Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414200698
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414200698.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateliek v 1. rade:

T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. XXXX/X, v 2. rade: I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., M. XXXX/
XX, právne zastúpené: D.. Richard Schwarz, advokát, AK Bratislava, Dunajská 1 proti odporcovi: M.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. J. XXX/XX o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku zastaveného
stavbou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky v 1. a v 2. rade sa svojím návrhom domáhali voči odporcovi určenia, že sú podielovými

spoluvlastníčkami nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Gbelce, katastrálne územie Gbelce, vedenej
Okresným úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym na liste vlastníctva číslo 2147 ako parcely
registra „E“ na mape určeného operátu, parcela číslo 97/2 zastavaná plocha o výmere 139 m2 (ďalej
aj sporná nehnuteľnosť) a to každá v jednej polovici na základe vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. V návrhu poukázali na skutočnosti, že na spornej nehnuteľnosti, ktorá mala byť vedená
v pozemnoknižnej vložke č. 912 si v roku 1900 mal postaviť právny predchodca navrhovateliek rodinný
dom na základe súhlasu vtedajšieho vlastníka - právneho predchodcu odporcu a takto ho pokojne a

nerušene užíval vyše 100 rokov, čo má preukazovať aj existujúca hranica medzi pozemkami účastníkov,
ktorá je tvorená obvodovým múrom tohto rodinného domu. Navrhovateľky v 1. a v 2. rade poukázali na
obyčajové právo platné na Slovensku do konca roku 1950, pri ktorej sa mala vyžadovať dobromyseľnosť
len pri nastúpení do držby. Navrhovateľky mali napokon zato, že právny predchodca terajšieho vlastníka
spornej nehnuteľnosti bol počas celej doby užívania rodinného domu nečinný a nevykonal žiaden úkon,
ktorým by spochybnil držbu právneho predchodcu navrhovateliek a mal sa správať po celý čas tak,
že nemal k užívaniu spornej nehnuteľnosti výhrady. Otázka uplynutia zákonom určenej vydržacej doby

32 rokov má byť v danom prípade nesporná, pretože rodinný dom na spornej nehnuteľnosti mal byť
postavený ešte v roku 1900.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Namietal dobromyseľnosť navrhovateliek v 1. a v
2. rade, ako aj ich právnych predchodcov, okrem iného, aj z toho dôvodu, že obe navrhovateľky, ako aj
ich právny predchodca, t.j. otec Karol Szőcs, mali byť odporcom, resp. jeho právnym predchodcom, t.j.
otcom Ondrejom Szauderom upozorňovaní na nezrovnalosti ohľadom spornej nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Ing. Františka Kovácsa, MUDr.
Petra Fillera, Ing. Róberta Hrmu, oboznámením pripojených správ a dokladov, listov vlastníctva č. 2146
a 2147 k.ú. Gbelce, výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 912 k.ú. Gbelce, výpisu z pozemnoknižnejvložky č. 650 k.ú. Gbelce, geometrického plánu, oznámenie obce Gbelce, listu vlastníctva č. 167 k.ú.
Gbelce, informatívnej kópie z mapy, kópie katastrálnej mapy, spisov tunajšieho súdu 16D/1649/2011,
16D/313/2013, darovacej listiny, úmrtných listov, rodných listov, prekladov z maďarského jazyka do

slovenského jazyka, spisu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V1096/93, korešpondencie,
oznámenia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor a ďalších a zistil tento skutkový a právny
stav:

Navrhovateľky v 1. rade a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami a to každá v spoluvlastníckom

podiele 1 z celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Gbelce, vedených na liste vlastníctva
č. 2146, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcela č. 96 Zastavané plochy a
nádvoriaovýmere539m2,parcelač.97/1zastavanéplochyanádvoriaovýmere388m2,parcelač.98/1
Vodné plochy o výmere 586 m2, parcela č. 99/1 Záhrady o výmere 1068 m2, parcela č. 100/1 Záhrady o
výmere 1888 m2, na parcele č. 525 rodinný dom so súpisným číslom 244, pričom právny vzťah k parcele,
na ktorej leží stavba so súpisným číslom 244 nie je evidovaný na liste vlastníctva. Táto skutočnosť medzi

účastníkmi sporná nie je a vyplýva z listu vlastníctva č. 2146 k.ú. Gbelce, ako aj zo spisu tunajšieho
súdu 16D/1649/2011, súčasťou ktorého je osvedčenie o dedičstve 16D/1649/2011-49 notárky JUDr.
Agnešy Tormovej so sídlom v Nových Zámkoch zo dňa 03.07.2012, podľa ktorého v dedičskej veci
po Karolovi Szőcsovi, nar. 27.04.1925, zomrelý: 18.12.2011, naposledy bytom Gbelce, ako dedičia zo
zákona prichádzali do úvahy jeho deti t.j. navrhovateľky v 1. a v 2. rade a ktoré nadobudli dedením,

okrem iného aj vyššie uvedené nehnuteľnosti a to každá v spoluvlastníckom pomere 1 k celku. Súčasťou
uvedeného dedičského spisu je aj oznámenie bývalej Správy katastra Nové Zámky zo dňa 13.04.2012,
že rodinný dom so súpisným číslom 244 evidovaný na parcele registra C-KN č. 525 z katastrálneho
územia Gbelce nebol ku dňu 13.04.2012 zapísaný do LV.
Podľa výpisu z LV č. 2147 k.ú. Gbelce je ako výlučný vlastník v celosti zapísaný odporca k nehnuteľnosti

a to parcely registra „E“ evidovaného na mape určeného operátu parcela č. 97/2 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 139 m2. Aj táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nie je a vyplýva nie len
z citovaného listu vlastníctva, ale aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu 16D/313/2013, súčasťou
ktorého je aj osvedčenie o dedičstve 16D/313/213-23, Dnot 71/2013 notárky JUDr. Jany Elzerovej so
sídlom v Nových Zámkoch zo dňa 01.08.2013, podľa ktorého v dedičskej veci po poručiteľovi Andrejovi

Szauderovi, nar. 22.11.1911, zomrelý 10.06.1994, naposledy bytom Gbelce, spornú nehnuteľnosť
nadobudol dedením v celosti odporca.
Navrhovateľky v 1. a v 2. rade v konaní predložili aj výpisy z pozemnoknižných vložiek č. 912 a č.
779, katastrálne územie Gbelce. Z pozemnoknižnej vložky č. 779, k.ú. Gbelce je zrejmé, že právny
predchodca navrhovateliek Karol Szőcs sa stal výlučným vlastníkom pozemnoknižných parciel č. 97/1,

98/1, 99/1 a 100/1 a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.05.1954 (spoluvlastnícky podiel 2/3) a
na základe darujúcej zmluvy zo dňa 27. novembra 1963 (zostávajúca 1/3). V prípade pozemnoknižnej
vložky č. 912 k.ú. Gbelce, sa jedná o parcely č. 97/2, 98/2, 99/2 a 100/2, pri ktorých od prvého zápisu až
poposledný,vporadíšiestehozápisu,sauvádzajúvlastnícirodinySzauderovej.Knávrhubolopripojené
aj oznámenie obce Gbelce zo dňa 14.03.2012 o vydaní súpisného čísla k stavbe a to rodinnému domu

v obci Gbelce, postaveného na parcele C-KN č. 525, s rokom výstavby 1900 a s prideleným súpisným
č. 244. Stavebníkom podľa uvedeného oznámenia mal byť otec navrhovateliek Karol Szőcs, nar.
27.04.1925, zomrelý 17.12.2011, naposledy bytom Gbelce. Odporca v konaní predložil list vlastníctva
č. 167 k.ú. Gbelce, v ktorom je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v
k.ú. Gbelce, parcely registra C evidované na katastrálnej mape, parcela č. 527 zastavané plochy

a nádvoria o výmere 10 088m2, parcela č. 528/1 záhrady o výmere 1365 m2, parcela č. 528/2
vodné plochy o výmere 550 m2, parcela č. 528/3 záhrady o výmere 1382 m2., parcela č. 527 dom
súpisné č. 245. Titul nadobudnutia predstavuje darovacia zmluva, ktorá bola zavkladovaná v konaní
V1096/93. Jednalo sa o darovaciu zmluvu zo dňa 21.07.1993 uzatvorenú medzi darcami Andrejom
Szauderom a manželkou Gizelou Szauderovou a obdarovaným, t.j. odporcom. Vklad bol povolený pod

č. V1096/93 dňa 04.08.1993 (pripojený spis bývalej Správy katastra Nové Zámky V1096/93). Listom zo
dňa 31.01.2013 bývalá Správa katastra Nové Zámky oznámila odporcovi, že parcely registra C-KN č.
525 a 526/1 k.ú. Gbelce sú evidované ako majetkoprávne neusporiadané, pretože nie sú zapísané na
žiadnom LV. Za účelom ich majetkoprávneho usporiadania bol vyhotovený geometrický plán, pri ktorej
jeho vyhotoviteľ, geodet Ing. Róbert Hrmo zistil, že výmery parciel č. 525 a 526/1 nie sú v súlade s

ich grafickým zobrazeným v mape katastra nehnuteľností a taktiež nie sú v súlade s výmerom bloku
pôvodných parciel, z ktorých sú súčasné parcely č. 525 a 526/1 vytvorené, preto geodet požiadal o
opravu výmery parcely č. 525 z 870 m2 na 923 m2 a v prípade parcely č. 526/1 z 3 269 m2 na 3 355
m2. Na základe podnetu geodeta bývalá Správa katastra Nové Zámky žiadosti vyhovela, pričom toutoopravou nedošlo k žiadnej zmene evidovaných hraníc predmetných nehnuteľností a ani k žiadnemu
zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov susediacich nehnuteľností. Napokon bývalá Správa katastra
Nové Zámky potvrdila, že súčasná parcela č. 525 je vytvorená aj z pôvodnej parcely č. 97/2, ktorá je

evidovaná ako parcela registra E-KN č. 97/2 zastavaná plocha s výmerou 139 m2 v LV č. 2147 vo
vlastníctve Ondreja Szaudera v podiele 1/1.
Navrhovateľky v 1. a v 2. rade v priebehu konania určili svojich právnych predchodcov nasledovne.
Matej Gerhát, zomrelý v roku 1912 mal za manželku Julianu Gerhátovú, rod. Béresovú, zomrelú 1926,
a ktorí podľa návrhu mali rodinný dom, aktuálne so súpisným číslom 244, v k.ú. Gbelce nadobudnúť

tak, že si ho mali postaviť na pozemku právneho predchodcu odporcu. V priebehu konania však obe
navrhovateľky k spôsobu nadobudnutia rodinného domu postoj zmenili a mali za to, že v skutočnosti
uvedený rodinný dom mali nadobudnúť kúpou od predošlých vlastníkov Jánosa Mettelholera a manželky
Rózy Beregszászi. Táto skutočnosť v konečnom dôsledku medzi účastníkmi sporná nie je a potvrdzuje ju
aj čiastočný úradný preklad pozemnoknižnej vložky č. 650, k.ú. Gbelce, pri ktorom sa uvádza, že parcela
č. 96 dom pod súpisný číslom 48 a dvor o výmere 150 štvorcových siah na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 28 septembra 1902 nadobudli do vlastníctva Mátyás Gerhát v podiele 2/3 a manželka Juliana Béres
v podiele 1/3. Matej Gerhát resp. Mátyás Gerhát mal zomrieť v roku 1912 a na základe rozhodnutia
Kráľovského okresného súdu v Štúrove č. 282/3/4 z 1913 po poručiteľovi Mátyásovi Gerhátovi na jeho
podiel sa vkladá vlastnícke právo pre Károlyné Szőcs, rodená Ilona (Helena) Gerhát, čo je zrejmé z
označeného prekladu. V pozemnoknižnej vložke č. 650 k.ú. Gbelce je zápis o tom, že spoluvlastnícky

podiel 1/3 Juliany Gerhátovej , rod. Béresovej podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.09.1931 D511/26
nadobudol do vlastníctva Martin Fábián. Podľa ďalšieho zápisu vyššie uvedený Martin Fábián podľa
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29. októbra 1931 previedol svoj spoluvlastnícky podiel 1/3 na Julianu
Páldiovú, rod. Szőcsovú, čo napokon potvrdzuje aj úradný preklad z maďarského jazyka do slovenského
jazyka kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29. októbra 1931, podľa ktorej Márton Fábián predal Juliane

Páldiovej rod. Szőcsovej svoj podiel k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v intraviláne obce Gbelce,
vedené v pozemnoknižnej vložke č. 650 a 779 ako parcela č. 96, 97/1, 98/1, 99/1 a 100/1 dom, dvor
a záhrada za kúpnu cenu 6 000,- Kč bez tiarch. Kupujúca dňom uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy
vstupuje do držby kúpených nehnuteľností. Zmluva bola uzatvorená pred svedkami: Baka a Gejza Pach.
Juliana Páldiová rod. Szőcsová svoj spoluvlastnícky podiel 1/3 na základe darovacej zmluvy z roku

1954 previedla na otca navrhovateliek Karola Szőcsa, čo potvrdzuje zápis v pozemnpoknižnej vložke
č. 779, k.ú. Gbelce. Helena Szőcsová, rod. Gerhátová sa narodila v roku 1884 a zomrela v roku 1954.
Jej syn Viliam Szőcs sa narodil v roku 1903 a zomrel v roku 1931, teda ešte za života svojej matky.
Helena Szőcsová sa napokon rozhodla, na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.05.1954, previesť
svoj spoluvlastnícky podiel 2/3 k celku na vnuka Karola Szőcsa, ktorý je otcom navrhovateliek a ktorý

sa tým pádom stal výlučným vlastníkom. Jednotlivé dátumy narodení a úmrtí právnych predchodcov
navrhovateliek sú zrejmé aj z pripojených rodných listov a úmrtných listov.
V prípade odporcu je otázka súrodencov a právnych predchodcov odporcu nasledovná. Odporca má
dvoch súrodencov a to Katarínu Szauderovú a Júliusa Szaudera. Ich spoločnými rodičmi boli Ondrej
(Andrej) Szauder, nar. 22.11.1911, zomrelý 10.06.1994 a Gizela Szauderová, rod. Bitter, nar. 01.11.1925,

zomrelá 02.06.2011. Otec odporcu Ondrej, resp. Andrej Szauder mal štyroch súrodencov: Annu
Szauder, Erzsébet Szauder, Vilmu Szauder a Ferenca Szaudera. Rodičmi otca odporcu a označených
ďalších štyroch súrodencov boli Ferenc Szauder, nar. 1885 a Rozália Tóth, ktorá mala zomrieť v roku
1967. Ferenc Szauder, nar. 1885 mal dvoch súrodencov Andrása Szaudera, nar. 1878, zomrelý 1936
a Gyulu Szaudera, nar. 1875 a zomrelý 1945. Súrodenci Ferenc Szauder, András Szauder a Gyula

Szauder mali spoločných rodičov Andrása Szaudera a manželku Katalin Szauderovú, rod. Réder. K
uvedenému odporca doplnil, že Gyula Szauder so svojou manželkou Evou Szakállas boli bezdetní
a preto po dohode so svojím bratom Ferencom Szauderom si adoptovali dve z piatich detí Ferenca
Szaudera a to Annu Szauder, ako aj Ondreja (Andreja) Szaudera, teda otca odporcu (výpoveď odporcu
a adoptačná zmluva zo dňa 12. júla 1928, ktorá bola uznesením zo dňa 10.12.1928 č. 526/28-9

vyneseným a druhou stolicou potvrdeným právoplatne schválená). Dátum úmrtia Gyulu Szaudera
24.11.1945 je zrejmý z jeho úmrtného listu a dátum narodenia matky odporcu Gizely Szauderovej rod.
Bitter 01.11.1925, vyplýva z jej rodného listu.
Geometrickým plánom č. 23/2012 zo dňa 07.11.2012, úradne overeného bývalou Správou katastra Nové
Zámky dňa 13.12.2012 pod č. 1036/12 boli novovytvorené parcely č. 525/1, 525/2, 525/3, pričom v tejto

súvislosti sa vykonali zmeny pri parcela č. 97/2 zastavaná plocha o výmere 139 m2, vedených na LV
č. 2147 k.ú. Gbelce tak, že z označenej parcely č. 97/2 sa odčlenilo 30 m2 do parcely č. 525/1, ďalej
84 m2 do parcely č. 525/2 a napokon 25 m2 do parcely č. 525/3. Pre úplnosť je potrebné dodať, že
novovytvorená parcela č. 525/1 vznikla aj z časti nasledovných parciel: parcela č. 96-336 m2, parcelač. 97/1-334 m2, parcela č. 98/1-88 m2, čo znamená, že celková výmere parcely č. 525/1 je 788 m2. V
prípade novovytvorenej parcely č. 525/2 o výmere 293 m2 sa odobralo od ďalšej parcely č. 97/1- 6 m2 a
parcely č. 96- 203 m2. Napokon pri novovytvorenej parcele č. 525/3 o výmere 119 m2 sa z parcely č. 97/1

odobralo 48 m2 a z parcely č. 98/1- 46 m2. Uvedeným geometrickým plánom vznikla aj novovytvorená
parcela č. 526/1, ktorá však nie je predmetom tohto súdneho konania. V súvislosti s označeným
geometrickým plánom bol na pojednávaní dňa 16.06.2015 vypočutý svedok a to jeho zhotoviteľ geodet
Ing. Róbert Hrmo, ktorý k účastníkom nie je v žiadnom vzťahu. Uviedol, že sa bližšie pozná s Erikom
Pavelkom, ktorý ho v roku 2012 požiadal o vyhotovenie geometrického plánu aj kvôli parcele č. 525 v k.ú.

Gbelce.Zameraniesavykonalovmáji2012,prítomníboliúčastníciavýsledkomzameraniabolozistenie,
že parcela č. 97/2 v skutočnosti nie je vo vlastníctve zadávateľov, teda Pavelkových. Pri vypracovaní
znalec vychádzal z Registra obnovenej evidencie pozemkov a katastrálnej mapy. Svedok potvrdil, že
hranica medzi účastníkmi ohľadom sporného domu zodpovedná stavu katastrálnej mape, k ďalšiemu
priebehu hranice sa nedokázal bližšie vyjadriť. Na druhej strane potvrdil, že parcela č. 97/2 sa z väčšej
časti nachádza pod rodinným domom a z menšej časti pod hospodárskou budovou.

Napojednávaníkonanomdňa09.12.2014saobenavrhovateľkyvyjadrili,žeotázkavlastníctvasporného
pozemku od roku 1900, presnejšie povedané ohľadom zastavanej plochy, je ťažko zodpovedateľná, no
podľa ich poznatkov od roku 1902 až doteraz, navrhovateľky a ani ich právnych predchodcov nikto nemal
obmedzovať pri užívaní spornej nehnuteľnosti - zastavaného pozemku. Okrem toho navrhovateľka
v 2. rade doplnila, že jej prastará matka Helena Szőcsová mala vychovávať otca navrhovateliek a

v spomínanom rodinnom dome mala žiť a nakoniec aj zomrieť. Navrhovateľka v 2. rade od Heleny
Szöcsovej a ani od svojho otca nemala žiadne poznatky o tom, že by boli obmedzovaní za užívanie
zastavanej časti pozemku. Naopak, susedské vzťahy boli medzi rodinami účastníkov, resp. ich právnych
predchodcov výborné. Na tom istom pojednávaní odporca oznámil, že od svojho otca Ondreja (Andreja)
Szaudera, získal poznatky, že právny predchodca navrhovateliek Matej Gerhát skutočne v roku 1902

so svojou manželkou Julianou kúpili dom od Jánosa Mettelholera. Rozdiel vo výpovediach účastníkov
je v tom, že podľa odporcu sa zakúpený dom nemal nachádzať na spornom pozemku, ale až následne
v rokoch 1902-1912 mal podľa odporcu Matej Gerhát urobiť prístavbu rodinného domu a to na parcele
č. 97/2. Odporca nedokázal vysvetliť, prečo vtedajší vlastník pozemku András Szauder s manželkou
Katalin túto skutočnosť trpel. Od svojho otca ale odporca získal poznatky, že András Szauder s

manželkou boli v určitom období v Maďarsku. András Szauder zomrel v roku 1910 a ďalšími vlastníkmi
mali byť Gyula a Ferencz Szauderoví, ktorí podľa poznatkov získaných od otca odporcu, nemali mať
dosť finančných prostriedkov na to, aby sa súdili. Ďalšou príčinou bola aj zmena politických pomerov, ako
aj prvá a druhá svetová vojna. Odporca dodal, že jeho otec Ondrej (Andrej) Szauder sa stal vlastníkom
spornéhopozemkuvroku1943,nazákladedarovacejzmluvyuzatvorenejsadoptívnymirodičmiGyulom

Szauderom a manželkou Evou a po smrti otca sa výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti mal stať
odporca. Odporca dodal, že jeho otec sa nevedel dohodnúť s otcom navrhovateliek na riešení celého
problému, pretože nemal peniaze na súdy a okrem toho dom bol už dávno postavený a užívaný. Vo veci
bol ako svedok vypočutý aj svedok Ing. František Kovács, ktorý k účastníkom nie je v žiadnom vzťahu.
Mená Ondrej Szauder a Gizela Szauderová rod. Bitterová boli pre neho neznáme osoby. Rovnako aj

osoby Helena Szőcsová, rod. Gerhátová a Juliana Páldiová rod. Szőcsová. Na druhej strane si svedok
dobre pamätal na meno Karol Szőcs, ktorý zomrel asi pred dvomi rokmi a ktorý bol otcom navrhovateľky
v 2. rade. Svedok povedal, že boli dobrí známi, menovaný podľa svedkovho odhadu mal žiť v Gbelciach
najmenej 50 rokov a mal mať aj svoju fotodielňu. Počas celej doby, čo sa poznali sa svedkovi Karol Szőcs
nesťažoval, že by mal problémy s pozemkami a rovnako tak ani jeho manželka Mária rod. Hubiková.

Karol Szőcs spolu s manželkou sa susedovi nikdy nesťažovali, že by mali problémy so susedmi a žiadne
takého skutočnosti ani neboli bežne známe v dedine. Svedok nemal žiadne bezprostredné poznatky
o tom, že by ktokoľvek namietal užívanie domu rodičmi navrhovateliek. Svedok dodal, že v rokoch
1991-2002 pôsobil ako starosta obce Gbelce a počas tohto obdobia sa na Karola Szőcsa nesťažovala
žiadna osoba v súvislosti s pozemkami. Ako posledný svedok bol vypočutý MUDr. Peter Filler, ktorý je

synom navrhovateľky v 2. rade, keď podľa vlastného vyjadrenia s odporcom nemal nikdy konflikty. So
svojím starým otcom Karolom Szőcsom mal svedok dobré vzťahy a v obci Gbelce žil až do roku 1984,
pričom posledný školský rok býval u svojho starého otca a starej matky. Svedok sa so starým otcom
viackrát rozprával o svojich predkoch aj v súvislosti s rodinným domom, pričom ani v jednom prípade sa
svedkovi neposťažoval pre nejaké problémy s pozemkom - zastavanou plochou pod domom. Naopak,

starý otec mu uviedol, že dom aj s pozemkom, vrátane zastavenej plochy zakúpili ich predchodcovia
Matej Gerhát a manželka Júlia v roku 1902. Čo si svedok pamätal, tak jeho otec vychádzal s právnym
predchodcom odporcu Ondrejom Szauderom dobre, takmer na rodinnej úrovni. Sitácia sa mala zhoršiť
až po smrti Ondreja Szaudera, kedy mali nastať problémy medzi Františkom Szauderom, teda odporcoma Karolom Szőcsom, teda otcom navrhovateliek. Svedok potvrdil vyhotovenie geometrického plánu Ing.
Róbertom Hrmom v roku 2012 a vtedy sa mali zistiť problémy ohľadom zastavanej časti domu. svedok
podľa vlastného vyjadrenia kontaktoval odporcu, hľadali možné riešenia, no v konečnom dôsledku to k

želanémuvýsledkuneviedlo,pretožeodporcadalnavedomie,žebuderešpektovaťvôľusvojichpredkov.
Svedkovi Karol Szőcs nespomínal, že by sa mu v minulosti sťažovali na problémy so zastavaným
pozemkomprávnepredchodkyneHelenaSzőcsováaJulianaPáldiová.Poroku2012malinavrhovateľky
kontaktovať odporcu na riešenie celej veci aj s možnosťou predaja parcely č. 97/2, no bezvýsledne.
Naposledy uvádzané tvrdenia svedka vyplývajú aj z listu navrhovateliek adresovaných odporcovi zo dňa

12.02.2013 a 25.09.2013. Negatívne odpovede od odporcu adresované navrhovateľkám boli vykonané
listami zo dňa 18.12.2013 a 22.12.2014.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 OZ držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov,

ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (ďalej aj „Stredného občianskeho
zákonníka“)vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri
roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa § 145 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný vtom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená (§ 145 ods. 2 OZ).

Podľa § 566 ods. 1 Stredného občianskeho zákonníka lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951,
sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej
odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď
lehota začala bežať.

To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe (§ 566 ods. 2 Stredného občianskeho zákonníka ).

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §80 písm. c/
O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou

môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná(prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo
práva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobcaosvedčiťsvojnaliehavý

právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce
k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na
druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši,
t.j. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9) Súd sa v konaní musí zaoberať a posudzovať vecnú legitimáciu
účastníkov, tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Kto je účastníkom konania, určuje
právo procesné. Naproti tomu vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej

legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom
navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej
povinnosti, o ktoré v konaní ide. Či ide o nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže vždy v samostatnom
konaní.
Vydržanie je osobitný originálny (prvotný či pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade

splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že
musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza.
Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej
§ 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., §
135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou

súčasnou (§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z
podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická)
osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri
ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou . Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle,
vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.

Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok
prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania.
Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba však vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska(osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu

od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, ţe mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť,
že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa
musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu

dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva; obdobne to platí pri strate tejto dobrej viery (jej zániku).
Pred 1. januárom 1951, keď nadobudol účinnosť Stredný občiansky zákonník (zák. č. 141/1950
Zb.), podmienky vydržania vlastníckeho práva na území dnešnej Slovenskej republiky upravovalo
obyčajové právo. Okrem vydržania nehnuteľností mimo pozemkovej knihy poznalo obyčajové právo ešte
pozemnoknižnévydržanie.Podľatohtopráva(platnéhonaSlovenskudo31.decembra1950)nadobudol

vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v poctivej, pokojnej a
dlhotrvajúcej držbe. Všeobecná vydržacia doba bola 32 rokov, pri vydržaní proti štátu sa vyžadovala 100-
ročná vydržacia doba a pri vydržaní proti cirkvi 40-ročná vydržacia doba (porovnaj Štefan Luby, Základy
všeobecného súkromného práva. Bratislava 1944, str. 101 a 108; Štefan Luby, Dejiny súkromného
práva na Slovensku. Bratislava 1946, str. 234). Predpokladom vydržania vlastníckeho práva bola držba

veci, nestačila odvodená držba (detencia). Držba musela byť počas celej vydržacej doby pokojná,
t. j. nesmela byť prerušená a musela byť poctivá. Nestačilo preto, že držiteľ mal fakticky vec u
seba, ale musel byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí vlastníckym právom; dobromyseľnosť tu
musela byť od počiatku. O dobromyseľnom držiteľovi sa až do dokázania opaku predpokladalo, že
má právny titul (porovnaj napr. aj Zborník IV býv. Najvyššieho súdu, Praha 1986, str. 162 - 163).

Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval Stredný občiansky zákonník z
roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.) v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 145;išlo o tri základné podmienky: oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby
a uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby; oproti predchádzajúcemu právnemu stavu došlo k
podstatnému skráteniu vydržacích dôb. Podľa týchto ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť

vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10
rokov; vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115).
Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Medzí požiadavkou
dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych poriadkoch bol rozdiel v tom, že obyčajové právo platné

na Slovensku do 31. decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa
Občianskeho zákonníka z roku 1950 bola dobromyseľnosť potrebná počas celého priebehu vydržacej
doby. Z intertemporálneho ustanovenia (§ 566) vyplýva, že u vydržania vlastníctva k nehnuteľným
veciam došlo k nadobudnutiu vlastníctva, pokiaľ vydržacia doba začala bežať pred 1. januárom 1951,najneskoršie 1. januára 1961, t.j. najneskoršie uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej Občianskym
zákonníkom z roku1950, počítanej od 1. januára 1951. Vydržacia doba mohla však uplynúť aj skôr
- pred 1.januárom 1961, ak napr. predchádzajúca 32-ročná doba by bola uplynula pred uvedeným

dátumom 1. januára 1961. Teda pre vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už bežiaca vydržacia
doba sa skončí uplynutím pôvodnej vydržacej doby; ak tá by však do 1. januára1961 nestihla uplynúť,
potom - najneskôr - v 10-ročnej dobe počítanej od 1. januára 1951.Uvedený výklad sa uznáva ako
správny ako v teórii, tak aj v aplikačnej praxi (porovnaj napr. R 65/1972, str. 496, Sborník IV býv.
Najvyššieho súdu, Praha 1986, str. 517). V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala

plynúť ešte pred 1. januárom 1951, t. j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po tomto
dni, museli byť však už splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym
zákonníkom z roku 1950. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. pôvodne nadobudnutie vlastníckeho
právavydržanímvôbecneupravoval.Možnosťnadobudnutiavlastníckehoprávatakýmtospôsobombola
zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb., účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený

aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli
tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná
novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t. j.

ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním.
Podľa 460 OZ sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Na význam tohto ustanovenia upozornil

Najvyšší súd SR už v rozsudku z 27. apríla 2004 sp. zn. 1 Cdo 104/2003, v ktorom uviedol, že i keď sa
dedičstvo nadobúda smrťou, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví
dedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri
nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do
právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho

komisára (§ 38 ods. 3 O.s.p.). Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že
sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva
otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže
dôjsť aj k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne vec (resp. jej celý spoluvlastnícky podiel patriaci
poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu

smrti poručiteľa. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku
dedeniadedičnadobudolvec,resp.jejspoluvlastníckypodiel,nemôžesadedičdomáhaťochranysvojho
vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o
určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Princíp úradnej ingerencie
do nadobúdania dedičstva, ktorá je v zmysle ustanovení § 175a až § 175zd O.s.p. zverená súdu,

akcentovali aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (viď napríklad rozsudok z 19. septembra 2007
sp. zn. 3 Cdo 332/2007 a uznesenie z 31. januára 2011 sp. zn. 4 Cdo 267/2009). Rozhodovacia prax
Najvyššieho súdu SR je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami §
175a až § 175zd O.s.p., nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha,
že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. V súdenej veci sa jedná o
určovací návrh podľa § 80 písmeno c) O.s.p., čo znamená, že na požadovanom určení musí byť daný
naliehavý právny záujem. Kedy je vo veci daný naliehavý právny záujem je podrobne vymedzený v
predchádzajúcej časti odôvodnenia. V stručnosti je možné len zopakovať, že naliehavý právny záujem

je daný vtedy, ak návrhom možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva a zároveň, ak by bez tohto
určenia bolo právo navrhovateliek ohrozené alebo sa stalo ich právne postavenie neistým. Z tohto
pohľadu je možné konštatovať, že navrhovateľky v 1. a v 2. rade sa domáhajú určenia podielového
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti a to parcely č. 97/2 k.ú. Gbelce, ktorá je zapísaná vo výlučnom
vlastníctve odporcu titulom dedenia po svojom právnom predchodcovi Ondrejovi (Andrejovi ) Szauderovi

a ktorá sporná nehnuteľnosť bezpochyby, čo je zrejmé z vyššie citovaného geometrického plánu, je
súčasťou novovytvorených parciel č. 525/1, 525/2 a 525/3, ktoré s výnimkou spornej parcely sú v
podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek. Znamená to, že pre prípad úspechu navrhovateliek v tomto
konaní by sa odstránila spornosť ich práva a to definitívnym spôsobom, pretože zastavané plochy ajvrátane spornej parcely by zostali výlučne v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek. Tým je možné
konštatovať, že navrhovateľky majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď prípadný
vyhovujúci rozsudok by predstavoval podklad pre zápis v záznamovom konaní na príslušnom Okresnom

úrade, katastrálnom odbore Nové Zámky. Z tohto pohľadu súd skúmal aj otázku aktívnej a pasívnej
legitimácie so záverom, že navrhovateľky sú aktívne legitimované na požadovanom určení, pretože
sú bezpochyby spoluvlastníčkami aj rodinného domu spolu s pozemkami, ktoré sú uvedené na LV č.
2146 k.ú. Gbelce. Odporca je pasívne legitimovaný v konaní, pretože je zapísaný ako výlučný vlastník
spornej nehnuteľnosti vedenej na LV č. 2147 k.ú. Gbelce. Z hľadiska skutkového je rozhodujúce, že

navrhovateľky v priebehu celého konania poukazovali na dobromyseľnosť a nerušené užívanie spornej
nehnuteľnosti svojimi právnymi predchodcami, vrátane svojho otca Karola Szőcsa. Súd zdôrazňuje,
že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemku zastavaného stavbou a nie k stavbe
samotnej, pretože k tej otázka vlastníckeho práva nie je sporná a v tomto smere súd nemá výhrady ani
čo sa týka otázky právneho nástupníctva k stavbe, teda k rodinnému domu z obdobia od roku 1902,
kedy na základe odplatného prevodu stavbu získali právni predchodcovia navrhovateliek Matej Gerhát

s manželkou Julianou Gerhátovou. Vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, teda k pozemku zastavaného
stavbou súd opakovane poukazuje na skutočnosti uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia vo
vzťahu k § 460 OZ, teda pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v
dôsledku dedenia dedič nadobudol vec alebo jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať
ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva, pretože takýto dedič je aktívne legitimovaný

len na podanie žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Nie je možné tento postup
obchádzať žalobou, ktorou sa právny zástupca poručiteľa priamo domáhal že je vlastníkom alebo
spoluvlastníkom veci patriacej do dedičstva. Navrhovateľky v 1. a v 2. rade ani len nespomenuli, že
by na základe akéhokoľvek právneho úkonu, či už ústneho alebo písomného ich právny predchodca,
t.j. otec Karol Szőcs, prípadne niektorý z ďalších právnych predchodcov za svojho života previedol

na nich vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Tým pádom návrh v súdenej veci nemal znieť na
určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateliek v 1. rade a v 2. rade, ale na určenie, že sporná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po niektorom z právnych predchodcov navrhovateliek u ktorých majú
za to, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním podľa právnych predpisov platných v čase
vydržania, znamená to do 31.12.1950 podľa obyčajového práva, od 01.01.1951 do 31.03.1964 podľa

Stredného občianskeho zákonníka a v ďalšom období podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1994 Zb. v
znení neskorších predpisov, predovšetkým v znení od 01.01.1992.
Napriek tomuto konštatovaniu súd vo veci vykonal dokazovanie, výsledkom ktorých je záver, že
navrhovateľky v konaní nepreukázali, že by ich právni predchodcovia boli pri užívaní spornej
nehnuteľnosti dobromyseľní. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3

Cdo 12/2010 zo dňa 30.03.2011, podľa ktorého dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami
navrhovateľov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie,
že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Súd si uvedomuje, že právni predchodcovia navrhovateliek Matej Gerhát
a manželka Juliana Gerhátová, rod. Béresová odplatným prevodom získali domovú nehnuteľnosť ešte

v roku 1902. Je otázne, či už v tej dobe sa domová nehnuteľnosť nachádzala na spornom pozemku
alebo či sa až následne Matejom Gerhátom zabezpečila prístavba k rodinnému domu na spornom
pozemku, čo tvrdí odporca. Ani jedna z uvedených alternatív v konaní preukázaná nebola a vzhľadom na
časový odstup ani reálne preukázaná byť nemôže. Podstatné však ale je to, aby k roku 1902, prípadne
v ďalšom období Matej Gerhát s manželkou Juliannou a ich právni nástupcovia boli dobromyseľní pri

užívaní zastavaného pozemku. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950
sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby. V tomto smere navrhovateľky, na ktorých je
dôkazné bremeno, nepreukázali žiadnym hodnoverným spôsobom uvedenú okolnosť. Mohlo sa tak stať
napríklad na základe listiny, ktorá nemusela spĺňať náležitosti platného právneho úkonu, no ktorá by bola
spôsobilá vyvolať dobromyseľnosť. Žiaden takýto dôkaz navrhovateľkami vyprodukovaný nebol. Nie je

možnézaňpovažovaťanioznámenieobceGbelceovydanísúpisnéhočíslakstavbezodňa14.03.2012,
v ktorom sa konštatuje, že rodinný dom bol postavený v roku 1900 a stavebníkom bol Karol Szőcs, ktorý
sa ale narodil až 27.04.1925, čo je nelogické. Výpovede svedkov MUDr. Petra Fillera a Ing. Františka
Kovácsa sú v tomto smere nepostačujúce, pretože obsahujú len nepriame informácie ohľadom užívania
spornej nehnuteľnosti Karolom Szőcsom (v prípade svedka Ing. Františka Kovácsa) a aj inými právnymi

predchodcami navrhovateliek (v prípade výpovede MUDr. Petra Fillera, ktorého nie je možné považovať
za hodnoverného svedka pre blízky príbuzenský vzťah k navrhovateľke v 2. rade). Je prirodzené, že
vzhľadom na časový odstup neexistujú nestranné osoby, ktoré by mali bezprostredné, teda priame
poznatky, ako to bolo ohľadom sporného pozemku v rozhodnom období. Voči výpovedi svedka Ing.Hrmu súd výhrady nemá, no ten ohľadom držby a jej prípadnej oprávnenosti právnymi predchodcami
navrhovateliek žiadne poznatky nemal, lebo jeho výpoveď sa týkala vypracovávania geometrického
plánu.

Pre zložitosť veci súd o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní

došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a

O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.