupňa právne posudzoval vec podľa ust. §§ 3, 5, 6, 9, 15, 17 a 19 zák. č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 a §
44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a § 45 zákona č. 244 /2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V konaniach vedených pôvodne pod sp.zn. 9C/126/2012, 9C/142/2012, 9C/165/2012, 9C/196/2012 a

9C/217/2012 (ISTINA RS) žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučného súdu tým, že preskúmal skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci
samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok. Z oboznámených exekučných
spisov 4Er/598/2009, 4Er/669/2010, 4Er/160/2011, 4Er/570/2010 a 4Er/17/2011 súd prvého stupňa

mal preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá. Exekučným titulom vo všetkých uvedených veciach bol rozsudok rozhodcovského súdu
a právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský
právny vzťah. Súd prvého stupňa poukazujúc na ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. zdôraznil, že
exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t.j. aj pri

rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného
titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia NS SR (5Cdo
439/2012, 6Cdo 290/2012), či rozhodnutia Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 278/2013, sp. zn. IV.
ÚS 55/2011). Preto dospel k záveru, že posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci
exekučnéhokonanianemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup.Okremtoho,žeexekučnýsúdmal

nielen oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, súd prvého
stupňa uviedol, že nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, t.j. rozhodnutí
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože otázka nezákonnosti
rozhodnutia nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti
rozhodnutia musí byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto

rozhodnutie je pre rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučným
spisom mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené, resp. zmenené pre
nezákonnosť. Vo veciach 4Er/160/2010, 4Er/570/2010 a 4Er/17/2011 žalobca ani nevyužil právo podať
odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí poverenia. Vo veci 4Er/598/2009 bolo rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti potvrdené odvolacím súdom. Vo veci 4Er/669/2010 vzal žalobca odvolanie späť.

Skutočnosť, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote uviedol žalobca ako dôvod náhrady
škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp.zn. 9C/96/2012 (exekučný

spis 4Er/423/2009), 9C/281/2012 (4Er/598/2009), 9C/309/2012 (4Er/521/2009) a 9C/315/2012
(4Er/979/2009). Oboznámením sa s exekučnými spismi mal súd prvého stupňa za preukázané, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli zamietnuté po 15 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vo všetkých veciach po podaní žiadostiexekučný súd musel žiadať exekútora o doplnenie podkladov nevyhnutných na posúdenie žiadosti.
Okrem toho súd prvého stupňa zastáva názor, že lehota podľa § 44 ods. 2 EP platí iba vtedy, ak dôjde
k vydaniu poverenia a nie pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. Exekučný súd žiadosti posudzoval

aj podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa ustanovení OZ týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Po predložení zmenky exekučný súd
rozhodol do 15 dní. V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu
pokiaľ sa týka oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia,
ktoré by konštatovali prieťahy v daných exekučných konaniach, a teda nepreukázal nesprávny úradný
postup spočívajúci v nečinnosti súdu prvého stupňa v uvedených veciach. Podľa oboznámených
spisov č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a to odpovedí na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní,
sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V neposlednom rade súd
prvého stupňa poukázal aj na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Okresný
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom ani v exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o existencii prieťahov v daných
exekučných veciach a nedostatok právomoci Okresného súdu Spišská Nová Ves na rozhodnutie o
prieťahoch, mal súd prvého stupňa, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný

nesprávny úradný postup exekučného súdu a v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp.zn. 9C/239/2012 (4Er/9/2009) a 9C/252/2012
(4Er/7/2009) žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní
poverenianavykonanieexekúciepozákonnej15-dňovejlehote.Súdprvéhostupňazobochexekučných

spisov zistil, že žiadosti udelenie poverenia boli doručené 9.1.2009 a poverenie bolo vydané 19.1.2009,
teda v zákonnej lehote.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp.zn. 9C/115/2012, 9C/119/2012, 9C/150/2012,
9C/152/2012, 9C/155/2012, a 9C/291/2012 k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu malo

podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z
oboznámených exekučných spisov bolo súdom prvého stupňa zistené, že po podaní návrhu na zmenu
exekútora v 30-dňovej lehote, boli exekučným súdom zaslané pôvodnému exekútorovi žiadosti na
vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov a predloženie exekučného spisu a až po predložení

spisov a vyčíslení trov exekúcie bolo o návrhoch na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté. Žalobca
nepreukázalexistenciunečinnostiaprieťahovaanipodanésťažnostisanetýkaliuvedenýchexekučných
vecí.

Súd prvého stupňa preto konštatoval, že zo strany žalobcu nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný

postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného
súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá
z vyššie uvedených podmienok. Súd prvého stupňa preto pre nepreukázanie existencie podmienok
priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

O zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 109
ods. 1 a 2 O.s.p. Žalobca žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie práva na zákonného sudcu a nestranný súd. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že o námietke zaujatosti už rozhodol Krajský súd v Košiciach a týmto

rozhodnutím je viazaný súd prvého stupňa aj účastníci konania. Navyše Ústavný súd SR už sťažnosť
žalobcu odmietol uznesením z 12.12.2013 sp.zn. IV. ÚS 693/2013-11.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si nárok na
náhradu trov konania v písomnom vyjadrení uplatnil, avšak trovy nevyčíslil v stanovenej lehote podľa

§ 151 ods. 2 O.s.p. a zo spisu výška trov náhrady trov konania nevyplýva, preto súd prvého stupňa
náhradu trov konania žalovanému nepriznal.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namieta postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania
s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s
označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak spravil, odňal

žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka,
že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v
právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanie
inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností
neobstojínázorKrajskéhosúduvKošiciachvovecinestrannostiprerozporsrozhodovacoupraxouiných
krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie

nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní,
avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej žalobca
namieta, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho

konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca ďalej namieta, že nebolo
možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu
na kontradiktórny súdny proces. Ďalej žalobca namieta, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu,
aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre

zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Pokiaľ sa týka majetkovej škody namieta odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti,
pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania
správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto
je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie

neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd
zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva

a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok
žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré
žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu
zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaný sa vo veci nevyjadril napriek výzve súdu a
doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy.Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 28.03.2014, ktorého sa
účastníci konania nezúčastnili. Keďže však ústne pojednávanie vo veci bolo nariadené a bolo vykonané,
je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania irelevantná.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobe podrobne vyjadril písomným podaním zo dňa
4.2.2013 (č.l. 31 a nasl. spisu). Preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku
pre zmeškanie je neopodstatnená. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu

19.02.2013.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa

28.03.2014, keďže bola zachovaná aj lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2
O.s.p. Na tomto pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p. ich prečítaním (č.l. 124
- 125 spisu).

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na
tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pokiaľ by sa

žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať
aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane vyjadriť sa k skutkovým
a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada
kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je preto námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101
ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako bolo uvedené vyššie.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný.

Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v
exekučných spisoch, ako aj Spr spisoch 22/2010, 34/2010 a 12/2011 a tento záver nepochybne vyplýva
aj zo zápisnice o pojednávaní.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená

z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Košiciach 4NcC/26/2012-14 zo dňa 22.10.2012.Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.
rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v

odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktorého hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalobcavodvolaníneoznačildôkaz,ktorý-hocibolnavrhovaný-nebolvykonaný,pretoanitentotvrdený

dovolací dôvod nie je daný.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle
zák. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v jednotlivých exekučných konaniach vedených na tomto súde resp.
prípadne nezákonným rozhodnutím vydaným v týchto konaniach, z ktorého dôvodu základ nároku nie
je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení

zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a
je preto nenáležitá námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá
je preto odvolacia námietka žalobcov nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd prvého stupňa

v odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento

zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne
aplikoval a interpretoval.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

Vecne správne je aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, keďže dôvod, pre ktorý
žalobca o prerušenie konania žiadal nebol daný. V tomto smere poukazuje odvolací súd na odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konaniavoči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto súd žalovanému náhradu trov
konania proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.