Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814205596
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814205596.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právny zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: Q. A., bytom J. I. X/X, Y., o vymoženie 689,19 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. mája 2014, č. k.
15Er/1166/2014-18, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil ust. § 41 ods. 2
písm. c), d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok), ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní, ako aj ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 až 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, založil na tom skutkovom základe, že oprávnený sa návrhom zo dňa
09.02.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny vo výške 689,19 Eur
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 10765/11 zo dňa 12.03.2012,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2012 a vykonateľnosť dňa 05.04.2012. Z vyššie uvedeného
rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe
zmenky. V danej súvislosti poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania,
ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere zo dňa 22.11.2010. Dospel k záveru, že
ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je
preto potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmenkový vzťah, resp. vzťah medzi

oprávneným a povinným, tak posúdil vzhľadom na právny dôvod vzniku záväzku za spotrebiteľský vzťah
s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi
oprávneným a povinným dňa 22.11.2010, vzhliadol v jej zmluvných dojednaniach nekalú podmienku,
k čomu ho viedli viaceré dôvody. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným považoval len za
zdanlivú, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského
konania aj osobu rozhodcu oprávnený, keď v prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na

strane navrhovateľa veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Úpravu zmluvne
zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky stanovenej v článku
II. posledná veta posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Zaoberal aj tým, či je
vôbec možné v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť, pričom vzhľadom ku
skutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje
čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú právnu ochranu ako aj s poukazom na ust. § 1 ods. 1,

§ 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. mal za to, že takéto zmluvné dojednanie nie je
možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Najvyššiehosúd Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 2282/2008. Ďalej zdôraznil, že v danom prípade bola voľba
rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie
rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne

aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako
k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania
videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. V danej súvislosti zdôraznil, že dohoda strán o tom,

že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským
inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza
právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje a urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení
strán, pričom jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to
silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.

Konštatoval, že pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, súd ex
offoprihliadananekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenejvzmluveuzavretejmedzipodnikateľom
a spotrebiteľom a poukázal rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra 2009,
AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristinaRodríguezNogueira.Dospelkzáveru,žejeúlohousúdu,
ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a

posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to
spotrebiteľ nenamieta. Pripomenul, že pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej
podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu
nekalých zmluvných dojednaní, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí
v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že rozhodcovská

doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy spĺňa všetky podmienky, aby bola kvalifikovaná
ako nekalá s tým, že táto doložka je podľa jeho názoru zároveň aj v rozpore s ust. § 6 ods. 1, § 8 a 9
zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,vdôsledkučohojuoznačilzaneplatnúakcentujúc,že
tátoneplatnosťmáformuabsolútnejneplatnosti.Existujúca,aleneplatnározhodcovskádoložkanemôže
byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto

uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovskýrozsudok,napodkladektoréhobymohlavedenáexekúcia,pretovtomtoštádiuexekúciez
úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti

dôvodiac, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že exekučný súd v

prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok
a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. Súdu prvého stupňa vytýkal, že na správne zistený
skutkovýstavvecinesprávneaplikovalprávnypredpis.Namietal,ževrámcipreskúmavaniaexekučného
titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko
samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na

zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému, v dôsledku čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Uviedol, že splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať
k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného

konaniasúdnemôžezaujímaťprávnestanoviskáaúvahykvýrokuexekučnéhotituluamusísaobmedziť
len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Zastával názor, že aplikáciou ust. § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní spôsobom posúdenia správnosti výroku rozsudku rozhodcovského súdu
dochádzakukráteniustránexekučnéhokonaniapráv,ktoréimpriznávazákonorozhodcovskomkonaní,

resp. Občiansky súdny poriadok, a to hlavne práva na prejednanie veci pred príslušným súdom. Zároveň
postupom súdu prvého stupňa a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo
je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V závere odvolania poukázal nato, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, a to formou samostatného právneho úkon a na samostatnej listine s tým, že v
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,

ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súdu prvého stupňa vytýkal, že tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený uzavrel,
žesúdprvéhostupňakonalnadrámeczákonnýchustanovení,vychádzajúczčohonavrhol,abyodvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa ust. § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie dôsledne preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného
ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom
treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu

vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto
exekučnéhotitulu.Zákonorozhodcovskomkonanívust.§45(vzneníúčinnomdo31.12.2014)priznával
exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Možnosťprelomeniamateriálnejprávoplatnostirozhodcovskéhorozsudkubolaupravenávust.§45ods.

1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014). Zákonodarca jednoznačne
uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ak má nedostatky uvedené v ust. § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňovalo zastaviť exekúciu,

resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ išlo o plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere,
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 22.11.2010, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi

oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. V danej veci je nepochybné,
že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že
by povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba

odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí
úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké
je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa

vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri
pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, jena oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná
právna forma zmluvy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú
zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 22.11.2010, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený
s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej
podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani

nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvého stupňa aj v
tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil

znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil,
komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,

C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnejneplatnostivzmysleust.§53ods.5Občianskehozákonníkaplatnomaúčinnomvrozhodnom
období.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnakoajbeznávrhusúdexekúciuzastavíoplnenieztakejtoneprijateľnejzmluvnejpodmienky(vtomto

prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je

nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .